Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-131-2021.pdf
PDF · 101.06 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/131/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo – obrazových záznamov Bratislava, so sídlom Bratislava, Jakubovo námestie 14, IČO: 17 310 598, zast. LEGAL CARTEL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Na Hrebienku 5433/40, IČO: 36 677 175, proti žalovanému A. B., s miestom podnikania Sobrance, Tyršova 304/49, IČO: 42 240 701, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., so sídlom Michalovce, Štefánikova 8, o zaplatenie 92 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 37Ca/3/2020-108 z 10.12.2020 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca ako občianske združenie vykonávajúce ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle ustanovení zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom a zákona č. 185/2015 Z. z. autorský zákon, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 92 € ako odmeny za verejný prenos zaznamenaných výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov výkonným umelcom a výrobcom audiovizuálnych záznamov, ktorých žalobca zastupuje. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že kontrolnou činnosťou zistil, že v priestoroch svojej prevádzky ,,ŠPORT BAR“ žalovaný disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Žalovaný si však nesplnil povinnosť uhradiť primeranú odmenu výkonným umelcom a výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov za obdobie rokov 2017 a 2018. Výšku odmeny žalobca určil podľa druhu prevádzky a rozlohy objektu v súlade so svojím Sadzobníkom. Uviedol tiež, že povinnosť zaplatiť primeranú odmenu za takto uskutočňovaný verejný prenos nie je podmienená vykonaním kontroly zo strany žalobcu. Listom z 15.11.2019 označeným ako ,,Vysporiadanie nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov; Výzva na úhradu primeranej odmeny“ vyzval žalovaného na úhradu primeranej odmeny v žalovanej výške vrátane príslušenstva v lehote do 25.11.2019, napriek ktorej žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Na preukázanie svojich tvrdení predložil koláž fotografií v listinnej podobe, ktoré majú zachytávať prevádzku žalovaného a z ktorej má byť zrejmé, že žalovaný disponoval technickým zariadením na vykonávanie verejného prenosu, a to LCD televízorom.
Okrem toho poukázal aj na fotografie zverejnené na Facebookovej stránke ,,ŠPORT BAR“ patriacej žalovanému, ktoré majú potvrdzovať žalobcove tvrdenia.
3. Žalovaný poprel, že by v rozhodnom období (2017-2018) na danej prevádzke disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého by dochádzalo k verejnému prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Namietal, že žalobca netvrdil a ani nepreukázal, kedy presne mala byť v prevádzke žalovaného vykonaná kontrola a nepredložil protokol alebo zápisnicu z vykonanej kontroly. Žalovaný nemal vedomosť o vykonaní kontroly zo strany žalobcu v jeho prevádzke. Tiež argumentoval, že existencia akejsi fotografie na kohosi profile na sociálnej sieti, nemôže spoľahlivo preukázať, že žalovaný mal v priestoroch prevádzky ŠPORT BARU v Sobranciach v rokoch 2016, 2017 a 2018, prípadne v ktoromkoľvek inom roku, zariadenie určené na prenos diel podliehajúcich ochrane autorským zákonom. Uviedol, že vo svojej prevádzke takéto zariadenie nikdy nemal. Zároveň uviedol, že nevie, kto spravuje stránku ŠPORT BAR na sociálnej sieti Facebook, ale on nie. Taktiež nemá vedomosť o žiadnej fotografii a ak taká fotografia existuje, považoval za potrebné skúmať, kedy bola táto fotografia vyhotovená, resp. či bola vyhotovená a uverejnená v roku 2017 a 2018 tak, ako to tvrdí žalobca.
4. Vec posúdiac podľa ust. § 143 ods. 1, 2, § 145 ods. 2 písm. f/, § 165 ods. 1, § 169 ods. 4, § 27 ods. 1, 2, § 99 ods. 1, 2, § 110, § 119 zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona súd prvej inštancie prijal záver, že nárok žalobcu je nedôvodný. Skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdeného nároku, a to že v období od 1.1.2017 do 31.12.2018 žalovaný vo svojej prevádzke disponoval technickým zariadením prostredníctvom, ktorého dochádzalo k verejnému prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Na podporu svojich tvrdení síce predložil koláž fotografií, na ktorej sa nachádza miestnosť s televízorom (č. l. 36 spisu), avšak z uvedeného listinného dôkazu súd nemal za jednoznačne zrejmé, že sa tieto fotografie vzťahujú na žalované obdobie. Podotkol, že ani označenie dôkazu odkazom na sociálnu sieť Facebook nepreukazuje, že žalovaný vykonával v rozhodnom období vo svojej prevádzke verejný prenos diel. Žalovaný tvrdenia žalobcu poprel a ten svoje tvrdenia iným spôsobom nepreukázal. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena ohľadom tvrdeného nároku, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie ohľadom neunesenia dôkazného bremena na preukázanie tvrdených skutočností. Zopakoval, že uskutočňovanie verejného prenosu prostredníctvom technického zariadenia v rámci prevádzky žalovaného v období rokov 2017 a 2018 bolo zistené závermi kontrolnej činnosti žalobcu, pričom zdôraznil, že povinnosť zaplatiť primeranú odmenu výkonným umelcom a výrobcom zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, nie je podmienená vykonaním kontroly zo strany žalobcu, ako ani spísaním a predložením protokolu, resp. záznamu z kontroly. Kontrolná činnosť bola vykonaná externými zamestnancami žalobcu, pričom o priebehu a výsledku kontroly nie sú spísané žiadne formálne záznamy, ktoré by mohol doložiť do konania. Po skončení kontroly externí zamestnanci žalobcu ho zvyčajne informujú o svojich zisteniach elektronickými prostriedkami. Poukázal tiež na to, že do registra OpP uložil niektoré dokumenty, na ktoré odkázal v návrhu na vydanie platobného rozkazu, a to plnomocenstvo, oprávnenie SLOVGRAM- u, stanovy SLOVGRAM-u, sadzobník SLOVGRAM-u (2016-2017), sadzobník SLOVGRAM-u (2018), a osvedčenie o registrácii pre DPH, pričom podotkol, že nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, či sa súd prvej inštancie oboznámil s obsahom registra OpP a záver súdu o neunesení dôkazného bremena považoval za nespravodlivý. Opätovne poukázal na priloženú fotografiu, z ktorej má byť zrejmé, že žalovaný vo svojej prevádzke disponoval technickým zariadením na verejný prenos zaznamenaných výkonov a záznamov, pričom uviedol aj zdroj tejto fotografie. Namietal závery súdu o nepreukázaní ním tvrdených skutočností. V závere podotkol, že už samotná prítomnosť technického zariadenia, ktoré je schopné prijímať televízny či rádiový signál sa v zmysle súdnej praxe slovenských okresných súdov a Súdneho dvora Európskej únie považuje za verejné rozširovanie diel teda verejný prenos diel, nakoľko v praxi nemá vlastník týchto zariadení možnosť ovplyvniť okruh diel reálne šírený týmito prijímačmi a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-306/05 zo dňa 07.12.2006 vo veci SGAE c/a Rafael Hoteles SA, ap. Zn. aj na rozsudok sp. zn. C-162/10 zo dňa 15.03.2012 vo veci Phonographic Performance (Ireland) Limited v Ireland. Skutkové zistenie súdu prvej inštancie o nepreukázaní prítomnosti technického zariadenia v prevádzkach žalovaného považoval za nesprávne,
nakoľko žalobca v konaní dostatočne preukázal prítomnosť technických zariadení slúžiacich na verejný prenos a žalovaný túto skutočnosť sám prostredníctvom verejne dostupných internetových stránok potvrdil a svojimi vyjadreniami nevyvrátil.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu prejavil súhlas s napadnutým rozsudkom a žiadal, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil. Skonštatoval, že dokumenty, na ktoré žalobca v odvolaní odkazuje a ktoré uložil do registra OpP považuje v súvislosti s preukázaním ním tvrdených skutočností za irelevantné. Uvedené dokumenty podľa žalovaného nijako nepreukazujú žalobcove tvrdenie o tom, že mal v rozhodnom období rokov 2017 a 2018 vo svojej prevádzke technické zariadenie, prostredníctvom ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Podotkol, že žalobca preukázanie svojho nároku stavia len na koláži fotografií, na ktorých sa nachádza miestnosť s televízorom a z ktorých nie je možné zistiť v akom období boli tieto fotografie vyhotovené, a teda nie je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa tieto fotografie vzťahujú na žalované obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2018.
7. V replike žalobca zotrval na svojich tvrdeniach v podanom odvolaní a opätovne tvrdil, že prítomnosť technického zariadenia bola zistená kontrolnou činnosťou žalobcu a preukázaná priloženými fotografiami a túto skutočnosť považoval za nespornú.
8. V duplike žalovaný taktiež zotrval na svojich predošlých tvrdeniach, a to že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam.
9. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd (§ 34 CSP), posúdil odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21. júla 2022 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
10. Žalobca odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, t. j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2 CSP, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193 CSP) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2).
12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
13. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a odvolacie dôvody neboli naplnené. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver o neunesení dôkazného bremena vo vzťahu k žalobcom tvrdeným skutočnostiam. Odvolací súd nezistil ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
15. Dôvody rozsudku sú podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobcu v prevažnej miere boli už predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
16. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:
18. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti podanej žaloby. Žalobca sa v konaní domáhal od žalovaného zaplatenia odmeny za uskutočňovanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových a audiovizuálnych záznamov výkonných umelcov a výrobcov záznamov podliehajúcim ochrane autorského zákona prostredníctvom technického zariadenia vo svojej prevádzke, v tomto prípade televízora, v období rokov 2017 a 2018. Na preukázanie svojho nároku uviedol skutkové tvrdenia, a to že prítomnosť technického zariadenia bola zistená kontrolnou činnosťou žalobcu a zároveň ako dôkaz predložil koláž fotografií zobrazujúcich prevádzku žalovaného, v ktorej sa nachádza technické zariadenie. Z predložených fotografií však nie je možné zistiť, kedy boli vyhotovené a uverejnené, teda či sa tieto fotografie vzťahujú na žalované obdobie. Dôkaz o vykonaní kontroly ani iný relevantný dôkaz žalobca v konaní neprodukoval. Odvolací súd preto musí konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam, keďže ním predložené dôkazy nepreukazujú skutočnosť, že v rozhodnom období žalovaný skutočne takýmto zariadením na verejný prenos záznamov vo svojej prevádzke disponoval.
19. Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Dôkazná povinnosť rovnako predstavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z pravidla, že
každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť – niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Strany sporu teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak strana neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci.
20. Pre úplnosť odvolací súd ešte dodáva, že dokumenty, ktoré žalobca uložil do registra OpP, t. j. plnomocenstvo, oprávnenie, stanovy, sadzobník a iné, nie sú pre preukázanie žalobcovho nároku relevantné. Pre úspešnosť žalobcu v tomto spore bolo potrebné produkovať taký dôkaz, ktorý by bez pochybností preukázal, že v období od 1.1.2017 do 31.12.2018 žalovaný disponoval vo svojej prevádzke technickým zariadením na verejný prenos zaznamenaných výkonov a zvukových a audiovizuálnych záznamov podliehajúcich ochrane autorského zákona. Fotografie bez preukázania času ich vyhotovenia prípadne odkaz na profil na sociálnej sieti obsahujúci iné fotografie, pri ktorom nie je možné určiť, kto je jeho autorom, nie sú spôsobilé preukázať tieto skutočnosti. Odvolací súd nerozporuje skutočnosť, že už samotná prítomnosť technického zariadenia, ktoré je schopné prijímať televízny či rádiový signál sa v zmysle súdnej praxe slovenských súdov a Súdneho dvora Európskej únie považuje za verejné rozširovanie diel, teda verejný prenos diel, avšak spornou skutočnosťou, ktorú žalovaný nedokázal dôveryhodne preukázať je obdobie, počas ktorého malo k takému prenosu dochádzať a za ktoré si žalobca svoj nárok uplatňuje.
21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania má protistrana, teda žalovaný.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).