Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/656/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej : Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o návrhu žalobcu na prerušenie konania, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 16. februára 2016 č. k. 15C/24/2013-134, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie o náhradu nemajetkovej ujmy a náhradu škody prerušil do právoplatného rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na OS Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 109 ods. 2 písm. c) OSP a uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej, aby jej súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi škodu a nemajetkovú škodu, ktorú spôsobila žalovaná nesprávnym úradným postupom v súvisiacom exekučnom konaní. Žalobca v priebehu konania podal návrh na prerušenie konania z dôvodu, že na Okresnom súde Prešov je vedené konanie pod sp. zn. 7C/6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorú podľa žalobného návrhu spôsobil svojou činnosťou Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. V predmetnom konaní v postavení žalovaných vystupuje žalobca POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako žalovaný 2/ a žalovaná Slovenská republika

- Ministerstvo spravodlivosti SR ako žalovaný 1/. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaná Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR navrhla položiť nasledujúce prejudiciálne otázky v znení ako uviedol v napadnutom uznesení. Žalobca považuje zodpovedanie prejudiciálnych otázok, ktoré sa Okresný súd Prešov rozhodol položiť Súdnemu dvoru Európskej únie za významné pre posúdenie správnosti postupu súdu v exekučnom konaní na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Šetrením bolo zistené, že na OS Prešov prebieha konanie pod sp. zn. 7C/6/2010 pre porušenie práva Európskej únie, pričom žalovaná Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR navrhla položiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky, ktorých posúdenie má dôležitý význam pre rozhodnutie v predmetnom konaní. Okresný súd Prešov uznesením č. 7C/6/2010-269 zo dňa 07. 10. 2013 rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach. Proti uzneseniu bolo podané odvolanie, pričom odvolací súd do dnešného dňa nerozhodol. V predmetnom konaní v postavení žalovaných vystupuje žalobca spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako žalovaný 2/ a Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR ako žalovaný 1/, pričom vznikli otázky zodpovednosti členského štátu za porušenie

komunitárneho práva a otázky týkajúce sa právneho základu, od ktorého si žalobca odvodzuje právo na náhradu škody. Vzhľadom ku skutočnosti, že v konaní budú Súdnemu dvoru Európskej únie predložené prejudiciálne otázky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu o návrhu žalobcu v predmetnom konaní a konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené, dospel súd k záveru že je daný dôvod na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) OSP, a preto konanie o zaplatenie nemajetkovej ujmy a náhrady škody prerušil do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na OS Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. 2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, namietajúc, že v konaní došlo k vadám a účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, napriek nepochybnej príbuznosti, majú svoje špecifiká a zásadné rozdiely. Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP upravuje prípady, kedy je súd povinný prerušiť konanie, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorou v prebiehajúcom konaní súd nie je oprávnený riešiť. Ide o otázky, pri ktorých riešení súd viazaný rozhodnutím iného orgánu. Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP upravuje prípady, kedy súd, ak neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd na také konanie dal podnet. Ide o otázky, ktoré by si súd v rámci rozhodnutia veci mal posúdiť a vyriešiť sám. Ak ale prebieha konanie o takejto otázke, môže byť ekonomickejšie a z hľadiska právnej istoty i správnejšie vyčkať na rozhodnutie príslušného orgánu o nej a následne z tohto rozhodnutia vychádzať. Konanie pred SDEÚ v žiadnom prípade nie je konaním, v ktorom sa rieši otázka, resp. otázky, ktoré si súd môže vyriešiť sám, kde ak neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť a vyčkať rozhodnutie príslušného orgánu o nej a potom z tohto rozhodnutia vychádzať. Ak súd dospel k inému záveru, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na prerušenie konania, podľa názoru žalovanej nebol daný žiadny relevantný dôvod. Predmetom prejudiciálnych otázok je vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva ne/činnosťou orgánov štátu pri výkone verejnej moci pri súčasnej nečinnosti a nezáujme poškodeného na hájení svojich práv, vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou za škodu a zodpovednosťou za bezdôvodného obohatenie a posúdenie otázky, či má byť prednostne uplatňovaným nárok na náhradu škody voči štátu alebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tretiemu subjektu, ktorý sa v dôsledku porušenia komunitárneho práva orgán štátu pri výkone verejnej moci bezdôvodne obohatil. Vzhľadom na predmet prvostupňového konania - náhrada škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj údajnými prieťahmi exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je zrejmé, aké otázky a skutočnosti relevantné pre toto konanie majú byť v konaní o predmetných prejudiciálnych otázkach zodpovedané. Prerušenie konania je v takomto prípade v rozpore s požiadavkou rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov konania, čo je v konečnom dôsledku podstatou samotného žalobného návrhu a zakladá odvolací dôvod, nakoľko podľa názoru žalovanej došlo postupom prvostupňového súdu k odňatiu možnosti konať pred súdom. Poukázala tiež na to, že nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie a odňatím možnosti konať pred súdom. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na prerušenie konania zamietne, alternatívne aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril . 4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez prejednania na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 Civilného sporového poriadku (CSP ) zmenil a návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. 5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený a bol nahradený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 16.02.2016 t.j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 162 ods. 1 súd konanie preruší, ak: a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky

(ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. 7. Podľa § 162 ods. 2 súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. 8. Podľa § 164 ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 9. Podľa § 193 súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. 10. Nová právna úprava rovnako ako aj doterajšia úprava rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania. Obligatórne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 162 a osobitný prípad obligatórneho prerušenia konania v ustanoveniach § 163 a § 445 CSP. Fakultatívne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 164 CSP. Ohľadom fakultatívneho rozhodnutia o prerušení konania podľa § 164 je potrebné uviesť, že na rozdiel od obligatórneho prerušenia podľa § 162 ods. 1 písm. a) tu ide o otázky, ktoré by súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne . Je však na vôli súdu, či tak urobí alebo či počká na vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní, ak takéto konanie už prebieha, alebo môže dať na takéto konanie aj sám podnet a následne konanie preruší. Proti rozhodnutiu o prerušení konania podľa § 164 je prípustné odvolanie. Prerušenie má dva zásadné účinky, a to, že sa nevykonávajú procesné úkony (to však neznamená, že by späťvzatie žaloby nebolo prípustné) a tie procesné lehoty, ktoré už začali plynúť, sa prerušujú. Ak odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, súd pokračuje v konaní aj bez návrhu, pričom ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova. 11. Predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala žalobcovi vzniknúť postupom exekučného súdu v konaní, vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 16Er/453/2010. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej( č.k. 15C/24/2013-69 zo dňa 04.03.2014) odvolacím súdom ( č.k. 25Co/220/2015-112) podal dňa 12. februára 2016 žalobca návrh na prerušenie konania, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením. 12. Źalobca návrh na prerušenie konania odôvodňoval tým, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod sp. zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti navrhovateľke na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením zo dňa 07. 10. 2013 v súlade s ustanovením § 109 ods. 1 písm. c) OSP rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR. S poukazom na znenie prejudiciálnych otázok bol toho názoru, že zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok má zásadný význam pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu, a preto navrhol konanie prerušiť podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. 13. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že takýto postup súdu prvej inštancie, keď návrhu žalobcu na prerušenie konania vyhovel a konanie prerušil, nebol vecne správny. Prerušenie konania podľa uvedeného ustanovenia závisí od úvahy súdu a je upravené len ako procesná možnosť súdu, nie jeho povinnosť a pri neprerušení konania podľa § 164 (predtým § 109 ods. 2 písm. c) OSP ) nedochádza k odňatiu možnosti konať pred súdom. Pri návrhu na prerušenie konania podľa tohto ustanovenia súd má povinnosť najskôr zvážiť možnosť iných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť predmetného konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie správne zvažoval,

či položené prejudiciálne otázky v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov riešia podstatu sporu v predmetnom konaní, t.j. či žalobca ako oprávnený má nárok na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy, ak súd nerozhodol v zákonom stavenej lehote o jeho návrhu. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je upravená zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, a preto je aj predmetom vnútroštátneho preskúmania všeobecnými súdmi. 14. S poukazom na uvedené však odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nebol dôvod počkať na rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa v konečnom dôsledku týkali iného skutkového a právneho stavu, nakoľko z odôvodnenia návrhu na prerušenie konania vyplývalo, že predmetom konania na Okresnom súde Prešov (sp. zn. 7C/6/2010) je konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti žalobcovi na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky a predmetom konania v prejednávanej veci je náhrada škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Levice v exekučnej veci, t.j. z titulu zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup súdu. 15. S poukazom na vyššie uvedené, teda, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP účinného do 30.06.2016 ani podľa § 164 ( účinný od 01.07.2016) nie je povinnosťou, ale len možnosťou súdu, ako aj na predmet konania, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 zmeniť a návrh na prerušenie konania zamietnuť.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .