Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/95/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: M. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.V. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpenej JUDr. Igor Šafranko, advokátska kancelária, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 1 858,93 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 830,51 € spolu s

- úrokom vo výške 23,40 % ročne zo sumy 1 494,84 € od 14.03.2015 až do zaplatenia a

- úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1 503,66 € od 14.06.2015 až do zaplatenia,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Návrhom došlým súdu dňa 18.03.2016 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia sumy vo výške 1 858,93 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 22.10.2002 uzavrel ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe písomnej žiadosti obsiahnutej vo vyššie uvedenej zmluve o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty, žalobca so žalovaným uzavrel úverovú zmluvu, vydal žalovanej úverovú kartu a poskytol jej úverový rámec vo výške 20 000,-Sk (663,88 €). Žalovaná vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 3 750,59 €. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že podľa bodu III.-3.-1 Všeobecných úverových podmienok (ďalej len VÚP) a časti „A“ úverovej zmluvy bol žalovaný ako klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou pravidelných mesačných splátok vo výške minimálne 5 % z poskytnutého úverového rámca splatných vždy k 10-temu dňu kalendárneho mesiaca.

2. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil do dňa podania žaloby len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 5 688,42 €. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. Žalobca postupom podľa bodu IV.-5. VÚP zmluvu vypovedal a ku účinnosti výpovede sa stal splatným celý dlh žalovaného. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného, žalobca vypovedal zmluvu dňa 25.03.2015 a dňa 13.06.2015

výpoveď nadobudla účinnosť. Žalobca v žalobe ďalej cituje § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka ako aj bod IV.-3 VÚP, podľa ktorého nesplatená úverová istina je ďalej úročená podľa platnej úrokovej sadzby.

3. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalobca podľa jeho názoru voči žalovanej pohľadávku po lehote splatnosti v celkovej výške 1 858,93 €, pozostávajúcu z istiny - 1 494,84 €, z dlžných úrokov - 326,85 €, z dlžného poistného - 8,82 € a z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky - 28,42 €. Okrem toho žalobca ďalej požaduje na žalovanom zaplatenie úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40 % ročne zo sumy 1 494,84 € od 14.03.2015 až do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1 830,51 € od 14.06.2015 až do zaplatenia.

4. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila. Na pojednávaní konanom dňa 30.06.2016 žalovaná uviedla, že nepopiera uzatvorenie úverovej zmluvy ale chce si preveriť akým spôsobom žalobca dospel k dlžnej sume. V prípade, ak by bola zaviazaná na peňažné plnenie, vzhľadom na jej finančnú situáciu žiada, aby jej bolo umožnené splácať dlžnú sumu v splátkach.

5. Po tomto pojednávaní sa žalovaná nechala zastupovať právnym zástupcom, z ktorého strany bolo súdu dňa 26.10.2016 predložené jej písomné vyjadrenie. V tomto písomnom vyjadrení žalovaná poukazuje na § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvádza, že zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty neobsahuje všetky náležitosti, ktoré v tom čase vyžadoval platný a účinný zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. 5.1. Podľa názoru žalovanej zmluva neobsahuje náležitosť uvedenú v o § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, o § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkov. 5.2. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí je podľa žalovanej predmetný úver bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná má ďalej za to, že v zmluve nie je uvedený úrok poukazujúc na § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Má za to, že zmluva je z dôvodu nečitateľnosti neplatná v časti týkajúcej sa úrokovej sadzby. Navyše je tento údaj uvedený ako mesačná sadzba a nie sadzba ročná. Ďalej má za to, že pokiaľ žalobca v návrhu uviedol, že z úverového rámca vyčerpala sumu vo výške 3 750,59 € a zaplatila sumu 5 688,42 €, tak má za to, že svoj záväzok v celom rozsahu splnila.

6. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu, a zistil nasledujúce: Medzi stranami sporu, a to žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola uzatvorená Žiadosť/Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní karty Aura. Súd konštatuje, že napriek tomu, že písmo tejto zmluvy nie je zvlášť veľké, je dobre čitateľné aj bez pomoci prostriedkov na zväčšenie textu a preto súd má za to, že nemožno priznať relevanciu námietke žalobkyne, že zmluva by mala byť neplatná pre jej nečitateľnosť. 6.1. V bode „A“ zmluvy je jednoznačne uvedená výška úverového rámca 20 000,-Sk a výška minimálnej splátky 1 000,-Sk. Zároveň je tam uvedené, že mesačná splátka je splatná vždy k 10-temu dňu v mesiaci, pričom úroková sadzba platná ku dňu podpisu žiadosti/zmluvy je 2,39 % mesačne. Taktiež je uvedená príkladmo ročná percentuálna miera nákladov pri úverovom rámci 20 000,- Sk, ktorá predstavuje výšku 15,86 %. Zmluva ďalej obsahuje osobné údaje žalovanej, jej zamestnanie, zamestnávateľa ako aj čistý mesačný príjem, čistý mesačný príjem partnera a výdavky na domácnosť. Zároveň v bode „F“ zmluvy je zreteľne uvedené, že súčasťou platieb je aj poistenie, pričom čiastka vo výške 1,75 % z minimálnej mesačnej splátky úveru je určená na úhradu poplatku za poistenie. 6.2. Ďalej súd vykonal dôkaz listinou „Výpoveď zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty č. XXXXXXXXXXXXXX“, podľa ktorej vzhľadom k omeškaniu žalovanej so splácaním revolvingového úveru dochádza k vypovedaniu zmluvy o revolvingovom úvere a revolvingový úver sa stáva splatným v celom rozsahu. Zároveň je tam vyčíslená dlžná čiastka. Zásielka, resp. táto listina bola dodaná žalovanej dňa 13.04.2015. 6.3. Žalobca ďalej súdu poskytol podrobnú platobnú históriu prejednávanej zmluvy, z ktorej vyplýva celkom uhradená suma zo strany žalovanej ako aj dlžná čiastka ku dňu 13.03.2015 v rozdelení na istinu, úroky, poistenie a náklady.

6.3. Žalobca súdu tiež predložil potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov, z ktorých je zrejmé, že v čase od 18.11.2002 do 29.12.2012 žalovaná čerpala celkom sumu 3 427,08 €. 6.4. Žalobca súdu zároveň predložil potvrdenie o prijatí splátok, kde je zrejmé, že na predmetnú zmluvu žalovaná v čase od 06.12.2002 do 30.12.2014 zaplatila celkom sumu 5 687,22 €. 6.5. Listom zo dňa 17.05.2016 súd vyzval žalovanú, aby mu predložila doklady týkajúce sa jej finančnej situácie. Do rozhodnutia v predmetnej veci tak žalovaná neurobila, preto jej súd zaplatenie dlžnej sumy v splátkach nepovolil. 6.6. Listom zo dňa 17.05.2016 vyzval súd žalobcu, aby tento preukázal postup uzatvorenia úverovej zmluvy podľa bodu III.-1.-1. Všeobecných úverových podmienok a uviedol z čoho odvodzuje účinnosť výpovede ku dňu 13.06.2015. 6.7. V podaní doručenom súdu dňa 31.08.2016 žalobca zopakoval spôsob uzavretia úverovej zmluvy. Zároveň súdu predložil akceptačný list adresovaný žalovanej, z ktorého vyplýva výška úverového rámca vo výške 20 000,-Sk a výška mesačnej splátky vo výške 1 000,-Sk. Pokiaľ ide o výpoveď z úverovej zmluvy, žalobca poukázal na ustanovenie 14 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Má za to, že pokiaľ bola výpoveď úverovej zmluvy doručená žalovanému dňa 13.04.2015, začala plynúť dvojmesačná výpovedná lehota, ktorá uplynula dňa 13.06.201, kedy výpoveď nadobudla účinnosť a dlh žalovaného sa stal splatný v celom rozsahu. Pokiaľ ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky, žalobca poukázal na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania, náklady spojené s jej uplatnením. Zároveň súdu zaslal paušálny výpočet nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v rôznych variantoch.

7. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco: Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi stranami sporu, a to žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou, bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.04.2002. V prejednávanej veci je zrejmé, že úver bol poskytnutý vo forme kreditnej karty prostredníctvom tzv. úverového rámca. 7.1. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. - spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. 7.2. Právnou formou v prejednávanej veci bol tzv. revolvingový úver. Revolvingový úver je úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku. Príkladom revolvingového úveru sú kreditné karty, pri ktorých je klientovi poskytnutý úverový rámec. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. 7.3. Pokiaľ ide o RPMN pri revolvingovom úvere, tak Krajský súd Žilina, vo veci sp. zn. 10Co/514/2014 uviedol - V prejednávanom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver formou revolvingu (na základe kreditnej karty). Pri tejto forme úveru je stanovený „len“ tzv. úverový rámec, teda suma, do výšky ktorej spotrebiteľ môže úver čerpať. Skutočná výška čerpaných prostriedkov, a od nej sa odvíjajúca výška splátok, prípadne spôsob čerpania (pravidelnosť, výška atď.) sú však v čase uzatvorenia úverovej zmluvy neznáme. Nakoľko tieto údaje sú podkladovými pre určenie RPMN, nemožno údaj o reálnej výške RPMN pre daný, ešte len budúci úver, v čase uzatvorenia úverovej zmluvy určiť. Na druhej strane však je možné stanoviť výšku RPMN pre určitú modelovú, východiskovú situáciu, vychádzajúc z nastavených parametrov úverovej zmluvy v čase jej podpisu. 7.4. V prejednávanej veci výška RPMN - 15,86% v zmysle vyššie uvedeného určená bola. 7.5. Pokiaľ ide o ďalšiu náležitosť, ktorej nedostatok žalovaná žalobcovi vytýka, a to náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., - zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, má súd za to, že po rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie č. 42/2015 vo veci Home Credit Slovakia proti M. V. (Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny.), je zrejmé, že vychádzajúc z eurokonformného výkladu príslušnej európskej smernice pod slovným spojením suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nemožno rozumieť žalovanou vyžadovanú amortizačnú tabuľku. Aj pred týmto rozhodnutím KS v Prešove rozhodoval tak, že rozpis splátok obligatórne nevyhnutný nie je (napr. uznesenie senátu 17Co zo dňa 28.04.2016 vo veci

Okresného súdu Prešov sp. zn. 10C 30/2015). Ďalej treba uviesť, že v prípade revolvingového úveru požadované ani nie je možné, keďže ako už bolo vyššie uvedené, revolvingový úver je zvláštnym typom spotrebiteľského úveru, v ktorom celkovú sumu jeho čerpania a sumu splátok, ktoré v konečnom dôsledku na jeho zaplatenie má spotrebiteľ ako klient zaplatiť, nie je možné vopred určiť. 7.6. Pokiaľ ide o náležitosť uvedenú v § 4 ods.2 písm.a) zákona č. 258/2001 Z.z., táto podľa súdu smeruje k tomu, aby v rámci splátky bola zahrnutá istina, úroky a poplatky (splátka má byť ich súčtom) a aby nedošlo k tomu, že niektoré pravidelne platené platby v splátke uvedené nebudú ale budú „nenápadne“ uvedené v inej časti zmluvy. Súd sa stretáva s výkladom, ktorý podala žalovaná a nesúhlasí s ním. Spotrebitelia, ich zástupcovia ale často aj súdy vo svojich rozhodnutiach dospievajú k záveru, že žiadnej časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ pre jej tvrdenú zložitosť prípadne neurčitosť nerozumel

- ide napr. o zmluvnú pokutu, rôzne poplatky, rozhodcovské doložky a iné (v prejednávanej veci napr. mesačná úroková sadzba). Jedným dychom však tvrdia, že rozpis splátok (ktorý je zložitejším členením a môže mať aj niekoľko strán a spotrebiteľ by mu napriek v predchádzajúcej vete uvedenému podľa zástupcov spotrebiteľov ale aj niektorých súdov „istotne“ rozumel) na istinu, úroky a poplatky je pre spotrebiteľa rozhodujúcim faktorom pri rozhodovaní súvisiacom so spotrebiteľským úverom. Senát 9C OS Prešov sa s takýmto tvrdením spotrebiteľa, ktoré by bolo produkované priamo ním (a nie právnym zástupcom alebo spotrebiteľským združením) vo svojej praxi nestretol. Súd je presvedčený, že pre spotrebiteľa je pre jeho rozhodovanie o uzatvorení spotrebiteľského úveru podstatné najmä to, akú sumu dostáva a akú má vrátiť. Pre spotrebiteľa, ktorý do úverového vzťahu nevstupuje špekulatívne ale s vôľou svoj záväzok splniť je predsa rozhodujúca suma, ktorú má vrátiť a je mu jedno, či splátky sú nastavené tak, že najprv sa spláca príslušenstvo a až potom istina alebo opačne. 7.7. Ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. uvádza, že v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Možno teda tvrdiť, že uvedené ustanovenie je zároveň ustanovením lex specialis proti ustanoveniu § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. a týka sa teda nielen informácii, ktoré musí dodávateľ poskytnúť spotrebiteľovi pred uzavretím tejto zmluvy ale aj informácií, ktoré zmluva ako taká obsahovať musí. V tomto prípade všetky tieto náležitosti samotná zmluva alebo jej všeobecné úverové podmienky, ktoré sú jej súčasťou obsahujú. 7.8. Pokiaľ žalovaná uvádza, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. - od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, uvedené znova podľa súdu nie je pravdou. Zmluva totiž jednoznačne obsahuje výšku úrokovej sadzby, a to 2,39 % mesačne. Zákon č. 258/2001 Z.z. v čase účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, podľa ktorého znenia platnosť právneho úkonu treba posudzovať, nikde neuvádza spôsob, akým majú byť úroky alebo poplatky v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené. Súd má za to, že uvedené to má byť tak, aby bola zrejmá výška úrokov, ktoré má spotrebiteľ zaplatiť, a to buď jej vyčíslením v absolútnej výške za celý čas trvania zmluvy, čo je možné pri zmluvách uzatvorených na dobu určitú, kde je vopred známy počet splátok a ich výška, alebo to môže byť uvedené úrokovou sadzbou za konkrétne obdobie. Zákon v čase uzavretia zmluvy nestanovoval, že úroková sadzba má byť týždenná, mesačná, ročná, preto súd má za to, že uvedenie mesačnej úrokovej sadzby, z ktorej sa jednoduchým výpočtom dosiahne výška ročnej úrokovej sadzby, je pre priemerného bežného spotrebiteľa dostatočným naplnením ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z., ibaže spotrebiteľ, ktorý „rozumie“ rozpisu splátok nie je schopný vykonať výpočet 12 x 2,39% za účelom zistenia ročnej úrokovej sadzby. 7.10. Pokiaľ v závere svojho písomného vyjadrenia poukazuje žalovaná na to, akú sumu čerpala a akú sumu zaplatila, má súd za to, že takáto námietka vo vzťahu k meritu veci nie je relevantná, pretože žalovaná zabúda, že zmluvný vzťah s dodávateľom trval od roku 2002. Keďže dlžná suma bola v rámci žaloby žalobcom vyčíslená ku dňu 13.03.2015, bolo možné jednotlivé nároky najmä vo forme úrokov do budúcna a úrokov z omeškania do budúcna priznať žalobcovi odo dňa 14.03.2015. 7.11. Pokiaľ ide o priznanie zmluvných úrokov do budúcna, súd v rámci právnej argumentácia analogicky poukazuje na · Rozhodnutie KS v PO sp. zn. 14Co/41/2014 - Dôsledkom odstúpenia veriteľa od zmluvy tak, ako je to uvedené v tomto ustanovení, alebo v ustanoveniach § 505 i § 507 Obch. zák. je oprávnenie veriteľa požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. Požiadavka teda vrátiť poskytnuté prostriedky (dlžnú sumu), aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej časti úveru vyplýva zo zmluvy o úvere (a trvá, resp. pokračuje aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy) a aj ust. § 506 Obch. zák. po odstúpení od zmluvy požaduje vrátenie nielen dlžnej sumy, ale aj úrokov ako ceny za poskytnutie peňazí. Preto je opodstatnené, aby aj

po odstúpení od zmluvy o úvere dlžník platil aj úroky z úveru. V opačnom prípade by sa veriteľ využijúc oprávnenie dané mu zákonom (odstúpiť od zmluvy - vyplývajúce aj z § 5 zák. č. 258/2011 Z. z.), ktoré je dôsledkom porušenia povinnosti dlžníka, dostal do horšieho postavenia, ako mal pred porušením povinností dlžníkom. · § 13 ods.4 zákona č. 129/2010 Z. o spotrebiteľských úveroch - Ak spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku 1 (odstúpiť od zmluvy), je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi. Úrok sa vypočíta na základe dohodnutej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. · Rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Obo/283/2003 - odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. · Rozhodnutie NS SR uverejnené pod č. 55 v periodiku Zo súdnej praxe č. 5/96 - Úroky vo výške dohodnutej pri poskytnutí úveru patria do splatnosti úveru. Ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov nebola dohodnutá iná sadzba úrokov, patria aj za dobu po splatnosti úveru úroky v rovnakej výške. Do doby splatnosti úveru bol žalovaný povinný platiť zmluvné úroky. Po splatnosti bol s plnením v omeškaní a bol povinný platiť úroky z omeškania. Oba úroky bol povinný platiť bez ohľadu na dôvod, pre ktorý dlh včas nezaplatil. · Rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 32 Cdo/2782/99 - Smyslem a účelem ustanovení § 506 obch. zák. je poskytnout věřiteli právní instrument proti dlužníku, který neplní závazek vrátit věřiteli poskytnuté peněžní prostředky a zaplatit úroky ve sjednaných splátkách a je v prodlení s vrácením více než dvou splátek nebo jedné splátky po dobu delší než tři měsíce. Věřitel může od smlouvy o úvěru odstoupit a tím způsobit, že zaniknou jeho povinnosti, které má podle smlouvy vůči dlužníku. Jde o právní institut, který je určen na ochranu práv věřitele a jeho využitím se proto věřitel nemůže ocitnout v horším právním postavení, než v jakém byl před odstoupením od smlouvy. Jak judikoval Nejvyšší soud již v rozhodnutí ze dne 15. 3. 2000 čj. 31 Cdo 2851/99 - 58, ve vztahu k dlužníku se v ustanovení § 506 obch. zák. uvádí oprávnění věřitele spolu s odstoupením od smlouvy o úvěru požadovat, aby vrátil dlužnou částku s úroky", takže cit. ustanovení upravuje účinky odstoupení od smlouvy o úvěru odlišným, jiným způsobem, než jak jsou uvedeny v obecném ustanovení § 351 obch. zák. (tj. že dlužník je povinen - po odstoupení od smlouvy - vrátit věřiteli na jeho požádání dlužnou částku s úroky). Ve svých důsledcích to znamená, že při odstoupení od smlouvy o úvěru se neuplatní nejen ustanovení § 351 odst. 2 obch. zák., které už podle svého znění nemůže vedle ustanovení § 506 obch. zák. obstát, ale ani úprava účinků odstoupení od smlouvy, obsažená v ustanovení § 351 odst. 1 obch. zák. Ustanovení § 506 obch. zák. představuje v tomto smyslu k ustanovení § 351 obch. zák. speciální právní úpravu. Z uvedených důvodů dospěl Nejvyšší soud k závěru, že odstoupením od smlouvy o úvěru podle ust. § 506 obch. zák. nezanikají všechna práva a povinnosti účastníků z této smlouvy. Zanikají pouze práva, která měl dlužník podle smlouvy vůči věřiteli, a jim odpovídající povinnosti věřitele. Povinnost dlužníka vrátit poskytnuté peněžní prostředky a zaplatit úroky odstoupením od smlouvy nezaniká a věřiteli tedy z tohoto důvodu nemůže vzniknout nová pohledávka podle ustanovení § 351 odst. 2 obch. zák. Odstoupením se mění pouze podmínky, za nichž je dlužník povinen uvedenou povinnost splnit; dlužník nadále není povinen splnit dluh ve lhůtách a za podmínek sjednaných ve smlouvě, ale na požádání věřitele a v plném rozsahu - celou dlužnou částku s úroky. Povinnost dlužníka vrátit věřiteli dlužnou částku s úroky po odstoupení od smlouvy o úvěru podle ust. § 506 obch. zák. tudíž nepředstavuje sekundární" závazek, nýbrž závazek původní", jenž se odstoupením od smlouvy modifikoval" ve své splatnosti (na požádání věřitele se stává splatnou celá pohledávka). 7.12. Na základe vyššie uvedeného nevidí súd žiadny zákonný a ani iný základ pre záver, že v prípade ukončenia (v danej veci naviac sankčného) úverovej zmluvy, by dlžník nemal platiť zmluvné úroky za užívanie istiny žalobcu až do dňa ich skutočného vrátenia. Toto užívanie nie je v žiadnom prípade kryté úrokmi z omeškania, ktoré sú sankciou za oneskorené vrátenie a teda v rozpore so zmluvou predĺžené užívanie istiny veriteľa. Zmluvný úrok priznal súd z dlžnej istiny. Úroky z omeškania priznal súd zo súčtu dlžnej istiny a poistného.

8. Nárok na úroky z omeškania pre žalobcu vyplývajú z nasledujúcich právnych predpisov:

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 NV č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka - Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba ECB 0,05% p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú výšku 8,05% ročne. Úroky z omeškania priznal súd zo súčtu istiny a poistného.

9. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom na to, že žalobca bol neúspešný iba v nepatrnej časti konania, súd mu priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.