Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6CoP-33-2016.pdf
PDF · 100.5 KB
Case nature
Subarea
6CoP/33/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členiek senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú N. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: B. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. O. XXX, zast. Dr. Máriou Lubuškiovou, advokátkou, so sídlom Komárno, Pohraničná 889/1 a I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. na E. XXX, zast. JUDr. Karin Kanthovou, advokátkou so sídlom Komárno, Župná 20, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 24. 08. 2016 č. k. 12P/229/2016-21 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Odvolací súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti dočasnej osobnej starostlivosti zamietol. Ďalšími výrokmi napadnutého uznesenia otcovi uložil povinnosť platiť výživné na mal. N. H. nar. XX. XX. XXXX mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa a dočasne upravil styk otca s mal. dieťaťom a to každý týždeň v sobotu v časoch od 15.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky, v mieste bydliska maloletého dieťaťa.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka sa návrhom doručeným mu dňa 18. 08. 2016 domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by bola dočasne zverená maloletá N. do jej osobnej starostlivosti, styk otca s maloletou navrhla dočasne zakázať, alebo ho žiadala realizovať len za jej prítomnosti a ďalšej osoby a zároveň navrhla otcovi uložiť povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa odo dňa vykonateľnosti neodkladného opatrenia. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zo dňa 23. 08. 2016 zistil, že v súčasnosti mal. N. je v osobnej starostlivosti matky, žijú spoločne s otcom matky a jeho družkou v 2-izbovom rodinnom dome, kde majú vyčlenenú samostatnú izbu účelne a prakticky zariadenú, čistota a poriadok je na veľmi dobrej úrovni. Otec maloletej býva v 4-izbovom dome svojich rodičov, taktiež prakticky a účelne zariadenom s čistotou a poriadkom na veľmi dobrej úrovni. Rodičia dieťaťa majú vytvorené vhodné bytové a sociálne pomery pre zabezpečenie riadnej osobnej starostlivosti o maloletú, zdravotný stav matky si vyžaduje celodennú opatrovateľskú starostlivosť , bez ktorej by sa matka nedokázala samostatne postarať o dieťa. Konštatoval tiež, že otec dňa 04. 08. 2016 podal na súd prvej inštancie návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 12P/213/2016 a nie je právoplatne skončené. Rozhodnutie právne oprel o ust. § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 a 2, § 361, § 367 ods. 1 až 4 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a § 325 ods. 2 písm. d/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) argumentujúc, že dôvody, pre ktoré matka žiadala vydať neodkladné opatrenie, nie sú takými dôvodmi, aby mohol o nich rozhodnúť v kladnom zmysle v časti dočasnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
Dospel k záveru, že v súčasnej dobe nie je potrebné dočasne zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky, nakoľko aj v súčasnej dobe matka túto starostlivosť vykonáva napriek svojej chorobe za pomoci ostatných rodinných príslušníkov. Mal za to, že v danom prípade tak neexistuje naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi v uvedenom smere. Bol však názoru, že je nutné upraviť vyživovaciu povinnosť otca k dieťaťu aspoň v minimálnom rozsahu ako to pripúšťa zákon, nakoľko je to jeho zákonná povinnosť. Dodal, že v konaní vo veci samej, po posúdení finančných a majetkových pomerov rodičov súd rozhodne o vyživovacej povinnosti. S ohľadom na matkou uvedené problémy v partnerskom vzťahu s otcom maloletého dieťaťa považoval za súladné so záujmom maloletej, aby ju otec pravidelne navštevoval v týždenných intervaloch s tým, že styk bude prebiehať v mieste bydliska maloletého dieťaťa, kde sa vždy zdržiavajú aj iné osoby, pričom nevzhliadol dôvod na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom. Zároveň poznamenal, že na základe výsledkov v konaní vykonaného dokazovania rozhodne vo veci samej.
3. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním otec, žiadal ho zrušiť, maloletú neodkladným opatrením zveriť do jeho dočasnej osobnej starostlivosti a matku zaviazať na platenie výživného. Uviedol, že dňa 04. 08. 2016 podal návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, ktoré konanie je vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12P/213/2016 a ktorým sa domáha zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti, uloženia povinnosti matke platiť výživné na maloletú a upraviť jej styk s maloletou. Poukázal na to, že s matkou maloletej sa poznali v máji 2014 a od júna 2014 žili v spoločnej domácnosti u jeho rodičov, pričom matka je ťažko zdravotne postihnutá, preto ju opatroval a od 01. 09. 2014 mu bol priznaný peňažný príspevok za opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Po narodení dcéry sa o maloletú matka riadne nestarala, starostlivosť zabezpečoval on sám za pomoci svojej matky a niekedy aj matky matky maloletej. Dňa 29. 07. 2016 sa matka aj s maloletou odsťahovali k starému otcovi maloletej, odvtedy spolužitie neobnovili a dňa 03. 08. 2016 požiadal o pozastavenie vyplácania príspevku za opatrovanie matky. Tvrdil, že od narodenia dcéry sa vie o ňu postarať a zabezpečiť všetky jej potreby, sú na seba citovo naviazaní, od 29. 07. 2016 mu matka zabraňuje v styku s maloletou, pričom sama nie je schopná o dieťa a ani o seba sa postarať, z ktorého dôvodu žiadal maloletú zveriť do jeho osobnej starostlivosti . Tvrdenia matky, že počas ich spolužitia ju fyzicky napádal, sexuálne zneužíval a nemohla podstupovať liečbu infúziami a liekmi označil za zavádzajúce a klamlivé. Za účelové považoval aj trestné oznámenie matky zo dňa 12. 08. 2016 na jeho osobu pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, zločin znásilnia a sexuálneho násilia, keďže ide o dopredu premyslené konanie s cieľom zabrániť mu v styku s dcérou. Nestotožnil sa ani s tvrdení matky, že sa vie o dieťa postarať, pretože sama potrebuje vzhľadom na jej zhoršujúci sa zdravotný stav sústavnú starostlivosť a bez pomoci inej osoby nie je schopná sama si zabezpečiť svoje vlastné potreby. Mal za to, že nie je správne, aby za daného stavu namiesto neho, ako otca, sa o dieťa starali starý otec s družkou, ktorí sa o ňu nezaujímali a s ktorými matka dieťaťa dlhé roky neudržiavala žiadny kontakt. Konštatoval, že zo strany starého otca je záujem predovšetkým o príspevok za opatrovanie matky a nie o starostlivosť o dieťa. Z dôvodu, že matka pre svoj zlý zdravotný stav nie je schopná zabezpečiť náležitú starostlivosť o dieťa a nemá oň ani záujem, žiadal maloletú zveriť do jeho dočasnej starostlivosti a matku zaviazať platiť na mal. dieťa výživné. Zdôraznil, že matka maloletej sa bez pomoci ďalšej osoby nie je schopná postarať ani o seba a ani o maloletú a sama matka je odkázaná na sústavnú starostlivosť.
4. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v intenciách § 65 - § 67 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP dospel k záveru, že odvolanie otca a ani jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dôvodné.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
9. Podľa § 362 CMP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
12. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
13. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu. Je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný, neodkladný a predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava, sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu. Ak by sa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi neodkladných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „neodkladné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi, že nariadením neodkladného opatrenia nezíska ani jeden z účastníkov silnejšie postavenie a tiež nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne predbežne a neodkladne upravuje určitý okruh vzťahov. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
14. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi, pričom splnenie tejto povinnosti predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, taktiež však dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a zánik je potrebné skúmať z hľadiska ust. § 324 a nasl. CSP a § 360 a nasl. CMP. Naviac neodkladné opatrenie možno nariadiť, len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie, pričom svoje opodstatnenie stráca, len čo súd poskytne porušeným alebo ohrozeným právam definitívnu ochranu. Neodkladné opatrenia sa podľa ich obsahu nariaďujú v súlade s ust. § 325 ods. 1 CSP, § 360 a nasl. CMP alebo v súlade s iným zákonom, napr. Zákonom o rodine. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti o mal. deti, ktorých účelom je v prvom rade ochrana maloletých, súd na základe vlastných zistení uváži, či sú splnené všetky zákonné podmienky na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.
15. Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „Zákon o rodine“) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
17. Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (§ 25 ods. 1 Zákona o rodine).
18. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (§ 25 ods. 2 Zákona o rodine).
19. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
20. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň, okrem Zákona o rodine, zaručuje i Ústava SR v čl. 41 ods. 4 a rovnako tak na druhej strane zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Táto zásada sa premieta i v čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a tiež v čl. 9 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tiež Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Preto aj pri skúmaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vychádzať z toho, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú obaja rodičia s tým, že obsahom práva vychovávať dieťa je predovšetkým právo a povinnosť chrániť jeho záujmy, právo mať dieťa u seba a právo osobne sa o dieťa starať. Právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o dieťa a jeho výchova je právom rodičov a dieťa má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. V odôvodnených prípadoch, ak je to v záujme zdravého vývoja dieťaťa potrebné, tak súd môže styk rodiča s ním obmedziť alebo ho celkom zakázať. Keďže ide o opatrenie, ktoré prenikavo zasahuje do práv a povinností rodiča, je možné ho vysloviť až po riadnom zistení skutkového stavu veci.
21. V preskúmavanej veci matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloletú N. do jej osobnej starostlivosti, styk otca s maloletou dočasne zakázal, alternatívne ho povolil len za jej prítomnosti a ďalšej osoby a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa odo dňa vykonateľnosti neodkladného opatrenia. Tento návrh podala v rámci návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Vo veci samej žiadala mal. N. zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude spravovať jej majetok a otcovi uložiť povinnosť platiť výživné na dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletou každú párnu sobotu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu nedeľu v rovnakom čase v jej prítomnosti a v prítomnosti jej opatrovateľky R. O.. Dôvody pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia vzhliadla v tom, že z 2-ročného vzťahu s otcom, s ktorým žili v spoločnej domácnosti sa im narodila mal. N., pričom s maloletou dňa 22. 07. 2016 opustila spoločnú domácnosť, keď spolužitie s otcom maloletého dieťaťa sa stalo pre ňu nočnou morou, pretože otec maloletého dieťaťa ju od januára 2015 držal v zajatí, nemohla sa s nikým stýkať, otec maloletej ju zbil, sexuálne zneužíval a potreboval ju len ako zdroj príjmu, za čo podala na neho i trestné oznámenie. Otec maloletej od 22. 07. 2016 neprispieva na výživu dieťaťa a od uvedeného času ani neprejavil záujem o maloletú.
22. Z hľadiska skutkového stavu niet sporu o tom, že mal. N. H., nar. XX. XX. XXXX pochádza z druhovského pomeru jej rodičov, ktorí od 22. 07. 2016 nežijú v spoločnej domácnosti po tom, čo matka s maloletou opustili dovtedajšie spoločné bydlisko v rodinnom dome rodičov otca v N. na E. č. XXX. Od tejto doby starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne matka za pomoci svojho otca Y. E. a jeho družky R. O., pretože matka trpí závažným trvalým zdravotným postihnutím (Sclerosis multiplex spinocerebellaris), otec sa s dieťaťom nestýka a ani naň neprispieva žiadnym výživným. Dňa 12. 08. 2016 podala matka na Okresnom riaditeľstve PZ Komárno, odbor kriminálnej polície, trestné oznámenie na otca dieťaťa pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, znásilnenia a sexuálneho zneužívania, ku ktorým malo dôjsť v období od januára 2015 až do podania oznámenia. Zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení výchovných pomerov vyplýva, že obaja rodičia majú na adresách súčasných pobytov vytvorené vhodné bytové a sociálne podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, zdravotný stav matky si vyžaduje celodennú opatrovateľskú starostlivosť, bez ktorej by sa matka nedokázala samostatne o maloletú postarať. Rodičia maloletej sa na výkone svojich rodičovských práv nedohodli, pričom na Okresnom súde Komárno je v súčasnosti vedené konanie pod sp. zn. 12P/213/2016, v ktorom sa otec návrhom domáha zverenia mal. N. do svojej osobnej starostlivosti, uloženia povinnosti matke prispievať na jej výživu sumou 50 eur mesačne a úpravy styku matky s dieťaťom každý týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. v jeho prítomnosti.
23. V danej veci súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o navrhovanom neodkladnom opatrení sa riadil zhora uvedenými zásadami a princípmi, pričom v tomto smere aj v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie ich správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že od 22. 07. 2016 maloletá N. je v osobnej starostlivosti matky, ktorá i napriek svojmu zdravotnému stavu za pomoci osôb žijúcich s ňou v spoločnej domácnosti, ju riadne zabezpečuje a ako to potvrdil i orgán starostlivosti o maloletých neboli zistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti o dieťa. Za situácie že každý z rodičov prezentuje odlišné stanovisko k otázke ďalšej starostlivosti o maloletú podporené ich diametrálne rozdielnymi tvrdeniami, tieto si tak vyžadujú rozsiahle dokazovanie presahujúce rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Práve preto, že ide iba o dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania, nebolo preto úlohou odvolacieho súdu zaoberať sa všetkými, účastníkmi tvrdenými skutočnosťami, pretože tieto sa týkajú veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie, z ktorého dôvodu sa nimi bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Odvolací súd tak zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené podmienky predpokladané citovanou zákonnou úpravou pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by maloletá bola dočasne zverená do osobnej starostlivosti niektorému z rodičov ako to v návrhu rodičia požadovali, keď v konaní nebola osvedčená akútna potreba dočasnej úpravy pomerov v tomto smere. Správne preto súd prvej inštancie v tejto časti návrh matky zamietol (ktorý výrok odvolaním ani nenapadol žiaden z účastníkov konania) a z rovnakých dôvodov zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia i odvolací súd. Pokiaľ však otec na výživu mal. dieťaťa od doby, čo s matkou nežijú v spoločnej domácnosti neprispieva žiadnym výživným a neplní si tak svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletej, plynúcu mu z ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine a výživu dieťaťa tak zabezpečuje výlučne matka, bol daný dôvod pre aplikáciu ust. § 366 CMP. Znamená to potom, že dôvodne súd prvej inštancie neodkladným opatrením nariadil otcovi platiť výživné na maloletú v nevyhnutnej miere, aby tak boli zabezpečené jej základné životné potreby, pričom i výšku výživného určil správnou sumou súladnou s ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine. V neposlednom rade odvolací súd ako vecne správny si osvojil i výrok o úprave styku otca s maloletou tak, ako ho neodkladným opatrením nariadil súd prvej inštancie, keď ním garantoval rodičovské právo otca stretávať sa s dieťaťom, počas ktorého môže otec naďalej rozvíjať a upevňovať vzájomné citové väzby s mal. N. Je ale tiež potrebné mať na pamäti, že takáto úprava styku je len dočasného charakteru a s konečnou platnosťou bude o úprave styku, ako i o ostatných právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu rozhodnuté až vo veci samej.
24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).