Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-25-2013.pdf
PDF · 101.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/25/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu Serraghis Loan Management Ltd. so sídlom Afentrikas 4, Afentrika Court, Office 2, 6018, Larnaca, Cyprus, HE 257931, zastúpeného splnomocnencom JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom na Štúrovej ul. č. 13 v Nitre, proti žalovanému Z. I., E. XX.XX.XXXX, E. W. G. XXX/XX K. G., o zaplatenie 1989,19-eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd oproti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Okresný súd Skalica dňa 23.1.2013 žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 1989,19-eur, 9% úrok z omeškania zo sumy 756,26-eur od 12.11.2010 do zaplatenia a navrhol zaviazať žalovaného zaplatiť mu trovy konania. 2. V žalobe je tvrdené, že žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.4.2012 od spoločnosti DEBTINVEST LIMITED, postupníka, predtým došlo k postupovaniu pohľadávky, vzniknutej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava a žalovaným zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, uzavretej medzi týmito účastníkmi zmluvného vzťahu dňa 4.10.2005. Slovenská sporiteľňa a.s. vydala žalovanému platobnú kartu, ktorú žalovaný využíval, úverový rámec bol 20.000,-Sk, žalovaný sa vyčerpanú sumu zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške najmenej 5%, t.j. 1000,-Sk do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca s konečnou splatnosťou dňa 3.10.2006. V žalobe je uvedené, že pred postúpením pohľadávky na žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. najprv Zmluvou o postúpení pohľadávky č. XXXX/XXXX/CE z 21.10.2010 postúpila pohľadávku postupcovi APS SLOVAKIA, a.s. a oznámením zo dňa 12.11.2010 o postúpení pohľadávky podľa 526 Občianskeho zákonníka Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovanému toto postúpenie. Pohľadávka bola od APS SLOVAKIA a.s. postúpená ďalšom zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2010 na postupníka DEBTINVEST LIMITED, APS SLOVAKIA a.s. oznamovala postúpenie pohľadávky žalovanému 10.1.2011. Pri uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.4.2012 medzi postupcom DEBTINVEST LIMITED a žalobcom ( postupníkom) bola vyhotovená Príloha č. 2j k tejto zmluve, kde je pod č. 10785 uvedená aj pohľadávka uplatňovaná voči žalovanému žalobou. Žalobca v žalobe uviedol, že podľa zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi SLSP a.s. a APS SLOVAKIA a.s. bola výška pohľadávky 1989,19-eur, pozostávajúca z istiny 756,26-eur, riadnom úroku 651,89-eur a úroku z omeškania 581,04-eur. Z nesplatenej istiny žalobca uplatňuje úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1 OZ a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. od 12.11.2010, t.j. dňom postúpenia pohľadávky a vo výške 9% do zaplatenia.
3. Žalobca vzal žalobu dňa 5.11.2014 čiastočne späť o sumu 470,99-eur s úrokom z omeškania 4% ročne zo sumy 756,26-eur od 12.11.2010 do zaplatenia. Súd konania v tejto časti uznesením č.k. 3C/25/2013 -91 zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.3.2015. 4. Žalobca na žalobe v ostatnom trval. 5. Žalovaný sa na výzvu súdu, doručenú spolu so žalobou písomne nevyjadril. Na pojednávaní dal ústne vyjadrenie k veci, v ktorom predniesol, že je ochotný prípadný dlh žalobcovi splácať z dôvodu, že mu zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy pre banky. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 21.10.2010 a k nej patriacou Prílohou č. 1, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2010, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.11.2010 a k nej patriacou Prílohou č. 1, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 10.1.2011, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.4.2012 a k nej patriacou Prílohou č. 2j, Zmluvou o vydaní a používaní Platobnej karty zo dňa 5.4.2005, Dodatkom č. 1 k zmluve o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 12.10.2005,Dodatkom č. 1 k tejto zmluve zo 4.10.2005, výpisom z účtu žalovaného a zistil tento skutkový stav veci: 7. Zo Zmluvy o vydaní a používaní Platobnej karty zo dňa 12.10.2005 súd zistil, že držiteľom karty bola žalovaný , ktorý ako majiteľ účtu s bankou dohodol limit platobnej karty celkom vo výške 20 000 Sk ( 663,88 eur). Žalovaný v zmluve prehlásil, že sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných kariet vydaných Slovenskou sporiteľňou a.s., účinných od 10.9.2002 (ďalej len „Obchodné podmienky“) a Všeobecnými obchodnými podmienkami vydanými bankou, účinných od 1.8.2002 (ďalej len „VOP“), súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Ďalej v zmluve žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil so sadzobníkom a súhlasí s ním. V bode 2. zmluvy je uvedené, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušným ustanovením Obchodných podmienok, VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v uvedenom poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. 8. V Dodatku č. 1 k zmluve o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 4.10.2005 je uvedená výška kartového rámca 20 000 Sk (663,88 eur), úroková sadzba premenlivá 16,80 % ročne, splatnosť úrokov
- mesačne k poslednému dňu v mesiaci, konečná splatnosť kartového rámca 3.10.2006, poplatok za správu kartového rámca 0,25 % z kartového rámca mesačne. Zmena výšky úrokovej sadzby a zmena termínu splatnosti úrokov sa riadi VOP. V zmysle článku V. bod 1 sa zmluva uzatvára na dobu určitú a to na dobu 1 roka odo dňa jej podpísania zmluvnými stranami, ktorá sa predlžuje vždy o dobu jedného roka. V zmysle článku III. bod 4 je držiteľ karty povinný pravidelne mesačne vždy k 15.dňu v mesiaci poukazovať bezhotovostným prevodom na kartový účet peňažné prostriedky vo výške najmenej 5 % z kartového rámca a to až do splatenia pohľadávky. Držiteľ karty je povinný splatiť pohľadávku v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky podľa sadzobníka a náklady banky spojené s pohľadávkou. 9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení do 31.12.2008 (ďalej len „Obchodný zákonníka“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 10. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 11. Žalobca tvrdil, že má voči žalovanému pohľadávku, ktorá vznikla zo zmluvy o úvere. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v ustanovení, ktoré je citované v bode 9. Tu uvedený záväzkový vzťah, aj keď je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom, žalovaný mal v zmluve o platobnej karte a dodatku č. 1 postavenie spotrebiteľa, ktoré zodpovedá charakteristike spotrebiteľa danej v § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a v právnom vzťahu vzniknutom zo zmluvy o úvere bola na strane veriteľa banka, ktorá poskytla podľa predmetu svojho podnikania finančnú službu žalovanému, u záveru, že ide o úver spotrebiteľský, súd odkazuje na ustanovenia § 2 písm. a) a b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 30.6.2006 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Z týchto citovaných ustanovení vyplýva, že medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vznikol platne záväzkový právny vzťah, keď bolo preukázané zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty, kto je veriteľom, kto je dlžníkom, záväzok banky poskytnúť finančné prostriedky a záväzok žalovaného ich vrátiť ich v dohodnutej a zaplatiť veriteľovi úroky. Z výpisu z účtu žalovaného súd vyvodil, že veriteľ splnil záväzok poskytnúť finančné prostriedky žalovanému, ale žalovaný povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky nesplnil, plnil iba do výšky 199,16-eur a zostal na poskytnutých finančných prostriedkoch dlžný sumu 567,62-eur. V zmysle § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone a v zmysle § 479 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka je zmluva o úvere záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok, za podmienky , že vznikol záväzok platný a z takého je povinný dlžník niečo dať a veriteľ požadovať (§ 494 OZ). Pokiaľ súd dospel k záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovaným je platná, vznikol z nej žalovanému platne záväzok a existuje pohľadávka veriteľa, čo žalovaný v konaní nepoprel. 12. Žalobca v konaní tvrdil, že sa stal veriteľom žalovaného a že má voči nemu pohľadávku, nadobudnutú postúpením, odkazoval na postupné postupovanie pohľadávky. Po oboznámení sa so Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzavretou dňa 21.10.2010 a k nej patriacou Prílohou č. 1, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.11.2010 a k nej patriacou Prílohou č. 1, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.4.2012 a k nej patriacou Prílohou č. 2.23 má súd v konaní preukázané tvrdenie žalobcu, že poslednou zmluvou o postúpení pohľadávky DEBTINVEST LIMITED postúpil tento postupca pohľadávku žalobcovi, vystupujúcom v zmluve o postúpení pohľadávky na strane postupníka. 13. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzavretou dňa 21.10.2010 a k nej patriacou Prílohou č. 1 súd zistil, že pohľadávku zo zmluvy o úvere postupovala banka, postupníkom z tejto zmluvy bol nebankový subjekt. 14. S ohľadom na skutočnosť, že postupcom bola banka, súd skúmal, či boli splnené zákonné podmienky pre postúpenie jej pohľadávky. 15. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 16. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas, nesplácanie úveru žalovaným (dlžníkom) vyplýva z výpisu jeho účtu, mohla vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu vypovedať alebo od nej odstúpiť. Ani z jedného dôkazu predloženého v konaní nevyplynulo, žeby banka túto možnosť využila a postupníkovi zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzavretej dňa 21.10.2010 postúpila pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť alebo aby zmluvný vzťah medzi bankou a žalovaným zanikol napríklad výpoveďou alebo odstúpením. Ak nebolo preukázané v konaní, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť, resp. zmluvný vzťah medzi bankou a žalovaným nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy o úvere, nemožno urobiť záver o tom, žeby bol predmetný úver ku dňu postúpenia bankou ( k 21.10.2010) splatný. Splatnými sa ku dňu postúpenia mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní. Banka mohla podľa ustanovenia uvedeného v bode 14. rozsudku postúpiť inému subjektu ako banke iba časť pohľadávky, zodpovedajúcej nesplácanému dlhu. Súd tu poukazuje na dôvodovú správu k ustanovenie ( vtedy išlo o § 92 ods. 7, kde sa doslova uvádzalo: „ V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Pri postúpení celej pohľadávky bankou, keďže žalobca požadoval priznať aj úroky ako peňažnú pohľadávku titulom ich postupovania, banka pri postúpení celej pohľadávky konala v rozpore s
ustanovením, citovaným v bode 14., lebo ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver. Zmluva o postúpení pohľadávky z 21.10.2010 je pre tieto skutočnosti súdom vyhodnotená ako neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. 17. Žalobca sa v konaní po žalovanom domáhal splnenia záväzku, tvrdiac, že sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky bankou novým veriteľom žalovaného. V konaní bolo Zmluvou o úvere preukázané, že pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere. Zmluva o úvere je v zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka dvojstranným právny úkonom, právny úkon je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Z ustanovení § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že u zmluvy o úvere ide o záväzkovoprávny vzťah, ktorého podstatou je, že na základe platnej zmluvy veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Obe strany zmluvy o úvere majú tak práva voči sebe ako aj povinnosti. Záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty. Jeden z nich je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti. Pritom však subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo. Zo zmluvy o úvere je dlžník povinný druhej strane - veriteľovi vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úrok. Žalobca v konaní tvrdil, že sa stal na základe zmlúv o postúpení pohľadávky oprávneným požadovať po žalovanom mu niečo dať a že je oprávnený to požadovať dôvodu, že je namiesto banky a ostatných postupcov zo zmlúv o postúpení pohľadávok veriteľom žalovaného, tvrdil, že na základe týchto skutočností je vo veci aktívne legitimovaným účastníkom. 18. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. ( z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004). 19. Pokiaľ právny úkon odporuje zákonu a je neplatný, súd poukazuje na bod 16. rozsudku, nemohol žalobca už z prvej neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudnúť práva veriteľa. Banke ako veriteľovi a prípadnému postupcovi z ustanovenia § 92 ods. 8 (predtým ods. 7) zákona o bankách zákon ukladá pre platnosť postúpenia splniť určité zákonné podmienky a žalobca, ktorý ako strana sporu uplatňuje v súdnom konaní postúpenú pohľadávku bol povinný v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. (účinného do 30.6.2016), od 1.7.2016 , t.j. od účinnosti ustanovenia čl. 8 Civilného sporového poriadku splniť v sporovom konaní procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana sporu, v tomto prípade žalobca, ktorá nepredložila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení v tom, že pred postúpením pohľadávky bankou banka klienta písomne vyzvala sa splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní nesie nepriaznivé následky v podobe rozhodnutia súdu, vychádzajúceho zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Žalobca bol povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie a aj splnenie podmienok platného postúpenia. Žalobca nedokázal, v zmysle zákonom o bankách stanovených podmienok pre postupcu - banku to, že boli pred postúpením splnené predpoklady na postúpenie pohľadávky a má to za následok nedokázanie aktívnej legitimácie žalobcu z hmotnoprávneho vzťahu zmluvy o úvere, že sa stal novým veriteľom žalovaného a že mu svedčí právo vymáhať zo záväzkovo právneho vzťahu od žalovaného pohľadávku a žalovanému v zmysle jeho povinností ako dlžníka zo zmluvy o úvere nesvedčí povinnosť plniť v prospech žalobcu. Žalobca nepreukázal, že sa stal platne a účinne veriteľom uplatňovanej pohľadávky, nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie a preto súd žalobu zamietol. 20. Podľa § 526 ods. 1 a 2 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 21. Zmluva o postúpení pohľadávky z 21.10.2010 je podľa § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným a nedovoleným, z ktorého nemohol nadobudnúť žalobca právo veriteľa domáhať sa po žalovanom ako dlžníkovi splnenia záväzku. „Skutočným“ veriteľom žalovaného zostala Slovenská sporiteľňa a.s. Pre dôvody neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou v zmysle bodu 16, nezaoberal
sa súd hodnotením dôkazu oznámením o postúpení pohľadávky ani u jedného z postupcov, pretože oznámenie by malo právny význam podľa ustanovenia bodu 20. iba v prípade, že by pred postúpením pohľadávky banky boli splnené zákonné podmienky podľa zákona o bankách. Bezpredmetným z dôvodu záveru súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenie, že je veriteľom pohľadávky bolo zaoberať sa hodnotením všeobecných obchodný podmienok alebo skúmať ex offo z dôvodu, že pokiaľ vystupoval v zmluve o úvere žalovaný na strane spotrebiteľa, či je nárok žalobcu uplatnený žalobou premlčaný úplne alebo čiastočne. 22. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 23. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Žalovaný bol v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ustanovenia v bode 22 a o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia uvedeného v bode 23, o výške náhrady trov konania bude rozhodované podľa bodu 23.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).