Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoKR-3-2022.pdf
PDF · 115.33 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcu: JUDr. Slavomír Dubjel, IČO: 42 109 141, so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, správca konkurznej podstaty úpadcu JZ, s. r. o., v konkurze, IČO: 45 879 281, so sídlom Kendice 400, 082 01 Kendice, právne zastúpeného JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, IČO: 35 553 961, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice - Staré Mesto, proti žalovanej: Y.. H. W., C.. XX.XX.XXXX, S. I. XXX, XXX XX I., právne zastúpenej JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom, IČO: 45 008 248, so sídlom Zvonárska 8, 040 01 Košice - Staré Mesto, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a zaplatenie 76.456,89 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 1Cbi/16/2015-242 zo 16. februára 2022 takto
rozhodol:
Mení rozsudok súdu prvej inštancie v I. a II. výroku tak, že žalobu zamieta.
Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že zmluva o predaji časti podniku uzatvorená medzi Y.. H. W., Y.Č.: XX XXX XXX, s miestom podnikania I. XXX, XXX XX I. (ako predávajúcou) a úpadcom JZ, s. r. o., v konkurze, IČO: 45 879 281, Kendice 400, 082 01 Kendice (ako preberajúcim), na základe ktorej boli na úpadcu prevedené majetok vo výške 865.868,40 eur a záväzky vo výške 942.325,29 eur za kúpnu cenu 1,- euro, je voči veriteľom v konkurze vedenom na majetok úpadcu JZ, s. r. o., v konkurze, IČO: 45 879 281, Kendice 400, 082 01 Kendice, právne neúčinná, uložil žalovanej povinnosť uhradiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu JZ, s. r. o., v konkurze, IČO: 45 879 281, so sídlom Kendice 400, 082 01 Kendice, sumu vo výške 76.456,89 eur, a to na správcovský účet vedený v O. O., X.. O.., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX a priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou mu 13. apríla 2015 domáhal, aby súd určil, že zmluva o predaji časti podniku uzatvorená medzi Y.. H. W., Y.: XX XXX XXX, s miestom podnikania I. XXX, XXX XX I. (ako predávajúcou) a úpadcom JZ, s. r. o., v konkurze, IČO: 45 879 281, so sídlom Kendice 400, 082 01 Kendice (ako preberajúcim), na základe ktorej boli na úpadcu prevedené majetok vo výške 865.868,40 eur a záväzky vo výške 942.325,29 eur za kúpnu cenu 1,- euro, je voči veriteľom v konkurze vedenom na majetok úpadcu JZ, s. r. o., v konkurze, IČO: 45 879 281, so sídlom Kendice 400, 082 01 Kendice, právne neúčinná, zaviazal Y.. H. W., C.. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I. zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu JZ, s. r. o., v konkurze, IČO: 45 879 281, so sídlom Kendice 400, 082 01 Kendice sumu vo výške 76.456,89 eur, a to na správcovský účet vedený v O. O., X.. O.., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX a zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.
2.2 Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Prešov, č. k. 2K/2/2014-229 z 9. apríla 2014 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka JZ, s. r. o., IČO: 45 879 281, so sídlom Kendice 400, 082 01 Kendice (ďalej aj „úpadca") a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Slavomír Dubjel, so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov. Toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 74/2014 zo 16. apríla 2014, pričom konkurz sa považuje za vyhlásený 17. apríla 2014. V tomto dôsledku právo odporovať právnemu úkonu bolo možné uplatniť do 17. apríla 2015. Do súpisu majetku všeobecnej podstaty je zapísaný goodwill v hodnote 51.861,- eur. Súpis bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 81/2014 z 29. apríla 2014. V rámci výkonu správcovskej činnosti dotazoval obchodnú spoločnosť X., I.. O.., Y.: XX XXX XXX, O. O. U. XX, XXX XX S., ktorá pre úpadcu viedla účtovníctvo ohľadom oznámenia skutočností podstatných pre konkurzné konanie. V odpovedi na výzvu na poskytnutie súčinnosti z 26. marca 2014 mu obchodná spoločnosť X., I.. O.. oznámila, že v rámci zmluvy o predaji časti podniku žalovaná ako predávajúca previedla na úpadcu majetok v celkovej výške 865.868,40 eur a záväzky v celkovej výške 942.325,29 eur, kúpna cena bola určená na 1,- euro a hodnotu goodwillu (ktorý mal nadobudnúť úpadca) určila ako rozdiel medzi súčtom hodnoty prevádzaných záväzkov a kúpnej ceny časti podniku a hodnotou prevádzaného majetku. Má za to, že goodwill nemohol mať prezentovanú hodnotu, keďže podnikanie žalovanej malo len malý rozsah a žalovaná nemala vytvorené také meno v podnikateľskom prostredí, aby bol vytvorený goodwill. Na jeho ocenenie tiež nebol vypracovaný znalecký posudok, žalovaná ako fyzická osoba - podnikateľ prevádzkovala iba franchise O. čerpacie stanice a tak spotrebitelia bežne ani nemali možnosť vedieť, že pohonné hmoty tankujú u žalovanej. Goodwill bol de facto ocenený na rozdiel hodnoty záväzkov a majetku, aby nebola obchodná spoločnosť v predĺžení. Rozdiel medzi majetkom a záväzkami, ktoré boli prevedené na úpadcu na základe zmluvy o prevode časti podniku, predstavuje mínusovú hodnotu, a teda len záväzky vo výške 76.456,89 eur. Úpadca tak prevzal na seba záväzky vo výške 76.456,89 eur, a to za protihodnotu kúpnej ceny vo výške 1,- euro. Žalovaná je spriaznenou osobou úpadcu, keďže je jeho jedinou konateľkou. Uzatvorením zmluvy o predaji časti podniku sa žalovaná obohatila tým, že sa zbavila svojich záväzkov, keď na úpadcu previedla svoje záväzky v čistej výške 76.456,89 eur a úpadca za tento prevod dokonca zaplatil sumu 1,- euro. Úpadca za nadobudnutie záväzkov nezískal žiadnu protihodnotu, avšak uzatvorením zmluvy o predaji časti podniku naopak bezdôvodne znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov, keďže jeho záväzky sa navýšili a tým došlo aj k vyššiemu ukráteniu jeho veriteľov. Celková suma zistených prihlásených pohľadávok je vo výške 288.616,04 eur. Zmluva o prevode časti podniku sa pokladá za znevýhodňujúci, ako aj ukracujúci právny úkon, ktorému možno v konkurze odporovať. Zo zmluvy o predaji časti podniku nadobudla prospech žalovaná, ktorá sa zbavila svojich záväzkov bez protiplnenia. Zmluva o prevode časti podniku uzatvorená medzi úpadcom ako preberajúcim a žalovanou ako predávajúcou je odporovateľným právnym úkonom (znevýhodňujúcim a ukracujúcim), keďže jej uzatvorením úpadca neodôvodnene a bez protiplnenia znevýhodnil seba prevzatím záväzkov vo výške 76.456,89 eur a tým ukrátil svojich veriteľov. Žalovaná sa zároveň obohatila, keďže sa týchto záväzkov zbavila bez protiplnenia. Navyše, žalovaná je spriaznenou osobou úpadcu ako jeho jediná konateľka, a preto je daný úmysel úpadcu aj žalovanej ukrátiť veriteľov úpadcu a tiež sa predpokladá existencia úpadku dlžníka v čase uskutočnenia znevýhodňujúceho právneho úkonu. 2.3 Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že namieta naliehavý právny záujem na takomto určení neúčinnosti zmluvy o prevode časti podniku, nakoľko majetok úpadcu vysoko prevyšuje sumu prihlásených pohľadávok. Nie sú splnené zákonné predpoklady, a teda nie je dôvod na rozhodnutie tak, ako to navrhuje žalobca. Prevod podniku nerobila so žiadnym úmyslom niekoho ukrátiť, nakoľko požiadavka vyvstala od zmluvného partnera, s ktorým mala uzatvorenú zmluvu pri prevádzkovaní čerpacích staníc Shell, a teda takýto postup nebol urobený z jej rozhodnutia. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. 2.4 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že uznesením Okresného súdu Prešov, č. k. 2K/2/2014-229 z 9. apríla 2014 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka JZ, s. r. o. a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Slavomír Dubjel. Toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 74/2014 zo 16. apríla 2014. Žalovaná ako predávajúca a úpadca ako preberajúci 31. januára 2011 uzatvorili zmluvu o predaji časti podniku. 2.5 Súd prvej inštancie rozsudkom, č. k. 1Cbi/16/2015-130 z 12. apríla 2017 v spojení s opravným uznesením, č. k. 1Cbi/16/2015-189 z 27. apríla 2018 žalobe vyhovel a priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením, č. k. 3CoKR/6/2018-199 z 23. augusta 2018 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení tohto uznesenia odvolací súd okrem iného uviedol, že úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka - úpadcu jeho právnym úkonom
zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. V danom prípade len samotné uzatvorenie zmluvy o predaji časti podniku za 1,- euro bez ďalšieho nie je možné hodnotiť ako zmenšenie majetku dlžníka. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka - úpadcu sa ukráti uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku tohto konkrétneho právneho úkonu dlžníka - úpadcu nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dôjde len k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, pretože týmto úkonom dlžníka - úpadcu nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania, a to vyhodnotením listinných dôkazov, preskúmaním postupu súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v posudzovanom prípade nepostupoval v zmysle vyššie uvedeného, teda neskúmal veriteľov úpadcu a splnenie podmienky ukrátenia, uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka - úpadcu podľa § 57 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďalej neskúmal, či majetok dlžníka - úpadcu aj v prípade zmenšenia majetku nepostačuje na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Krajský súd zvýrazňuje, že predpokladom každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo znamená také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľa dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. 2.6 Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom spor znova prejednal a po doplnenom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd mal po doplnenom dokazovaní za preukázané, že v tomto konaní sú splnené podmienky na odporovanie právnemu úkonu. Zmluva o predaji časti podniku uzatvorená 31. januára 2011 medzi úpadcom a žalovanou je ukracujúcim právnym úkonom. Z účtovného hľadiska došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, keďže úpadca na seba prevzal bez akéhokoľvek protiplnenia pasívum v hodnote 76.456,89 eur. Stav imania obchodnej spoločnosti sa teda uzavretím odporovateľného právneho úkonu dostal do záporného stavu. Úpadca nemal v čase uzatvorenia odporovateľného právneho úkonu žiadny iný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávky veriteľov. Neexistenciu majetku logicky nebolo možné preukázať hmotným dôkazom. Úpadca nemal ani pred vykonaním odporovateľného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti úkonu, ktorý je predmetom tohto konania, sa miera uspokojovania pohľadávok ešte viac znížila, keďže úpadca na seba prevzal ďalšie pasívum v hodnote 76.456,89 eur. Žalovaná je a vždy bola osobou spriaznenou s úpadcom. V zmysle uvedeného a s poukazom na ustanovenie § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) sa úmysel žalovanej ukrátiť svojich veriteľov ex lege prezumuje, ak sa nepreukáže opak. Žalovaná v doterajšom priebehu konania opak úmyslu ukrátiť veriteľov úpadcu nepreukázala. Žalobca (správne úpadca) ako kupujúci za nadobudnutie záväzkov nezískal žiadnu protihodnotu a zároveň uzatvorením predmetnej zmluvy bezdôvodne znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov, keďže jeho záväzky sa navýšili a tým došlo k ukráteniu jeho veriteľov. Žalovaná sa týmto znevýhodňujúcim a ukracujúcim úkonom bezdôvodne obohatila tým, že sa zbavila svojich záväzkov na úkor veriteľov žalobcu, a to v celkovej výške 76.456,89 eur. Uvedené preukazujú predložené listinné dôkazy, najmä zmluva o prevode časti podniku uzatvorená 31. januára 2011 medzi žalobcom a žalovanou a Odpoveď na výzvu na poskytnutie súčinnosti z 26. marca 2014, doručená správcovi 31. marca 2014 od obchodnej spoločnosti X., I.. O.., ktorá bola podľa vyjadrení žalovanej spoločnosťou poverenou na vedenie účtovníctva žalovanej. Žalovaná tiež nijakým spôsobom nepreukázala ocenenie hodnoty goodwillu. Goodwill ako iná majetková hodnota je pojmovo vymedzený ako trhom oceňovaná hodnota dobrého mena podniku, ktorá zvyšuje jeho celkovú hodnotu nad rámec sumy jeho fyzických aktív. Z účtovného hľadiska je goodwill súčasťou aktív nositeľa goodwillu, pričom ak je goodwill zahrnutý do obchodného majetku nositeľa goodwillu, musí byť jeho ocenenie podložené relevantným spôsobom, napríklad znaleckým posudkom. Goodwill žalovanej v žiadnom prípade nemohol dosahovať hodnotu 76.457,89 eur, keďže podnikanie žalovanej malo len malý rozsah a zároveň podnikanie bolo uskutočňované formou franchise spolupráce na základe zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice s obchodnou spoločnosťou O. O., O.. U.. L... Spotrebitelia využívajúci služby čerpacích staníc vo vlastníctve O. O., O.. U.. L.., ktoré boli prevádzkované žalovanou, sa bežne nemohli dozvedieť, kto
je prevádzkovateľom čerpacích staníc. Súd v súlade so závermi vyššie špecifikovaného uznesenia Krajského súdu v Prešove doplnil dokazovanie, ktorým skúmal veriteľov úpadcu, a to podaním žalobcu zo 4. novembra 2019, ktoré okrem iného obsahovalo aj zoznam pohľadávok úpadcu. Súd poukázal aj na skutočnosť, že samotný Krajský súd uviedol, že predpokladom každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo znamená také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že úpadca nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac znížila, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 2.7 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 9 ods. 1, § 57 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 prvá veta, § 59 ods. 2, ods. 3 prvá a tretia veta, § 60 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 62 ods. 1, ods. 5, § 63 ZKR. 2.8 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a priznal plne úspešnému žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tvrdila, že súd sa vo vzťahu k tomu, že hodnota goodwillu nemôže mať hodnotu uvedenú v zmluve o predaji časti podniku len uspokojil s tvrdením žalobcu a žiadnym spôsobom toto svoje tvrdenie bližšie nerozviedol. Má za to, že nie ona mala uniesť dôkazné bremeno v konaní a tak, ako namietala aj v konaní samom, išlo len o tvrdenia žalobcu, ktoré vyvrátila svojimi tvrdeniami (hodnota goodwillu zodpovedala systému práce, veľkosti podnikania a množstvu obchodných partnerov, ako aj spolupráci s obchodnou spoločnosťou O. O., O.. U.. L..). Podľa jej názoru sa súd uspokojil s tvrdeniami žalobcu o nemožnosti preukázať neexistenciu majetku hmotným dôkazom. V súvislosti s tým poukazuje na predchádzajúce zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktorý toto nedokázanie vytkol žalobcovi, a teda, že žalobca disponuje všetkými relevantnými podkladmi na preukázanie ním tvrdených skutočností, a to účtovnou evidenciou a pod, a teda je vybavený na to, aby si mohol splniť svoju dôkaznú povinnosť, a to že zmluva o prevode časti podniku ukrátila veriteľov. Trvá na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď tvrdil, že v tomto prípade nemožno ohodnotiť goodwill cenou, aká bola v zmluve o predaji časti podniku. Žalobca nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu a žiadny dôkaz nepredložil. Hodnotu goodwillu bola preukázaná, keďže táto bola určená obchodnou spoločnosťou vykonávajúcou účtovníctvo, zabezpečenou obchodnou spoločnosťou O. O., O.. U.. L.., a to pri realizácii akvizície úpadcu. Svedok podrobne popísal ako došlo k určeniu hodnoty goodwillu obchodnej spoločnosti, a to aj dôvody takéhoto postupu. Takisto nie je možné posúdiť, na základe čoho súd dospel k záveru o tom, že hodnota goodwillu nemohla dosiahnuť uvedenú sumu, ani jeho hodnotenie o tom, že došlo len k prevzatiu záväzku bez protiplnenia - toto tvrdenie nie je pravdivé. Hodnota goodwillu odzrkadľovala súhrn obchodných praktík, postupov pri zabezpečení fungovania obchodnej spoločnosti, nakoľko aj na základe toho jej spoločnosť chcela získať nadnárodná obchodná spoločnosť Shell prostredníctvom svojej slovenskej dcéry obchodnej spoločnosti O. O., O.. U.. L.., čo vyplýva aj z celkového účtovného postupu pri získaní spolupráce s jej spoločnosťou. Okrem toho tvrdenia o nedostatku majetku úpadcu nezohľadňujú vlastníctvo umývacích liniek, hodnota ktorých prekvapivo „sublimovala“ a presahovala hodnotu goodwillu. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta.
4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovanou a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.
6. Podľa § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
7. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
9. Odvolací súd na základe uvedeného skutkového stavu ako aj citovaných zákonných ustanovení právne uzatvára:
10. Odvolací súd opakovane konštatuje, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná uzatvorením zmluvy o predaji časti podniku z 31. januára 2011 znevýhodnila úpadcu prevzatím záväzkov vo výške 76.456,89 eur a tým aj ukrátila veriteľov úpadcu. V danom prípade len samotné uzatvorenie zmluvy o predaji časti podniku za 1,- euro bez ďalšieho nie je možné hodnotiť ako zmenšenie majetku dlžníka. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka - úpadcu sa ukráti uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. V danom prípade len samotné uzatvorenie zmluvy o predaji časti podniku za 1,- euro bez ďalšieho nie je možné hodnotiť ako zmenšenie majetku dlžníka. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka - úpadcu sa ukráti uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, teda, že v dôsledku tohto konkrétneho právneho úkonu dlžníka - úpadcu nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dôjde len k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, pretože týmto úkonom dlžníka - úpadcu nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa.
11. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd prvej inštancie ani po vrátení veci odvolacím súdom neskúmal, či majetok dlžníka - úpadcu aj v prípade zmenšenia majetku nepostačuje na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Žalobca ako nositeľ dôkaznej povinnosti vo vzťahu k preukázaniu základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR v postavení správcu konkurznej podstaty disponuje nevyhnutnými podkladmi, účtovnou závierkou a pod., teda je vybavený na to, aby si mohol splniť svoju dôkaznú povinnosť v danom sporovom konaní s rovnakým postavením strany sporu v rovine preukazovania, že predmetná zmluva o predaji časti podniku z 31. januára 2011 spôsobila ukrátenie veriteľa, či veriteľov úpadcu. Predpokladom každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo znamená také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľa dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno všetkých týchto skutočností je
na správcovi, t. j. na žalobcovi. Ani v posudzovanom prípade správca ako žalobca nepreukázal, že majetok dlžníka (úpadcu) nepostačuje na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktoré mali mať voči dlžníkovi (úpadcovi) a po účinnosti zmluvy o predaji časti podniku z 31. januára 2011 došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. že majetok dlžníka (úpadcu) nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok.
12. Za týchto okolností odvolací súd trvá na závere, ktorý vyslovil už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, že treba prisvedčiť žalovanej, že súd prvej inštancie prevzal argumentáciu žalobcu bezvýhradne. V nadväznosti na to odvolací súd opakovane dodáva, že ak k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov malo dôjsť uzatvorením zmluvy o predaji časti podniku z 31. januára 2011, tak správca mal v žalobe uviesť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou zmluvy o predaji časti podniku a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka (úpadcu) uspokojovať. Ide o primárny a elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. Žalobca preto musel v konaní preukázať, že majetok dlžníka následkom odporovaného právneho úkonu nepostačuje na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. či sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľa dlžníka. Takéto tvrdenie sa v žalobe nenachádza a ani počas konania nebolo zo strany žalobcu prezentované. Rovnako sa touto otázkou nezaoberal ani súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom.
13. K argumentom žalovanej súvisiacim s hodnotou goodwilu odvolací súd uvádza, že zatiaľ, čo súd prvej inštancie aj vo svojom v poradí druhom rozsudku vydanom v danej veci zopakoval svoje úvahy o hodnote goodwillu, z obsahu spisu je zrejmé, že to, čo v konaní strany sporu označovali ako „goodwill“ a hodnota čoho mala byť vo výške 76.456,89 eur, bol iba obchodnou spoločnosťou vykonávajúcou účtovníctvo určený rozdiel medzi súčtom hodnoty prevádzaných záväzkov a kúpnej ceny časti podniku a hodnotou prevádzaného majetku, a to nespochybnila ani žalovaná. Naviac sám žalobca v žalobe tvrdil, že do súpisu majetku všeobecnej podstaty je zapísaný goodwill v hodnote 51.861,- eur, a že tento súpis bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 81/2014 z 29. apríla 2014, čím ešte viac spochybnil skutočnosť, že by žalovaná suma reprezentovala goodwill úpadcu, ako aj to, že by zodpovedala jeho hodnote. Vzhľadom na to odvolací súd považuje za bezpredmetné, ďalej sa zaoberať otázkou skutočnej hodnoty goodwillu úpadcu.
14. Odvolací súd však ako dôvodnú hodnotí námietku žalovanej, že súd sa uspokojil s tvrdeniami žalobcu o nemožnosti preukázať neexistenciu majetku hmotným dôkazom. V nadväznosti na to odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že úpadca bol zapísaný do obchodného registra 12. októbra 2010 a zmluvu o predaji časti podniku so žalovanou uzatvoril až 31. januára 2011. Zároveň zatiaľ, čo zo strany žalobcu bola výška majetku a záväzkov v priebehu celého konania preukázaná len v rovine tvrdení, žalovaná doručila súdu prvej inštancie zmluvu o prevode časti podniku s prílohou, podľa ktorej bola touto zmluvou úpadcovi predaná časť podniku žalovanej za kúpnu cenu 1,- euro, pričom na úpadcu boli prevedené majetok v celkovej výške 990.151,15 eur a záväzky v celkovej výške 990.150,15 eur. Navyše ako už odvolací súd konštatoval vyššie, žalobca súdu prvej inštancie ani po vrátení veci odvolacím súdu nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že v čase uzatvorenia zmluvy o prevode časti podniku majetok preberajúceho nepostačoval na uspokojenie pohľadávok jeho veriteľov.
15. Žalovaná teda doručila súdu prvej inštancie listinný dôkaz (č. l. 48 a 48 spisu), s ktorým sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal a ktorý nielenže spochybňuje tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná previedla na úpadcu majetok v celkovej výške 865.868,40 eur a záväzky v celkovej výške 942,325,29 eur, ale spochybňuje aj hodnotu údajného goodwillu tvrdenú žalobcom, pretože v tejto prílohe je uvedená hodnota goodwillu ešte o 1,- euro vyššia ako je žalovaná suma.
16. Odvolací súd akceptuje aj námietku žalovanej, že tvrdenia o nedostatku majetku úpadcu nezohľadňujú vlastníctvo umývacích liniek, hodnota ktorých podľa nej prekvapivo „sublimovala“ a presahovala hodnotu goodwillu, keďže žalovaná doručila súdu prvej inštancie aj splátkové kalendáre k dohodám o platbách k zmluvám o finančnom leasingu č. XXXXXXX a č. XXXXXXX (č. l. 46 a 47 spisu), v zmysle ktorých bola žalovaná nájomníčkou a predmetom leasingu boli umývacie linky Soft Care Pro a Soft Care Pro SM22. Odvolací súd lustráciou v registri úpadcov verifikoval skutočnosť, či úpadca sa stal vlastníkom týchto umývacích liniek a zistil, že žalobca v Obchodnom vestníku č. 178/2014 z 18. septembra 2014 zverejnil doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o novú súpisovú zložku majetku, a to o umývaciu linku Soft Care Pro v hodnote 39.537,60 eur a umývaciu linku Soft Care Pro v hodnote 40.862,40 eur, pričom dôvodom ich zaradenia do súpisu bolo, že sú/boli majetkom patriacim úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu.
17. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovanej za dôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil.
18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP, ustanovením § 255 ods. 1 CSP a ustanovením § 257 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd má za to, že v danej veci existujú dôvody hodné osobitné zreteľa spočívajúce v tom, že úspešná žalovaná bola jedinou spoločníčkou a jedinou konateľkou úpadcu, a že neúspešný žalobca je správcom úpadcu.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).