Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8C/220/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci navrhovateľky S. S.X., Q.. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, W., právne zastúpenej JUDr. Jurajom Štrbákom, advokátom, so sídlom Raková 1445, Raková, pracovisko: F. Kráľa 1504, Čadca proti otcovi navrhovateľky N. S.Í., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, Č. o návrhu na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa takto

rozhodol:

I. S c h v a ľ u j e zmier nasledovného znenia:

Otec navrhovateľky s a z a v ä z u j e prispievať na výživu navrhovateľky sumou 300 € mesačne, vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 01.07.2016.

Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 4P/20/2013-64 zo dňa 11.03.2014 v časti, v ktorej súd určil výšku výživného na navrhovateľku sumou 170 € mesačne.

Splatné výživné za obdobie od 01.07.2016 do 28.10.2016 vo výške 400 € sa otec navrhovateľky z a v ä z u j e splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 50 € spolu s bežným výživným, vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky nastane zročnosť celého plnenia.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 21.06.2016, doručeným súdu dňa 27.06.2016, domáhala, aby súd rozhodol o zvýšení výživného na plnoletú navrhovateľku zo sumy 170 € na sumu 400 € od 01.07.2016 mesačne vopred, vždy do 20. dňa v mesiaci k jej rukám a zaviazal prispievať touto sumou otca navrhovateľky. Uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 4P/20/2013-64 zo dňa 17.04.2014 bolo naposledy upravené výživné k navrhovateľke tak, že otec navrhovateľky bol povinný platiť na plnoletú navrhovateľku výživné vo výške 170 € mesačne, vždy do 20. dňa toho- ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 01.03.2014. Otec jej od 19.06.2015 posiela výživné vo výške 200 €. Svoj návrh na zvýšenie výživného odôvodnila tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti sa zmenili pomery na jej strane z dôvodu, že od septembra 2015 navštevuje T. Š. T. K. formou denného štúdia. Ďalej uviedla, že sa zmenili aj pomery na strane jej matky, ktorá od októbra 2015 do marca 2015 bola nezamestnaná a evidovaná na Úrade práce. Od marca 2016 je zamestnaná v O. H., kde jej príjem predstavuje približne 390 €/ mesačne/ netto. Pri poslednej úprave výživného mala príjem približne 650 €/ mesačne/ netto. K návrhu pripojila špecifikáciu svojich mesačných výdavkov, ktoré doplnila podaním zo dňa 06.09.2016 a vyčíslila ich nasledovne: strava 250 €, cestovné 60 €, internát 120 €, školské výdaje + skriptá 80 €, mimoškolská činnosť 20 €, telefón 30€, oblečenie+ obuv 70 €, lekárske výdavky 10 €, kozmetika 20 €, stavebné sporenie 70 € ( č. listu 1-2 spisu, č. listu 11 spisu ).

2. Otec navrhovateľky sa k návrhu vyjadril na pojednávaní dňa 28.10.2016. Uviedol, že posledné dva týždne dochádza k pokusom o dohodu o výške výživného s navrhovateľkou. Jeho predstava je 260 € mesačne. Uviedol, že na pojednávaní dňa 18.10.2016, kedy súd rozhodoval o zvýšení výživného na syna N., sa s matkou navrhovateľky dohodol na tejto sume. S navrhovateľkou sa najskôr telefonicky dohodol na sume 250 €, následne navrhovateľka žiadala 300 € a túto sumu stále zvyšuje. Žiada, aby výživné bolo určené reálne a je ochotný pristúpiť k dohode o výške. Uviedol, že jeho pravidelné mesačné výdavky pozostávajú z výdavkov na bývanie vo výške 400 €, nakoľko býva a pracuje T. U., na cestovné 200 €, na stravu 230 €, na telefón a internet 53 €, na oblečenie, obuv a čistiareň 50 €, na športové a kultúrne vyžitie 50 €, na drogériu 35 €, pomoc rodičom 50 €, lieky 30 €, vreckové pre syna N. 20 €, výživné na syna N. 200 € ( zápisnica z pojednávania zo dňa 28.10.2016 na č. l. 36-37 spisu).

3. Súd nariadil pojednávanie na deň 28.10.2016. Na pojednávaní sa zúčastnili navrhovateľka, právny zástupca navrhovateľky a otec navrhovateľky. Účastníci konania po začatí pojednávania uzavreli zmier, podľa ktorého sa otec navrhovateľky zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky sumou 300 €/ mesačne vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 01.07.2016. Na zvyšku svojho pôvodne uplatneného nároku navrhovateľka ďalej netrvala.

4. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku ( rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 2 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa článku 7 ods. 2 Civilného sporového poriadku ( základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu.

Podľa § 148 ods. 1 žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.

Podľa § 148 ods. 2 súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

5. Rozsudkom č. k. 4P/20/2013-64 zo dňa 11.03.2014 bolo naposledy určené výživné k plnoletej dcére S. S., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec- N. S., nar. XX.XX.XXXX bol povinný platiť výživné na plnoletú dcéru vo výške 170 €/ mesačne.

6. Z potvrdenia o štúdiu zo dňa 29.06.2016 na č. listu 12 spisu mal súd preukázané, že navrhovateľka je študentkou T.U.- W. I. K., A. Y., formou denného štúdia.

7. Zo špecifikácie pravidelných mesačných výdavkov a listinných dôkazov predložených navrhovateľkou mal súd preukázané, že mesačné výdavky navrhovateľky sú výške 690 € ( č. listu 11-19 spisu).

8. Z potvrdenia o výške príjmu matky navrhovateľky mal súd preukázané, že jej priemerná mesačná mzda za obdobie 3/2016-7/2016 v čistom predstavuje sumu 479,66 € ( č. listu 20 spisu). Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na č. listu 21 spisu mal súd preukázané, že matka navrhovateľky bola v období od 01.10.2015 do 29.02.2016 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne o vyplatených dávkach v nezamestnanosti na č. listu 22 spisu mal súd preukázané, že matke navrhovateľky bola v období od 01.10.2015 do 29.02.2016 vyplácaná dávka v nezamestnanosti.

9. Z oznámenia zamestnávateľa otca navrhovateľky mal súd preukázané, že jeho priemerný mesačný príjem v čistom predstavuje za obdobie 02/2016- 06/2016 sumu 1545,55 € ( č. listu 30 spisu). Pravidelné mesačné výdavky otca navrhovateľky, ktoré špecifikoval na pojednávaní dňa 28.10.2016 predstavujú sumu 1118 €. Otec navrhovateľky má ešte vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi N. S. vo výške 260 € a voči navrhovateľke vo výške 170 €, avšak platí sumu 200 € ( zápisnica z pojednávania č. listu 37 spisu a špecifikácia pravidelných mesačných výdavkov na č. listu 41 spisu).

10. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojenie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, možnosť uplatnenia sa v pracovnom procese a podobne. Takýto rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a podobne. Vyživovacia povinnosť vzniká narodením dieťaťa a trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

11. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vyživovacia povinnosť otca navrhovateľky voči jeho plnoletej dcére- navrhovateľke trvá aj v súčasnosti, nakoľko navrhovateľka je študentkou denného štúdia na T. W. I. K., Y. A.. Pripravuje sa nepretržite na budúce povolanie, a teda nie je schopná sama sa živiť. U navrhovateľky došlo teda k podstatnej zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu skoršieho rozsudku súdu o výživnom. Touto zmenou je nástup navrhovateľky na vysokoškolské štúdium. Životné náklady navrhovateľky sa teda od času poslednej úpravy zvýšili.

12. Vo vzťahu k výške výživného navrhovateľka a jej otec prejavili vôľu uzavrieť zmier. Na výške výživného a čase, od kedy má byť výživné zvýšené, sa dohodli. Súd nezistil, že by tento zmier odporoval právnym predpisom alebo bol v rozpore s ustanoveniami Zákona o rodine, a preto takto uzavretý zmier, uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorým došlo medzi účastníkmi konania k dohode ohľadne výšky výživného, ktorý má prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu, schválil.

13. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Pri rozhodovaní o trovách konania súd postupoval v zmysle § 52 a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvody, ktoré by pripúšťali výnimky pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.

Právo podať odvolanie nemá tá strana sporu, ktorá sa tohto práva po vyhlásení rozsudku výslovne vzdala.

Navrhovateľka nie je oprávnená v danom konaní podať odvolanie, pretože sa po vyhlásení rozsudku na pojednávaní výslovne vzdala práva podať odvolanie.

Podľa § 221 písm. a) písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.

Podľa § 2 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.