Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/361/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej U. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom X. XXX/X, XXX XX L., za účasti Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, občianske združenie, so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 42 326 923 (do 30. 06. 2016 vedľajší účastník na strane žalovanej), právne zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 433,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/327/2014-61 zo dňa 11. 04. 2016, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania vo výške 80,24 Eur na špecifikovaný účet (štvrtý výrok) p o t v r d z u j e.

Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 42 326 923 (do 30. 06. 2016 vedľajší účastník na strane žalovanej), m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 11. apríla 2016 zastavil konanie (prvý výrok) z dôvodu späťvzatia žaloby, nariadil vrátenie súdneho poplatku žalobcovi (druhý výrok), žalovanej nepriznal náhradu trov konania (tretí výrok) a žalobcovi uložil povinnosť, aby vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej zaplatil trovy konania 80,24 Eur (štvrtý výrok). V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol, že konanie zastavil pre späťvzatie žaloby. Zavinenie na zastavení konania nesie žalobca, ktorý vzal žalobu späť bez udania dôvodu, preto je podľa § 146 ods. 2 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) povinný uhradiť trovy vzniknuté žalovanej aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na jej strane. Žalovaná návrh na náhradu trov konania nepodala. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli v konaní účelne vynaložené trovy, pretože podal kvalifikované vyjadrenie vo veci, v ktorom namietal okolnosti uzavretia zmluvy aj právny základ nároku žalobcu, na základe čoho žalobca zobral žalobu späť. Vedľajší účastník mal v konaní, ako uvádza okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník, vrátane voľby advokáta, ktorý má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Okresný súd priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 80,24 Eur za 2 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia a vyjadrenie vo veci), keď odmena za každý z nich je 31,54 Eur. Vedľajšiemu účastníkovi patrí aj tzv. režijný paušál vo výške 2 x 8,58 Eur. Rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku splatného podaním žaloby odôvodnil okresný súd ustanovením § 11 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 71/92 Zb. v platnom znení.

2. Proti výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi (štvrtý výrok) podal včas žalobca odvolanie namietajúc neúčelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. V odôvodnení odvolania uviedol, že vznik týchto trov nebol nevyhnutne potrebný na účelné bránenie práva, pričom poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. 04. 2012 sp. zn. 17Co/91/2012 aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 19. 06. 2013 sp. zn. 5Co/375/2013. Občianske združenie bolo založené za účelom ochrany spotrebiteľov, voči ostatným občianskym združeniam malo zákonom priznané zvýhodnené postavenie už tým, že v konaní v zmysle § 93 ods. 2 O. s. p. nemuselo preukazovať právny záujem na výsledku sporu. Zámerom zákonodarcu pre takéto zvýhodnenie bolo umožniť, aby občianske združenia založené za účelom ochrany spotrebiteľa mohli vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Takéto občianske združenie by malo disponovať personálnym substrátom schopným poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Požadovaním trov právneho zastúpenia vedľajší účastník priznáva, že žalovanému neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, pretože žalovanej poskytol právnu pomoc advokát, za ktorého služby žiada vedľajší účastník priznať trovy právneho zastúpenia. Uvedené vzbudzuje pochybnosti o účelnosti a dôvodoch vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Vzhľadom na veľký počet rozhodnutí týkajúcich sa podobných konaní právne zastúpenie nie je potrebné a vzniknuté trovy sú len účelové. Združenia na ochranu spotrebiteľa vstupujú do súdnych konaní hromadne a automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred poznali konkrétne okolnosti sporu, bez ohľadu na stav konania a vôľu spotrebiteľa. Vo svojom vyjadrení vedľajší účastník poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník teda do konania nepriniesol žiaden prínos. S poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný od 12. 06. 2014 súdy poskytujú spotrebiteľom ex offo veľmi účinnú a širokú ochranu, ktorá je garantom ochrany práv spotrebiteľa. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného účastníka aj v zmysle § 93 ods. 1 a 2 O. s. p. a uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo 188/2012 z 05. 02. 2013. Použitie domnienky podľa § 101 ods. 3 O. s. p. pre prípad vyjadrenia sa účastníka konania k vstupu vedľajšieho účastníka do konania neprichádza do úvahy, nakoľko by nešlo o vyjadrenie sa k postupu a vedeniu konania. Činnosť spotrebiteľských združení podporuje Ministerstvo hospodárstva SR aj prostredníctvom dotácií na zastupovanie spotrebiteľov v konaniach pred súdmi, napríklad Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS udelilo dotáciu 4.000,- Eur, ktorá bola zverejnená na webovom sídle Centrálneho registra zmlúv pod reg. č. XXX/XXXX-XXXX-XXXX. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi trovy konania neprizná a uloží mu povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslil sumou 48,148 Eur.

3. Vedľajší účastník na strane žalovanej v replike doručenej súdu prvej inštancie 26. 07. 2016 uviedol, že podľa právnej úpravy O. s. p. účinnej od 15. 10. 2008 pre vstup združenia na ochranu spotrebiteľov do súdneho konania ako vedľajšieho účastníka postačuje preukázať, že ide o právnickú osobu, ktorej predmet činnosti spočíva v ochrane zákonom stanovených práv. Navrhol zamietnutie žaloby po svojom vstupe do konania, keďže žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 433,60 Eur z dôvodov uvedených v podaní z 24. 03. 2016 považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Namietol aktívnu legitimáciu žalobcu uplatniť nárok na náhradu škody, pretože na neho nebol postúpený. Z dôvodu právnej istoty vzniesol aj námietku premlčania. Po vyjadrení vedľajšieho účastníka obsahujúcom tieto tvrdenia vzal následne žalobca žalobu späť podaním z 31. 03. 2016. S poukazom na § 146 ods. 2 O. s. p. odvolateľ uviedol, že v prejednávanej veci ide o prípad dôvodne podanej žaloby a jej späťvzatia pre správanie žalovaného. Irelevantné je odvolanie sa žalobcu na ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním. Aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 6Co/219/2012 z 31. 07. 2013 s poukazom na § 137 O. s. p. konštatoval, že služba advokáta u právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv je pochopiteľná a logická, pretože úspech v konaní je determinovaný aj schopnosťou uplatniť hmotné právo. Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vedľajší účastník na strane žalovanej má vedomosť o viacerých sporoch, kde súdy neprihliadali na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo a žalovaných zaviazali na plnenie v celom rozsahu. Procesný postup vedľajšieho účastníka je priamo determinovaný konaním žalobcu, ktorý dlhodobo a opakovane voči spotrebiteľom uplatňuje nároky z neprijateľných zmluvných podmienok zo spotrebiteľských zmlúv. Poukázal tiež na to, že konateľom spoločnosti BL Telecom collection, s. r. o., je L.. P.Z.. Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r.

o., so sídlom zhodným so sídlom žalobcu podáva formulárové hromadné žaloby na vymáhanie nárokov žalobcu z neprijateľných zmluvných podmienok. V tomto smere by bola vhodná aplikácia § 150 O. s. p. voči žalobcovi, u ktorého vzniká otázka účelnosti a oprávnenosti trov jeho právneho zastúpenia. Podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. 05. 2014 sp. zn. 17Co/506/2014 účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania nastávajú už okamihom doručenia oznámenia o vstupe súdu, výslovný súhlas podporovaného účastníka konania so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nie je potrebný a jeho následný súhlas sa vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, čo zodpovedá aj výkladu rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 188/2012. V ďalšej časti podania sa vedľajší účastník zaoberal výkladom § 93 ods. 3 O. s. p. účinného od 01. 01. 2015 v spojení s novelizáciou O. s. p. vykonanou zákonom č. 353/2014 Z. z. Napokon poukázal na to, že Ministerstvom hospodárstva SR mu nebola poskytnutá na jeho činnosť žiadna dotácia. Označil viaceré rozhodnutia odvolacích súdov vzťahujúce sa na otázku účelnosti trov vedľajšieho účastníka. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania na strane vedľajšieho účastníka v sume 17,38 Eur (za vyjadrenie k odvolaniu 8,80 Eur a tzv. režijný paušál 8,58 Eur v zmysle § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. d) a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov).

4. Žalobca v duplike doručenej súdu prvej inštancie 26. 09. 2016 poukázal na zánik inštitútu vedľajšieho účastníka od 01. 07. 2016 v dôsledku prijatia novej procesnoprávnej úpravy Civilného sporového poriadku a na povinnosť súdu skúmať, či intervenient má súhlas účastníka konania, na strane ktorého vystupuje. Zopakoval svoje predošlé tvrdenia týkajúce sa hromadnosti vstupu združení na ochranu spotrebiteľa do konaní a povinnosti všeobecného súdu ex offo prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

5. Odvolanie žalobcu bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 20. 05. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza:„ Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už za účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka (štvrtý výrok) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil z nasledovných dôvodov:

7. Zákonom č. 353/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a na to, aby vedľajší účastník, ktorým bola právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu práv spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, účinne vstúpil z vlastného podnetu do súdneho konania, musel doložiť aj súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chcel v konaní vystupovať, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliadal. Uvedené ustanovenie, účinné dňom 1. januára 2015, nebolo možné aplikovať na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom.

8. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobou sa žalobca v pozícii veriteľa voči žalovanej domáhal zaplatenia peňažného dlhu. Dňa 31. 12. 2014 bolo okresnému súdu doručené oznámenie Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, že vstupuje do tohto súdneho konania ako vedľajší účastník na stranu žalovanej.

9. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy (v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. zo Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 19. 11. 2010).

10. K námietkam uvedeným v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom v Košiciach (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) malo oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovanej (spotrebiteľa) bez povinnosti preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovanej (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.. Účinky vstupu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávali už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nebol potrebný. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnili len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým bola právnická osoba založená za účelom ochrany práv podľa osobitného predpisu a ktorej vstup do konania bol realizovaný do 31. 12. 2014. Z ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravujúceho, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník možno vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme mal i právo na náhradu trov konania, medzi ktoré podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oznámením zo dňa 31. 12. 2014 vstúpil do konania vedľajší účastník Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom v Košiciach na stranu žalovanej. Vo vyjadrení k žalobe, doručenom okresnému súdu dňa 29. 03. 2016, vedľajší účastník na strane žalovanej vzniesol námietku premlčania, namietal existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a tvrdil, že dojednanie o zmluvnej pokute je neplatný právnym úkonom podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastavil.

12. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa zásady zavinenia na zastavení konania. Svoje rozhodnutie ohľadne náhrady trov konania náležitým spôsobom odôvodnil (aplikáciu právneho predpisu, s uvedením ktorý z účastníkov mal v konaní úspech, za ktoré účelne vynaložené úkony právnej služby priznal náhradu trov právneho zastúpenia a špecifikoval výšku tarifnej odmeny vrátane režijného paušálu za ten - ktorý úkon právnej služby).

13. Keďže žalovaná a vedľajší účastník vystupujúci na jej strane zastavenie konania nezavinili, súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď na rozhodovanie o trovách konania aplikoval § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., v dôsledku čoho správne uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej (ktorý zdieľal procesný úspech žalovanej v tomto súdnom konaní) trovy konania, ktoré de facto predstavovali účelne vynaložené trovy jeho právneho zastúpenia. Odvolací súd preto konštatuje, že okresným súdom uvádzané argumenty zdôvodňujúce priznanie náhrady trov konania vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovanej sú správne, a preto rozhodnutie v napadnutom výroku potvrdil.

14. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd nepreskúmaval, pretože je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal (kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil) správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa preto obmedzil na preskúmanie namietanej dôvodnosti a účelnosti priznanej náhrady trov konania.

15. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu (prvý, druhý, tretí výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 3 .

16. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

V predmetnom prípade bolo v odvolacom konaní plne úspešné Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 42 326 923 (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej), preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.

17. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .