Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/29/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Foltánovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: V. B. M., N.. XX.X.XXXX, A. Š., A. XXXX/XX, o zaplatenie 401,47 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť 108,83 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 44,78 Eur od 26.1.2013 do zaplatenia zo sumy 24,98 Eur od 26.2.2016 do zaplatenia zo sumy 39,07 Eur od 26.3.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V ostatnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca svojím návrhom doručeným súdu 22.1.2016 žiadal súd, aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 401,47 Eur spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok z 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 20.9.2012 so žalovaným zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, pričom žalobca postúpil pohľadávku na faktúrach č. XXXXXXXXXX na sumu 43,69 Eur so splatnosťou 25.12.2012, č. XXXXXXXXXX na sumu 44,78 Eur so splatnosťou 25.1.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 24,98 Eur so splatnosťou 25.2.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 39,07 Eur so splatnosťou 25.3.2013 a č. 7312862533 na sumu 248,95 Eur so splatnosťou 25.12.2013. Okrem toho si žalobca uplatnil aj právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške z dlžnej sumy na základe vystavenej faktúry odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti.

2. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na svojej úradnej tabuli v zákonnej lehote oboznámil.

3. Súd sa s návrhom žalobkyne, pripojenými zmluvami, dodatkom, všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby, cenníkom, faktúrami, zmluvou o postúpení pohľadávok,

pokusom o zmier a ostatným obsahom spisu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 20.9.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie elektronických komunikačných dátových služieb program podľa seba 3 naj a žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť podniku cenu služieb špecifikovaných v tejto zmluve alebo neskôr dohodnutej medzi podnikom a účastníkom a dodržiavať povinnosti v súlade s touto zmluvou, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a platným cenníkom služieb. Podľa dodatku k zmluve zo dňa 20.9.2012 predchodca žalobcu predaj žalovanému mobilné zariadenie Samsung, s dobou viazanosti poskytovania služieb 24 mes s dohodnutou zmluvnou pokutou 248,95 Eur. Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil pohľadávku voči žalovanému podľa príloh vo výške 401,47 Eur. Pokusom o zmier z 1.12.2015 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 640,51 Eur, pozostávajúcej z faktúr za poskytnuté služby a zmluvnú pokutu vo výške 401,47 Eur zákonný/ zmluvný úrok 77,25 Eur, súdny poplatok 24,- Eur, trovy 107,58 Eur a režijný paušál 30,21 Eur.

5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ustanovenia §101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa § 42 ods. 1, písm. a) a ods.4 písm. b) Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 44 ods. 1, ods. 10 písm.b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorú z pohľadu právnej kvalifikácie treba považovať za zmluvy uzavreté v zmysle § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. a zároveň za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho je nevyhnutné na dané vzťahy aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrhu žalobcu je možné vyhovieť len čiastočne, a to v časti o zaplatenie dlhu žalovaného vo výške 108,83 Eur, ktorý vznikol v súvislosti s poskytovaním elektronických komunikačných služieb zo strany právneho predchodcu žalobcu. Žalobca súdu preukázal, že právny predchodca žalobcu si riadne plnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, poskytol žalovanému služby špecifikované v zmluve v dohodnutom rozsahu a ich cenu vyfakturoval faktúrami. Žalovaný sa zaviazal využívať služby, ale svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy na základe vystavených faktúr si riadne a včas nesplnil. Súd zároveň zaviazal žalovaného na zaplatenie aj úroku z omeškania v zákonnej výške odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr, ktoré boli v konaní dôvodne uplatnené.

8. V zmysle ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 súd musí prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti, teda v spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky žalovaného spotrebiteľa. Podstatou premlčania je to, že ak sa právo v zákonom stanovenej dobe neuplatní na súde, nemôže už byť veriteľovi po jej uplynutí priznané. V dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery sa oslabuje zmenšením možnosti jeho úspešného uplatnenia. Súd návrh v časti zaplatenia istiny vo výške 43,69 Eur vzniknutej na základe faktúry č. 7212395819 splatnej 25.12.2012 zamietol z dôvodu, že táto časť pohľadávky bola premlčaná. Splatnosť dlhu nastala dňom 25.12.2012, trojročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať, začala plynúť 26.12.2012, teda dňom nasledujúcim po splatnosti celého dlhu, a uplynula 26.12.2015. Žaloba bola na súd podaná až 22.1.2016, v dôsledku čoho je nárok žalobcu premlčaný a nemožno mu priznať právo na jeho plnenie v súdnom konaní.

9. Žalobca časť svojho nároku titulom zmluvnej pokuty odvodzuje od dodatku ku zmluve o poskytovaní služieb, ktorý uvádza, že porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného má za následok vznik povinnosti platiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 dodatku v sume 248,95 Eur. Porušenie povinností vymedzil: zotrvaním v zmluvnom vzťahu - čo nebolo preukázané, že nezotrval a užívanie bez prerušenie služieb počas doby viazanosti - taktiež žalobca nepreukázal, že žalovaný služby neužíval a napokon nejasne formulovaná povinnosť: neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pre uplynutím doby

viazanosti. Súd sa nestotožnil z názorom žalobcu o určitosti tohto bodu dodatku, nakoľko z neho nie je jasne a zrozumiteľne zrejmé, pre prípad porušenia povinnosti - neuskutočniť žiadny úkon- je žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu. Už vzhľadom k takejto formulácii má súd za to, že takto dojednaná zmluvná pokuta je uzatvorená neplatne pre jej neurčitosť a to podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

10. Žalobca svoj nárok odvodzuje zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednania o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Do zmluvy a jej dodatku sa dopisovali len v úvodnej tabuľkovej časti údaje o spotrebiteľovi a ním vybraný PC, účastnícky program a služby. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Žalovaný mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa tak predchodcovi žalobcu nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Nemožno teda hovoriť o individuálne dojednanej zmluvnej podmienke.

11. Ďalej súd konštatuje, že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute považuje za neprijateľné, pretože spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V dodatku ku zmluve bola dojednaná možnosť sankcie v podobe zmluvnej pokuty výlučne vo vzťahu ku spotrebiteľovi. Právny predchodca žalobcu nebol nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným porušením jeho povinností. Z obsahu zmluvy a jej dodatku vyplýva, že z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden rok pred uplynutím viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je celkom bez významu akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Z týchto dôvodov potom súd aj nárok žalobcu na zmluvnú pokutu voči žalovanému v rozsahu 248,95 Eur zamietol ako nedôvodný.

12. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Súd priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 46%, nakoľko bol v konaní úspešný v časti 73%, žalobca bol úspešný v časti 27%, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.