Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-50-2016.pdf
PDF · 100.23 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/50/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci žalobcu I. C., podnikajúci pod obchodným menom Przedsiebiorstwo Produkdyjno- Ustugowo-Handlowe „Italian Shoes" IMPORT-EXPORT, so sídlom Ul. Strazacka 16, 42-125 Kamyk, Poľsko, IČ:1502117631 proti žalovanému SEMPRE s. r. o. so sídlom SNP 19, 990 01 VeľkýKrtíš, IČO:35 884 053, zastúpenému Studio Legale, s. r. o. so sídlom Červeňova 20, 811 03 Bratislava, IČO:36811874, o zaplatenie sumy 13.890,--eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 6Cb/55/2010-352 zo dňa 11. októbra 2013 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 6Cb/55/2010-352 zo dňa 11. októbra 2013 potvrdzuje.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol a zaviazal ho nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100 % účelne vynaložených na bránenie jeho práva. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 13.890,--eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne od 25.12.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, všetko z titulu ceny za dodaný tovar. Žalobca uviedol, že v r. 2008 spolupracoval so žalovaným pri obchodovaní s obuvou. V rámci tejto spolupráce uzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu, na základe ktorej mu dodal tovar, a to dámsku obuv. Na zaplatenie dojednanej ceny za dodaný tovar vystavil žalovanému dňa 8.12.2008 faktúru č. 1/SK/2008 vo výške 20.292,--eur splatnú dňa 22.12.2008. Uskutočnenie dodávky tovaru preukazuje dodací list ako špecifikácia tovaru. Žalovaný faktúru nezaplatil, jednostranne započítal sumu 6.402,--eur, ktorú mal žalovanému zaplatiť za odobratý tovaru, preto sa dlh žalovaného znížil na návrhom uplatnenú sumu. Žalobca tiež uviedol, že tovar dodal žalovanému dňa 18.9.2008, čo potvrdil na dodacom liste, avšak pripustil, že ho žalovaný nepodpísal. Žalovanému nedodal iný tovar ako ten, ktorý je predmetom žaloby. Dodanie tovaru môže potvrdiť jeho spolupracovník F. C., ktorý bol prítomný pri dodaní tovaru. Okrem listinných dôkazov vykonal súd dokazovanie aj výsluchom svedka H. L., zamestnanca žalovaného, ktorý potvrdil, že koncom roku 2008 preberal tovar od žalobcu na štátnej hranici medzi Slovenskom a Poľskom, kde bol prítomný žalobca ešte s jedným pánom. Prevzal tovar od žalobcu, podpísal mu prevzatie tovaru na dodacom liste a tovar spolu s dokladom o prevzatí odovzdal svojmu zamestnávateľovi. Svedok F. C. pred dožiadaným súdom v Poľskej republike uviedol, že spolupracoval so žalobcom pri obchodnej spolupráci so žalovaným, dva alebo trikrát vycestoval s ním na Slovensko do sídla žalovaného a jedenkrát bol so žalobcom odovzdať tovar žalovanému na poľsko-slovenskej hranici, približne koncom roku 2008, kedy žalobca vracal žalovanému tovar, ktorý reklamoval. Žalobca odovzdal tovar pracovníkovi žalovaného, podpísali o tom doklady s tým, že takto bol so žalobcom len jedenkrát. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z
ust. § 409 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a mal nesporne preukázané, že žalobca sa podaným návrhom domáha zaplatenia kúpnej ceny za tovar, ktorý tvrdil, že žalovanému dodal tovar v r. 2008 a vyúčtoval cenu vo výške 20.292,--eur. Podľa názoru súdu žalobca nešpecifikoval, akým spôsobom došlo k dojednaniu podstatných náležitostí kúpnej zmluvy medzi účastníkmi a teda akým spôsobom účastníci založili záväzkový vzťah, dôsledkom ktorého malo byť plnenie, a to dodanie tovaru špecifikovaného v predmetnej faktúre a následné účtovanie ceny tovaru. Súd mal za to, že nárok žalobcu je nárok z medzinárodného obchodného styku, ktorý si žalobca voči žalovanému uplatnil titulom nezaplatenej kúpnej ceny. Vzhľadom na uzavretý Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (uverejnený pod č. 160/1991 Zb.) sa môže žalobca účinnej domáhať len zaplatenia žalovanej istiny titulom zaplatenia kúpnej ceny v zmysle čl. 54 Dohovoru, podľa ktorého povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu zahŕňa povinnosť urobiť opatrenia a vyhovieť formalitám, ktoré ustanovuje zmluva alebo zákony a iné právne úpravy na to, aby sa umožnilo zaplatenie kúpnej ceny. Preto bol žalobca povinný v konaní preukázať, že došlo v súlade s čl. 14 a čl. 24 Dohovoru k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi účastníkmi a následne k vzniku práva na zaplatenie kúpnej ceny. Žalovaný v konaní tvrdil, že k dodaniu tovaru zo strany žalobcu nikdy nedošlo. Svedkovia v konaní zhodne potvrdili, že obchodné záväzkové vzťahy medzi účastníkmi prebiehali ústnou formou, žalovaný dodával tovar žalobcovi, ktorý žalobca následne predával v Poľsku. Obidvaja svedkovia zhodne uviedli, že len v jednom prípade na hranici medzi Slovenskom a Poľskom v časti Zwardoň odovzdal tovar žalovanému, pričom sa jednalo o vrátenie tovaru žalovaného žalobcom. Súd uviedol, že nebolo v konaní preukázané, že žalobca dodával žalovanému tovar a že skutočne dodal žalovanému tovar v zmysle dodacích listov a faktúry, ktorej zaplatenia sa domáha. Žalobca nepredložil súdu dodacie listy o dodaní tovaru žalovanému, ktoré by preukazovali jeho tvrdenie. Dodacie listy, ktoré žalobca predložil, neboli žalovaným podpísané, okrem toho žalovaný tvrdil, že predmetná faktúra mu nikdy zo strany žalobcu nebola doručená, nenachádza sa v jeho účtovníctve, o čom predložil čestné prehlásenie (č.l. 204). Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, že by došlo medzi účastníkmi k uzavretiu platnej a účinnej kúpnej zmluvy, a že skutočne dodal žalovanému predmetný tovar zaplatenia ktorého sa predmetnou žalobou domáha a teda nepreukázal, že mu vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny, súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.
2. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na bránenie jeho práva vo výške 100 %, so zreteľom na ust. § 151 ods. 7 O.s.p. s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
3. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že namieta bezdôvodné rozhodnutie iba na základe vyhlásenia, že žalovaný neobdržal faktúry a tovar s tým, že on požadoval, aby súd nahliadol do jeho účtovnej dokumentácie za účelom overenia, či sa tam nenachádzajú jeho faktúry, žiadal, aby súd zmenil rozsudok a zohľadnil návrh v celom rozsahu, prípadne aby rozsudok zrušil a vrátil k opätovnému prerokovaniu a požiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť trovy konania. V odôvodnení uviedol, že vykonáva podnikateľskú činnosť spočívajúcu v obchodovaní s obuvou. Od určitej doby spolupracoval so slovenskou spoločnosťou SEBASTIANO SCARPA. V jeseni 2008 bol stav vyúčtovaný medzi našimi firmami vo výške 35.602,--eur, ktoré bol dlžný slovenskej spoločnosti. Následne dňa 8.9.2008 uhradil 5.000,--eur. V dňoch 15. a 25.9.2008 uhradil čiastku vo výške 24.200,--eur, k úhrade zostávalo ešte 6.402,--eur, lenže v dňoch 18.9.2008 a 9.10.2008 dodal Slovákom tovar v hodnote 20.292,--eur. Slovenská spoločnosť mu teda bola dlžná čiastku 13.890,--eur, ktorú požadoval uhradiť. Uviedol, že v odpovedi obdržal celý rad dokladov od jemu neznámej firmy SEMPRE, s. r. o. s tým, že nikdy s takouto firmou neobchodoval a neobjednával u nej tovar a taktiež od nej tovar neobdržal. Ďalej uviedol, že z titulu jemu neznámych okolností táto firma disponuje dokladmi o dodávke tovaru týkajúcich sa SEBASTIANO SCARPA. Poukázal na faktúru č. V18/08 vystavenú dňa 15.9.2008 pre SEMPRE, s. r. o. vo výške 24.200,--eur a faktúru č. 2/01/2009 vystavenú dňa 6.1.2009 vo výške 7.176,10 eur. Ďalej uviedol, že dňa 11.9.2008 vrátil tovar vo výške 5.394,--eur a dňa 18.9.2008 za 732,--eur. Ďalší tovar bol vrátený v dňoch 27.10. 2008 a 29.11.2008 vo výškach 13.751,-- a 7.475,--eur. Súčet hodnôt vráteného tovaru je 27.352,--eur. Slováci potvrdzujú 25.695,10 eur, existuje faktúra žalovaného DV 2009001-súd ju má a taktiež aj potvrdenie o vrátení. Ďalej uviedol, že dával tovar pre SEMPRE, boli dve dodávky: 18.9.2008 vo výške 11.080,--eur, ktorú potvrdenú nemá, pretože situácia bola taká, že na hranici si vymenili doklady, toho istého dňa SEMPRE dodávalo tovar pre ITALIAN SHOES, svedkom bol jeho klient, jeho vodič menom F. a vodič žalovaného menom H.. Je to situácia potvrdená svedkami a 9.10.2008 vo výške 9.212,--eur - existuje potvrdenie. Žalovaný by mal mať u seba faktúru č. 1/SK/08 vo výške 20.292,--eur. Ďalej uviedol, že SEMPRE dodal tovar za
64.128,--eur. I. C. dodal tovar za 20.292,--eur, vrátil tovar za 27.352,--eur, uhradil v hotovosti 29.200,-- eur, spolu 76.844,--eur. Žalobcovi prislúcha minimálne 12.716,--eur. Je to menej ako v návrhu, ale rozdiel vyplýva z dvoch skutočností: otázka hodnoty prvej dodávky, otázka hodnoty vrátenia zo dňa 27.10.2008.
4. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 6Cb/55/2010-585 zo dňa 20.7.2015 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia opravil a doplnil svoje odvolanie zo dňa 17.6.2014 tak, že uvedie presne, proti ktorému rozhodnutiu jeho odvolanie smeruje (označí rozhodnutie číslom konania a dátumom jeho vydania). Podaním zo dňa 24.8.2015 žalobca doplnil svoje odvolanie, keď uviedol, že odvolanie podáva voči rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 11.10.2013. V ostatnom zotrval na odôvodnení svojho pôvodného odvolania.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, ktorý je premietnutý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V konaní nebolo ničím preukázané, že žalobca dodal žalovanému tovar, ktorého zaplatenia sa domáha v tomto súdnom konaní. Žalobca súdu nepredložil o tovare dodanom žalovanému dodacie listy, ktoré by jeho tvrdenie potvrdili. Dodacie listy, ktoré predložil neboli žalovaným podpísané. Predmetnú faktúru žalovaný nikdy neodbržal, o čom predložil čestné prehlásenie. K odvolaciemu dôvodu žalobcu , že súd nevykonal dôkaz kontrolou účtovníctva žalovaného žalovaný uvádza, že čestné prehlásenie je vyhotovené konateľom spoločnosti SEMPRE, s. r. o. D.. K. G., a nie je dôvod mu neveriť, resp. nepriznať plnú dôkazovú silu. Uviedol, že žalobca by sa mal v prvom rade zamerať na svoje doklady, na ktorých postavil túto žalobu a na podklade ktorých si v tomto súdnom konaní uplatňuje údajný nárok. Tým, že doklady vykazujú vady len dokazuje, že tento spor je žalobcom vykonštruovaný, aby sa vyhol plateniu právnych nárokov žalovaného a zároveň nemôžu byť na ujmu žalovaného. Dôkazné bremeno, aby preukázal svoje tvrdenia je na strane žalobcu, ktorý dôkazné bremeno neuniesol. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcu zaviazal na úhradu trov súdneho konania.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. Odvolací súd verejne vyhlásil rozhodnutie za splnenia podmienok uvedených v ust. § 219 CSP.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody
9. Podľa § 383 CSP Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalobcu na zaplatenie sumy 13.890,--eur.
11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal zaplatenia predmetnej sumy titulom nezaplatenej ceny za dodaný tovar. V žalobe tvrdil, že so žalovaným v r. 2008 spolupracoval pri obchodovaní s obuvou, v rámci ktorej spolupráce uzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu, na základe ktorej mu dodal tovar - dámsku obuv. Na zaplatenie dojednanej ceny za takto odobratý tovar vystavil žalovanému dňa 8.12.2008 faktúru č. 1/SK/2008 na sumu 20.292,--eur splatnú dňa 22.12.2008. Uviedol, že mu žalovaný cenu neuhradil, ale jednostranne si započítal sumu 6.402,--eur.
12. Súd prvej inštancie rozhodol na základe dokladov predložených žalobcom, na základe svedeckých výpovedí svedka H. L., zamestnanca žalovaného a svedka F. C., ktorý mal spolupracovať so žalobcom
pri jeho obchodnej spolupráci so žalovaným a dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že dodával žalovanému tovar a že skutočne tovar dodal v zmysle dodacích listov a faktúry, ktorých zaplatenia sa v predmetnom konaní domáha, pretože nepredložil súdu dodacie listy o dodaní tovaru žalovanému, ktoré by preukazovali jeho tvrdenie. Odvolací súd s uvedeným názorom odvolacieho súdu súhlasí, poukazuje na to, že dodacie listy, ktoré žalobca súdu predložil neboli žalovaným podpísané, čo ani žalobca nepoprel, preto sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a že skutočne žalovanému predmetný tovar, zaplatenia ktorého sa domáha, dodal.
13. Podľa ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
14. Podľa ust. § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
15. Kúpna zmluva je v Obchodnom zákonníku upravená ako osobitný typ zmluvy. Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka z toho vyplýva, že dohoda strán o obsahu kúpnej zmluvy musí zahŕňať podstatné náležitosti ustanovené pre tento typ zmluvy. Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy sú určenie zmluvných strán, určenie predmetu kúpy, záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy (tovar) kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu, záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalobca súdu nepreukázal, že by medzi ním a žalovaným došlo k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy. Je pravdou, že na platnosť kúpnej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma, ale v prípade, ak z obsahu zmluvy vyplýva, že chýba niektorá z jej podstatných náležitostí, ku vzniku kúpnej zmluvy nedôjde. Určenie podstatných náležitostí zmluvy, ktorými je zároveň vymedzený jej minimálny (základný) obsah, má kogentnú povahu podľa § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zmluvné strany sú preto viazané požiadavkou zákona na podstatné náležitosti zmluvy a tieto nemôžu z jej obsahu vylúčiť alebo upraviť iným spôsobom, ktorý nezodpovedá základnému vymedzeniu kúpnej zmluvy. Dôsledkom takéhoto postupu je skutočnosť, že ku vzniku kúpnej zmluvy vôbec nedôjde (absencia podstatných náležitostí).
17. Ak žalobca súdu nepreukázal dôkazmi potvrdenie prevzatia tovaru, zaplatenia ktorého sa svojou žalobou domáha, nemožno hovoriť o uzavretí kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania. Faktúra, ktorú žalobca súdu predložil nie je dôkazom o uzavretí kúpnej zmluvy, je to len daňový doklad, ktorý bol žalobcom vystavený. Nepreukázal, že z jeho strany došlo k dodaniu tovaru žalovanému, a teda, že následne vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi za dodaný tovar kúpnu cenu.
18. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.
19. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými vo vtedy platnom a účinnom Občianskom súdnom poriadku.
20. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.
21. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, teda novú procesnú úpravu použil aj toto konanie, aj keď začalo predo dňom účinnosti CSP, t. j. pred 1.7.2016, v súlade s ust. § 470 CSP.
22. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ust. § 262 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný, ktorý mal v odvolacom konaní úspech má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
23. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
24. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).