Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5CoE-75-2016.pdf
PDF · 128.24 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/75/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti povinným: v 1. rade S. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., H. A. XX/XX, v 2. rade E. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., H. A. XX/XX, o vymoženie sumy 8 466,43 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18. novembra 2015, č. k. 4Er/1151/2015-38 a proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18. novembra 2015, č. k. 4Er/1151/2015-40, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 18. novembra 2015, č. k. 4Er/1151/2015-40 p o t v r d z u j e.
II. Uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 18. novembra 2015, č. k. 4Er/1151/2015-38 z r u š u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie, exekučný súd) uznesením zo dňa 18. 11. 2015, č. k. 4Er/1151/2015-40 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., zo dňa 16. 07. 2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 11 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinným v 1. a 2. rade návrh na vykonanie exekúcie (PB 14-0983255390) na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., Trnavská cesta 7, Bratislava sp. zn. IA-A/0712/0026 zo dňa 22. 02. 2013, pre vymoženie istiny v sume 8 466,43 eura, úrokov vo výške 10,90 % ročne zo sumy 8 466,43 eura od 30. 03. 2015 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8 466,43 eura od 30. 03. 2015 do zaplatenia, úrokov a úrokov z omeškania vo výške 6 832,73 eura, poplatkov vo výške 6,64 eura, poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 440,99 eura a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
4. Z rozhodcovského rozsudku a predložených písomností vyplýva, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenia majúce základ v zmluve o úvere - pôžička na bývanie uzavretej medzi Poštovou bankou, a. s., Prievozská 2/B, Bratislava ako veriteľom (bankou) a dlžníkmi - povinným v 1. rade a 2. rade ako spoludlžníkom, dňa 18. 09. 2009. Oprávnený predložil zmluvu, ktorej súčasťou sú obchodné
podmienky pre úver - pôžička na bývanie - verzia 2/2009. Predmetom zmluvy je záväzok veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky za splnenia podmienok stanovených bankou, vo výške schváleného úveru zníženého o poplatok za poskytnutie úveru podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov banky a záväzok dlžníkov pohľadávku banky (vrátane úrokov, poplatkov, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty) vrátiť a plniť ostatné povinnosti v zmysle Obchodných podmienok pre úver - pôžička na bývanie (OP). Medzi veriteľom a dlžníkmi bola dohodnutá výška úveru 9 000,- eur, mesačná splátka 142,30 eura, úroková sadzba 10,90 % ročne, počet splátok 120, dátum prvej splátky 25. 10. 2009 a dátum poslednej splátky 25. 09. 2019. Podľa zmluvy sa právne vzťahy neupravené zmluvou riadia Obchodnými podmienkami pre pôžičku na bývanie (OP), všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP) a príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Z. z. a to v tomto poradí, pričom dlžník, každý spoludlžník a vlastník nehnuteľností svojim podpisom potvrdzuje, že bol oboznámený s OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov a informáciami o poistení podľa § 10 zákona č. 340/2005 Z. z. Oprávnený k zmluve predložil obchodné podmienky pre úver - pôžička na bývanie účinné od 01. 04. 2009 a všeobecné obchodné podmienky účinné od 01. 01. 2009.
5. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky. Medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah, preto bola rozhodcovská doložka podrobená súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy. Význam rozhodcovskej doložky (zmluvy) je pritom v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. V prípade rozhodovania v rozhodcovskom konaní totiž nejde o výkon verejnej moci, ale o rozhodovanie súkromnou osobou, ktorej zmluvné strany delegovali právomoc rozhodnúť ich spor. Podľa zmluvy (bod 4.10) sa zmluvné strany dohodli na riešení sporov v súlade s rozhodcovskou doložkou vyplývajúcou z VOP. Podľa rozhodcovskej doložky (bod 10.2.2 VOP), z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, sa banka a klient dohodli, na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa rozhodcovskej doložky (čl. 10.2.3), ak klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Rozhodcovským súdom uvádzaným v rozhodcovskej doložke je podľa definície pojmov VOP (časť I - Všeobecná časť, bod 2) - Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., IČO: 35 862 882.
6. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka, znemožňuje voľbu spotrebiteľom dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak podá žalobu dodávateľ. Rozhodcovská doložka, ktorá síce poskytuje spotrebiteľom možnosť obrátiť sa na všeobecný (štátny) súd, ale v prípade, že žalobu podá dodávateľ a spotrebitelia sa musia podrobiť rozhodcovskému konaniu, je iba iluzórna (formálna), pretože trvá iba do podania žaloby na začatie rozhodcovského konania dodávateľom. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi rozhodcovským a všeobecným (štátnym) súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musia spotrebitelia podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným dodávateľ. Rozhodcovskou doložkou vyplývajúcou z VOP sa spotrebiteľom odňalo právo brániť sa a podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, na všeobecný súd, teda základné právo spotrebiteľov zákonom ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
7. Rozhodcovskú doložku si povinní v 1. a 2. rade osobitne nevyjednali, bola veriteľom vopred pripravená v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré spotrebitelia nemali možnosť ovplyvniť - zmeniť ich obsah, prípadne niektoré vylúčiť (mohli všeobecné obchodné podmienky len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým vopred veriteľom pripraveným dojednaniam, vrátane rozhodcovskej doložky). Banka rozhodcovskú doložku zahrnula do všeobecných obchodných podmienok, s ktorými spotrebitelia vyjadrili súhlas tým, že zmluvu podpísali. Pre platné dojednanie rozhodcovského konania sa však
vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľov, a to po poučení o dôsledkoch ich rozhodnutia, pričom dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Predformulované vyhlásenie spotrebiteľov, že súhlasia s VOP a tým aj s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy a ani vyhlásenie, že ak najneskôr pri uzavretí zmluvy banke nedoručia písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasia, má sa za to, že ju prijali, nerobí rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanou. Existuje totiž nebezpečenstvo, že spotrebitelia, ktorým je rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme zmluvy alebo rozhodcovskej doložky) predložená v čase, keď ich snahou je získať finančné prostriedky, pristúpia v rámci formulárovej zmluvy na arbitráž alebo od nej z dôvodu neinformovanosti neodstúpia. Okrem toho možno len ťažko predpokladať, že si povinní v 1. a 2. rade, ktorých cieľom bolo uzavretím zmluvy získať peniaze, boli vedomí všetkých dôsledkov, ktoré dojednanie rozhodcovskej doložky pre nich má. Zo zmluvy o úvere pritom nevyplýva, že by bolo povinným v 1. a 2. rade poskytnuté poučenie obsahujúce jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, ak žalobu podá dodávateľ.
8. Rozhodcovskú doložku súd posúdil vzhľadom na uvedené dôvody za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, pretože nebola so spotrebiteľmi osobitne vyjednaná a núti ich neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. S poukazom na uvedené je potom potrebné konštatovať, že exekučný titul označený oprávneným je materiálne nevykonateľný, pretože rozhodcovská doložka vyplývajúca zo všeobecných obchodných podmienok je neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie.
9. Zo zmluvy vyplýva, že klient svojim podpisom potvrdil, že sa oboznámil s VOP súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Oprávnený predložil VOP účinné od 01. 01. 2009, či však ide o VOP, s ktorými sa mali povinní v 1. a 2. rade oboznámiť pri podpise zmluvy, nemožno bez pochybností určiť, pretože v zmluve VOP nie sú nijako bližšie konkretizované. Pokiaľ ide o oprávneným predložené VOP, nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán a splnenie písomnej formy nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že zmluvné strany podpísali zmluvu, v ktorej je odkaz na VOP. Na základe bodu 10.2.2 VOP nepodpísaných účastníkmi súd dospel k záveru, že podmienka písomnej formy rozhodcovskej doložky dodržaná nebola, pretože nie je zrejmé, že by boli splnené náležitosti, ktoré stanovuje zákon, t. j. že by došlo k podpisu VOP sporovými stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku. Súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná z dôvodu nedodržania zákonom predpísanej písomnej formy.
10. Rozhodcovským rozsudkom boli povinní zaviazaní zaplatiť poplatok za rozhodcovské konanie v sume 540,99 eura, pričom návrhom ho žiada oprávnený vymáhať už iba v sume 440,99 eura, a to po odpočítaní sumy 100,- eur, ktorú povinní uhradili. Súd uviedol, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak aby povinní mali platiť trovy rozhodcovského konania, keď bolo zistené, že jeho výsledok, t. j. rozhodcovský rozsudok, je v rozpore so zákonom a preto ani nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie.
11. Exekučný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a oprávneným označený exekučný titul a zistil, že súdneho exekútora nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, pretože bol zistený rozpor exekučného titulu so zákonom. Súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie. Navyše rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinných na právom nedovolené plnenia a plnenia v rozpore s dobrými mravmi, ktorým nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Vzhľadom k uvedenému bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie zamietnutá.
12. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby rozhodnutie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alebo alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e), § 120 ods. 4, § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) OSP.
13. Uviedol, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, pričom prekročenie spočíva v skúmaní iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu a zároveň ním súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Súd nemal skúmať iné listiny, ako je napr. zmluva o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Okrem iného poukázal aj na nedostatočné zdôvodnenie vydaného uznesenia. Uviedol, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súdom príslušným na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie alebo ako kasačný súd, či súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavanej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009.
14. Oprávnený mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Dodal, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda ak existuje prekážka res iudicata, konanie súdu porušuje článok 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z. z. Ústavy SR, keďže štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Súd svojim konaním nerešpektoval ust. § 35, § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. a na podporu svojich tvrdení poukázal na nálezy Ústavného súdu II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil. Uviedol, že nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a. s. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Klient rozhodcovskú doložku neodmietol, čo je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomenul tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách, avšak aj napriek splneniu si zákonom stanovenej povinnosti, súd práve týmto splnením zákonnej povinnosti dôvodí zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia. V súvislosti s uvedeným dal do pozornosti odvolacieho súdu uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. apríla 2001, sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 2. apríla 2009, sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. septembra , Nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/09 z 29. septembra 2009 a sp. zn. I. ÚS 390/08 z 23. apríla 2009 a sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30. októbra 2007. 15. Ďalej súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 OZ a porušil § 153 ods. 1 OSP. Zároveň sa nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa alebo samotný exekučný súd. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a konanie by prebiehalo na štátnom súde, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. V rozhodcovskom konaní rozhodujú traja rozhodcovia, pričom žalobca a žalovaný si určia každý jedného rozhodcu. V rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, a teda aj dlžníka ako spotrebiteľa. Ďalšou namietanou skutočnosťou bolo, že súd prvej inštancie odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Ďalej uviedol, že ani OSP, Exekučný poriadok a dokonca ani ZoRK neposkytuje oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej.
16. V súvislosti s aplikáciou sekundárneho práva EÚ a judikatúry mal za to, že smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód sa ponecháva vnútroštátnym orgánom. Záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky teda nemožno oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, keďže ide výlučne o akt sekundárnej povahy a jeho priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, nie interpretační. V súvislosti s neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, keďže sa vzťahuje na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské doložky
v spotrebiteľských zmluvách, nie však voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania. Okrem iného konštatoval, že súd prvej inštancie porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní, keďže exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie niekedy zamietnu a inokedy vydajú. Na podporu správnosti tohto tvrdenia poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26. 06. 2012 a 18CoE/632/2011-23, Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2CoE/292/2012-59 a č. k. 2CoE/112/2012-59. Podotkol, že súdy svojim konaním neprimerane zvýhodňujú povinného v exekučnom konaní, a to len na základe postavenia spotrebiteľa. Oprávnený zastáva právny názor, že postupom súd bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, bola nezákonne zvýhodnená len na základe svojho postavenia. Exekučný súd takýmto konaním nahrádza pasivitu povinného, svojím konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Takýmto spôsobom sú spotrebitelia motivovaní k pasivite namiesto toho, aby boli vedení k dodržiavaniu zákonov a povinností. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III. 23/2013-8, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. októbra 2007 a sp. zn. III. ÚS 171/096 z 5. apríla 2007. Na základe vyššie uvedeného konštatoval, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.
17. Ďalším uznesením zo dňa 18. novembra 2015, č. k. 4Er/1151/2015-38, súd prvej inštancie uložil oprávnenému povinnosť, aby v zmysle položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov zaplatil súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom vo výške 3,- eur, a to v lehote 3 dní od doručenia uznesenia. 18. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil. Odvolanie podal s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f/, h/ a i/ OSP. Rozhodnutie súdu považoval za neodôvodnené a arbitrárne, čím mu bola odňatá možnosť konať. Konštatoval, že doručenie ani prijatie podania podpísaného ZEP-om nie je poplatkovým úkonom. Oprávnený výslovne nenavrhol súdu, aby vykonal poplatkový úkon, a teda nežiadal vyhotoviť rovnopis, čím absentuje prejav vôle účastníka konania. Mal za to, že ak súd vyrubí súdny poplatok za úkon, ktorý vykonal bez návrhu účastníka konania, potom v ZoSP absentuje výslovné určenie poplatníka poplatku za vyhotovenie takéhoto rovnopisu a rovnako tak zákon neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by bolo možné určiť poplatníka, teda subjekt tejto poplatkovej povinnosti. V tomto smere poukázal na zákonné znenie § 2 ods. 1 ZoSP. Vzhľadom k uvedenému je uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok v zmysle položky 20a Sadzobníka neprípustné v prípade absencie výslovného návrh na vykonanie tohto úkonu účastníka. Konštatoval, že ZoSP neurčuje poplatníka v prípade podania podpísaného so ZEP-om. Zdôraznil, že uloženie poplatkovej povinnosti aj za spôsob podania návrhu je duplicitným spoplatnením toho istého úkonu a zákon takýto postup nepripúšťa. Záverom dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. 06. 2011, sp. zn. 6 M Cdo 7/11 a poznamenal, že v prípade podaní podpísaných ZEP-om prichádza k diskriminácii z hľadiska dvojitého spoplatnenia, pretože prípadný poplatok za podanie podpísané ZEP-om je už obsiahnutý v súdnom poplatku zo žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi. Súd takýmto nedovoleným spôsobom zasahuje do možnosti konať pred súdom, keďže v rozpore s právnou normou spoplatňuje spôsob úkonu účastníka. 19. Povinní sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.
20. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Topoľčany. Sudca súdu prvej inštancie predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť. 21. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 18. novembra 2015, č. k. 4Er/1151/2015-40 nie je dôvodné, preto toto uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a uznesenie zo dňa 18. novembra 2015, č. k. 4Er/1151/2015-38 ako vecne nesprávne podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil.
22. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že exekučné konanie sa začalo návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi Ing. Jánovi Gasperovi, PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote, K. Mikszátha 268, dňa 30. 03. 2015 v neprospech povinných o vymoženie sumy 8 466,43 eura s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-A/0712/0026 zo dňa 22. 02. 2013 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom v Bratislave,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 05. 2013 a vykonateľnosť dňa 04. 06. 2013. Exekučným titulom bola povinným uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne oprávnenému dlžnú istinu vo výške 8 466,43 eura, úrok vo výške 10,90 % ročne zo sumy 8 466,43 eura od 02. 05. 2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8 466,43 eura od 02. 05. 2012 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu započítania poslednej čiastočnej úhrady po predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 1 422,83 eura, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni poslednej čiastočnej úhrady po predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01. 05. 2012 vo výške 507,77 eura, sumu dlžných poplatkov vo výške 6,64 eura, poplatky za vedenie a správu úverového účtu vo výške 1,66 eura mesačne od 01. 06. 2012 do zaplatenia a náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 540,99 eura, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
23. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
24. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).
Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. 25. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.01.2012 sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.
26. Súd prvej inštancie v exekučnom konaní správne konštatoval neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná, konštatujúc, že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Listiny predložené právnym predchodcom oprávneného takýto záver umožňovali. Z úverovej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné obchodné podmienky, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 11.2. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, ktorými súd prvej inštancie odôvodnil nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky.
27. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody oprávneného v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté jej právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jeho splynutie s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mal možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
28. Odvolací súd sa stotožňuje s prijatým záverom súdu prvej inštancie, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. V danom prípade tak súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.
29. Odvolací súd poznamenáva, že prijateľnou rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v rozhodcovskej zmluve môže byť taká, ktorá bude so svojimi dôsledkami ozrejmená spotrebiteľovi v čase a spôsobom (bez pridaných "motivačných" podmienok), kedy si aj priemerný spotrebiteľ dôsledky založenia právomoci rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec prejednať v súdnom konaní, pôjde o väčšmi prijateľnú podmienku v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Napokon možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne konanie nemá byť len napísané (v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ale musí sa javiť a byť naplnené vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj fakticky.
30. Záver o prijateľnosti (primeranosti) spornej rozhodcovskej doložky nemožno oprieť ani o odvolaním citovanú úpravu zo zákona o bankách (§ 93b ods. 1 a 2).
31. Uvedené ustanovenia prekračujú rámec úvah potrebných na vyriešenie príslušného problému, či zákonodarcu k "obohateniu" zákona o bankách, predovšetkým prvým zo zhora citovaných ustanovení, viedla nedôvera v schopnosť všeobecných súdov dostatočne rýchlo či účinne zabezpečiť vymožiteľnosť pohľadávok bankového sektora alebo presvedčenie o poskytnutí aj klientom bánk dostatočného prostriedku ochrany práv alternatívou v podobe rozhodcovského konania.
32. Odvolací súd dodáva, že požiadavkou na neodvolateľnosť návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 93b ods. 1 zákona o bankách treba rozumieť len požiadavku, aby pre prípad rozhodnutia sa klienta z akéhokoľvek dôvodu pre uzavretie rozhodcovskej zmluvy nemusel čeliť prípadnému rozmysleniu si takéhoto zámeru zo strany banky, najmä však návrhom na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy v kontexte ust. § 93b ods. 1 a ods. 2 vety druhej zákona o bankách, môže byť len návrh v podobe umožňujúcej klientovi (spotrebiteľovi) jeho pomerne jednoduché odlíšenie od ostatných zmluvných podmienok predkladaných mu druhou stranou zmluvného vzťahu a tiež jeho rovnako bezproblémové oddelenie od ostatného obsahu zmluvy (tak, aby klientovi nespôsobilo žiadne ťažkosti, vrátane prípadného rizika čakania na prepracovanie návrhu zmluvy, trvanie na odstránení pre neho neakceptovateľnej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky).
33. Požiadavku na takto ponúknutý (predložený) návrh nemožno považovať za splnenú, ak banka návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy začlení medzi iné zmluvné podmienky, a to dokonca ani nie priamo do zmluvy (o samostatnej rozhodcovskej zmluve ani nehovoriac), ale len do vlastných všeobecných obchodných podmienok, u ktorých je známe, že sa s nimi klient (spotrebiteľ) v čase pred uzavretím zmluvy dostatočne podrobne, či často i vôbec neoboznamuje (hoci spravidla v zmluve potvrdzuje presný opak). Nepochybne práve nedôsledné napĺňanie zámeru vyvoditeľného už z pôvodného znenia zákona č. 603/2003 Z. z v praxi viedlo k neskoršej úprave doplnením (s účinnosťou od 1. decembra 2009) povinnosti poskytnúť klientovi možnosť voľby a tiež zodpovedajúceho poučenia. Práve oprávnený tak nad rámec neprimeranej (neprijateľnej) podmienky, konštatovanej napadnutým uznesením a predstavovanej konkrétnou podobou rozhodcovskej doložky, odvolaním upozornil na ďalší dôvod, pre ktorý rozhodcovskú doložku bolo treba považovať za neprijateľnú.
34. Predmetom odvolacieho konania bolo aj uznesenie zo dňa 18. novembra 2015, č. k. 4Er/1151/2015-38, ktorým súd prvej inštancie uložil oprávnenému povinnosť, aby v zmysle položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov zaplatil súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom vo výške 3,- eur, a to v lehote 3 dní od doručenia uznesenia. 35. Podľa § 389 ods.1 písm. d/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len citovaného zákona) súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené. Podľa § 2 ods. 1 písm. f) citovaného zákona poplatníkom je oprávnený a povinný v exekučnom konaní. Podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov je sadzba súdneho poplatku za vyhotovenie rovnopisu podania a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitého zákona stanovená za každú stranu 0,10 eura najmenej 10 eur za podanie, ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami, najmenej 3 eurá za ostatné podania s prílohami. 36. Podľa poznámky k tejto položke v prípade podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísaných zaručeným elektronickým podpisom súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov. 37. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní oprávneného dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď v zmysle položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov vyrubil súdny poplatok oprávnenému za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré tvorí súdny spis, keďže išlo o podanie urobené elektronickými prostriedkami, ktoré urobil oprávnený a podpísal ho svojim zaručeným elektronickým podpisom. V danom prípade oprávnený zaslal súdu prvej inštancie dňa 17. 09. 2015 (č. l. 20 spisu) všeobecné obchodné podmienky elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom a za to mu súd prvej inštancie vyrubil súdny poplatok. 38. Súd v prípade prijatia elektronického dokumentu podpísaného zaručeným elektronickým podpisom overuje platnosť kvalifikovaného certifikátu, platnosť zaručeného elektronického podpisu, jeho neporušenosť integrity a následne priradí dokumentu čas jeho prijatia a zároveň vytlačí dokument prijatý v elektronickej podobe do listinnej podoby. 39. Elektronická forma podania vylučuje povinnosť účastníka konania predložiť takéto podanie s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami. Ak by totiž účastník konania aj v takomto prípade túto povinnosť mal, možnosť elektronického podania so zaručeným elektronickým podpisom by pre neho nemala praktický význam. Ak teda v prípade takéhoto podania účastník konania nemá povinnosť predložiť podanie s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami, potom mu nemožno ani ukladať
povinnosť nahradiť štátu trovy vzniklé v súvislosti s konverziou elektronického podania na písomné podanie v listinnej forme (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2011, sp. zn. 6 M Cdo 7/2011). 40. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť v lehote 3 dní od doručenia tohto uznesenia súdny poplatok v sume 3,- eur za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa položky č.20a sadzobníka súdnych poplatkov. 41. Účastník konania, ktorý podal podanie so zaručeným elektronickým podpisom, nemá žiadnu zákonnú povinnosť predložiť takéto podanie s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami, pretože by to ani nemalo žiadnu logickú oporu, keďže by sa tým absolútne strácala výhoda zaručeného elektronického podpisu. Ak súd prvej inštancie oprávnenému, ktorý urobil podanie so zaručeným elektronickým podpisom vyrubil súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania, pričom ani neodôvodnil, o ktoré podanie išlo, ale je to aj tak bez právneho významu, keďže mu nebolo možné uložiť povinnosť zaplatiť súdny poplatok za to, že súd vyhotovil rovnopisy podania , ktoré bolo urobené so zaručeným elektronickým podpisom. 42. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam dospel odvolací súd k záveru, že prvoinštančný súd vychádzal z nesprávneho výkladu právnej normy, keď rozhodol, že oprávnený je v tomto prípade povinný zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom. Odvolací súd záverom konštatuje, že na vydanie predmetného uznesenia neexistovali v čase jeho vydania žiadne dôvody, preto napadnuté uznesenie súdu prvoinštančného súdu zrušil procesným postupom podľa § 389 ods.1 písm. d/ CSP . 43. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP a § 3 ods.9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).