Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40Ps-4-2021.pdf
PDF · 81.68 KB
Case nature
Area
Subarea
40Ps/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, vo veci starostlivosti súdu o osobu, o spôsobilosti na právne úkony ktorej sa koná: P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., M. 2, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom: C.. P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X. I XXXX/XX, U., o návrhu navrhovateľov: 1. W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 2, V., 2. U.. K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, X., na obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a ustanovenie opatrovníka, takto
rozhodol:
I. Súd čiastočne obmedzuje osobu: P. B., nar. XX.XX.XXXX v spôsobilosti na právne úkony v tomto rozsahu:
· rozhodovať o poskytnutí zdravotnej a liečebnej starostlivosti, · rozhodovať o umiestnení v zariadení poskytujúcom zdravotnú starostlivosť a sociálnu starostlivosť, kam môže byť umiestnená aj bez svojho súhlasu, · rozhodovať o svojom pobyte, · samostatného konania a vystupovania pred štátnymi orgánmi, orgánmi štátnej správy, špecializovanej štátnej správy a územnej samosprávy, úradmi a inštitúciami.
II. Súd ustanovuje P. B., nar. XX.XX.XXXX za opatrovníka: W. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je oprávnený P. B., nar. XX.XX.XXXX v rozsahu jej obmedzenia zastupovať, konať za ňu a vybavovať jej záležitosti.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovatelia 1/ a 2/ svojím návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.06.2021, žiadali súd, aby po vykonanom dokazovaní vyhlásil rozsudok, ktorým by súd čiastočne obmedzil osobu: P. B., nar. XX.XX.XXXX, v spôsobilosti na právne úkony v tomto rozsahu: rozhodovať o poskytnutí zdravotnej a liečebnej starostlivosti, rozhodovať o umiestnení v zariadení poskytujúcom zdravotnú starostlivosť a sociálnu starostlivosť, kam môže byť umiestnená aj bez svojho súhlasu, rozhodovať o svojom pobyte, samostatného konania a vystupovania pred štátnymi orgánmi, orgánmi štátnej správy, špecializovanej štátnej správy a územnej samosprávy, úradmi a inštitúciami a za jej opatrovníka v rozsahu jej obmedzenia ustanovil W. F., nar. XX.XX.XXXX. 2. Svoj návrh odôvodnili tým, že P. B. - opatrovanec, nemá potomkov, jedným zo žijúcich najbližších príbuzných P. B. je Navrhovateľ 2/, ktorého matka, U. V., je sestrou P. B.. V súčasnosti sa P. B. zdržiava a žije v nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa 2/ a jeho manželky. Z dôvodu, že P. B. žije v ich nehnuteľnosti, chceli jej poskytnúť pomoc pokiaľ ide o zabezpečenie bývania, životných potrieb, zdravotnej a sociálnej starostlivosti, avšak opatrovankyňa navrhovanú pomoc odmietla a odmieta im poskytnúť prístup do ich bytu, v ktorom sa sama zdržiava, a teda z ich strany nie je možné zabezpečiť nad ňou dohľad. Zo strany správcu bytu, ako i ostatných spoluvlastníkov, boli navrhovatelia
opakovane upozorňovaní na nevhodné a rušivé správania sa P. B.. Okrem toho opatrovankyňa používa v súkromnom ako aj verejnom styku neplatný občiansky preukaz, čím uvádza do omylu osoby, s ktorými jedná. Bolo jej diagnostikované ochorenie - paranoidná schizofrénia, ktoré sa u nej prejavuje nadmernou podozrievavosťou, počutím hlasov, vytváraním dohadov, čo v konečnom dôsledku často vedie k neľudskému či neosobnému správaniu z jej strany. Liečbu tohto ochorenia odmieta a nespolupracuje, podľa vedomostí navrhovateľov ani neužívala predpísané lieky. I napriek svojmu ochoreniu často a dlhodobo (viac ako 17 rokov) požíva alkoholické nápoje v nadmernom množstve, následkom čoho sa dostáva do stavu, v ktorom nevie ovládať svoje konanie. Dôsledkom diagnostikovaného ochorenia a požívania alkoholických nápojov P. B. spôsobuje ujmu na právach iných osôb, a to najmä tým, že opakovane navštevuje oddelenia policajného zboru za účelom podávania nedôvodných oznámení o spáchaní priestupkov či trestných oznámení na navrhovateľa 2/ s manželkou, pričom ani jedno z podaných oznámení o tom, že bol spáchaný trestný čin, nebolo príslušným orgánom posúdené ako dôvodné. Nezmyselne kontaktuje navrhovateľa 2/ a jeho manželku, či iných členov rodiny, poškodzuje byt, vlastníkom ktorého je navrhovateľ 2/ s manželkou, čo vzbudzuje strach z jej budúceho neuváženého konania. V marci 2020 sa pokúsila o samovraždu, keď skonzumovala veľké množstvo liekov v kombinácii s alkoholom, kde ju našli navrhovateľ 2/ s manželkou a poskytli jej pomoc privolaním záchranky, jej hospitalizácia trvala asi mesiac. Vzhľadom na závery lekárov po ukončení hospitalizácie, že zdravotný stav P. B. vyžaduje 24 - hodinovú starostlivosť, rodinní príslušníci hľadali vhodné riešenia. Vyhľadali jej dostupné a dôstojné sociálne zariadenia, ktoré poskytujú služby 24-hodinovej opatery, všetky tieto návrhy rodinných príslušníkov odmietla a vrátila sa späť do bytu. v ktorom aj dovtedy sama žila. Podľa navrhovateľov je P. B. nespôsobilá na vedenie vlastnej domácnosti, za užívanie bytu, v ktorom sa zdržiava, neplatí žiadne nájomné ani úhrady za energie spojené s užívaním bytu, mimo zákrokov zdravotnej záchrannej služby neabsolvuje potrebné lekárske vyšetrenia, nevie reálne zhodnotiť potrebu lekárskeho vyšetrenia či poskytnutia zdravotnej starostlivosti, neorientuje sa správne a riadne v čase a v priestore, vytvára si bludné domnienky, svojím konaním a dôsledkami svojich bludných domnienok, ohrozuje seba aj ostatných, pretože vzbudzuje strach napr. u obyvateľov susedných bytov v bytovom dome, v ktorom sa zdržiava, môže byť s ohľadom na jej zdravotný zneužitá inou osobou, a teda je osobou odkázanou na pomoc inej osoby. Navrhovatelia s ohľadom na jej zdravotný stav navrhujú, aby bola P. B. umiestnená do zariadenia sociálnych služieb, kde jej bude poskytovaná 24-hodinová starostlivosť, výživa a opatera. 3. Súd uznesením zo dňa 20.07.2021 pribral do konania znalkyňu U.. R. M., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, liečba alkoholizmu a toxikománie, závery znaleckého posudku potvrdili tvrdenia navrhovateľov a závery lekárskych správ, že posudzovaná osoba trpí schizoafektívnou poruchou, nie je plne schopná starať sa o svoje zdravie tak, aby nedošlo k zhoršeniu jej stavu, nie je schopná vyhľadať lekársku pomoc, ani rozoznať situáciu, ktorá ju ohrozuje na zdraví, ani sa brániť či vyvarovať sa nebezpečenstva. Prognóza ďalšieho vývoja duševnej poruchy je nepriaznivá, možno očakáva skôr kolísanie a zhoršenie zdravotného stavu ako jeho zlepšenie. Znalkyňa odporúča čiastočne ju pozbaviť spôsobilosti na právne úkony a ustanoviť inú osobu, ktorá by bola oprávnená vykonávať tieto úkony v jej záujme. 4. Podľa § 10 ods. 2, 3 zákona Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov, je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli. 5. Podľa § 240 ods. 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručí aj osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby jej súd doručoval všetky písomnosti v konaní. 6. Podľa § 243 ods. 2 CMP súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne. 7. Podľa § 26 Občianskeho zákonníka, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia. 8. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. 9. Podľa § 248 ods. 1, 2 CMP, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277. Ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne
úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka. 10. Podľa § 272 CMP súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis. 11. Podľa § 274 ods. 2 CMP v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený. 12. Podľa § 250 ods. 1 CMP, súd zabezpečí uloženie rozsudku o spôsobilosti na právne úkony v Notárskom centrálnom registri listín. 13. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby. V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. 14. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa súd musí zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka, teda či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o otázku skutkovú, pri riešení ktorej súd musí spolupracovať so znalcami lekármi, prípadne s príslušnými zdravotníckymi ústavmi. Ďalším predpokladom rozhodnutia súdu v tomto konaní je zistenie či duševnou chorobou postihnutá osoba je alebo nie je schopná z tohto dôvodu si sama obstarávať svoje veci. Pri riešení tejto otázky súd vychádza zo skutkových zistení urobených na základe posudku znalcov lekárov v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania (R 6/1964). Súd zdôrazňuje, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nie je sankciou, ale opatrením slúžiacim predovšetkým ochrane záujmov samotných fyzických osôb, ktoré pre svoj duševný stav nie sú schopné robiť s dostatočnou vlastnou zodpovednosťou niektoré právne úkony. Ide tiež o ochranu osôb, ktoré s takýmito fyzickými osobami vstúpili do právnych vzťahov. 15. V danej veci mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že P. B. trpí schizoafektívnou poruchou, nie je plne schopná starať sa o svoje zdravie tak, aby nedošlo k zhoršeniu jej stavu, nie je schopná vyhľadať lekársku pomoc, ani rozoznať situáciu, ktorá ju ohrozuje na zdraví, ani sa brániť či vyvarovať sa nebezpečenstva. Prognóza ďalšieho vývoja duševnej poruchy je nepriaznivá, možno očakáva skôr kolísanie a zhoršenie zdravotného stavu ako jeho zlepšenie. 16. Súd dospel k záveru, že boli splnené zákonom stanovené podmienky ustanovenia § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony opatrovanca. Na základe zistených skutočností a v záujme ochrany práv opatrovanca súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony opatrovanca tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V súlade s ustanoveniami § 248 ods. 2 CMP súd v rozhodnutí súčasne ustanovil opatrovancovi podľa § 272 CMP opatrovníka v osobe navrhovateľa 1/, jeho príbuzného, ktorý sa javí ako osoba, ktorá túto funkciu bude vykonávať v jeho prospech. 17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Súd štátu náhradu trov konania z titulu znalečného za vypracovaný znalecký posudok nepriznal, ale rozhodol podľa § 251 ods. 1 CMP, v zmysle ktorého trovy dôkazov platí štát, keď nezistil dôvody uvedené v § 251 ods. 2 CMP odôvodňujúce priznanie náhradu trov konania štátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).