Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Pc-16-2020.pdf
PDF · 82.37 KB
Case nature
Area
Subarea
16Pc/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci manželky: V. Q., rod. Q.Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Š. XXXX/X, Q. zastúpená I. S., advokátkou so sídlom W. XXA, Q. proti manželovi: L. K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X-X/X/XX, F. XX, D., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd rozvádza manželstvo účastníkov V. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX a L. K. E., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v M., A. D. a zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika vo zväzku G., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa XX.XX.XXXX, sa manželka domáhala proti manželovi rozvodu ich manželstva, ktoré uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v M., A. republika a je zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika. Uviedla, že je občanom Slovenskej republiky a manžel nie je občanom Slovenskej republiky a podľa jej vedomostí je štátnym občanom M. a tzv. D. Š., pričom sa zdržiaval vo F. v D.. U manželky ide o v poradí druhé manželstvo, z ktorého nepochádzajú žiadne deti. Manželia nežili v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka uviedla, že za manžela sa vydala z lásky, zoznámila sa s ním ešte počas trvania predchádzajúceho manželstva, z ktorého rozpadu bola veľmi sklamaná a nešťastná. Manžel bol v tom čase v azylovom procese v D., pracoval ako zvárač, kde ho manželka pravidelne spolu s jej maloletou dcérou navštevovali vo F. a rovnako manžel chodieval na návštevu do Q.. Dohodli sa, že spoločnú domácnosť bude mať v Q., pričom naposledy bol manžel na návšteve v Q. na konci februára XXXX a odchádzal XX.XX.XXXX. Následne došlo k uzatvoreniu štátnych hraníc (pandemické dôvody) a manželia komunikovali výlučne telefonicky alebo elektronickou komunikáciou. Počas leta XXXX situácia umožnila manželom stretnúť sa, pričom manželka od XX.XX.XXXX trávila s manželom víkend vo F., kedy počas rozhovoru zistila, že jej manžel počas „koronakrízy“ nadviazal vzťah s inou ženou. Následne v noci XX.XX.XXXX sa v byte, v ktorom s manželom spala, uskutočnila policajná razia, kedy bola manželka zadržaná a vypočutá na polícii vo F.. Počas výsluchu sa dozvedela, že v byte sa údajne nachádzali zakázané látky a táto razia bola dlhodobo plánovaná. Manželka bola po výsluchu prepustená a manžel bol, podľa neoficiálnej informácie, ktorú získala navrhovateľka, zadržaný a od XX.XX.XXXX nemá manželka manželovi žiadne správy. Manžel ju od tej doby nekontaktoval a celú situáciu a následné 3 týždne to manželka prežívala ako traumu. Uvedené skutočnosti manželka nedokáže zatiaľ spracovať, nepozná vysvetlenie manželovho správania a konania a vôbec nerozumie, ako sa mohla ocitnúť uprostred takejto situácie. Vzťah k manželovi sa behom niekoľkých hodín manželke zrútil a spätne nedokáže ani posúdiť, ktoré tvrdenia manžela boli pravdivé, čo si vymyslel alebo čo jej zatajil. Základom vzťahu bola pre manželku úplná dôvera v manžela, ktorú stratila. Z uvedených dôvodov podľa manželky už manželstvo účastníkov konania nemôže plniť svoj účel, nakoľko vzťah manželovi trvalo narušený a nie je možné očakávať jeho obnovu a preto žiadala aby ho súd rozviedol.
2. Navrhovateľka k návrhu na podporu svojich tvrdení pripojila nasledovné listiny: sobášny list zo dňa XX.XX.XXXX, štandardný formulár na preklad verejnej listiny podľa Čl. 7 nariadenia EP a Rady (EÚ) 2016/1191 zo XX.XX.XXXX a zápis polície z XX.XX.XXXX.
3. Súd vykonal šetrenie ohľadom pobytu manžela navrhovateľky, ktorý je občanom M. N. republiky, pričom zistil, že nemá v registri obyvateľov SR evidovanú adresu, nemá ani evidovanú adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky, nie je známa ani adresa, na ktorej sa by sa mohol zdržiavať v zahraničí, na poslednej známej adrese vo F. v D. nebýva, nenachádza sa ani vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody a ani manželka nemá žiadnu vedomosť o jeho pobyte na Slovensku alebo v cudzine. Súd preto doručoval manželovi navrhovateľky návrh na rozvod manželstva s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania o rozvod manželstva a výzvou podľa § 167 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) na vyjadrenie sa k návrhu, postupom podľa § 116 ods. 2 CSP oznámením o doručovaní písomností, ktoré zverejnil dňa XX.XX.XXXX na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu po dobu15 dní, pričom písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Manžel sa k návrhu na rozvod manželstva nevyjadril a zostal v konaní nečinný.
4. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, pričom vykonal dokazovanie predloženými listinami (ods. 3. rozsudku), na ktorom právna zástupkyňa manželky, pridržiavajúc sa písomného návrhu uviedla, že manželstvo si neplní žiadny účel, je dlhodobo iba formálnym zväzkom, nakoľko manželia dva roky nie sú v žiadnom kontakte. Uviedla že navrhovateľka má vedomosť o tom, že manžel bol vo výkone trestu odňatia slobody v D., z ktorého bol medzičasom prepustený avšak bližšie podrobnosti nepozná a nevie, kde sa v súčasnosti nachádza.
5. Z predloženého sobášneho listu, vydaného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika Q., mal súd preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v M., A. republika a zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika vo zväzku G., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, pričom manžel ju uzatvoril ako slobodný a manželka ako rozvedená.
6. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v platnom znení (ďalej len „zákon o MPS“), v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
7. Podľa § 21 zákona o MPS, osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právom štátu, ktorého sú príslušníkmi. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravujú sa tieto vzťahy právom slovenským.
8. Podľa § 22 ods. 1 zákona o MPS, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským. Podľa § 22 ods. 2 zákona o MPS, ak by bolo potrebné podľa odseku 1 použiť cudzí právny poriadok, ktorý by zrušenie manželstva rozvodom nedovoľoval alebo len za okolností mimoriadne obťažných, avšak manželia alebo aspoň jeden z nich žije v Slovenskej republike dlhší čas, použije sa slovenské právo.
9. Podľa § 38 ods. 1 zákona o MPS, v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
10. V danom prípade je daná právomoc slovenského súdu konať a rozhodnúť vo veci rozvodu manželstva účastníkov podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. v platnom znení o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „zákon o MPS“) v nadväznosti na čl. 1 bod 1. písm. a), čl. 3 bod 1. písm. a) a čl. 8 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000.
11. Rozhodným právom je právo slovenské a to podľa § 21, § 22 ods. 1 zákona o MPS.
12. Súd pre posúdenie danej veci vychádzal z ustanovení Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení.
13. Podľa § 94 Civilného mimosporového poriadku, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
14. Podľa § 96 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.
15. V zmysle Článku I. Základných zásad Zákona o rodine (z. č. 36/2005 Zb. v platnom znení) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
16. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
17. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
18. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
19. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
20. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
21. Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
22. Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.
23. Podľa § 23 ods.3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa §§ 18 a 19.
24. V danom prípade súd na základe nesporných a preukázaných skutkových zistení dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania si neplní svoje spoločenské poslanie a účel a nie je reálny predpoklad obnovenia riadneho a plnohodnotného manželského spolužitia. V manželstve účastníkov konania sa nenapĺňajú jeho základné funkcie, nakoľko sú manželia dlhodobo odlúčení, nežijú partnerským životom, manželka ani nevie kde sa manžel, ktorý je cudzinec - občan M. zdržiava a preto nie je reálny predpoklad obnovenia plnohodnotného manželského spolužitia.
25. Za týchto okolností, keď manželia dlhodobo nežijú manželským životom v spoločnej domácnosti, žijú oddelene, manžel na neznámom mieste, zrejme aj v inej krajine, nestretávajú sa, rešpektoval súd vôľu navrhovateľky, keď za daných okolností je manželstvo len formálnym zväzkom, neplniacim si svoj účel, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
26. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva, považoval súd na základe vyjadrenia navrhovateľky úplnú stratu dôvery a vzájomné odcudzenie oboch manželov po všetkých stránkach, z dôvodu kriminálneho konania manžela ako aj dlhodobého odlúčenia manželov, formálnosť zväzku a to, že nie je reálny predpoklad obnovenia plnohodnotného manželského spolužitia.
27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.