Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-237-2015.pdf
PDF · 192.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/237/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci navrhovateľky ako oprávnenej: I. C., T.. XX.XX.XXXX, H. M. XXXX, zastúpenej JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o., so sídlom v Novej Bystrici 850, IČO: 36416525, proti povinnému: V.. J. C., T.. XX.XX.XXXX, H. Č., R. XXX/ X, zastúpenému JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Hodžova 53, v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Povinnému ukladá platiť oprávnenej na jej výživu sumu 480,- eur mesačne vždy do každého 25. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej počnúc dňom 28.07.2015.
II. Zameškané výživné za obdobie od 28.07.2015 do vyhlásenia rozsudku vo výške 2.736,13 eura sa povinnému ukladá zaplatiť oprávnenej v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresný súd Čadca 28.07.2015, následne postúpeným tunajšiemu súdu 20.11.2015 na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline z 01.10.2015 č. k. 9NcC/40/2015-10 z dôvodu tzv. nutnej delegácie (§ 12 ods. 1 v tom čase účinného Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O. s. p.“), po jej upresnení na výzvu súdu danou uznesením z 11.12.2015 č. k. 5C/237/2015-20, podaním navrhovateľky prostredníctvom jej zástupcu z 29.12.2015, doručeným súdu 13.01.2016, navrhovateľka ako oprávnená žiadala, aby súd zaviazal jej otca (ďalej len „povinného“) prispievať jej na výživu sumou 500,- eur vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred na účet vedený v G. č. XXXXXXXXXX/XXXX a na tvorbu úspor sumou 300,- eur mesačne na vkladnú knižku za týmto účelom zriadenú, a to počnúc dňom podania návrhu.
2. Odôvodnila ho tým, že je študentkou Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine (ukončený 1. ročník štúdia), z čoho plynú aj jej zvýšené životné náklady: internát 60,- eur mesačne, obedy v škole 32,- eur mesačne + strava cca 100,- eur mesačne, cestovné do školy 4,- eurá jedna cesta, knihy do školy - biochémia 52,- eur, fyziológia 42,- eur, prefotenie anatómie 1000 strán, zakúpená nová tlačiareň 150,- eur + tonery, papier na prefocovanie, internet 12,- eur mesačne, poplatky za telefón 20,- eur mesačne, primerane i náklady na oblečenie, obuv. Medzi jej záľuby patrí kreslenie - navštevuje výtvarný krúžok
- 12,- eur polročne + zakupovanie plátna, farieb. Taktiež športuje, denne navštevuje fitnes centrum - 1,50 eura a denne beháva. Bez týchto aktivít by štúdium, ktoré je náročné, zvládala ťažšie a športové aktivity jej pomáhajú odbúravať stres. K týmto športovým aktivitám potrebuje športové oblečenie, obuv. Matka jej zakupuje rôzne vitamíny, výživové doplnky, lieky - cca 30,- eur mesačne. V zime rada lyžuje,
t. č. potrebuje zakúpiť nové lyže a taktiež notebook pre študijné účely. V dôsledku nezhôd rodičov sa spolu s matkou a maloletou sestrou 16.07.2015 odsťahovali od povinného zo spoločnej domácnosti. Doposiaľ jej povinný prispieval na výživu do júna 2015 sumou 200,- eur mesačne. Z jeho strany bola predložená písomná dohoda, na základe ktorej bol ochotný prispievať na jej výživu sumou 350,- eur mesačne, keď s matkou opustí spoločnú domácnosť. Prevažne všetky náklady súvisiace so štúdiom, a to cestovné, ubytovanie, študijná literatúra, atď., doposiaľ znášala jej matka, ktorá ju aj v jej štúdiu po všetkých stránkach podporuje. Počas školského roka nie je možné z jej strany privyrábať si brigádnicky, nakoľko ide o náročné štúdium a všetok svoj voľný čas venuje štúdiu. Dosahuje výborné výsledky. Povinný pôsobil ako spoločník v rodinných firmách J. U., G.. G. M..B.., a J.-U., G..M..B.., v ktorých t. č. vystupuje už len ako konateľ a v ktorých spoločníkmi ostali jeho matka a sestra. Je členom dozornej rady spoločnosti Technická obnova a ochrana železníc, a. s. (TOOŽ) a poberá čiastočný invalidný dôchodok. Povinný žije nadštandardným spôsobom života, ale všetok majetok je evidovaný na firmu alebo členov jeho rodiny. Pokiaľ s ním žila v spoločnej domácnosti, mal záľubu v starožitnostiach, do ktorých investoval veľmi vysoké finančné čiastky. Na jeho životnom štandarde má právo podieľať sa aj ona, preto žiada, aby jej prispieval aj na tvorbu úspor. Povinný sa o ňu absolútne nezaujímal a ani nezaujíma, nikdy ju nekontaktoval, aby zistil, ako sa má a či niečo nepotrebuje a ako sa jej darí v škole.
3. Na základe návrhu oprávnenej z 28.06.2016, doručeným súdu 30.06.2016, tunajší súd uznesením z 26.07.2016 č. k. 5C/237/2015-220 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým povinnému uložil platiť na výživu oprávnenej až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej po 350,- eur mesačne do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Voči tomuto uzneseniu povinný prostredníctvom zástupcu podal odvolanie z 12.08.2016, doručené súdu 16.08.2016.
4. Uvedené konanie začalo ešte za účinnosti O. s. p., ktorý bol zrušený zákonom NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinným od 01.07.2016 - ďalej len „CSP“ (§ 473 CSP). Na toto konanie sa po 01.07.2016 vzťahujú ustanovenia zákona NR SR č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), a to s poukazom na prechodné ustanovenie § 395 ods. 1 v spojení s § 1 a § 154 a nasl. CMP a subsidiárne v zmysle § 2 ods. 1 CMP aj ustanovenia CSP.
5. Zástupca navrhovateľky v priebehu konania o. i. uviedol, že majetkové pomery povinného nie sú tak nepriaznivé, ako to tvrdí povinný. Povinný v r. 2013 stratil majetkovú účasť spoločnosti J. U., G.. G. M..B.. Už v r. 2010 prebiehalo prvé rozvodové konanie povinného s matkou oprávnenej, ktoré bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu matkou oprávnenej dúfajúcej v zmenu správania povinného, ktorý sa aj fakticky vrátil k rodine, ale následný čas využil na to, aby došlo k zmanipulovaniu jeho majetkových hodnôt, k čomu začalo dochádzať už od r. 2010. Predložil súdu fotografie starožitností, ktoré zostali vo vlastníctve povinného po odchode oprávnenej a jej matky zo spoločnej domácnosti. Poukázal tiež na to, že spoločnosť J. U., G.. G. M..B.., vlastnila rozsiahle pozemky v Č., ktoré previedla na spoločnosť J.-U., G..M..B.., v ktorej však bol povinný len konateľom a následne spoločnosť J.- U., G..M..B.., najlukratívnejšiu nehnuteľnosť previedla na spoločnosť X., G..M..B.., ktorej konateľkou a spoločníčkou je sestra povinného. Predložil výpis na spoločnosť M. - G. G.. M.. B.., ktorej konateľom a spoločníkom je V.. I.. I. Š., ktorý je aj konateľom spoločnosti X., G..M..B.., poukazujúc pritom na prepojenia medzi povinným a uvedenou osobou. Podľa neho dané majetkové presuny a konania povinného majú aj trestnoprávny rozmer, pretože ich účelom bola snaha poškodiť matku oprávnenej a túto uviesť do omylu. Súd musí skúmať majetkové pomery povinného aj so zreteľom na to, či sa tento nezbavuje nejakého svojho majetku. Je zrejmé, že časť potrieb oprávnenej - bytové potreby, potrebný odvoz a podobne naturálnou formou plní jej matka. Oprávnená má právo podieľať sa na životnej úrovni povinného, ktorého majetkové pomery sú v skutočnosti také, že tieto mu umožňujú platiť požadované výživné. V čase, kedy bola vedená exekúcia na obchodný podiel povinného, tento udával ako svoju adresu I., I. X. Pritom oprávnená a ani jej matka o tom, že by povinný mal mať zmenené bydlisko v nejakom období až doposiaľ, nevedeli. Exekučný titul, na podklade ktorého bola vedená exekúcia, bolo rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici, ktorým mala byť priznaná matke povinného pohľadávka voči povinnému vo výške 35.000,- eur. Pritom hodnota vyrovnávacieho podielu povinného v spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., v danom čase predstavovala 39.000,- eur. Už v r. 2005 povinný daroval časť svojho obchodného podielu vo výške 730.000,- Sk svojej sestre, ďalších 710.000,- Sk svojej matke a vo výške 780.000,- Sk svojmu otcovi, čo spolu v súčte predstavuje darovanie v rozsahu 73.790,- eur. Zdá sa mu nelogické, aby napriek takémuto rozsiahlemu darovaniu majetku zo strany povinného mala vzniknúť nejaká pôžička medzi matkou povinného a povinným, ktorou by povinnému
jeho matka poskytovala akékoľvek finančné prostriedky. Práve konaním povinného v snahe docieliť zmenu príslušnosti štátneho orgánu, bola snaha, aby sa nikto nedozvedel, čo robil v I., a to, že došlo k exekvovaniu obchodného podielu sa zapísalo až v r. 2013 napriek tomu, že exekúcia bola v r. 2010. Za účelové označil tvrdenia povinného, že časť starožitností nachádzajúcich sa v byte, v ktorom býva, majú patriť jeho matke. V súvislosti s dedičským konaním po otcovi povinného uviedol, že v kontexte povinným tvrdených skutočností ohľadne záväzkov, ktoré mal mať k matke, resp. k svojim rodičom, a k vlastníctvu starožitností, nie je preukázané, že by niečo z toho malo byť predmetom daného dedičského konania.
6. Zástupca oprávnenej pokiaľ ide o majetok spoločností J. U., G.. G. M..B.., a J.-U., G..M..B.., uviedol, že z účtovnej závierky spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., za r. 2014 bol zistený jej majetkový stav v rozpätí 350.000,- až 400.000,- eur v účtovnej hodnote. Vzhľadom k tomu, kde sa tieto nehnuteľnosti nachádzajú a čo je predmetom imania a plynúci výnos z nájmov, ide v skutočnosti o veľmi bonitné nehnuteľnosti a majetok spoločnosti. Majetok, aj ten, ktorý teraz vlastní spoločnosť X., G..M..B.., bol vyňatý z majetku spoločnosti najprv J. U., G.. G. M..B.., a potom J.-U., G..M..B.., aby sa na ňom nejakým spôsobom nemohol podieľať povinný. Otec povinného, ktorý mal byť za uvedeným developerským projektom, ešte pred svojou smrťou previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., a J.-U., G..M..B.., na svojich blízkych príbuzných okrem povinného. Z výpovedí sestry a matky povinného možno usúdiť, kto v skutočnosti riadi spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., a J.-U., G..M..B.., a to v kontexte aj na činnosť nebohého otca povinného, ktorý pred smrťou vyvíjal činnosť smerujúcu k tomu, aby povinného zbavil majetku, s čím vlastne povinný súhlasil. Činnosť zastierania majetkových pomerov povinného začala v roku 2010. Z údajov na verejne prístupnom P..Q..G. v informáciách o spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., z účtovnej závierky za rok 2015 vyplýva, že majetok spoločnosti ku koncu roku 2015 predstavoval sumu v účtovnej hodnote 756.791,- eur. V roku 2013 tento majetok mal účtovnú hodnotu 1.378.231,- eur, z ktorého účtovná hodnota stavieb predstavovala sumu 1.011.340,- eur. Dve z týchto budov sú sčasti využívané spoločníkmi spoločnosti, resp. jej konateľmi. Pri deklarovanom nájme za nevyužívané byty je zrejmé, že to nemôže byť obvyklý nájom. Teda hospodárske výsledky sú skresľované. V spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., je stále evidovaný nerozdelený zisk medzi spoločníkov 78.910,- eur. V roku 2013 bol tento 74.949,- eur, v roku 2014 76.171,- eur. V roku 2010 bol v spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., nerozdelený zisk niečo nad 60.000,- eur. Predložil účtovné závierky spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., za rok 2014 a 2015 a jej súvahy za roky 2010 až 2013. Pokiaľ ide o majetok spoločnosti J.-U., G..M..B.., ohľadne ktorej predložil účtovné závierky za roky 2014 a 2015 a súvahy za roky 2010 až 2012, tak na konci roku 2015 účtovná hodnota jej majetku predstavovala sumu 367.140,- eur.
7. Zástupca oprávnenej poukázal aj na mimosúdne rokovania vedené pred posledným pojednávaním, ktoré stroskotali prakticky na 100,- eurách, keď ich predmetom bolo komplexné riešenie nielen predmetu tohto konania, ale aj ďalších sporných vecí, včítane aj takých, ktoré sú predmetom ďalších konaní. Došlo k predbežnej dohode o spôsobe výplaty zvyšnej časti výplatku z BSM aj na výživnom pre mladšiu dcéru J. v sume 400,- eur, kde by 300,- eur bolo poukazovaných matke dieťaťa a zvyšok by povinný vykryl počas svojho kontaktovania sa s ňou. Napriek tomu, že oprávnená študuje na vysokej škole, povinný bol ochotný platiť na jej výživu tak ako na mladšiu dcéru len 400,- eur, namiesto požadovaných 500,- eur, hoci životné náklady oprávnenej sú výrazne vyššie, než druhej dcéry.
8. Na poslednom pojednávaní uviedol, že v roku 2010 v súvislosti s rozsudkom rozhodcovského súdu a z titulu vedenej exekúcie so spojeným zánikom jeho účasti v spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., spoločnosť previedla tento jeho obchodný podiel počítaný výškou splateného základného vkladu 51.783,- eur k celkovému základnému imaniu 129.459,- eur, čo je 40 % výška obchodného podielu, bol vyplatený vyrovnávací podiel Š.T. C. jeho matkou a tvrdeným veriteľom vo výške 39.000,- eur. Týmto prevodom matka povinného získala priamo 40 % na výške nerozdeleného zisku spoločnosti, ktorý v tom čase bol 69.332,- eur, z čoho 40 % pripadajúca na tento podiel je suma okolo 27.732,- eur. Aj táto skutočnosť jednoznačne dokresľuje obštrukčné konanie nielen povinného, ale aj jeho príbuzných - jeho otca, matky a sestry, ktorí sa na tomto spoločne podieľali, za účelom toho, aby tak, ako vypovedala matka povinného, že „Rozhodol tak môj manžel so zdôvodnením, že inak by sme išli všetci po žobraní. Pretože by nás udupala, zatlačila drahá manželka žalovaného, ktorá ho vydierala“. V podobnom duchu sa niesla výpoveď aj sestry povinného. Dal do pozornosti majetkové pomery spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., a J.-U., G..M..B.., kde spoločnosť J. U., G.. G. M..B.., v roku 2010 mala majetok vo výške 1.301.720,- eur a dnes je tento majetok v hodnote podľa súvahy za rok 2015 vo výške 756.791,- eur. Zdôraznil, že jedná sa o účtovné ukazovatele, kde z dôvodu, že sa jedná o nehnuteľný majetok, všeobecná hodnota týchto nehnuteľností vzhľadom na miesto, kde sa nachádzajú, je podstatne vyššia.
Majetkové pomery povinného sú jednoznačne zastreté a je to tak z dôvodu, aby osobám, nielen vlastnej manželke, ale aj tým, ktorí sú na jeho výživu odkázaní, zmaril uspokojenie ich práv. Predchádzajúci návrh na rozvod manželstva podala matka navrhovateľky 04.11.2010, keď v tom čase ešte nemala vedomosť o finančných transakciách a exekúcii obchodného podielu, pričom v tomto návrhu bolo navrhované výživné na navrhovateľku 700,- eur + na tvorbu úspor 300,- eur a na jej mladšiu sestru J. výživné 500,- eur + 200,- eur na tvorbu úspor. Čiže už vtedy matka navrhovateľky vychádzala z určitých majetkových hodnôt povinného. Poukázal na následné časové súvislosti, a to kedy k prevodu obchodného podielu z povinného na jeho matku došlo 18.11.2010 a predtým 05.11.2010 vznikla spoločnosť J.-U., G..M..B.. Poukázal tiež na ust. § 75 Zákona o rodine v súvislosti s uvedeným konaním rodiny C.. V rozvodovom spise tunajšieho súdu sp. zn. 2P/85/2015 je na strane 289 založená zápisnica z valného zhromaždenia spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., z 18.11.2010 + zmluva o prevode obchodného podielu, a na tomto valnom zhromaždení bol schválený prevod obchodného podielu z povinného na Š. C.. Tomu predchádzal exekučný príkaz súdneho exekútora z 15.11.2010 na predaj obchodného podielu povinného. Navrhovateľka sa nebráni, aby ňou navrhované výživné bolo v celom rozsahu platené ako bežné. Aj keď to pre takéto konanie nie je obvyklé, vzhľadom na výnimočnosť okolností, keď oprávnená je študentkou, navrhol jej priznať podľa pomeru úspechu náhradu trov konania. Hoci nepopiera, že bol z ich strany vo veci pri mimosúdnych rokovaniach určitý kompromisný návrh, takáto ponuka nie je momentálne záväzná, keďže v rámci tejto ponuky mal byť riešený komplex vzájomných práv a povinností aj vo vzťahu k matke oprávnenej. Konanie povinného, na ktoré poukázal, možno hodnotiť ako konanie vedené snahou zbaviť sa majetkového prospechu a zahmliť svoje majetkové pomery. Poukázal na prednostný charakter výživného, ktoré má tvoriť pre oprávnenú aj určitú zábezpeku do budúcna aj pre prípad, že by sa neskôr zmenili pomery jej rodičov. Súhlasil s tým, že výška výživného nemá pôsobiť demotivačne, ale neboli preukázané skutočnosti, že by mala nimi požadovaná výška pôsobiť demotivačne. Matka oprávnenej v súvislosti so svojim osamostatnením sa zadlžila, kdežto povinný býva v byte so smiešnym nájomným.
9. Oprávnená na pojednávaní 18.05.2016 vypovedala, že s povinným momentálne spolu nekomunikujú. V súvislosti so štúdiom, ktoré je pomerne nákladné, si musí kupovať drahšie knihy. Jedna kniha bežne stojí 40,- až 50,- eur. Na budúci rok budú už chodiť do nemocnice, kde budú mať viac-menej všetky predmety. Bude si musieť zabezpečiť fonendoskop a iné pomôcky. Školu má každý pracovný deň a každý víkend chodí domov, lebo doma sa jej učí lepšie. Jej mesačné náklady na cestovné sú zhruba 20,- eur. Chodí rôzne, niekedy autobusom, niekedy aj vlakom, občas ide autom so spolužiakom, ktorému sa potom skladajú na benzín. Za obedy v menze platí 30,- eur mesačne, za ubytovanie na internáte 60,- eur mesačne. Mama jej kúpila bicykel, korčule, behá, lebo pre náročné štúdium sa musí vyventilovať. Chodí na výtvarnú. Mama jej musela kúpiť okuliare na čítanie, keďže sa jej zhoršil zrak. Má dvoje okuliarov, jedny doma a jedny v škole. Chodí aj do fitnes centra 2-krát do týždňa, ako jej dovoľuje čas buď v Martine alebo v Č.. Vstupné je 3,50 eura v Martine a 3,- eurá v Č.. V zime lyžuje. Keďže má náročné štúdium a učieva sa aj v noci, toto jej neumožňuje, aby popri škole brigádovala. V tomto akademickom roku doposiaľ vynaložila na študijnú literatúru cca 250,- eur, keďže na 5 predmetov, na každý z nich, potrebovala aspoň jednu knihu, z ktorých každá stojí 40,- až 50,- eur. Kupovala ich postupne podľa potreby. Na jej účet jej chodí len výživné od povinného. Mama jej dáva peniaze priebežne podľa potreby v hotovosti, mesačne to môže byť aj tých 300,- eur. Z účtu hradí stravu, internát, takže na účte nemá nejaký väčší zostatok. Podľa nej ňou požadované výživné je v zhode s tým, akým životným štýlom žil povinný, keď ešte spolu žili a čo všetko si doprial. V soboty chodieval na aukcie starožitností a vždy si odtiaľ niečo priniesol. S kamarátmi chodieval na chaty, na lyžovačky, do kúpeľov, bol s nimi aj na dovolenke. Často chodieval cez víkendy aj v piatky do mesta do baru, kde tiež určite niečo minul. Kupoval si drahé oblečenie. Jej nekupoval nič, všetko jej kupovala mama. Keď mala sviatok, tak jej kúpil nejakú čokoládku. Organizovala mu to väčšinou jej mama, ktorá mu povedala, kedy kto má nejaký sviatok. Keď mala 18 rokov, tak jej kúpil zlatú retiazku. Tiež jej kúpil motocykel, ktorý stál 500,- eur bez toho, že by sa jej spýtal, aký by chcela. Keď ho kúpil, tak mu povedala, že je slabý, načo sa potom odvolal, keď ho predal, že ho nechce. Ona mu však nepovedala, že ho nechce, len mu povedala, že je slabý a ide pomaly - mohol ísť maximálne rýchlosťou 50 km/h. Povinný po tom, ako prestala študovať na strednej škole, sa nezaujímal ohľadne jej štúdia a jej potrieb. Povinný nemal s ňou žiaden vzťah, aký by mal mať otec s dcérou. Počas strednej školy bola na brigáde 2-krát. Pokiaľ ide o výlety, na ktorých bola, tak tieto boli hradené rodičmi napoly a jeden z nich povinný dokonca odmietol hradiť, čo bol výlet do Francúzska. Ešte keď aj spolu žili v jednej domácnosti, medzi nimi nebola skoro žiadna komunikácia a má pocit, že to bolo permanentne celý život. Povinný sa škaredo správal k jej matke, ktorá sa o ňu starala od malička. Vie, že nástupný plat medika je 500,- eur a robí aj nočné. Jej sa ňou požadovaná
výška výživného zdá vhodná, keďže momentálne nič nezarába. Dohodu o výške výživného podpísala na nátlak povinného, ktorý inak nechcel dať jej mame žiadne peniaze. O to, aby ju podpísala, ju požiadala matka a jej text formuloval povinný. S rodinou povinného nemá moc dobrý vzťah. So starým otcom mala dobrý vzťah. Kým ešte bývali s povinným, tak jeho rodičia k ním nechodievali na návštevy, a to odvtedy, ako prvýkrát od povinného možno pred 4 - 5 rokmi odišli. Historický nábytok, ktorý mali doma, je vlastníctvom povinného. Nepočula, že by niekto spomínal, že by tie veci, ktoré mali doma, keď ešte bývali s povinným, mali patriť niekomu inému. Jej mama starožitné veci nekupovala.
10. Na poslednom pojednávaní uviedla, že minulý rok platila za internát 60,- eur a tento rok platí 84,- eur, pretože býva na dolnom internáte. Začala chodiť do jazykovej školy v Martine na angličtinu, kde platí na 3 mesiace 150,- eur. Kurz má trvať 3 x 3 mesiace a po skončení by mohla získať certifikát. Dohodu o výživnom s povinným podpísala ešte pred podaním návrhu na určenie výživného a bolo to ešte predtým, ako od povinného odišli a podpísala ju preto, aby vôbec mohla dostať mama nejaké peniaze od povinného. Od začiatku tohto školského roka si zakúpila len tú jednu knihu za 88,- eur, ale prefocuje si ďalšie študijné materiály. Ešte presne nevie, aké knihy bude tento rok potrebovať. Zakúpila si aj fonendoskop 15.09.2016 za 136,- eur. Do školy chodieva buď vlakom alebo autobusom alebo ju zavezie občas mama.
11. Zástupca povinného v priebehu konania uvádzal, že na základe dohody s oprávnenou tejto povinný platil až doposiaľ na jej výživu po 350,- eur mesačne. Aktuálne príjem povinného pozostávajúci z odmeny konateľa spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., z odmeny člena dozornej rady TOOŽ a z invalidného dôchodku predstavuje mesačne okolo 830,- eur, čo je toľko, koľko oprávnená žiada určiť ako výživné. Z vyčíslenia životných nákladov oprávnenej vyplýva, že tieto dosahujú sumu cca 400,- eur mesačne včítane jednorazových položiek. V rámci dohody o vyporiadaní BSM povinného a jeho manželky má povinný ešte vyplatiť matke oprávnenej sumu 20.000,- eur do 30.09.2017, teda celkovo vrátane toho, čo jej už vyplatil, je povinný zaplatiť 100.000,- eur. Na tých 80.000,- eur si musel požičať od svojej matky, čo dokladoval zmluvou o pôžičke a predložil aj dohodu o vyporiadaní BSM a dohodu o výživnom na plnoleté dieťa. Pokiaľ ide o starožitnosti, ohľadne ktorých bola predložená fotodokumentácia, ide o veci patriace v rozsahu cca 3/4-ín rodičom povinného. Povinný dávno pred začatím tohto konania prišiel o svoj podiel v spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., čo bolo už v r. 2010 a odvtedy voči tomu nebolo nijako namietané. Podiel povinného v spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., bol len minimálny - mal veľkosť 40 %. O tento majetkový podiel prišiel v rámci exekúcie vedenej na vymoženie pôžičky, ktorú povinnému poskytla jeho matka. Naviac spoločnosť J. U., G.. G. M..B.., nemala nejaké vysoké zisky, konkrétne za r. 2014 bol jej zisk vo výške 2.739,- eur po zdanení. Povinný predložil v rámci tohto konania doklady o výške svojho príjmu za posledných 12 mesiacov, ako býva zvykom v takýchto konaniach a nevidí dôvod zisťovania jeho vymeriavacích základov v minulosti. Označil za absurdné, aby súd prihliadal na prevody majetku zo strany povinného vykonané v r. 2005. Ak si chce teraz matka oprávnenej kompenzovať neuplatnenie práv v 3-ročnej lehote na odporovateľnosť úkonov cez výživné na oprávnenú, tak je to veľmi nešťastné riešenie. Nie je mu zrejmé, načo by sa mal súd v tomto konaní zaoberať exekúciou na obchodný podiel povinného v spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., keďže exekúcia bola v roku 2010 a návrh na výživné bol podaný až v roku 2015. Ak malo dôjsť v tejto súvislosti k nejakým neplatným úkonom, mal každý dostatok času podať príslušný návrh, resp. navrhovateľka si mohla už skôr uplatniť výživné. To, kedy došlo k zápisu skutočností súvisiacich s exekúciou na obchodný podiel povinného do obchodného registra, nemá vplyv na to, či sa mohli ďalšie osoby domáhať buď neplatnosti alebo odporovateľnosti tohto právneho úkonu, ak sa cítili byť ukrátenými na svojich právach, napríklad pokiaľ ide o zmluvu o prevode obchodného podielu. Považuje za irelevantné, že už v roku 2010 matka navrhovateľky navrhovala na navrhovateľku výživné 1.000,- eur. Za dôvod platenia nižšieho výživného povinným v sume 200,- eur mesačne (od marca 2016) je to, že na výživné v doterajšej výške mu prispievala jeho matka, čo táto už odmietla vzhľadom na správanie oprávnenej. Súd podľa neho kladie až príliš veľký dôraz na nejaké prevody obchodných podielov, ani zďaleka nie na preukázanie odôvodnených potrieb oprávnenej, čo je základom návrhu. Pokiaľ ide o J. U., G.. G. M..B.., a J.-U., G..M..B.., je tu jasné, že ide o rodinné firmy, ktoré zakladal otec povinného, kde ako je zvykom nie sú vyhradené predmety činností toho, čo robia jednotliví konatelia a kde sa koná inak ako obvykle v spoločnostiach. V daných spoločnostiach rozhodoval a rozhodujúce slovo až do svojej smrti mal otec povinného, čo vyplynulo aj z výpovedí matky a sestry povinného, ktorý rozhodol aj o exekvovaní obchodného podielu povinného, teda nebolo to rozhodnutie povinného. Rozumel by takýmto dôkazom v prípade, že by ich prevodom došlo bezprostredne pred začatím konania alebo v jeho priebehu, ale ide o úkony z roku 2010 a staršie.
Nevedel sa vyjadriť k reálnej výške majetku uvedených spoločností, či táto je vyššia alebo nižšia ako je ich účtovná hodnota.
12. Na poslednom pojednávaní zástupca povinného potvrdil, že účastníci neboli v mimosúdnych rokovaniach ďaleko od možnej dohody. Ponuka povinného na výživné na obe dcéry bola 700,- eur, druhá strana požadovala 900,- eur. Vyššie výživné na oprávnenú nebol povinný ochotný platiť z dôvodu, že neboli z jej strany preukázané také výdavky, ktoré by vyššie výživné odôvodňovali. Došlo k predbežnej dohode aj ohľadne auta, ktoré už matka oprávnenej nepožadovala, ale chcela finančnú kompenzáciu 10.000,- eur, keďže už si auto zadovážila.
13. V záverečnom návrhu zástupca povinného uviedol, že oprávnená nepreukázala, že určenie vyživovacej povinnosti v ňou žiadanej výške je nevyhnutné, prípadne žiaduce. Žiadal aby súd pri rozhodovaní zohľadnil správanie oprávnenej, a to, že ide o takmer 22-ročnú dospelú osobu, ktorej napriek tomu, že študuje a pripravuje sa na budúce povolanie, nič nebránilo, aby si finančne prilepšila tiež svojou prácou, a to aspoň počas letných prázdnin. Povinný napriek tomu ako sa k nemu oprávnená správa, ktorá nejaví o udržiavanie vzťahov s ním žiaden záujem a nechce sa stretávať ani s ostatnými členmi rodiny z povinného strany a má záujem len o peniaze povinného, je ochotný prispievať na jej výživu v nadpriemernej sume 350,- eur, ktorá je celkom iste nad nevyhnutnou mierou na uspokojenie potrieb oprávnenej. Skúmanie možností povinného je len jedným z aspektov rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti, nie však najdôležitejším ako tomu prikladal váhu súd. Vyjadril presvedčenie v súvislosti s poukazovaním oprávnenej na prevody obchodných podielov nielen povinného, ale aj iných členov jeho rodiny, čím chcela poukázať na údajné úmyselné zmenšenie majetku, že súd nemôže vyvodiť záver o úmysle platiť v budúcnosti menšie výživné z úkonu spred 10 rokov. Oprávnená nepreukázala a ani súdu sa nepodarilo zistiť, ako tieto prevody, prípadne exekučné konanie, mohlo ovplyvniť výšku povinnosti povinného platiť v súčasnosti výživné, teda nedá sa určiť, aký by mal povinný príjem v súčasnosti aj v prípade, ak by bol stále spoločníkom jednej zo spoločností. Žiadnym spôsobom nebolo kvantifikované údajné zmenšenie majetku povinného, ktorý naopak potvrdil, že jeho životná úroveň je stále taká istá, keď matke oprávnenej prispieval na oprávnenú navštevujúcu VŠ 200,- eur, s čím táto súhlasila a názor zmenila spolu s oprávnenou až po tom, ako jej bola z titulu vyporiadania BSM vyplatená suma 80.000,- eur, odkedy namiesto 200,- eur potrebuje zrazu 800,- eur. Oprávnená nepreukázala ani svoje potreby odôvodňujúce bežné výživné od jedného rodiča v sume 500,- eur. Z výpovede oprávnenej a jej matky vyplývajú odôvodnené potreby oprávnenej vo výške 300,- eur vrátane stravy, ubytovania a dopravy. Nie je zrejmé, z akých potrieb vychádzala oprávnená pri navrhovanom výživnom 500,- eur a celkovo 800,- eur od povinného, čo presahuje priemerný čistý mesačný plat zamestnanca v hospodárstve, ak matka oprávnenej má stály príjem zo zamestnania presahujúci sumu 3.000,- eur netto a má nepochybne lepšie možnosti prispievať na výživné než povinný. Za najdôležitejší dôkaz pre určenie výšky výživného označil dohodu o výživnom uzavretú slobodne a vážne medzi povinným a oprávnenou, ktorá ju dobrovoľne podpísala.
14. Povinný na pojednávaní 17.02.2016 uviedol, že jemu patria všetky tie veci, ktorých fotografie sú pripojené k zmluve o pôžičke okrem jedného obrazu, ktorý si zobrala matka oprávnenej a tieto sa stále nachádzajú v byte, ktorý užíva a ktorý má prenajatý. V súvislosti s bodom 3.3. zmluvy o pôžičke, kde je uvedené, že veci budú odovzdané do úschovy veriteľa po celú dobu trvania tejto zmluvy a tieto sa podľa neho stále nachádzajú v byte, v ktorom býva, uviedol, že možno to tam bolo zle uvedené, ale stále sú v tom byte, ktorý užíva. Vypovedal, že s matkou oprávnenej sa dohodol na všetkých záležitostiach a po tom ako sa odsťahovala, aj na vyporiadaní BSM a na tom, koľko bude platiť na deti, keď jej mesačne posiela 600,- eur, z toho 350,- eur je výživné na oprávnenú a 250,- eur na mladšiu dcéru J.. Vtedy, keď sa dohodli, bolo v poriadku a teraz už tieto dohody neplatia. Jeho vzťah s oprávnenou nie je dobrý možno 3 - 4 roky dozadu. Mrzelo ho, že keď ju viackrát požiadal, aby šla pozrieť rodičov a pomôcť mame s otcom, ktorý cca 2,5 roka pred svojou smrťou bol ležiacim pacientom trpiacim na onkologické ochorenie s vývodmi z tela a bolo ho potrebné obracať, tak vždy sa vyhovorila alebo sa tvárila, že ho prepočula. Za posledných 2,5 roka pred jeho smrťou ho bola navštíviť len 2-krát, a to vždy, keď bol v nemocnici. Tiež nanavštevovala ani sestru, ktorá vlastní bagetériu, hoci jej spolužiačky a kamarátky do danej prevádzky chodia. Matka oprávnenej, keď sa odsťahovala, tak zobrala so sebou 3 krabice striebra a nejaké zlato, čo jej dal on a jeho rodičia. Starožitný nábytok, ktorý sa nachádza v byte, ktorý užíva, tam bol daný potom, ako jeho rodičia predali dom a presťahovali sa do bytu a nebolo kde tie veci dať. Jeho majetkové pomery sú rovnaké zhruba 5 - 7 rokov dozadu. Akurát pred štyrmi rokmi dozadu sa zlepšili o to, že sa stal členom dozornej rady, z čoho má mesačný príjem. Jeho matka mu zhruba do
obdobia 5 - 7 rokov dozadu finančne vypomáhala tak, že mu dávala finančné prostriedky ako dar bez toho, že by jej ich mal vracať. Potom mu prestala pomáhať, keď videla, čo sa robí. Invalidný dôchodok poberá cca 4 roky spätne. Ako konateľ spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., stále poberal rovnakú čiastku. Predtým mu ešte jeho otec dával peniaze z firmy J. U., G.. G. M..B.., keďže v nej spolu s otcom podnikal. Otec vo firme mal na starosti financie a keď pýtal peniaze, tak mu dal. Otec mu takto daroval peniaze ešte dokým robieval, teda naposledy 3 roky spätne. Potom mu dávali peniaze takto pomimo matka a sestra a aj teraz mu ich dávajú, keď potrebuje, napr. keď ide na injekcie do Ružomberka na chrbticu, tak mu dajú koľko potrebuje, pričom ako účel výdaja je uvedené osobná spotreba a tieto peniaze nemusí vracať. Tie peniaze, ktoré mu takto dávajú teraz matka a sestra, nijako bližšie neeviduje a nevie uviesť, koľko tých peňazí mohlo byť napr. za posledný rok. Oprávnená s jej matkou si žijú veľmi dobre. Matka oprávnenej každý jeden týždeň v piatok, sobotu chodí po obchodných centrách v Ostrave, v Poľsku - Bielsko-Biała alebo v Žiline. Po finančnej stránke si myslí, že aj on sa má dobre. Žije skromne. Ako fyzická osoba nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Vlastní automobil, na ktorý dostal príspevok zo Sociálnej poisťovne zn. Peugeot 307, ktoré má 2 roky a na ňom chodí jeho kamarát C. Š., s ktorým má na jeho užívanie zmluvu, za čo mu platí nie veľa a okrem toho mu robí také služby, keď potrebuje niekde zaviesť a tiež ho požičiava aj jeho sestre, keď potrebuje. Má k dispozícii firemné auto spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., zn. BMW GT 300, ktoré bude mať 3 roky a ktorého nákupná cena bola 52.000,- eur. Tiež vlastní tie hnuteľné veci - starožitnosti, ktoré sú zobrazené na fotografiách pripojených k zmluve o pôžičke. Nevedel uviesť, aká bola celková hodnota majetku, ktorý nadobudol s matkou oprávnenej počas ich manželstva. Keď videl ako sa oprávnená správa k jeho rodičom a jeho sestre, tejto povedal, že - správaš sa k ním tak, ako keby si nebola mojou dcérou. Tiež jej povedal, že ak by sa takto ďalej správala, že nevie, či nepodá návrh na určenie otcovstva. Oprávnená počas prázdnin, resp. počas akademického voľna nikdy brigádnicky nepracovala, akurát raz bola na brigáde, keď bola ešte na strednej škole. Na výživné pre oprávnenú mu do minulého mesiaca prispievala jeho matka, ale nie na celú čiastku. Pokiaľ ide o jeho výdavky, tak za používanie auta nič neplatí, všetko sú to náklady firmy. Stravuje sa u mamy a u sestry. Jeho manželka asi vedela o tej pôžičke od jeho matky z r. 2006, ktorá bola riešená asi v r. 2010, ale asi nevedela o tej exekúcii. Do firmy J. U., G.. G. M..B.., dávali peniaze jeho rodičia a dali do nej celý svoj majetok. Za marec zaplatil 200,- eur na výživnom, lebo mu to nevychádza a oprávnená takisto nedodržuje dohody ako sa dohodli, keď pri danej dohode bola prítomná nielen ona a on, ale aj jeho manželka. Všetky veci pre oprávnenú kupoval on, všetky dovolenky Írsko, Francúzsko. Poprel, že by on odmietol oprávnenej vydať skúter, ktorý si sama vybrala, ale potom ho už nechcela, že je slabý, aby jej kúpil silnejší, čo odmietol splniť a dokonca aj manželka bola proti. Medzičasom už ten skúter predal, lebo mu zavadzal. O oprávnenú sa staral, keď bola chorá. Vozieval ju, všetky veci jej kupoval. Na 18. narodeniny jej kúpil zlatú retiazku za asi 450,- eur, kupoval jej oblečenie, dovolenky. Potvrdil, že dal matke oprávnenej prísľub odpredaja auta za 1,- euro, ale že najprv ho on musí odkúpiť od spoločnosti J. U., G.. G. M..B.. K tomuto prevodu malo dôjsť v mesiaci jún 2016. Od spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., ho ešte nezískal a uvedená spoločnosť ho priamo previedla na p. Š. na jeho pokyn. V tom čase, keď manželka prvýkrát odišla asi 5 rokov dozadu, sa rozhodol odísť z Č. a prenajal si rodinný dom na inzerát, kde býval asi polroka. Táto zmena bola vyznačená aj v evidencii pobytu obyvateľstva.
15. Na poslednom pojednávaní povinný uviedol, že oprávnenej platil na jej výživu do marca 2016 po 350,- eur mesačne, potom platil 200,- eur až do augusta 2016 a od augusta 2016 jej platí na základe neodkladného opatrenia po 350,- eur mesačne. Mladšej dcére stále platí po 250,- eur mesačne. Nevedel zdôvodniť, prečo v určitom období platil na staršiu dcéru menej ako na mladšiu, hoci si myslí, že životné náklady má oprávnená vyššie než mladšia J.. Informoval sa od svojich známych, koľko dávajú na štúdia svojim deťom a zistil že, napríklad obaja rodičia dávajú jednému dieťaťu študujúcemu na Karlovej univerzite na mesiac 10.000,- Kč a ich príjem dohromady je okolo 1.000,- eur v čistom a nie ako má príjem jeho manželka okolo 3.200,- eur + bonusy. Iní mu povedali, že dávajú obaja rodičia dieťaťu študujúcemu na právnickej fakulte celkovo 250,- eur mesačne.
16. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že oprávnená nežije v spoločnej domácnosti s povinným od 18.07.2015, kedy sa so svojou matkou a sestrou odsťahovali na adresu ich terajšieho bydliska do rodinného domu zakúpeného matkou oprávnenej. Oprávnená je aktuálne riadnym študentom III. roku štúdia dennou formou na Univerzite Komenského v Bratislave, Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine, študijný program všeobecné lekárstvo
17. Pokiaľ ide o náklady oprávnenej, o tých vypovedala okrem oprávnenej aj jej matka vypočutá ako svedkyňa, patria medzi ne náklady na internát 60,- eur mesačne, ktoré sa v r. 2016 zvýšili na 84,-
eur mesačne, náklady na stravu počas školy cca 130,- eur mesačne, dopravné náklady - domov oprávnená väčšinou chodí každý víkend, náklady na telefón cca 20,- eur mesačne a na internet - 10,- eur mesačne, výtvarný krúžok - 12,- eur polročne, poplatok za fitnescentrum - 3,- až 3,50 eura, kde má chodiť cca 2x týždenne, aktuálne aj štúdium angličtiny uhrádzané trojmesačne sumou 150,- eur, náklady na kúpu a kopírovanie študijných materiálov, ďalej jednorazové, resp. nepravidelné náklady ako kúpa fonendoskopu, tlačiarne, odev a obuv do školy, resp. nemocnice, atď.
18. Priemerný čistý mesačný príjem matky oprávnenej za r. 2015 predstavoval včítane 13. a 14. platu a daňového bonusu na oprávnenú a jej mladšiu sestru J. 3.094,- eur netto. Za prvé tri mesiace r. 2016 mala priemerný čistý mesačný príjem 2.790,- eur mesačne.
19. Matka oprávnenej vypočutá ako svedkyňa uviedla, že až v októbri 2014 zistila, že povinný už nie je spoločníkom spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., a nie je jej známe, prečo ním prestal byť, o čom jej nikdy nehovoril. Povinný má aj upratovačku, ktorá mu od pondelka do piatku upratuje, čo dokým ešte žili v spoločnej domácnosti, bolo 3-krát do týždňa. Nemala vedomosť, že by sa za trvania manželstva mal povinný zadlžiť voči nejakej inej osobe. Podľa jej vedomostí sa povinný počas ich manželstva nepresťahoval mimo mesta Č.. Dokonca aj keď prvýkrát odišli od neho v r. 2010, tak za nimi pravidelne chodieval a chodievali spolu aj na výlety. Nežili spolu rok. Boli aj spolu na dovolenke v decembri 2010 v Dubai. Dohodu o vyporiadaní BSM pripravovala ona, bola spisovaná možno na 5 až 6-krát tak, ako si to povinný prial a stále ju musela na jeho žiadosť meniť a prerábať. Tú dohodu potrebovala, lebo chcela odísť a potrebovala aj finančné prostriedky z BSM. Akceptovala sumu výplatku, ktorú uviedol povinný, hoci chcela viac. Povinný podpisom dohody o výživnom podmieňoval aj uzavretie dohody o vyporiadaní BSM, čo tlmočila oprávnenej a tá to podpísala, lebo vedela, že peniaze z BSM potrebuje, aby mohli ísť preč. Najprv boli podpísané dohody o výživnom, potom bola dohoda o aute, ktoré povinný medzičasom predal a potom bolo BSM.
20. Výpoveď matky oprávnenej teda potvrdila tvrdenia oprávnenej ohľadne okolností a dôvodu podpisu dohody o výživnom oprávnenou a nepreukázala domnienku povinného, že táto mala vedieť o jeho pôžičke od jeho matky a potvrdila jeho tvrdenie, že nevedela o prebiehajúcej exekúcii na jeho obchodný podiel v spoločnosti J. U., G.. G. M..B..
21. Podľa § 62 ods. 1 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien (ďalej len „ZoR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 3 ZoR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Podľa § 63 ods. 1 ZoR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
22. Pod schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť jeho schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky svoje nevyhnutné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu. Ako okolnosť svedčiacu o trvaní vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa akceptuje štúdium dieťaťa za účelom získania, prípadne aj zvýšenia jeho schopnosti uplatniť sa na trhu práce. Súdna prax zastáva názor, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky spravidla ukončením (aj neúspešným) jedného štúdia toho istého stupňa teda aj vysokoškolského štúdia, ak toto štúdium prebieha dennou formou (denná forma štúdia na rozdiel od externej formy štúdia prezumuje závislosť študenta na výžive od svojich rodičov). Dosiahnutím plnoletosti a ani inou časovou hranicou vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu nezaniká, pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť.
23. V súvislosti s uvedeným nebolo medzi účastníkmi sporné, že vyživovacia povinnosť povinného k oprávnenej stále trvá, ale výrazne rozdielny pohľad bol, aká má byť výška tejto vyživovacej povinnosti, pričom súd napriek oprávnenou podpísanej dohody o výživnom na sumu 350,- eur mesačne (č. l. 76) mal preukázané, že túto oprávnená podpísala na požiadanie svojej matky, nakoľko jej uzavretím povinný podmieňoval riešenie ďalších majetkových záležitostí - predovšetkým uzavretie dohody o vyporiadaní BSM matky oprávnenej s povinným a tiež ich odchod zo spoločnej domácnosti. Nedošlo teda zo strany oprávnenej pri jej podpise k slobodnému prejaveniu vôle, čiže súd vychádzal z toho, že účastníci sa platne nedohodli na výške vyživovacej povinnosti zo strany povinného na oprávnenú.
24. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovedí povinného a vypočutých svedkýň C.. Z. C. - sestry povinného a jeho matky, aj z histórie spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., je zrejmé, že daná spoločnosť rovnako ako neskôr založená spoločnosť J.-U., G..M..B.., sú rodinnými firmami rodiny C., v ktorých nesporne významné slovo mal v minulosti otec povinného, ale po jeho smrti na rozdiel od aktuálnej vlastníckej štruktúry, fakticky o osude oboch uvedených spoločností rozhoduje práve povinný, hoci tento je len jedným z dvoch konateľov (popri svojej sestre) oboch spoločností a na rozdiel od druhého konateľa uvedených spoločností (sestry povinného) nie je ich spoločníkom. Súd to usudzuje aj z viacerých „prerieknutí“ sa sestry povinného a úrovne znalostí sestry a matky povinného o uvedených spoločnostiach (sestra povinného sa až v priebehu jej výpovede „rozpamätala“, kto je spoločníkom spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., táto najprv nevedela, kto je jej spoločníkom, potom sa rozpamätala, že jej spoločníčkou je aj jej matka a až následne, že spoločníčkou danej spoločnosti je aj ona, pri zisťovaní jej generálií pred začatím jej výpovede uviedla, že je zamestnankyňou firmy povinného, resp. - pracujem u V.. J. C., napriek tomu, že ako jediná je súčasne spoločníčkou a konateľkou spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., nevedela ani po opakovanej otázke uviesť, čo v nej konkrétne povinný robí s tým, že ona sa o to nestará, následne však tvrdila, že o všetkých záležitostiach týkajúcich sa spoločnosti rozhoduje ona s jej matkou a že konatelia nemajú prakticky moc čo rozhodovať, nevedela nič uviesť o tom, akým spôsobom nadobudla v nej obchodný podiel, len to, že to jej otec zakladal a rozhodoval o všetkom a že teraz o všetkom rozhoduje jej matka, ktorá je prvoradá, nevedela nič uviesť o tom, ako nadobudla obchodný podiel v danej spoločnosti a kto bol v minulosti jej konateľom, hoci šlo o rodinnú spoločnosť, nevedela ani len odhadnúť majetkovú hodnotu spoločností, ktorých je spoločníčkou a konateľkou, atď.) Dokonca napriek tomu, že žila až do smrti svojho otca so svojimi rodičmi v spoločnej domácnosti a teraz stále žije so svojou matkou, nevedela uviesť, čo vlastnili ich rodičia ku dňu smrti ich otca, avšak súčasne uvádzala, že jej rodičia mali veľké imanie, vlastnili veľký dom v B., ktorý predali a mali aj peniaze z neho. Hoci len o niečo lepšie vedomosti ohľadne spoločností J. U., G.. G. M..B.., a J.-U., G..M..B.., prezentovala vo výpovedi matka povinného, ani táto sa nevedela vyjadriť k otázkam súvisiacim so základným predmetom ich činností, keď nevedela ani približne uviesť, koľko v priemere má predstavovať mesačná suma nájmov s tým, že nevie a ani nechce vedieť, koľko je hodnota stavieb vlastnených spoločnosťou J. U., G.. G. M..B.. O tom, že napriek existujúcej vlastníckej štruktúre spoločností J. U., G.. G. M..B.., a J.- U., G..M..B.., má rozhodujúci vplyv na ich činnosť práve povinný, svedčí aj tá časť výpovede matky povinného, podľa ktorej v nich povinný koná, riadi, pomáha im a kontroluje, čím zdôvodnila to, prečo nevie údaje o spoločnostiach, na ktoré bola dopytovaná.
25. Z výpovede matky povinného vyplynulo, že táto napriek výške dlhu povinného a jeho oficiálnym majetkovým pomerom nemá obavu z toho, že by jej to povinný raz nevrátil. Uvádzala, že povinný „je ešte mladý muž“ a naznačila, že „všeličo príde“ a „... keďže je schopný, bude si môcť zarobiť“, „... je možné, že príde taký čas, že mu ja aj moja dcéra, ktorá je tiež spoločníčkou a zamestnaná vo firme, pomôžeme alebo príde taký čas, že nemusíme mať nič“. Aj z týchto jej slov možno okrem faktických úkonov z r. 2010 uvádzaných nižšie, usudzovať, že aktuálny oficiálny majetkový status povinného, ktorý sa výrazne v r. 2010 v súvislosti so stratou majetkového podielu v spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., zhoršil, je len dočasný, ktorý však nemá vplyv na jeho faktickú životnú úroveň.
26. Povinný okrem toho, že v priebehu konania sa bez dôležitého dôvodu vzdal možného majetku aspoň vo výške svojho zákonného dedičského podielu po svojom otcovi, ako o tom svedčí osvedčenie o dedičstve notárky JUDr. Dany Sálusovej z 02.06.2016 č. k. 10D/191/2015-91 (v ňom dedičstvo vo všeobecnej hodnote 14.523,11 eura, ktorého čistá hodnota predstavovala 7.448,11 eura, keď pasíva vo výške 7.075,- eur predstavujúce pohrebné náklady 1.000,- eur a pohľadávka z titulu vyporiadania BSM vo výške 6.075,- eur, ktorú však preberateľka dedičstva nemá povinnosť vyplatiť svojej matke, nadobudla v celom rozsahu sestra povinného), čím naplnil hypotézu ust. § 75 ods. 1 veta druhá ZoR, tento hoc v dávnejšej minulosti, ale prakticky v obdobnej situácii, než je terajšia situácia - rozvodové konanie povinného a matky oprávnenej a ukončenie ich spolužitia v r. 2010, bol aktívny pri úkonoch, ktoré sa vo svetle toho, čo tomu predchádzalo, javia ako čisto účelový postup, ktorým prišiel o svoj významný majetkový podiel v spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., hoci vtedy ešte následne po týchto úkonoch, o ktorých jeho manželka a matka povinnej nemala v tom čase vedomosť, došlo k obnove spolužitia.
27. Pôsobí prinajmenšom zvláštne, ak podľa povinného a aj podľa výpovede jeho sestry jeho rodičia zbierali starožitný nábytok, že predmetom dedičstva po vyporiadaní BSM zomrelého otca povinného a jeho matky, boli do dedičstva a predtým do vyporiadavaného BSM radené starožitnosti, resp. obrazy „len“ v súhrnnej hodnote 12.150,- eur, hoci práve otec povinného mal byť zakladateľom rodinných firiem, jej „mozgom“, ktorý mal vo firmách rozhodujúce slovo. Povinný pritom opakovane uvádzal, a to aj v konaní o rozvod manželstva (pojednávanie z 15.10.2015), že zbierky historického nábytku a obrazov sa budovali postupne a boli financované aj z toho, keď jeho rodičia nadobudli finančné prostriedky za predaj nehnuteľnosti. Aj sestra povinného tvrdila, že ich otec bol a ich mama stále je zberateľkou starožitností.
28. Do daného dedičského konania po otcovi povinnom, v ktorom hoc šlo o tzv. základné dedičské konanie, práve samotní dedičia majú rozhodujúci vplyv na označenie vecí tvoriacich predmet dedičstva, sa nepremietlo to, že hoci podľa dohody o uznaní dlhu z 01.08.2009, mala celková pohľadávka (ak skutočne mala nejaká reálne existovať a nevedno prečo len matky povinného a nie oboch jeho rodičov) voči povinnému predstavovať až 132.775,67 eura (4.000.000,- Sk) na základe pôžičky, ku ktorej malo dôjsť 01.08.2005, a ktorej len časť vo výške 35.000,- eur, t. j. len niečo viac ako jej 1/4-ina bola uplatňovaná v rozhodcovskom konaní a rozhodcovským súdom aj priznaná, sa nijakým spôsobom takáto pohľadávka neobjavila, hoci z pôžičky nemal povinný nič „dobrovoľne“ splatiť, čo možno usudzovať z predžalobnej výzvy zo 04.08.2010 založenej v spise oboznámeného rozhodcovského súdu sp. zn. SR065/2010, v ktorej matka povinného vyzývala povinného na vrátenie celej sumy pôžičky. Matka povinného vypočutá ako svedkyňa sa nevedela vyjadriť ohľadne existencie takejto pôžičky s tým, že takúto možnosť pripustila, ale svoju konkrétnu nevedomosť odôvodnila tým, že vtedy takéto veci ešte dirigoval jej manžel. Z jej výpovede tiež vyplynulo, že minimálne sčasti mali byť povinnému požičané spoločné peniaze oboch jeho rodičov („... my sme mu vlastne požičali peniaze, keďže sme predali celý majetok a tiež do toho šlo aj moje dedičstvo“) a v ďalšej časti dokonca uviedla, že „... tie peniaze, ktorých vymoženia sa týkala exekúcia, boli spoločnými peniazmi nás všetkých spoločníkov - mňa, manžela a dcéry. Samozrejme, keď on bol - žalovaný, tak aj jeho boli.“. Tiež uvádzala, že ku dňu smrti jej manžela už nebola žiadna pohľadávka, ktorá by mala byť v dedičskom konaní. Teda napriek tomu, že dlh povinného z pôžičky mal výrazne prevyšovať predmet exekúcie a nič z toho pred exekúciou nemalo byť splatené, matka povinného vypovedala, že jej povinný nič nedlžil a nevie o tom, že by dlžil niečo jej manželovi, keď z vyjadrení matky povinného vyplynulo, že „požičanými“ mali byť (aj) spoločné peniaze jej a otca povinného, hoci v dohode o uznaní dlhu figurovala ako veriteľ len ona.
29. Účelovo a prinajmenšom podozrivo vyznieva aj postup povinného nielen pri uzatváraní dohody o uznaní dlhu, v ktorej sa zaviazal splatiť pôžičku z augusta 2005 do jedného roka od podpisu dohody, keď podľa jeho výpovede, v prvotnej zmluve o pôžičke nebol uvádzaný žiadny dátum jej splatnosti a povinný sa v dohode o uznaní dlhu zaviazal celú pôžičku splatiť do jedného roka, hoci tento sa
ani nesnažil tvrdiť, že by mal mať reálnu možnosť urobiť zadosť tomuto záväzku v dojednanej lehote splatnosti. Následne povinný v rozhodcovskom konaní ako žalovaný dlžník, ktorý si svoj záväzok nesplnil v stanovenej lehote, poskytoval neobyčajnú ústretovosť pre čo najrýchlejšie možné ukončenie konania, keď uznesenie Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici z 11.08.2010 sp. zn. SR065/2010 si tento prišiel osobne prevziať už dňa 12.08.2010, vyjadril sa k nemu tak ako sa vyjadril, keď uplatňovaný nárok nijako nespochybnil 17.08.2010 a následný rozsudok rozhodcovského súdu z 23.08.2010 si prišiel tiež prevziať osobne dňa 25.08.2010, kdežto matke povinného ako žalobkyni bol tento rozsudok a následne aj s vyznačenou právoplatnosťou doručovaný poštou. V tom čase povinný mal bydlisko a trvalý pobyt na svojej terajšej adrese. Možné vysvetlenie takéhoto postupu je to, že povinný okrem urýchlenia rozhodcovského konania takýmto spôsobom súčasne nechcel, aby sa písomnosti súvisiace s rozhodcovským konaním doručovali na adresu jeho trvalého pobytu, na ktorej bývali aj jeho manželka a deti. Následne povinný na obdobie od 14.09.2010 do 18.10.2010 (čo je niečo viac ako mesiac a nie cca pol roka ako to povinný tvrdil) zmenil adresu svojho trvalého pobytu (o čom nevedela ani jeho manželka a dokonca ani jeho sestra) a tri dni po tejto zmene 17.09.2010 podala matka povinného na povinného návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie povinnosti priznanej rozhodcovským rozsudkom, pričom je opäť zaujímavé aj to, že návrh je datovaný k 09.09.2010 a v ňom je uvádzaná už adresa trvalého pobytu povinného I., Š. I. X, ktorá bola zaevidovaná v registri obyvateľov až dňa 14.09.2010. Dané exekučné konanie skončilo zastavením exekúcie výlučne na návrh oprávnenej uznesením Okresného súdu Michalovce z 31.05.2011 č. k. 4Er/141/2010-16. Práve krátko skončení uvádzaného rozhodcovského konania a po začatí exekučného konania dňa 04.11.2010 podala matka oprávnenej prvý návrh na rozvod manželstva s povinným, čo vyplýva z oboznámeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C/25/2011. V kontexte uvedeného vyznieva presvedčivo výpoveď matky oprávnenej o tom, že táto (na rozdiel od domnienky povinného) nemala vedomosť o žiadnej pôžičke povinného voči nejakej tretej osobe, tobôž voči svojej matke a že ani do r. 2015 nevedela o tom, že povinný prestal byť spoločníkom spoločnosti J. U., G.. G. M..B..
30. Hoci matka povinného v rozpore so skutočnosťou tvrdila, že podiel povinného v J. U., G.. G. M..B.., mal pripadnúť zvyšným trom spoločníkom (matke, otcovi a sestre povinného), aj keď ho v súvislosti s exekúciou nadobudla len matka povinného, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra danej spoločnosti, ako dôvod tohto prevodu uviedla rozhodnutie jej manžela tým, že „... inak by všetci šli po žobraní, pretože by ich udupala - zatlačila manželka povinného, ktorá ho vydierala“. Podľa matky povinného sa vzťah medzi matkou oprávnenej a povinným, ktorý bol spočiatku obojstranne dobrý, mal definitívne zhoršiť po tom, ako matka oprávnenej odišla od povinného a vtedy mal ísť za povinným jeho otec a urobiť rázny krok, teda dať tú exekúciu, lebo sa matky oprávnenej báli. Snaha „znemajetniť“ povinného exekúciou, ktorý proces „mal režírovať“ otec povinného a dôvod takéhoto postupu, je zrejmá aj z už uvedených časových okolností, kedy k tomu došlo v čase krátko pred prvým rozvodovým konaním povinného a jeho manželky.
31. K samotnej pôžičke, ktorá mala byť predmetom dohody o uznaní dlhu podpísanej 01.08.2009 medzi povinným a jeho matkou je žiaduce uviesť, že táto mala byť poskytnutá 01.08.2005 na „rozvoj podnikateľských aktivít spoločnosti J. U., G.. G. M..B..“, ktorej spoločníkom v danom čase nebol len povinný, ale aj veriteľka - jeho matka, u ktorej krátko predtým bolo zapísané zvýšenie jej vkladu zo 70.000,- Sk na 780.000,- Sk, resp. 25.892,- eur, keď na takúto sumu vzrástol vklad aj sestry povinného a vklad v takejto výške mal aj otec povinného a naopak došlo k poklesu vkladu povinného na 51.783,- eur. Čiže povinný, ktorého podiel na imaní spoločnosti krátko pred časom, kedy malo dôjsť k poskytnutiu pôžičky, poklesol aj v prospech jeho matky a ktorý požičané peniaze mal investovať na rozvoj podnikania danej spoločnosti, mal ich vrátiť svojej matke - spoločníčke tej istej spoločnosti, čo keď neurobil, tak v r. 2010 definitívne prišiel o svoj 40 %-ný podiel (stále v tom čase najvyšší podiel spomedzi všetkých spoločníkov) na základnom imaní spoločnosti, u ktorej už v tom čase a aj v následných rokoch existovala vysoká suma nerozdeleného zisku, ako na to podrobne poukazoval zástupca oprávnenej (bod 6. a 8.) a čo napokon vyplýva aj z oboznámených účtovných závierok danej spoločnosti k 31.12.2014, 31.12.2015, súvahy k 31.12.2010 (v nej je uvedená výška nerozdeleného zisku 69.332,- eur, ktorá rok predtým bola 67.684,- eur), pričom nasledujúce doložené súvahy k 31.12.2011 a k 31.12.2013 dokumentujú po miernom poklese nerozdeleného zisku v r. 2011 jeho opätovný nárast na sumu 74.949,- eur k 31.12.2013. Uvedené opäť svedčí o motíve a účelovosti postupu rodiny povinného včítane povinného, v snahe, aby povinný zo svojho majetku stratil svoje najdôležitejšie aktívum.
32. Hoci povinný tvrdil, že posledných 5 - 7 rokov má mať rovnakú životnú úroveň, ktorá sa dokonca o niečo zlepšila po tom, ako začal poberať odmenu za členstvo v dozornej rade TOOŽ a aj invalidný dôchodok, nie je zrejmé, prečo by mal mať problém hradiť výživné vo vyššej čiastke, než sám navrhoval, ak napr. tvrdil, že keď jeho manželka prvýkrát odišla, tak on jej komplet zariadil byt, všetko financoval a po roku sa vrátila späť. Dokonca mal financovať všetky dovolenky aj oprávnenej, tiež napr. spoločnú dovolenku v Dubai v decembri 2010, čo v prípade, ak by mal mať len ten príjem, ktorý vykazuje v súhrnnej výške cca 850,- eur mesačne, z ktorého časť dokonca mu pribudla až následne, by vyfinancovať nedokázal.
33. Povinný sám tvrdil, že najprv otec a potom aj matka mu dávali „z firmy“ finančné prostriedky, ktorých výšku nielenže nijako nedokladoval, ale ani nedokázal kvantifikovať. Povinného pritom zaťažovala povinnosť s poukazom na § 63 ods. 1 ZoR predložiť všetky podklady na zhodnotenie jeho majetkových pomerov, ktorú povinnosť si nesplnil, čo umožňuje súdu vychádzať z domnienky jeho príjmu vo výške 3.961,80 eura mesačne ako 20-násobku aktuálnej výšky životného minima. Hoci pomery povinného sa nemali zásadným spôsobom dlhodobejšie meniť, len v priebehu tohto konania povinný, resp. jeho zástupca poskytol niekoľko značne rozdielnych stanovísk k výške výživného. Najprv v dohode spísanej s oprávnenou bola uvedená výška výživného 350,- eur mesačne. Na pojednávaní 17.02.2016 navrhol určiť do budúcna výživné na oprávnenú vo výške 200,- eur mesačne. Na pojednávaní 06.04.2016 žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť, pretože oprávnená nepreukázala svoje potreby, ani to, že je odkázaná na jeho výživu a napokon na poslednom pojednávaní navrhol výživné vo výške 350,- eur mesačne, t. j. vo výške, v akej mu bola uložená povinnosť jeho platenia neodkladným opatrením. Fakticky svojím konaním napriek tomu, že sám v „dohode“ s oprávnenou navrhol výšku výživného 350,- eur mesačne, túto sumu v priebehu konania od mesiaca marec 2016 účelovo bez preukázaných relevantných dôvodov jednostranne znížil, čo súd v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia považoval za akt pomsty z jeho strany voči oprávnenej za to, že oprávnená sa rozhodla, napriek ňou podpísanej a ním pripravenej dohode o výživnom na 350,- eur mesačne, podať návrh na určenie výživného v podstatne vyššej čiastke, než „dohodnutých“ 350,- eur mesačne.
34. Pokiaľ ide o životnú úroveň povinného, túto napriek oficiálne nie nadpriemerným vlastníckym a príjmovým pomerom povinného, ktorý nevlastní žiadne nehnuteľnosti a má mať preukázateľný a dokladovaný pravidelný mesačný príjem vo výške cca 850,- eur netto (invalidný dôchodok 208,70 eura, príjem z TOOŽ za členstvo v dozornej rade - 292,68 eura a príjem z J. U., G.. G. M..B.., v priemere cca 333,- eur v r. 2015 a za prvý štvrťrok r. 2016 vo výške 351,06 eura) a jeho vykazovaným výrazným záväzkom voči svojej matke, ktorá mu mala poskytnúť pôžičku dňa 28.10.2015 vo výške 81.500,- eur na dobu 15 rokov na vyplatenie matky oprávnenej (dokladovanú listinou z č. l. 66 - 67 spolu so „zálohom“, ktorý ale nebol realizovaný spôsobom uvedeným v článku 3 zmluvy) aj dokladovaného splácania úveru zo ŠFRB po 53,41 eura mesačne (č. l. 82), veľmi výstižne vystihuje to, aký automobil bezplatne využíva, ktorého nákupná cena mala predstavovať podľa samotného povinného 52.000,- eur, keď druhý automobil, na ktorý mal dostať príspevok zo Sociálnej poisťovne a ktorý aj vlastní, ani nepotrebuje užívať a dal ho prevažne do užívania svojmu priateľovi (opäť bez zdokladovania príjmu, ktorý z toho má mať, aj keď má s ním mať ohľadne užívania auta uzavretú zmluvu) a ktorému len na základe svojho rozhodnutia ako konateľa J. U., G.. G. M..B.., previedol OMV vo vlastníctve uvedenej spoločnosti, ktoré sa predtým zaviazal odpredať matke oprávnenej za 1,- euro a tiež aj to, akým spôsobom sú uspokojované jeho bytové potreby (veľkosť, poloha a vybavenie bytu, v ktorom býva, čiastočne zdokladované predloženými fotografiami) vlastneného spoločnosťou J. U., G.. G. M..B.., za ktorý mesačne platí len 174,12 eura (faktúra z č. l. 81) a v ktorom má využívať, ako to uviedla aj matka oprávnenej, aj služby upratovačky. Tiež jeho možnosti dokumentuje už uvedený a aj samotným povinným prezentovaný nadštandardný spôsob financovania potrieb svojej rodiny včítane oprávnenej dokonca aj po „strate“ svojej majetkovej účasti v spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., tiež v čase, kedy určitý čas povinný nežil so svojou manželkou a deťmi v spoločnej domácnosti, odkedy sa jeho životná úroveň až do súčasnosti nemala zásadnejším spôsobom zmeniť.
35. Súd na základe uvedeného uzatvára, že napriek zmene vlastníckej štruktúry v spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., táto skutočnosť nemala žiadny negatívny vplyv na faktickú životnú úroveň povinného. Povinný je ako jediný nepretržite od vzniku spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., jej konateľom a dlhodobo bol jej jediným konateľom, keď jeho sestra sa stala jej konateľkou až dňa 08.05.2014. Jej spoločníkmi boli pôvodne povinný s matkou a aj sestrou a od r. 2005 do r. 2014 aj otec povinného. Teraz jej spoločníkmi sú len matka a sestra povinného, keď matka povinného má štvornásobne vyšší vklad než
jeho sestra. V čase vzniku spoločnosti mal najvyšší vklad (vo výške 80.000,- Sk) práve povinný, ktorý sa ešte výraznejšie navýšil v r. 2000 o nepeňažný vklad 3.700.000,- Sk). Väčšinovým spoločníkom zostal povinný aj po r. 2005 (s vkladom 1.560.000,- Sk), v ktorom časť svojho podielu (krátko predtým ako mu mala poskytnúť pôžičku na rozvoj podnikateľských aktivít jeho matka) previedol na svojho otca, matku a sestru. Práve v r. 2013 došlo k zápisu zmien, ku ktorým došlo v r. 2010 v súvislosti so stratou obchodného podielu povinným v rámci vedenej exekúcie (zodpovedajúceho vkladu 51.783,- eur na základnom imaní 129.459,- eur). Povinný je aktuálne konateľom aj J.-U., G..M..B.., (od 09.07.2014 po tom ako zanikla funkcia konateľa jeho otcovi), ktorá spoločnosť vznikla 05.11.2010 teda v čase krátko pred tým, kedy prebiehalo prvé rozvodové konanie povinného s matkou oprávnenej a na ktorú došlo spoločnosťou J. U., G.. G. M..B.., za ktorú konal ako konateľ povinný, k prevodu pozemkov v Č. o celkovej výmere 12.581 m2 za kúpnu cenu 76.475,06 eura kúpnou zmluvou dokladovanou zástupcom oprávnenej (č. l. 179).
36. Zhodnotiac všetky vyššie uvádzané skutočnosti, súd určil povinnému platiť na výživu oprávnenej sumou 480,- eur mesačne, pokladajúc takto určené výživné za adekvátne potrebám oprávnenej a pomerom a možnostiam povinného, zohľadniac v tomto smere nielen zbavenie sa majetku, ktorý mohol získať v rámci dedenia (kde navyše je viac ako otázne, či v rámci neho bola vyporiadaná celá skutočná masa BSM rodičov povinného, najmä pokiaľ ide o vlastnené starožitné hnuteľné veci a obrazy), ale aj účelový postup rodiny povinného, ktorému významne svojou aktivitou pomáhal sám povinný, vďaka ktorému prestal byť spoločníkom spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., hoci túto stále z pozície konateľa riadi a nezdokladovanie všetkých príjmov, ktoré povinný má mať. Určené výživné je v rozmedzí hraníc toho, koľko v rámci mimosúdnych rokovaní bol povinný ochotný platiť oprávnenej (400,- eur mesačne) a sumou, ktorú bola oprávnená ochotná akceptovať (500,- eur mesačne). Faktické pomery povinného tomuto umožňujú platiť určenú výšku výživného aj po zohľadnení jeho ďalšej - spoločnej vyživovacej povinnosti s matkou oprávnenej k mal. J.. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na to, že nielen faktické pomery povinného sú veľmi priaznivé, ale veľmi priaznivé pomery v smere spolupodieľania sa na výžive oprávnenej má aj jej matka, ktorej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje cca 3.000,- eur netto a ktorá teda je schopná prakticky porovnateľným spôsobom než povinný spolupodieľať sa na výžive svojich detí včítane oprávnenej. Priaznivé možnosti oboch rodičov a teda nielen povinného na zabezpečovaní výživy svojich detí boli tiež dôvodom určenia výživného práve v uvedenej výške, ktorá oprávnenej umožňuje pri rozumnom hospodárení vytváranie si nezanedbateľnej rezervy, resp. úspor do budúcna na „štart do života“ po ukončení svojho štúdia ako prípravy na budúce povolanie, ktorej príjem od oboch rodičov jej už v súčasnosti umožňuje zabezpečiť si porovnateľný príjem, aký má absolvent lekárskej fakulty. Tu je aj odpoveď na obranu povinného, ktorý v priebehu konania čoraz viac zdôrazňoval to, že oprávnená nepreukázala, že by jej životné náklady boli také vysoké, že by odôvodňovali určiť vyššie, než ním navrhované výživné, keď z toho, čo ohľadne svojich výdavkov produkovala oprávnená, možno uzavrieť, že jej pravidelné mesačné náklady sa pohybujú okolo cca 400,- eur mesačne.
37. Určené výživné zo strany povinného (pri významnej možnosti matky oprávnenej spolupodieľať sa na jej výžive) teda v sebe zahŕňa aj možnosť tvorby úspor. Súd nemal dôvod, keďže ide o výživné voči plnoletej osobe, rozčleňovať priznanú sumu výživného na časť určenú na spotrebu a časť určenú na tvorbu úspor. Takéto rozčleňovanie má význam a zákonný podklad v § 63 ods. 1 vete druhej a tretej ZoR len u maloletých osôb (aj v súvislosti s ich neúplnou spôsobilosťou na právne úkony) odkázaných svojou výživou na svojich rodičov, keď z prvej vety daného ustanovenia vyplýva, že za predpokladu, že to pomery povinného rodiča umožňujú, možno považovať tvorbu úspor u každého dieťaťa odkázaného na výživu svojich rodičov za jeho odôvodnené potreby, bez zreteľa na jeho vek.
38. Súd uložil povinnosť platenia výživného k rukám oprávnenej, čo je flexibilnejšia a súdnou praxou zaužívaná formulácia, zahŕňajúca aj možnosť platenia na účet oprávnenej uvádzaný v petite návrhu (XXXXXXXXXX/XXXX) alebo iný účet ako dôjde k jeho zmene. Pri stanovení splatnosti výživného súd rešpektoval žiadosť povinného, ktorý žiadal túto určiť k 25. dňu príslušného mesiaca.
39. Pokiaľ ide zo strany oprávnenej, resp. jej zástupcu o opakované zdôrazňovanie práva oprávnenej spolupodieľať sa na životnej úrovni povinného, súd poukazuje na to, že toto kritérium bolo do terajšieho ZoR prebraté z predchádzajúceho Zákona o rodine v jeho poslednom znení (§ 85ods. 2 veta druhá zákona č. 94/1963 Zb.), kedy sa ešte nevyskytovali tak výrazné rozdiely v možnostiach rodičov podieľať sa na výžive svojich detí než ako je tomu v súčasnosti, keď oprávnená má, aspoň pokiaľ ide o možnosti jej rodičov zabezpečovať jej výživu, to šťastie, že pomery a možnosti oboch jej rodičov sú nadštandardné. Na strane druhej je tu prítomné aj ďalšie kritérium odôvodnenosti potrieb dieťaťa a v súvislosti s
tým možno konštatovať, že odôvodnené potreby majú určitú hornú hranicu súvisiacu so spotrebným charakterom výživného.
40. Zároveň súd vyčíslil zameškané výživné za obdobie od podania návrhu až do vyhlásenia rozsudku vo výške 2.736,13 eura, zohľadniac to, že povinný za mesiac júl 2015 (z neho boli predmetom konania 4 dni) zaplatil 200,- eur, za mesiace august 2015 až február 2016 platil po 350,- eur mesačne, za obdobie od marca 2016 do júla 2016 platil po 200,- eur mesačne a od mesiaca august 2016 opäť platí po 350,- eur mesačne, čiže za rozhodné obdobie zaplatil 4.525,81 eura a mal zaplatiť 7.261,94 eura, rozdiel čoho predstavuje zameškané výživné, ktoré uložil povinnému zaplatiť oprávnenej (s ohľadom na priaznivé pomery povinného) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
41. Vzhľadom na určenú výšku výživného umožňujúceho oprávnenej nielen plné uspokojovanie jej potrieb, ale umožňujúceho aj tvorbu úspor (vo väzbe aj na priaznivé možnosti matky oprávnenej zabezpečovať jej výživu) a vyššie prezentovaný názor ohľadne faktickej schopnosti a možnostiam povinného podieľať sa na výžive aj oprávnenej, súd nepovažoval za potrebné vykonať finančne a aj časovo náročné ďalšie dokazovanie navrhované zástupcom oprávnenej, týkajúce sa skúmania pomerov povinného (obhliadku v byte povinného nachádzajúcich sa starožitností a obrazov s následným znaleckým dokazovaním znalcami z odboru starožitnosti a odvetvia nábytok a sakrálne predmety a umelecké diela - umenie výtvarné, dokazovanie znalcom zaoberajúcim sa znaleckou činnosťou v odbore ekonómia a manažment odvetvie kontroling, odbor ekonomika a riadenie podnikov odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov, aký reálny výnos použitím výnosovej metódy možno z takéhoto majetku dosiahnuť, pribranie znalca na zistenie majetkovej hodnoty obchodného podielu povinného z roku 2010, kedy došlo k jeho exekučnému prevodu a k zániku jeho účasti v spoločnosti z titulu vedenej exekúcie so zohľadnením výnosovej metódy, pričom za nadbytočné súd považoval aj navrhované dokazovanie oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 8C/7/2016 v súvislosti s tvrdením povinného, že on dodržiava všetky dohody, keď sa zaviazal previesť na matku oprávnenej motorové vozidlo spoločnosti J. U., G.. G. M..B.., za 1,- euro a pritom toto vozidlo, ako má vyplývať z uvedeného spisu, previedol na p. Š. za cenu 4.900,- eur, keď takto zástupcom oprávnenej tvrdenú skutočnosť povinný v tomto konaní nielenže nerozporoval, ale ju aj potvrdil.
42. V prevyšujúcej časti, pokiaľ sa oprávnená domáhala za uplatňované obdobie určenia vyššieho výživného, než bolo určené (rozdiel uplatňovanej sumy 800,- eur a určených 480,- eur mesačne) súd návrh z vyššie uvádzaných dôvodov ako nedôvodný zamietol.
43. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 58 CMP podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, nevidiac danosť dôvodov pre aplikáciu § 55 CMP vo vzťahu k navrhovateľke z dôvodov uvádzaných jej zástupcom, a to aj so zreteľom na určenú výšku výživného oproti výškam výživného navrhovaným oprávnenou a povinným a výškou povinným doposiaľ plateného výživného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.