Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Sd-8-2016.pdf
PDF · 112.19 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sd/8/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: JUDr. A. X., C. XXX/XX, N., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, predsedníčkou senátu JUDr. Martou Molnárovou, takto
rozhodol:
Krajský súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 30. apríla 2015 č. XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím zo dňa 16. mája 2016 č. XXX XXX XXXX X podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku z r u š u j e a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. 04. 2015 v spojení s rozhodnutím XXX XXX XXXX X zo dňa 16. 05. 2016 (ktorým bolo zmenené pôvodné rozhodnutie v časti odôvodnenia) zamietla podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. žiadosť navrhovateľa zo dňa 1. apríla 2015 o priznanie starobného dôchodku od 1. apríla 2012.
V prvom rozhodnutí, voči ktorému navrhovateľ podal opravný prostriedok, odporkyňa uviedla, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 01. 04. 2015 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 01. 04. 2012. v konaní o starobnom dôchodku bolo odporkyni Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky oznámené - potvrdenie zo dňa 02. 03. 2015 zn. SPOU-OSZ-30.606-25/2015 VZ, že podľa § 132, § 133 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení bol navrhovateľovi od 1. júla 1995 priznaný starobný dôchodok, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Z uvedeného potvrdenia ďalej vyplýva, že pre výmeru dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba 39 rokov a 146 dní (súd poznamenáva, že správne malo byť uvedené 36 rokov a 146 dní), z toho v III. pracovnej kategórii doba zamestnania od 19. 06. 1956 do 29. 10. 1959, v I. kategórii funkcií základná vojenská služba od 30. 10. 1959 do 30. 12. 1961, v III. pracovnej kategórii od 09. 01. 1962 do 14. 11. 1962, v I. kategórii funkcií doba služobného pomeru od 15. 11. 1962 do 30. 04. 1990, v III. pracovnej kategórii doba zamestnania od 18. 12. 1990 do 31. 12. 1991, doba evidencie na úrade práce od 01. 01. 1992 do 28. 02. 1993, ďalšia doba zamestnania od 01. 03.1993 do 18. 06. 1995. Po vzniku nároku bola započítaná doba od 19. júna 1995 do 30. júna 1995. Po právnej stránke poukázala na § 21 zák. č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek podľa zákonnej úpravy uvedenej v písm. a/, b/, c/, d/, e/ citovaného zákona, na aplikačnú prax, ktorú zosúladila s názorom Najvyššieho súdu SR uvedený napr. v rozsudku č. 7So/138/2011 z 15. 08. 2012 a dospela k záveru, že pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a pri určení dôchodkového veku v súvislosti so zaradením doby výkonu služby do I. kategórie funkcií vychádzala Sociálna poisťovňa z i z § 14 ods. 4, § 132 a § 175 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov. V rozhodnutí uviedla, že navrhovateľovi bol od 01. 07. 1995 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Svoje rozhodnutie odôvodnila i podľa § 128 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01. 07. 2002, s tým, že podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb., už posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určilo Ministerstvo vnútra SR. Konštatovala, že na nárok na výsluhový dôchodok, priznaný v sume starobného dôchodku navrhovateľovi bola zohľadnená všetka preukázaná doba. Preto nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže a preto žiadosť z 1. apríla 2015 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bolo potrebné zamietnuť.
Navrhovateľ v zmysle poučenia odporkyne v rozhodnutí, v lehote stanovenej zákonom podal opravný prostriedok, t. j. návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne, ktorým žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec jej vrátiť na nové konanie z dôvodu, že ho považuje za nezákonné pokiaľ sa odvoláva na potvrdenie Ministerstva vnútra SR zo dňa 02. 03. 2015. Poukázal na spis Ministerstva vnútra SR Bratislava a to na doklad z prílohy, z ktorého vyplýva, že na priznanie sumy uvedenej dávky bola zhodnotená celková doba poistenia v inkriminovanej dobe v rozsahu 36 rokov a 146 dní a nie 39 rokov a 146 dní, ako to tvrdí Sociálna poisťovňa. Pokiaľ ide o jeho pracovnú činnosť, uviedol že pracoval ešte do 15. 04. 1996 a skončil pracovnú aktivitu 31. 12. 1996, ktoré informácie nakoniec potvrdila aj samotná poisťovňa v prípise o stave individuálneho účtu poistenca. Týmto skutočnostiam sa odporkyňa nevenovala pri zamietnutí jeho žiadosti o starobný dôchodok a nevzala ich do úvahy pri posudzovaní žiadosti. Pokiaľ ide o doby zamestnania po 01. 07. 1995, tieto doby neboli zhodnotené vo všeobecnom systéme, ani v žiadnom inom systéme, keďže výsluhový dôchodok poberá od 01. 07. 1995 a pracoval do 31. 12. 1996. Navrhovateľ uviedol, že odpracoval celkom 29 rokov služby v I. kategórii funkcií po dosiahnutí veku 55 rokov, teda doby služby viac ako 20 rokov, preto splnil podmienku nároku na starobný dôchodok. Do 01. 07. 2002 tejto doby získal aj 25 odpracovaných rokov (poistnej doby vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a potrebný fyzický vek) a z tohto dôvodu požiadal o starobný dôchodok. Dňom 01. 07. 1995 mu bol priznaný starobný dôchodok, ktorý sa od 01. 07. 2002 považuje za výsluhový dôchodok, a tento výsluhový dôchodok mu bol vždy zvyšovaný. Navrhovateľ zdôraznil, že naposledy mu bol výsluhový dôchodok zvyšovaný 01. 07. 2014, ale iba za služobný pomer, t. j. 29 rokov služobného pomeru a priložil posledné rozhodnutie Ministerstva vnútra SR. Navrhovateľ kladie otázku "a čo odpracované roky" (podľa poisťovne ešte 10 rokov lebo uvádza 39 rokov). Navrhovateľ je toho názoru, že v konaní o rozhodovaní jeho žiadosti o starobný dôchodok, či jeho pomernej časti Sociálna poisťovňa vychádzala z nepresných (alebo neúplných) údajov a tieto východiskové stavy mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej pri zamietnutí jeho žiadosti o starobný dôchodok.
Odporkyňa k návrhu navrhovateľa (opravný prostriedok) predložila súdu dávkový spis spolu s doplňujúcim rozhodnutím, v časti odôvodnenia, zo dňa 16. 05. 2016 č. XXX XXX XXXX 0, v ktorom v podstate uviedla tie isté dôvody ako v prvom rozhodnutí zo dňa 30. 04. 2015 s odchýlkou iba právnej argumentácii s poukazom na § 128 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. júla 2002, ktoré ustanovenie vynechala v tomto novom doplňujúcom rozhodnutí. V tomto doplňujúcom rozhodnutí po právnej stránke poukázala na tie isté ustanovenia zákonov a uviedla, že právne významnou skutočnosťou pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok je skutočnosť, že navrhovateľovi bol už priznaný starobný dôchodok podľa piatej časti zák. č. 100/1988 Zb., ktorý súčasne vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zák. č. 100/1988 resp. podľa § 65 zák. č. 461/2003 Z. z. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi nemôže vzniknúť
Odporkyňa podala i vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa, v ktorom v podstate uviedla tie isté dôvody ako v doplňujúcom rozhodnutí zo dňa 16. 05. 2016 a navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutia odporkyne ako vecne správne potvrdil. Odporkyňa poukázala na dávkový spis, z ktorého vyplynulo, že navrhovateľ žiadosťou z 01. 04. 2015 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku od 01. 04. 2012, avšak podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. p. OZS-30.606/2-95 z 19. júna 1995 bol navrhovateľovi od 1. júla 1995 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý bol podľa § 125 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prekvalifikovaný od 1. júla 2002 na výsluhový dôchodok, ktorý je starobný dôchodok, a ktorý je navrhovateľovi naďalej vyplácaný útvarom Ministerstva vnútra SR. Za výsluhový dôchodok sa iba považuje na účely jeho ďalšej výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vojakov. Priznanie starobného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa zák. č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľovi preto nemožno priznať ďalší starobný dôchodok, má však nárok na zvýšenie starobného dôchodku za doby zamestnania, ktoré neboli zhodnotené pre nárok na výšku jeho starobného dôchodku priznaného od 1. Júla 1995, pričom právomoc rozhodnúť o takomto zvýšení starobného dôchodku patrí Ministerstvu vnútra SR. Je toho názoru, že požiadavka navrhovateľa uložiť Sociálnej poisťovni povinnosť priznať mu starobný dôchodok nie je opodstatnená, keďže odpracované roky po priznaní starobného dôchodku mu budú zhodnotené jeho zvýšením, o ktorom je príslušný rozhodovať útvar sociálneho zabezpečenia policajtov Ministerstva vnútra SR. Záverom podotkla, že navrhovateľ má možnosť požiadať za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku, ktorého suma bola určená podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení účinných do 31. decembra 2003 a to útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR, ktorý starobný dôchodok priznal a vypláca. Uvedené sa vzťahuje na poistencov, ktorí podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórii funkcií a bola im priznaná dôchodková dávka, ktorá sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok.
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že nemá v starobnom dôchodku zhodnotených 39 rokov a 146 dní obdobia dôchodkového poistenia ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí, ale len 36 rokov a 136 dní, ako sa uvádza v oznámení Ministerstva vnútra SR zo dňa 02. 03. 2015 a v rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku zo dňa 19. júna 1995, odporkyňa uviedla, že išlo o chybu napadnutého rozhodnutia v písaní, ktorá bola odstránená vydaním zmeneného rozhodnutia z 20. apríla 2016 v znení rozhodnutia zo 16. mája 2016, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie zmenené v časti odôvodnenia.
Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1, § 246b ods. 2 OSP v spojení s § 492 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný od 1. júla 2016), preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, na pojednávaní, v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne pred pojednávaním (§ 101 ods. 2 OSP), v rozsahu dôvodov návrhu (opravný prostriedok navrhovateľa) v súlade s § 492 ods. 1 Správny súdny poriadok v spojení s § 250l ods. 2, § 249 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že návrh je dôvodný a preto rozhodnutie odporkyne bolo potrebné podľa § 250q ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zrušiť a vec jej vrátiť na nové konanie pre nesprávne právne posúdenie (§ 250j ods. 2 písm. a/ OSP).
Predmetom konania na súde bolo preskúmanie rozhodnutí odporkyne, preto primárne, v medziach odvolania, preskúmal súd napadnuté rozhodnutia odporkyne ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, pričom skúmal či odporkyňa správne po právnej stránke posúdila žiadosť navrhovateľa.
Podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení: (1) Občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l).
Podľa § 129 zákona č. 100/1988 Zb., pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len "vojaci z povolania"), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.
Podľa § 132 zákona č.100/1988 Zb. ods. 1 písm. a) , vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií. V zmysle § 14 ods. 4 zákona č.100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129), t. j. aj príslušníkov zborov nápravnej výchovy (neskôr Zboru väzenskej a justičnej stráže), zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
Podľa § 175 zákona č.100/1988 Zb. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.decembra 2023.
Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva.
Podľa § 65 ods.1 zákona č.461/2003 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 65 ods.2).
Podľa prechodného ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.
V konaní správneho súdnictva úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
Súd žiadal dávkový spis i od Ministerstva vnútra SR, odbor sociálneho zabezpečenia, Bratislava, ktorý predložil iba fotokópie spisového materiálu týkajúce sa výsluhového dôchodku navrhovateľa, a ktorý nebol súčasťou dávkového spisu odporkyne. Zo spisového materiálu mal súd za preukázané, že navrhovateľ sa narodil 19. 06. 1940. Dôchodkový vek 55 rokov podľa § 132 ods. 1 písm. a) v spojení s § 129 zákona č.100/1988 Zb. dovŕšil dňom 19. 06. 1995. Uvedený dôchodkový vek napokon vyplýva aj z rozhodnutia Ministerstva vnútra SR z 20. júna 1995, ktorým bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok od 1. júla 1995. Navrhovateľ od 15. 11. 1962 do 30. 04. 1990 vykonával 29 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, teda viac ako 20 rokov, v súlade s § 175 zákona č.100/1988 Zb. mu zostal zachovaný nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov.
Navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č.100/1988 Zb., keďže vek 55 rokov dovŕšil predo dňom účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, t. j. pred 1. júlom 2002, ktorý sa podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona v osobitnom systéme.
Zo spisu je zrejmé, že navrhovateľovi rozhodnutím Ministerstva vnútra SR Bratislava zo dňa 20. 06. 1995 bol priznaný starobný dôchodok podľa § 132, § 132 zákona č.100/1988 Zb. (bez bližšej špecifikácii príslušného odseku a písmena). Z evidenčných listov o dobách zamestnania vyplýva, že okrem doby štúdia, ktorá nebola zhodnotená pre výšku výsluhovej dávky, navrhovateľ získal dobu služby od 15. 11. 1962 do 30. 04. 1990 v rozsahu 29 rokov zaradenú do I. kategórie funkcií, ďalej 7 rokov civilného zamestnania zaradené do III. kategórie funkcií. Dôchodok mu bol vymeraný podľa § 12 a § 131 zákona č.100/1988 Zb. za roky 1985, 1988, 1989, 1992, 1994.
Vychádzajúc z postupnosti legislatívnych zmien je zrejmé, že vznik nároku na výsluhový dôchodok nie je odvodený od dovŕšenia veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov (62 rokov) o sociálnom zabezpečení, resp. o sociálnom poistení. Výsluhový dôchodok je založený len na princípe výsluhy, t. j. trvania služobného pomeru počas určeného počtu rokov. Zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku (62) podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení).
Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 126 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
Podľa doložených listín navrhovateľ pracoval i po priznaní starobného dôchodku od 01. 07. 1995. Pracovnú aktivitu skončil 31. 12. 1996 a bol poistený i vo všeobecnom systéme poistenia (GSG v likvidácii Bratislava, Slovenská televízia Bratislava, č. l. 8 - 10 spisu), ktorá doba mu nebola zohľadnená v osobitnom ani všeobecnom systéme poistenia. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra SR z 20. júna 1995, ako i z oznámenia zo dňa 10. 08. 2016 (zaslané na vyžiadanie krajského súdu) vyplýva, že pri priznaní starobného dôchodku navrhovateľovi bola poistencovi (navrhovateľovi) zhodnotená preukázaná doba zamestnania (služby) a poistenia získaná v jednotlivých rozpísaných pracovných kategórií funkcií do 30. 06. 1995 a pre výmer starobného dôchodku mu bola započítaná preukázaná doba služby (zamestnania) iba do 30. 06. 1995. Navrhovateľ predložil súdu i rozhodnutie MV SR z 01. 07. 2014 a 01. 07. 2016 o zvyšovaní výsluhového dôchodku, z ktorých vyplýva, že valorizácia sa vzťahovala iba na dobu trvania služobného pomeru 29 rokov.
V konaní nebolo sporné, že navrhovateľovi je od 01. 07. 1995 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 1. júla 2002 podľa § 125 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na výsluhový dôchodok (dňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len "zákon č. 328/2002 Z. z.").
Súd je toho názoru, s poukazom na rozhodnutie NS SR č. 9So/139/2012, že Sociálne zabezpečenie príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície za tzv. zvyškové doby osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z., (a ani predchádzajúcimi predpismi), nie je upravené. U navrhovateľa pri posudzovaní spornej doby je potrebné vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, lebo iný záver by viedol k tomu, že napriek získaniu dôb poistenia v dvoch systémoch sociálneho zabezpečenia by časť týchto dôb nebola pre výšku dôchodku započítaná ani v jednom z týchto systémov.
Z písomnej informácie odporkyne o stave individuálneho účtu poistenca k 31. 12. 2003 vyplýva, že odporkyňa eviduje u navrhovateľa obdobie dôchodkového poistenia 950 dní, t. j. 2 roky a 220 dní, čo je 2.6028 roka, ktoré nebolo zhodnotené v žiadnom systéme poistenia.
Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania).
Zo zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia sa nepovažujú len doby služby policajta (§ 255 ods.5).
Z ust. § 209 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
Odporkyňa v obidvoch rozhodnutiach vo výroku uviedla, že žiadosť navrhovateľa zo dňa 01. 04. 2015 zamietla z dôvodu, že neboli splnené podmienky podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. V odôvodnení rozhodnutia ale už cituje ust. § 21 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zákona č. 100/1988 Zb. a z výroku rozhodnutia nie je možné zistiť podľa ktorého konkrétneho odseku a písmena § 21 cit. zákona vo veci rozhodla, keďže každé plemeno ust. § 21 rieši iné zákonné podmienky nárok na starobný dôchodok, ak bol občan zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol zákonom stanovený vek, upravený práve v jednotlivých písmenách.
V priebehu konania na súde odporkyňa vydala dňa 16. 05. 2016 druhé rozhodnutie v preskúmavanej veci navrhovateľa, v ktorom uviedla tie isté dôvody ako v prvom rozhodnutí zo dňa 30. 04. 2015 s odchýlkou právnej argumentácii ust. § 128 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. júla 2002, ktoré ustanovenie v tomto novom rozhodnutí vynechala a uviedla, že podľa správneho poriadku a z dôvodu právnej istoty, "týmto rozhodnutím mení rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 20. apríla 2016 v časti odôvodnenia". Prvé rozhodnutie je ale zo dňa 30. 04. 2015.
Podľa ust. § 209 ods. 7 cit. zákona, chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. Zákon neuvádza, že správny orgán vydá úplne iné rozhodnutie, v ktorom zmení i právnu argumentáciu, teda hmotnoprávne posúdenie nároku žiadateľa.
Súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné i pre jeho nezrozumiteľnosť. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková, ale ja logická nezrozumiteľnosť. Správny orgán riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, keďže v dostatočnej miere neuvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá a ktorý má odraz v odôvodnení po hmotnoprávnej stránke (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru predstavujú procesný rámec, a to najmä princípy riadneho a spravodlivého procesu, ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tomto smere súd považuje za potrebné uviesť, že nepostačuje, aby rozhodnutie bolo zrozumiteľné nielen pre orgán, ktorý ho vydal, ale rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre účastníka konania (vyložiť obsah príslušného ustanovenia použitého právneho predpisu v spojení so zabezpečenými dôkazmi), najmä ak sa ním účastníkovi nepriznal nárok, o ktorý žiadal v zmysle zákona.
Pokiaľ odporkyňa poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 10So/23/2014 zo dňa 25. marca 2015 a ďalšie rozhodnutia citované vo vyjadrení. Súd je toho názoru, že sa nimi dôsledne neriadila, keď zamietol žiadosť navrhovateľa. Pokiaľ odporkyňa tvrdí, že v prípade navrhovateľa priznanie starobného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa zák. č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov, a že navrhovateľ má však nárok na zvýšenie starobného dôchodku za doby zamestnania, ktoré neboli zhodnotené pre nárok na výšku jeho starobného dôchodku priznaného od 1. júla 1995, pričom právomoc rozhodnúť o takomto zvýšení starobného dôchodku patrí Ministerstvu vnútra SR, potom podľa názoru súdu mala odporkyňa postupovať podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 10So/81/2014 zo dňa 17. 07. 2015, ktorý riešil obdobný prípad.
Podľa jeho záverov, ak navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok vznikol v roku 1995 podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., vo výške podľa § 133 ods. zákona č. 100/1988 Zb. a zostal zachovaný podľa § 175 zákona č. 100/1988Zb. v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., teda podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ale o jeho priznanie požiadal od 01. 04. 2012 žiadosťou adresovanou odporkyni a navrhovateľ a bol po vzniku nároku na starobný dôchodok naďalej zamestnaný v civilnom zamestnaní a jeho nárok na starobný dôchodok nevznikol podľa zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodnúť o nároku navrhovateľa na zvýšenie starobného dôchodku je daná právomoc príslušného orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky."
Podľa § 114 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. orgánmi sociálneho zabezpečenia sú Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí a ďalšie štátne orgány určené zákonmi národných rád. Ak ide o sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, sú orgánmi sociálneho zabezpečenia ministerstvá národnej obrany a vnútra, ministerstvá vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík a orgány uvedené v § 142. O sociálnom zabezpečení príslušníkov Policajného zboru a Železničnej polície rozhodujú príslušné orgány Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Kompetencia príslušných orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodnúť o sociálnom zabezpečení policajtov teda aj o nároku na starobný dôchodok, nie je v danom prípade ustanovením § 143a bodu 1 zákona č. 328/2002 Z. z. dotknutá, keďže navrhovateľ nebol od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003. V právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatniť kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava, alebo zákon. Povinnosťou každého správneho orgánu verejnej moci je konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR).
Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 3 v spojení s § 250j ods. 2 písm. a) OSP (účinný do 30. 06. 2016) v spojení s § 492 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok zrušil, keďže svoju kompetenciu neuplatnila v súlade so zákonom a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne opätovne posúdiť nárok navrhovateľa v zmysle vyššie uvedených ustanovení a jej záverov uvedených v priebehu súdneho konania a o žiadosti navrhovateľa opätovne rozhodnúť, pričom je viazaná právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 OSP).
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250l v spojitosti s § 250k ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, keďže tieto konania sú oslobodené od súdnych poplatkov a iné trovy konania si navrhovateľ neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).