Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-943-2015.pdf
PDF · 87.69 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/943/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: U. P. E. a.s., so sídlom v H., E. J., zastúpeného M. kancelária A. s.r.o., so sídlom v S., Z. 30, proti žalovanému: I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., S. cesta XXXX/XX, o zaplatenie 948,74 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. júna 2015, č. k. 5C/146/2015-28, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie 948,74 eur s príslušenstvom a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z výsledkov dokazovania spočívajúce v tom, že strany sporu uzavreli dňa 10.3.2011 zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.400,- eur, ktorý sa tento zaviazal splácať v 24 mesačných splátkach po 77,50 eur. Ročná úroková sadzba je v zmluve uvedená vo výške 33,08 %, RPMN vo výške 33,08 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 44,86 %. Celková suma pôžičky je v zmluve uvedená v sume 1.860,- eur, celkové náklady spotrebiteľa v sume 460,- eur, termín konečnej splatnosti je uvedený ako mesiac marec 2013. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky. V bode 6.2 Všeobecných podmienok splátky boli splatné k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pokiaľ v splátkovom kalendári, alebo v zmluve nie je uvedené inak. Z predloženého splátkového kalendára vyplýva, že každá splátka pozostávala z istiny a zmluvného úroku. Z prehľadu o vykonaných platbách vyplýva, že žalovaný žalobcovi uhradil len 12 splátok v celkovej sume 930,- eur, následne zaplatil sumu 63,- eur dňa 16.8.2013, ktorá bola započítaná na úrok. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 9.6.2015 vyplýva, že na istinu bola započítaná suma 597,81 eur, na úrok suma 395,19 eur. Dlžná suma (podľa vyčíslenia žalobcu), predstavuje sumu 948,74 eur, ktorá pozostáva z istiny 802,19 eur, úroku v sume 29,04 eur a zmluvnej pokuty vo výške 117,51 eur. Zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil v zmysle čl. 11 bod 11.2 Všeobecných podmienok (10% z dlžnej splátky) s tým, že túto si vyčíslil len ku dňu 31.10.2014. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 20.9.2011, taktiež neuhradil riadne a včas splátky splatné dňa 20.10.2011 a 20.11.2011. Žalobca preto listom zo dňa 24.12.2011 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a žalovaného vyzval na zaplatenie dlhu jednorazovo. Žalovaný v konaní potvrdil, že mu na základe zmluvy so žalobcom bola poskytnutá suma 1.400,- eur, ako aj to, že žalobcovi uhradil celkom sumu 993,- eur. Voči nároku žalobcu, v konaní vzniesol námietku premlčania.
3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, § 101, § 103, § 565, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, s odkazom na ktoré vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci , citovaných ustanovení zákona
a berúc do úvahy vznesenú námietku premlčania uplatneného práva, žalobu zamietol v celosti ako nedôvodnú. Podľa zmluvy, ktorú posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, mal žalovaný úver splatiť v 24 mesačných splátkach po 77,50 eur a takto mal zaplatiť žalobcovi celkom sumu 1.860,- eur. Zmluva neobsahuje presný údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože tento nemôže byť uvedený údajom „ marec 2013“, ale musí byť uvedený presným časovým údajom, teda dátumom, kedy konečná splatnosť úveru nastáva tak, aby spotrebiteľ mal jasnú predstavuje o presnom časovom období, kedy bude úver splatný. Rovnako nie je uvedený správny údaj o výške, počte a termínov splácania istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako to predpokladá § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona. V zmluve sa nenachádza údaj o splatnosti mesačných splátok a v rámci nej istiny, úrokov a iné, z ktorých dôvodov vyhodnotil spotrebiteľský úver v súlade s § 11 ods. 1 písm. a), b) citovaného zákona ako bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ teda žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.400,- eur, pričom tento preukázateľne uhradil z neho sumu 993,- eur, bol by povinný žalobcovi zaplatiť sumu 407,- eur. Súd však posudzoval právo žalobcu s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania žalovaným a tiež v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa aj z pohľadu, či jeho právo nie je premlčané. Jednotlivé mesačné splátky úveru, tak ako bolo dohodnuté, sa premlčujú v súlade s § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej dobe od splatnosti jednotlivých splátok, čo znamená, že splátky splatné tri roky pred podaním žaloby, t.j. splatné ku dňu 8.12.2011, a ktoré neboli uhradené, sú premlčané. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaný neuhrádzal splátky v zmysle splátkového kalendára, naposledy uhradil platbu v sume 63,- eur dňa 16.8.2013. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá pritom na marec 2013. Vzhľadom na dátum podania žaloby 8.12.2014 do úvahy by prichádzali len nepremlčané splátky splatné ku dňu 8.12.2011 do konečnej splatnosti do marca 2013, pretože všetky ostatné sa premlčali v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka uplynutím dohodnutej lehoty splatnosti vždy k 20.dňu v mesiaci.
4. Žalobca však vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka listom z 24.12.2011, kedy bol žalovaný preukázateľne v omeškaní so splátkou za mesiac september 2011, október 2011 a november 2011, čo vyplýva z prehľadu splátok a úhrad. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba pri využití práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka už splatnosťou nezaplatenej splátky, t.j. v danom prípade najmenej splátkou splatnou v septembri 2011 a nie samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti, resp. doručením žalovanému /§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka/. Trojročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia, preto neuplynula splatnosťou poslednej splátky, pre ktorú vyhlasoval mimoriadnu splatnosť, ale splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využil veriteľ právo na zosplatnenie, ktorá uplynula v septembri 2011 a pokiaľ žalobca podal návrh dňa 8.12.2014 je zrejmé, že ho podal po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Vzhľadom k uvedenému, súd považoval nárok žalobcu za premlčaný, a preto ho zamietol.
5. O trovách konania súd rozhodol aplikujúc § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bol úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu nepriznal.
6. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil tiež náhradu trov odvolacieho konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci (dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP - teraz § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Dôvodil tým, že súd nesprávne posúdil plynutie premlčacej doby. V zmysle predžalobnej upomienky zo dňa 24.12.2011 došlo k zosplatneniu dlhu a to po tretej nezaplatenej splátke predpísanej ku dňu 20.11.2011. Žalobca tak mohol prvýkrát vykonať svoje právo dňa 25.12.2011 a trojročná premlčacia lehota by tak uplynula dňa 25.12.2014, pričom žaloba bola podaná dňa 08.12.2014. Uplatnený nárok tak nie je premlčaný. Pokiaľ by aj nedošlo k zosplatneniu dlhu, plynutie premlčacej doby nastáva pri každej jednotlivej splátke samostatne, teda splátky počnúc mesiacom december 2011, tak nie sú premlčané. V tomto smere poukázal na právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu Prešov pod č.k. 7Co 257/2014.
7. Žalovaný nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
8. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
9. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. V preskúmavanej veci podal žalobca odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. O jeho odvolaní rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v súlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované.
11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. ďalej len „CSP“ ), ktorým sa s účinnosťou od 01.07.2016 rekodifikoval doterajší procesný predpis - Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
12. V preskúmavanej veci uplatnil žalobca proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 948,74 eur s príslušenstvom. Nárok na plnenie proti žalovanému vyvodzoval zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.03.2011, uzavretej medzi veriteľom U.. a žalovaným, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.400,- eur, ktorý sa tento zaviazal splácať v 24 mesačných splátkach po 77,50 eur s termínom konečnej splatnosti mesiac marec 2013. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky. V bode 6.2 Všeobecných podmienok, splátky boli splatné k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pokiaľ v splátkovom kalendári, alebo v zmluve nie je uvedené inak. Žalovaný žalobcovi uhradil 12 splátok v celkovej sume 930,- eur, následne zaplatil sumu 63,- eur dňa 16.8.2013, ktorá bola započítaná na úrok. Dlžná suma (podľa vyčíslenia žalobcu), predstavuje sumu 948,74 eur, ktorá pozostáva z istiny 802,19 eur, úroku v sume 29,04 eur a zmluvnej pokuty vo výške 117,51 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 20.9.2011, taktiež neuhradil riadne a včas splátky splatné dňa 20.10.2011 a 20.11.2011. Žalobca listom zo dňa 24.12.2011 žalovaného vyzval na zaplatenie dlhu jednorazovo. Voči nároku žalobcu, žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania.
13. V danej veci bol založený spotrebiteľský právny vzťah zmluvou o pôžičke zo dňa 10.03.2011, ktorý sa spravuje príslušnými ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. a všeobecnou úpravou spotrebiteľských zmlúv (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), čo z hľadiska odvolacích námietok žalobcom spochybnené nebolo.
14. Súd prvej inštancie zamietol žalobný návrh žalobcu z dôvodu premlčania jeho nároku, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca vyhlásil zosplatnenie úveru dňa 24.12.2011, kedy bol žalovaný preukázateľne v omeškaní so splátkami za mesiace september, október a november 2011. Aplikujúc ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že premlčacia doba, pri využití práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, začína plynúť odo dňa zročnosti nezaplatenej splátky, t. j. v danom prípade splátky splatnej v septembri 2011 a nie samotným vyhlásením zosplatnenia dlhu.
15. S týmto posúdením premlčania uplatneného nároku, sa odvolací súd nestotožňuje.
16. Súd prvej inštancie vyhodnotil listinu žalobcu zo dňa 24.12.2011 za uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka bez toho, aby sa zaoberal tým, či boli splnené kumulatívne zákonné predpoklady na uplatnenie tohto práva veriteľa a to existencia dohody o možnosti tzv. zosplatnenia ( nevyhnutným predpokladom skúmania ktorej je predloženie zmluvy o úvere a VOP v stave spôsobilom k ich oboznámeniu, t.j. v čitateľnej podobe, predloženie ktorej bude v ďalšom povinnosťou žalobcu, ktorého ako veriteľa zaťažuje dôkazná povinnosť existenciu takejto dohody preukázať) a tiež, či bol zo strany žalobcu dodržaný postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (omeškanie dlžníka so splátkou tri mesiace, upozornenie na uplatnenie práva podľa § 565), ktoré ust. modifikuje § 565 OZ vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám, o plnenie z ktorej ide tiež v preskúmavanej veci. Uvedené zistenia, majú význam z hľadiska posudzovania námietky premlčania nároku.
17. Pokiaľ ide o začiatok behu premlčacej doby, vychádza sa zásadne z toho, že možnosť uplatniť nárok na súde nastáva splatnosťou dlhu. V prípade, že splatnosť dlhu nebola dohodnutá, ani inak určená, začína plynúť premlčacia doba dňom, nasledujúcim po dni, keď vznikol dlh.
18. V preskúmavanej veci bolo dohodnuté v zmluve plnenie v splátkach, čo znamená, že záväzok mal zanikať postupne, preto, ak nebolo v zmluve dohodnuté, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (strata výhody splátok), je potrebné posudzovať zánik záväzku v dôsledku premlčania pri každej splátke jednotlivo.
19. Súd prvej inštancie neposudzoval námietku žalovaného z vyššie uvedených aspektov, teda, či medzi zmluvnými stranami existovala dohoda o strate výhody splátok a až následne v prípade kladného zistenia, či pri uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, bol dodržaný postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
20. Až v prípade kladných zistení podľa predchádzajúceho bodu (19), bude potrebné posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby pri jednotlivých splátkach do tzv. zosplatnenia a premlčania zvyšného dlhu od splatnosti splátky, v dôsledku ktorej žalobca uplatnil právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka.
21. V prípade, ak nebudú zistené právne významné skutočnosti podľa uvedeného bodu (19), bude potrebné posudzovať premlčanie vo vzťahu ku každej jednotlivej splátke.
22. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda z hľadiska vyššie uvedených dôvodov nesprávne, bolo potrebné toto za použ. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie, v ktorom je právny názor odvolacieho súdu záväzný (§ 391 ods. 3 CSP).
23. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. 1,3 CSP).
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).