Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-71-2016.pdf
PDF · 112.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4P/71/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou vo veci starostlivosti o maloletého K. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B., dieťa rodičov: matky R. F., Y.. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX B., okres B. a otca K. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., okres B., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletý K. Š., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec je povinný prispievať na výživu N. K. Š., nar. XX.XX.XXXX, sumou 80 € mesačne vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa, od 22.08.2016.
III. Zročné výživné za obdobie od 22.08.2016 do 31.10.2016 vo výške 121,39 € na maloletého K. Š., nar. XX.XX.XXXX súd povoľuje otcovi zaplatiť v 30 € mesačných splátkach tiež k rukám matky maloletého dieťaťa spolu s bežný výživným, počnúc dňom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.
IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým K.Á. Š., nar. XX.XX.XXXX nasledovne:
- každý nepárny kalendárny víkend v sobotu v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod do 14.00 hod..
Otec prevezme maloleté dieťa a po ukončení styku ho odovzdá v bydliska matky. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.
Obidvaja rodičia sú povinní sa vzájomne sa informovať v prípade, že by styk nemohol byť z vážnych dôvodov zrealizovaný najneskôr 24 hodín pred započatím styku.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 22.08.2016 sa matka maloletého K. Š., nar. XX.XX.XXXX domáhala, aby súd maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti a otec maloletého dieťaťa bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100,- eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci, do rúk matky, s tým že zameškané výživné je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku tiež do rúk matky.
2. Návrh matka odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa bola v partnerskom vzťahu približne od roku 2014, približne jeden rok. Z tohto vzťahu sa im narodil dňa XX.XX.XXXX syn, maloletý K. Š.. S otcom dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti. Otec maloletého dieťaťa je zamestnaný v spoločnosti YURA ELTEC Corporation Slovakia, s.r.o., so sídlom v Hnúšti, pobočka Lednické Rovné. V tejto spoločnosti pracuje aj ona. Jej mesačný zárobok je 400,- eur. Obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť iba k maloletému synovi.
3. Otec sa k riadne doručenému návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca a matky maloletého dieťaťa, listinnými dôkazmi, a to fotokópiou a originálom rodného listu maloletého dieťaťa, lustráciami v Soc. poisťovni na otca a na matku, správou ÚPSVaR Revúca, správou Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava, správou Obce B., správami od zamestnávateľov rodičov vrátane ich mzdových listov, správou Daňového úradu Banská Bystrica, a správou ÚPSVaR Revúca zo šetrenia pomerov v domácnosti, v ktorej vyrastá maloleté dieťa, a obsahom pripojených spisov Okresného súdu Revúca, sp. zn. 5P/6/2015 a 5P/70/2015, a to za účelom zistenia skutočného stavu veci, zohľadňujúc záujmy maloletého dieťaťa, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Otec nemal o nich záujem. Keď bola tehotná s otcom bývala v domácnosti jeho rodičov tri mesiace. Otec sa o ňu nestaral, ani o domácnosť, nepomáhal jej, preto odišla bývať k mame. Po narodení syna sa vrátila k mame. Hoci maloletý bol po pôrode hospitalizovaný, rovnako aj ona, otec sa o nič nestaral. Do nemocnice do Banskej Bystrice museli ísť pre syna jej rodičia, keďže ona bola v tom čase stále hospitalizovaná v nemocnici. Takto to išlo aj ďalej. Otec nemal o syna žiadny záujem, vôbec o nič. V nemocnici v Revúcej bola hospitalizovaná tri týždne a štyri týždne v Banskej Bystrici. Potom chodila po rôznych vyšetreniach. Otec v tom čase syna nenavštevoval. Raz prišla jeho mama a kúpila mu nejaké vecičky. Kým si nevybavila materskú, všetky výdavky platila jej mama vrátane mlieka pre syna, lebo ho nekojila. Výdavky na maloletého pozostávajú z výdavkov na oblečenie, hygienu a jedlo pre neho. Uviedla, že dieťa papá všetko. Niekedy mu ešte večer dáva mlieko. Cez týždeň potraviny kupuje a pripravuje mu ich jej mama, lebo ona je v práci. Strava ju mesačne stojí 200 €, na oblečenie, hygienu minie pre syna 100 €. Cestovné do zamestnania neplatí, a ani ubytovanie, všetko platí zamestnávateľ. Okrem uvedených výdavkov 200 € dáva mame na domácnosť a 100 € si necháva pre seba. Na oblečenie pre seba minie 30 € a 30 € platí za telefón. Jej príjem pozostáva z výplaty, ktorá je asi v sume 380 €, materskej 203 €, prídavku na dieťa približne 23 €. Uviedla, že žiadne pôžičky nemá, poistky sebe ani synovi neplatí. Maloletý je podľa jej slov zdravý a nemá na neho žiadne zvýšené výdavky. Ďalej uviedla, že maloletý popoludní spáva už iba raz. Spáva hodinku až hodinku a pol alebo aj dve hodinky. Večer chodí spať okolo 20.00 hod. a ráno vstáva o 08.00 hod., kedy ako, niekedy aj o 06.00 hod., poobede spáva tak do 14.00 hod. Nesúhlasila so stykom otca s maloletým dieťaťom. Emotívne uviedla, že dieťa otcovi cez víkendy nedá s odôvodnením, že keď sa o dieťa nestaral doteraz, tak už je neskoro.
6. Otec na pojednávaní potvrdil, že s matkou maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Dôvodom prečo matka podľa neho, išla bývať k svojim rodičom nie je ten, ktorý uviedla ona. Jej rodičia chodili k nim každý deň a ponižovali jeho a aj jeho rodinu. Nechceli, aby bývala u nich, preto odišla bývať späť k rodičom, ešte ako tehotná. Potvrdil, že po pôrode sa vrátila späť k rodičom. Po narodení syna bol s malým dva až štyrikrát do mesiaca. Boli za ním aj jeho rodičia, aj sestry. Stále mu niečo kupovali, keď ho stretli. Na výživu syna prispieva sumou 27 €. Peniaze posielal matke šekom, asi dvakrát jej peniaze dal do ruky. Raz kúpil synovi aj oblečenie, dvakrát dal matke po 30 €. Uviedol, že nad rámec výživného synovi nijako neprispieva. So synom sa podľa vlastných slov chce stretávať, vie sa o neho postarať. Jeho mesačný príjem je 390 €. Daňový bonus poberá matka, iný príjem nemám. Cestovné a ubytovanie v zamestnaní, rovnako ako matka, neplatí. Svojim rodičom prispieva 150 € na jedlo a na ubytovanie. Okrem toho má výdavky na stravu počas týždňa, a to 50 € až 60 €. Platí tiež pôžičku 90 € mesačne. Pôžičku zobral minulý rok vo VUB v sume 4.000 € na nábytok a potreby svojich rodičov. Peniaze sa zaviazal splácať počas 8 až 9 rokov. Okrem toho si dobíja kredit v sume 10 € na telefón. Na oblečenie na seba minie okolo 150 €, a 50 € až 100 € minie pre seba na hygienu. Mesačne mu ostane 30 €. Uviedol, že je ochotný prispievať na výživu syna sumou 75 € mesačne. Syna naposledy videl asi pred pol rokom. So synom sa chce stretávať, ale matka nechce, aby bol s ním, lebo sa na neho hnevá, že si našiel priateľku. Keď ho naposledy videla jej mama, kočík s malým otočila tak, aby ho nevidel. Uviedol, že počas týždňa pracuje a nie je doma. So synom by sa mohol stretávať v sobotu a nedeľu, keď je doma.
V sobotu by s ním mohol byť aj celý deň, vedel by sa o neho postarať. V nedeľu odchádza do práce podvečer okolo 17.00 alebo 18.00 hod., preto by v nedeľu s ním mohol byť od 09.00 hod do 14.00 hod.
7. Obidvaja rodičia sú zamestnaní a majú pravidelný príjem zo závislej činnosti u toho istého zamestnávateľa, a to spoločnosti YURA Corporation Slovakia, s.r.o., pobočka Lednické Rovné. Matka je zamestnaná v pracovnom pomere od 01.06.2016 a jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 06/2016 do 08/2016 bol vo výške 385,36 eur vrátane príplatkov, odmien a daňového bonusu. Nebolo sporné, že matka poberá tiež rodičovský príspevok vo výške 203,- eur a prídavok na dieťa v sume 23,- eur. Otec pracuje v uvedenej spoločnosti od rovnakého dátumu, ako matka. Jeho priemerná čistá mzda za obdobie 06/2016 do 08/2016 bola vo výške 406,43 eur. Otec iný príjem nemá.
8. Zo šetrenia pomerov v domácnostiach rodičov maloletého dieťaťa vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Počas šetrenia pomerov u rodičov maloletého dieťaťa dňa 27.09.2016 sa rodičia na adresách svojich pobytov nenachádzali a ani nereagovali na predvolanie ÚPSVaR Revúca. Dňa 12.10.2016 bolo preto vykonané opakované šetrenie v domácnostiach rodičov maloletého dieťaťa. V domácnosti otca sa nikto nenachádzal. V domácnosti matky sa počas šetrenia nachádzala stará matka maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa v čase šetrenia spalo, bolo čisto a vhodne oblečené. Maloletý, je podľa vyjadrenia starej matky zdravý, v prípade choroby s ním navštevujú ambulanciu MUDr. Knappovej v Hnúšti. Matka maloletého dieťaťa, podľa jej vyjadrenia pracuje v spoločnosti JURA a domov chodí na víkendy. Rodina obýva rodinný dom, ktorý pozostáva z dvoch izieb, kuchyne, kúpeľne s WC. Voda a elektrina sú v dome zavedené, kúrenie je na tuhé palivo. Matka s maloletým dieťaťom má k dispozícii samostatnú izbu. Hygiena bývania je na požadovanej úrovni. Následne ÚPSVaR Revúca telefonicky kontaktovala matka maloletého dieťaťa, uviedla, že na podanom návrhu trvá, požaduje výživné vo výške polovice platu otca. Otec sa podľa jej vyjadrenia o dieťa nezaujíma. Vykonaným šetrením neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa.
9. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 5P/6/2016 zo dňa 04.03.2015, právoplatným dňa 09.03.2015, súd povolil maloletej R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, dcére rodičov: matky K. F., Y.. XX.XX.XXXX a otca H. F., Y.. XX.XX.XXXX, aby uzavrela manželstvo s K. Š., Y.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX. Žiadnemu z účastníkov nebolo priznané právo na náhradu trov konania.
10. Následne rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 5P/70/2015-25 zo dňa 11.11.2015, právoplatným dňa 11.11.2015, súd priznal R. F., nar. XX.XX.XXXX rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloleté dieťa K. Š., Y.. XX.XX.XXXX, pochádzajúce z matky R. F., Y.. XX.XX.XXXX a otca K. Š.Š., Y.. XX.XX.XXXX. Žiadnemu z účastníkov nebolo priznané právo na náhradu trov konania.
11. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky s prihliadnutím na vykonané šetrenie a vykonané dokazovanie. Navrhol zaviazať otca prispievať na výživu syna sumou 80 € mesačne a upraviť styk otca s maloletým dieťaťom každý druhý víkend podľa režimu maloletého bez prespania.
12. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov(ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
14. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
16. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Na základe vyššie uvedených skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vyhovel návrhu matky a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, lebo vykonaným dokazovaním mal preukázanú jeho dôvodnosť. Medzi rodičmi nebolo sporné, že rodičia maloletého dieťaťa už od jeho narodenia nežijú v spoločnej domácnosti. Keďže rodičia neboli schopní sa dohodnúť na celkovej úprave práv a povinností k ich maloletému dieťaťu vrátane určenia výživného na maloleté dieťa a úprave styku s maloletým dieťaťom, bol daný dôvod na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov bude maloleté dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti súd prihliadal predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, na jeho vek, citové väzby, vývinové potreby, a na stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd tiež prihliadal na schopnosť rodičov navzájom komunikovať a dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o maloleté dieťa. Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní súhlasil s návrhom matky, aby bolo maloleté dieťaťa zverené do jej osobnej starostlivosti, a aby matka maloleté dieťaťa zastupovala a spravovala jeho majetok, súd preto zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
27. V otázke určenia výživného sa rodičia neboli schopní dohodnúť ani na pojednávaní. Sporná zostala výška matkou navrhovaného výživného na maloleté dieťaťa, s ktorou otec nesúhlasil. Hodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach súd čiastočne vyhovel návrhu matky, keďže v časti uvedenej vo výroku tohto rozsudku mal preukázanú jeho dôvodnosť. Je nepochybné, že matka má od narodenia maloletého dieťaťa v súvislosti osobnou starostlivosťou o neho, jeho výchovou a zabezpečovaním jeho základných a odôvodnených potrieb vyššie výdavky. Rodičia maloletého žijú v oddelených domácnostiach u svojich rodičov, každý z nich má svoj vlastný príjem zo zamestnania a každý z nich prispieva svojim rodičom na chod domácnosti, ktorú so svojimi rodičmi zdieľa. Ďalšie výdavky rodičov však nemôžu byť vyhodnotené v neprospech maloletého dieťaťa, ktoré je výživnou odkázané na svojich rodičov. Súd preto s odbornou starostlivosťou hodnotil nielen výšku príjmov, ale aj účelnosť výdavkov vynakladaných obidvomi rodičmi, zohľadňujúc skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými ich osobnými výdavkami.
28. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov obidvoch rodičov súd nebral do úvahy výdavky rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a to z jedného prostého dôvodu, že maloleté dieťa nie je objektívne schopné samo sa živiť a je výživou odkázané na svojich rodičov. U matky súd takéto výdavky nezistil. U otca súd v celom rozsahu nezohľadnil mesačný výdavok na pôžičku, keďže podľa vyjadrenia otca túto použil na nábytok, ale i na potreby svojich rodičov. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že na úhrade týchto potrieb sú povinní podieľať sa predovšetkým jeho rodičia sami, zvlášť keď otec svojim rodičom pravidelne prispieva na chod domácnosti, v ktorej s nimi žije. Ďalej súd nezohľadnil ani celkovú výšku mesačných výdavkov otca na oblečenie a osobnú hygienu. Súd opätovne zdôrazňuje, že nemôže brať do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, najmä prehnané osobné výdavky povinného rodiča na jeho oblečenie a osobnú hygienu, keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto opätovne zdôrazňuje, že maloleté dieťa je výživou odkázané na svojich rodičov do času, kým nie je schopné sa samo živiť.
29. Hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach súd vyhovel návrhu matky iba čiastočne tak, že určil výživné na maloletého K. na sumu 80- eur mesačne. Súd dospel k záveru, že uvedená čiastka plne zodpovedá zisteným pomerom, veku a potrebám maloletého dieťa, ktoré je doma so starou matkou, ako i zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom obidvoch rodičov. Na strane maloletého dieťaťa nevznikajú zvýšené výdavky súvisiace s jeho zdravotným stavom, ani iné špecifické a nevyhnutné výdavky. Výživné slúži na pokrytie viac menej bežných výdavkov súvisiacich s uspokojením základných životných potrieb maloletého dieťaťa vo veku 1 a pol roka. Výživné navrhované matkou nie je preto odôvodnené nevyhnutnými výdavkami matky v súvislosti s výchovou maloletého dieťaťa ani jeho odôvodnenými potrebami a nie je ani v súlade s potencionálnymi budúcimi pomermi maloletého dieťaťa, keďže tieto sa v budúcnosti budú meniť a zakladať nárok na zmenu rozhodnutia o výživnom. Na strane druhej, v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti mal súd preukázané, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletého dieťaťa prispievať na jeho výživu výživným vo vyššej, ako ním navrhovanej sume 75,- eur. Z uvedených dôvodov súd uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť platiť výživné na maloletého K. Š., nar. XX.XX.XXXX v sume 80,- eur mesačne, vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom, ktorým bol súdu doručený návrh matky na určenie výživného, t. j. od 22.08.2016. Vo zvyšnej časti súd návrh matky vyhodnotil ako nedôvodný, a to aj v časti spätného určenia výživného k dátumu 13.05.2015, t.j. k dátumu narodenia maloletého dieťaťa. Uvedená skutočnosť nezakladá automatický nárok na priznanie výživného súdom na maloleté dieťa od toho dátumu, ale až od dátumu podania návrhu na súd. Priznanie výživného spätne za obdobie aj troch rokov pred dňom podania návrhu na súd je možné iba, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa musí navrhovateľ tiež preukázať. Takýmito skutočnosťami je predovšetkým objektívna nemožnosť podať návrh na súd napr. dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa. Matka v predmetnej veci nielenže nepreukázala, ale ani netvrdila skutočnosti, ktoré by súd mohol uznať ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal výživné priznať aj spätne ku dňu narodenia maloletého dieťaťa, t.j. ku dňu 13.05.2015.
30. S poukazom na uvedené súd upravil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu od podania návrhu, t.j. od 22.08.2016, preto otcovi vzniklo zaostalé výživné na maloletého K. za obdobie od 22.08.2016 do 31.10.2016 v sume 121,39 eur (september a október v sume po 53,- eur, keďže medzi rodičmi nebolo sporné, že otec si doposiaľ plnil voči maloletému dieťaťu vyživovaciu povinnosť v sume 27,- eur a 9 dni za mesiac august v sume 15,39 eur), ktoré súd povolil otcovi splácať v 30,- eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, v zmysle ustanovenia § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, keď súd prihliadol na výšku zaostalého výživného a príjem otca, ktorý nedosahuje takú mieru, aby mohol splatiť výšku zameškaného výživného naraz. Zameškané výživné súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným tiež k rukám matky dieťaťa, počnúc dňom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.
31. Keďže obidvaja rodičia na pojednávaní zároveň potvrdili, že styk otca s maloletým dieťaťom neprebieha, matka emotívne opakovala, že dieťa otcovi cez víkendy nedá s odôvodnením, že keď sa o dieťa nestaral doteraz, tak už je neskoro, bolo potrebné upraviť styk otca s maloletým dieťaťom, keďže starostlivosť o maloleté dieťa a jeho výchova je nepochybne právom obidvoch jeho rodičov. Súd pritom starostlivo prihliadal aj na právo dieťa na rodičovskú výchovu, ktorá zahŕňa tiež právo rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelný a najmä rovnocenný styk so svojim dieťaťom. O zásade spoločnej zodpovednosti rodičov za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa, zakotvenej v Dohovore o právach dieťaťa a korešpondujúcej s ústavnými princípmi totiž možno hovoriť iba vtedy, ak rodičia komunikujú a konajú v záujme svojho maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa by sa predovšetkým mali na úprave styku dohodnúť samotní rodičia. Krajným riešením by malo byť vždy až rozhodnutie súdu, ku ktorému bolo nevyhnuté pristúpiť preto, že rodičia sa na úprave styku otca s maloletým dieťaťom neboli schopní dohodnúť ani na pojednávaní.
32. Súd pri úprave styku otca s maloletým dieťaťom zvažoval okolnosti predovšetkým na strane maloletého dieťaťa, a to najmä jeho vek, vzťah k otcovi, ako rodičovi, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, doterajší rozsah realizovaného styku otca s maloletým dieťaťom, keďže maloleté dieťa vo veku 1 a pol roka nie je schopné samo vysloviť svoj názor. V konaní bolo preukázané, že styk otca s maloletým dieťaťom sa nerealizuje vôbec, čo podľa názoru súdu rozhodne nie je v záujme maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti súd opätovne zdôrazňuje, že rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, ak sa s dieťaťom nestretáva, a nepodieľa sa na jeho výchove, sám sa vystavuje nezvrátiteľnému stavu, ktorý môže mať za následok jeho vzájomné odcudzenie s vlastným maloletým dieťaťom, súčasne však dochádza k absencii iných vzorov v správaní a výchovných prvkov zo strany druhého rodiča. V neposlednom rade maloletý chlapec potrebuje nielen matku ale aj otca, a tiež mužský, ale najmä otcovský vzor správania, preto je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa tento styk rozvíjať a zintenzívňovať, a nie ho obmedzovať, prípadne zakazovať.
33. V nadväznosti na vyššie uvedené súd v prvom rade prihliadol na záujem maloletého dieťaťa, zohľadňujúc jeho vek a denný režim, ako i možnosti otca, ktorý sa počas pracovného týždňa v mieste bydliska nezdržiava, a umožnil maloletému dieťaťu, ale aj jeho otcovi, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, stretávať sa so synom každý nepárny kalendárny víkend v sobotu v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod do 14.00 hod. S prihliadnutím na vek dieťaťa, otcovi zároveň uložil povinnosť ho prevziať a odovzdať v mieste bydliska matky. Matke uložil povinnosť dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a obidvom rodičom súčasne uložil vzájomnú povinnosť sa informovať v prípade, že by styk otca s maloletým dieťaťom nemohol byť z vážnych dôvodov zrealizovaný, a to najneskôr 24 hodín pred započatím styku, bez ohľadu na to, či už ide o dôvody na strane otca, alebo o dôvody na strane maloletého dieťaťa.
34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže účastníci konania si náhradu trov konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Právo podať odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa tohto práva vzdali, t.j. otec a kolízny opatrovník.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.