Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/195/2016

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcov: 1/ D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, 2/ I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, proti žalovaným: 1/ CEE COLLECT Slovakia, s.r.o., so sídlom Gorkého 3, Bratislava, IČO: 45 882 053, 2/ Dražby a aukcie, s.r.o., so sídlom Flámska 1, Martin, IČO: 36 751 642, 3/ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, 4/ O.. H. D., bytom P. XXX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

z a m i e t a návrh žalobcov v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným v 1. až 3. rade zo dňa 3.6.2016.

odôvodnenie:

Dňa 3.6.2016 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa žalobcovia domáhajú aby súd zakázal výmaz vecného bremena zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, okres H.Š., obec A., katastrálne územie A., stavby číslo súpisné XXX na parcele č. XXX/XX, druh stavby rodinný dom, pozemok C-KN parc. č. XXX/ XX o výmere 444 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok C-KN parc. č. XXX/XX o výmere 339 m2, druh pozemku orná pôda, kde doteraz obaja žalobcovia majú v nehnuteľnosti podľa listu vlastníctva č. XXX svoje miesto trvalého pobytu a spolu s nimi aj ich tri deti a mamka žalobcu, spolu 5 dospelých a 1 maloleté dieťa a po dobu 180 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia okresného súdu zdržať sa úkonov súvisiacich s výmazom vecného bremena zapísaného na predmetnom liste vlastníctva, a to až do súdneho vyporiadania neplatnosti dražby a preukázania oprávnených záväzkov navrhovateľov voči odporcom v 1. a 3.rade.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že pred rokmi, dňa 22.6.2006, uzatvorili so žalovaným v 3.rade zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu č. XXXX/XXXX. V tom čase boli obaja zamestnaní, avšak časom sa ocitli bez zamestnania, dostali sa do stavu finančnej núdze a nevedeli splácať zmluvné finančné záväzky voči veriteľom. Rodinný dom kúpili z finančných prostriedkov od žalovaného v 3.rade, od matky žalobcu v 1. rade, pričom táto trvala na tom, aby na ochranu jej záujmov bolo zapísané vecné bremeno doživotného užívania si predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný v 3.rade bez záujmu o dohodu so žalobcami postúpil ich záväzky žalovanému v 1.rade, ktorý predal/kúpil ich majetok v dražbe dňa 15.7.2015 cez žalovaného v 2. rade. V predmetnom rodinnom dome majú žalobcovia, ich deti a matka žalovaného v 1.rade svoje trvalé bydlisko. Ďalej uviedli, že vyjadrujú svoj nesúhlas s nekorektným konaním žalovaného v 3.rade voči nim. Nekorektnosť spočíva v tom, že žalovaný v 1.rade nemal záujem pristúpiť na ich návrhy na postupné splatenie ich záväzku, ale trval na postúpení pohľadávky, čím vytvoril obchodnú príležitosť pre žalovaných v 2. a 3.rade, ako aj pre notára D.. R. P. W. E., ktorý spísal Notársku zápisnicu a osvedčil priebeh vykonanej dražby ich rodinného domu, pričom ich pripravili o strechu nad hlavou, bývanie a rodinný majetok. Takto spôsobili psychickú traumu aj členom ich rodiny. Žalovaní v 1. a 3.rade im nepredložili žiadny popis štruktúry ich záväzku voči žalovaným. Oznámili im dlžnú sumu 33.817,48 eur, pričom nevedia, koľko už bolo uhradené na istinu žalovanému v 3.rade, koľko

úrokov a poplatkov od momentu podpisu zmluvy až do jej zosplatnenia. Ďalej nesúhlasia s tým, že im žalovaní v 1. a 2.rade nedoručili znalecký posudok pre dražbu, ktorý si dali spracovať u O.. H. D., súdneho znalca v odbore stavebníctva, cielene na takú sumu, aby im to obchodne vyhovovalo, teda len na sumu 32.900 eur. Spochybňujú aj to, či žalovaný v 2.rade zverejnil konanie dražby v zmysle zákona, lebo podľa notárskej zápisnice sa do dražby prihlásil len jediný účastník - žalovaný v 1.rade, a to sa im zdá podozrivé. Zastávajú názor, že vzhľadom na závažnosť následkov konania žalovaných s núteným predajom nehnuteľnosti, boli podvedení a oklamaní. Prípadným zrušením vecného bremena ohrozia žalovaní aj ich mamku, v prospech ktorej je vecné bremeno zriadené a závažne ohrozia jej právo na bývanie v predmetnom rodinnom dome. Predbežným opatrením sa domáhajú súdnej ochrany pred prípadným zrušením vecného bremena k rodinnému domu do času usporiadania vzťahov so žalovanými cez následné právne kroky so žalovanými vo veci vzájomného finančného vysporiadania žalobcov so žalovanými.

3. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

4. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

5. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

6. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

8. Podľa § 329 ods. 1, 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

9. Citovanými zákonnými ustanoveniami sú stanovené podmienky prípustnosti, podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, jeho obsah ako aj okamih, ktorý je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Zároveň je potrebné dodať, že uznesením č.k. 12C 195/2016-6 boli žalobcovia vyzvaní, aby doplnili svoje podanie a to tak, že uvedú podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodnia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, uvedú petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia - teda konkrétny návrh, ako má byť vo veci rozhodnuté /ako má znieť výrok rozhodnutia súdu/ s tým, že petit musí byť presný, jasný, zrozumiteľný a vykonateľný, a tiež predovšetkým nech predložia listinné dôkazy, na ktoré sa odvolávajú.

11. Písomným podaním doručeným súdu dňa 4.7.2016 žalobcovia žiadnym spôsobom svoj návrh nedoplnili, ale uviedli, že v pôvodnom návrhu jasne odôvodnili návrh, preukázali nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, popísali návrh textu petitu a predložili všetky listinné dôkazy, na ktoré sa odvolávajú. Žalobcovia sa vo svojom návrhu odvolávali na tieto listinné dôkazy: Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva č. XXXX/XXXX, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 26.1.2016, rodné listy detí navrhovateľov, list vlastníctva č. 337, Oznámenie o začatí realizácii záložného práva a výzva na zaplatenie dlhu z

28.1.2015, Oznámenie o dražbe z 5.6.2015, ktoré však súdu ani po žiadosti nepredložili, a teda súd by ani nemal na základe čoho vo veci rozhodnúť.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie v prvom rozhodnutí o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 14.7.2016 č.k. 12C 195/2016-9 (na str. 3 v odseku 5), okrem, že k rozhodovaniu o zákaze výmazu vecného bremena zapísaného na liste vlastníctva č. XXX ...nemá právomoc, dospel k záveru, že v konaní neboli rozhodujúce skutočnosti žalobcami osvedčené dostatočným spôsobom tak, aby bolo možné konštatovať splnenie zákonom stanovených podmienok pre vydanie neodkladného predbežného opatrenia, a preto návrh na jeho nariadenie zamietol.

13. V ďalšom upozornil strany, že majú právo zvoliť si advokáta alebo možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (ktoré má kanceláriu aj v Prešove).

14. Po podaní odvolania žalobcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 14.7.2016, však odvolací súd v bode 18. a nasl. uviedol, že požadovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovaným v 1. až 3. rade neposúdil vo veci súd prvej inštancie právne správne, ak v tomto smere poukázal na nedostatok svojej právomoci konať. Poukázal na to, že žalobcovia v návrhu na začatie konania zrozumiteľne poukazujú okrem iného na obavu z toho, že prípadným zrušením zriadeného vecného bremena žalovaní ohrozia osobu oprávnenú z vecného bremena, ktorou je matka žalobcu v 1.rade, nehnuteľnosti naďalej užíva a bola ich predchádzajúcou vlastníčkou. Takto podaný návrh mal súd prvej inštancie posúdiť a vyhodnotiť aj podľa jeho obsahu v zmysle ustanovenia § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z ktorého plynie, že žalobcovia sa voči žalovaným (a nie vo vzťahu k orgánu štátnej správy a jeho kompetenciám) domáhajú toho, aby sa žalovaní zdržali porušenia práva z vecného bremena, ktorému zodpovedá právo doživotne užívať nehnuteľnosti pre osobu oprávnenú z vecného bremena. To, že prípadne žalovaní aktuálne tieto práva nerušia, nie je bez ďalšieho právne významné, keďže je zrejmé, že bol vykonaný zásah do užívania nehnuteľnosti dobrovoľnou dražbou z predchádzajúceho posúdenia princípu proporcionality pre jej vykonanie všeobecným súdom. Uviedol, že súd prvej inštancie má právomoc konať a rozhodnúť o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúceho voči žalovaným v 1. až 3.rade a návrh bolo potrebné posúdiť podľa jeho obsahu, ako bolo vyššie naznačené a pokiaľ ide o listinné dôkazy, ktoré žalobcovia označujú a je zrejmé, že tieto sa týkajú už samotného priebehu dobrovoľnej dražby, ktorej neplatnosť posúdi súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej. V tejto časti odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil postupom podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku, teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konania o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vo vzťahu k žalovanému v 4. rade (znalcovi) rozhodnutie potvrdil.

15. V priebehu odvolacieho konania sa vo veci vyjadrili žalovaní v 2. až 4.rade a navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

16. Vzhľadom na vyjadrený právny názor odvolacieho súdu ohľadom danej právomoci súdu, súd prvej inštancie vo veci návrhu neodkladného opatrenia opäť rozhodol.

17. Medzi tým bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalovaného v 1.rade. Žalovaný v 1.rade vo svojom vyjadrení uviedol, že súhlasí s názorom tunajšieho súdu vo veci zamietnutia návrhu na neodkladné opatrenie. Poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku platí, že „ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa ustanovenia § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha“. Žalovaný v 1.rade bol toho názoru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcov zo dňa 3.6.2016 neobsahuje zákonom stanovené náležitosti v zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 a preto je daný dôvod na postup súdu v zmysle ustanovenia § 327 CSP. V ďalšom poukázal na to, že žalobcovia síce podali žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby dňa 3.6.2016, pričom k dobrovoľnej dražbe došlo dňa 15.7.2015, avšak boli povinní uviesť, ktoré ustanovenia zákona boli porušené, prípadne uviesť

dôvody neplatnosti záložnej zmluvy. Navyše, žaloba bola podaná viac ako 10 mesiacov od vykonania dobrovoľnej dražby, a teda nesplnili prekluzívnu lehotu troch mesiacov uvedenú v ustanovení § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. V ďalšom žalovaný v 1.rade poukázal na nesprávne vymedzený okruh zákonom zadefinovaného nerozlučného spoločenstva, čím je opäť daný dôvod na postup súdu v zmysle ustanovenia § 327 CSP.

18. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách platného v čase konania predmetnej dražby, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/527/20151101?ucinnost=15.07.2015>).

19. Keďže sa odvolací súd vyjadril, že vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (pôvodne predbežného opatrenia), má súd vychádzať a vyhodnotiť návrh, podľa jeho obsahu, žalobcovia sa zrejme domáhali rozhodnutia, ktorým by súd neodkladným opatrením zakázal dočasne vykonávať žalovaným úkony smerujúce k prípadnému zrušeniu vecného bremena, ktorého obsah tvorí právo doživotného bývania matky žalobcu v 1.rade.

20. V zmysle § 151n zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov, zriadenie vecného bremena znamená obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti pri výkone jeho vlastníckeho práva v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať, pričom vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

21. Vzhľadom nato, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia bol podaný zo strany žalobcov v 1. a 2.rade s odkazom na vecné bremeno, z ktorého je oprávnená matka žalobcu v 1.rade, pričom ona sama návrh nepodala, súd sa zaoberal ich oprávnením ako účastníkov vyplývajúcim z hmotného práva.

22. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

23. Z predloženého návrhu a opisu skutkového stavu žalobcami vyplynulo, že nositeľkou subjektívneho práva je len matka žalobcu v 1.rade a teda iba jej prináleží konkrétne právo vymáhať si určitú povinnosť, prípadne zdržania sa zásahov.

24. Na druhej strane, čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie, aj keď podľa odvolacieho súdu listinné dôkazy, ktoré žalobcovia označili, ale nepredložili (ani napriek výzve súdu), sa týkajú priebehu dobrovoľnej dražby, boli tieto listinné dôkazy potrebné pre posúdenie pasívnej vecnej legitimácie. Odvolací súd zrejme (nakoľko zdôvodnenie v tomto smere absentuje) pasívnu legitimáciu nevidel iba v osobe žalovaného v 4.rade, t.j. znalca, ktorý pre potreby dobrovoľnej dražby vyhotovil znalecký posudok.

25. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní však napriek tomu v tejto otázke venoval pozornosť aj ostatným žalovaným (keď po výklade obsahu návrhu má, teda, danú právomoc), nakoľko samotné nariadenie neodkladného opatrenie - určitej povinnosti osobe, resp. subjektu, ktorá by pasívne legitimovaná nebola, by sa minulo predpokladaným účinkom (a ak teda, by aj žalobcovia, boli oprávnené subjekty, neposkytlo by im tak vydané neodkladné opatrenie dočasnú ochranu), nedocielili by žalobcovia okamžitú úpravu pomerov.

26. Tu súd po predložení listinných dôkazov zo strany žalovaných (nakoľko v čase vydania rozhodnutia dňa 14.7.2016 vychádzal zo stavu v čase vydania uznesenia podľa ustanovenia § 329 ods. 2 a vtedy súčasťou spisu tieto listinné dôkazy neboli), zistil, že dražobníkom bol žalovaný v 2.rade, navrhovateľom

dražby žalovaný v 1.rade, žalovaný v 3.rade Slovenská sporiteľňa a.s. nebola účastníkom dražby, ale zrejme postúpila svoju pohľadávku z úveru na žalovaného v 1.rade. Až po doložení notárskej zápisnice, ktorou bol osvedčený priebeh vykonať dražby konanej dňa 15.7.2015 žalovaným v 1.rade, podaním doručeným súdu dňa 28.10.2016, mal súd zistené, že vydražiteľom bola tá istá osoba, teda žalovaný v 1.rade, na ktorého prešlo vlastnícke právo k predmetnej vydražovanej nehnuteľností a teda, ako jediný subjekt je zrejme aj pasívne legitimovaný, teda nositeľ subjektívnej povinnosti niečo trpieť, niečoho sa zdržať vo vzťahu k vecnému bremenu, práva doživotného bývania pre P. I., matku žalobcu v 1.rade (ako to vyplynulo zo zápisu z Obchodného vestníka č. 109/2015 v časti práva a záväzky viaznuce na predmete dražby, ktoré bolo doložené odvolaciemu súdu dňa 13.10.2016).

27. Vo vzťahu k žalovaným v 2. až 3.rade súd návrh na neodkladné opatrenie zamietol z dôvodu absencie ich pasívnej legitimácie, teda povinnosti, ktorej uloženia sa žalobcovia, koniec koncov, ako nie osoby oprávnené, domáhali v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

28. Navyše súd poukazuje na to, že žalobcovia nepredložili jediný dôkaz alebo opísali jedinú skutočnosť, ktorou by osvedčili potrebu okamžitej úpravy pomerov.

29. Navyše je nutné poukázať na to, že v zmysle ust. § 30 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov účinného v čase dražby 15.7.2015, práva osôb vyplývajúce z vecných bremien viaznucich na predmete dražby nie sú dotknuté prechodom vlastníckeho práva dražbou. Z uvedeného teda vyplýva, že vydražiteľ je povinný rešpektovať právo vyplývajúce z vecného bremena I. P., zo zákona, ktorá sama v prípade ohrozenia jej práva, prípadne jeho narušenia, sa môže brániť samostatným návrhom.

30. Bez ďalšieho súd nemá možnosť ako právne zdôvodniť absenciu aktívnej legitimácie žalobcov v 1. a 2.rade, len príbuzenský pomer nezakladá právo, aj po vyjadrení právneho názoru odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie z obsahu návrhu mal vedieť - vyvodiť, že žalobcovia sa domáhajú ochrany pre obavu z toho, že prípadným zrušením zriadeného vecného bremena ohrozia osobu oprávnenú z vecného bremena.

31. V ďalšom súd poukazuje aj na to, že žalobcovia sa na tunajšom súde vo veci sp.zn. 28C/359/2015 domáhali určenia neplatnosti dražby konanej dňa 15.7.2015, a to návrhom podaným na súde dňa 15.10.2015, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 1.6.2016, č.k. 28C 359/2015-32, ktorým súd zamietol návrh žalobcov z dôvodu, že žalobcovia (totožní ako v tejto právnej veci vo vzťahu k totožnej dražbe ako v tejto právnej veci), ktorí disponovali so sporom, nepostupovali v zmysle zákona § 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, kde je jasne stanovené, že kto je účastníkom takéhoto konania. Na túto okolnosť boli nepriamo upozornení vo vyjadrení žalovaného (v tejto právnej veci žalovaným v 1. rade) vo veci, ktoré im bolo zaslané, ako aj súdom na pojednávaní, a to niekoľkokrát. Napriek tomu uviedli, že trvajú na podanom návrhu tak, ako ho podali a za žalovaného označili CEE COLLECT Slovakia, s.r.o.. Keďže neboli splnené základné podmienky tohto konania, žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu a správne súd rozhodol tak, že návrh žalobcu v 1. a 2.rade zamietol. V zdôvodnení tohto rozhodnutia súdu uviedol, že žalobcovia boli niekoľkokrát upozornení a doslova navedení na to, ako majú podať takúto žalobu, koho majú žalovať, a to v samotnom vyjadrení žalovaného a niekoľkokrát dotazovaní súdom, či trvajú na podanom návrhu tak, ako ho podávali a až do vyhlásenia rozsudku mali možnosť zmeniť okruh účastníkov. Keďže tak neurobili, súd bol v tomto smere viazaný žalobným návrhom žalobcov, nemohol určiť za žalovaných sám z úradnej moci ďalšie osoby, preto nebol možný iný postup ako ten, že súd návrh zamietol. Keďže situácia s pasívnou legitimáciou bola od začiatku zrejmá, súd nevykonával vo veci ďalšie dokazovanie.

32. Následne žalobcovia v 1. a 2.rade dňa 3.6.2016 podali opätovne žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, kedy však už táto žaloba bola podaná tiež stanovenej v ustanovení § 21 ods. 2 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách platného v čase konania predmetnej dražby. Súd teda pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia považoval za podstatné preukázať, či aktuálne dochádza k rušeniu práva vecného bremena (avšak inej osoby ako žalobcov v 1. a 2.rade), keďže na druhej strane k posúdeniu princípu proporcionality vykonanej dražby zrejme nedôjde z dôvodu, že žaloba bola podaná oneskorene.

33. Na záver sa žiada uviesť, že žalobcovia v 1. a 2.rade boli tak v konaní sp.zn. 28C 359/2015 niekoľkokrát vyzývaní, upozorňovaní, ako brániť svoje práva, tieto výzvy ignorovali, taktiež v zamietajúcom rozhodnutí o vydanie neodkladného opatrenia žalobcovia v 1. a 2. rade boli oboznámení s tým že majú právo zvoliť si advokáta alebo možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, ktoré má kanceláriu aj v Prešove, teda v dosahu ich trvalého bydliska. Súd nemôže urobiť viac pre žalobcov v 1. a 2.rade bez toho, aby došlo k porušeniu práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, pokiaľ takto ponúknuté spôsoby, ako vyhľadať pomoc, ignorujú.

34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v konaní neboli rozhodujúce skutočnosti osvedčené dostatočným spôsobom tak, aby bolo možné konštatovať splnenie zákonom stanovených podmienok pre vydanie neodkladného predbežného opatrenia, a preto návrh na jeho nariadenie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.