Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-164-2013.pdf
PDF · 147.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6C/164/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci žalobkyne: U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. R. D., H. XXX/X, zast. Mgr. Rastislavom Škultétym, advokátom so sídlom Bánovce nad Bebravou, Radlinského 678/1, proti žalovanému: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. C. XXX, zast. JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom Trenčín, Palackého 85/5, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán pripadá do výlučného vlastníctva žalobkyne:
- gauč, vysávač, kuchynský robot a šijací stroj v celkovej hodnote 500,- eur
II. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán pripadá do výlučného vlastníctva žalovaného:
- kuchynská linka, spálňová zostava, koberec, televízor, sporák, chladnička, stôl so stoličkami, digestor, kuchynský drez v celkovej hodnote 500,- eur
- nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území J. C., zapísaná na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor ako stavba - dvojgaráž pre osobný automobil súp. č. XXXX na parc. č. 67/4 a 67/15 v hodnote 4400,- eur
- nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území J. C., zapísaná na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, Katastrálnym odborom ako parcela registra "E" parc. č. 343/101 - orná pôda vo výmere 593 m? v podiele ? v hodnote 410,- eur
- nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území J. C. , zapísaná na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, Katastrálnym odborom ako parcela registra "E" parc. č. 343/201 - orná pôda vo výmere 484 m? v podiele ? v hodnote 21,60 eur.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 2830,74 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
V. Štát má rovným dielom nárok proti stranám na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom, doručeným súdu dňa 20.12.2013 žiadala žalobkyňa vyporiadať BSM, zaniknuté rozvodom účastníkov. Rozhodnutie o rozvode manželstva účastníkov nadobudlo právoplatnosť dňa 13.01.2011. V návrhu uviedla, že počas trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľný majetok : nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území J. C., zapísanou na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, Katastrálnym
odborom ako parcely registra "C" parc. Č. 67/4-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 62 m?, prac. Č. 67/5 -ostatné plochy vo výmere 36 m? a stavba - dvojgaráž pre osobný automobil súp. Č. XXXX na parc. Č. 67/4 a 67/15 v podiele 1/1 a nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území J. C. , zapísaná na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, Katastrálnym odborom ako parcela registra " E" parc. Č. 343/1 - orná pôda v celkovej výmere 1194 m? v podiele 1/2. Ďalej uviedla, že počas manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov hnuteľný majetok a to: kuchynská linka v nadobúdacej hodnote 1.160,- eur, spálňová zostava v nadobúdacej hodnote 663,- eur, gauč v nadobúdacej hodnote 1.160,- eur, koberec v nadobúdacej hodnote 1.160,- eur, televízor v nadobúdacej hodnote 1.160,- eur, sporák v nadobúdacej hodnote 330,- eur, chladnička v nadobúdacej hodnote 330,- eur, stôl so stoličkami v nadobúdacej hodnote 232,- eur, digestor v nadobúdacej hodnote 66,- eur, kuchynský drez v nadobúdacej hodnote 33,- eur, osobný automobil VW Golf v nadobúdacej hodnote 5.6000,- eur, historický motocykel v nadobúdacej hodnote 2.000,- eur, vysávač v nadobúdacej hodnote 200,- eur, kuchynský robot v nadobúdacej hodnote 265,- eur, šijací stroj v nadobúdacej hodnote 265,- eur. V žalobe uviedla, že so žalovaným nedokáže uzatvoriť obojstranne akceptovateľnú dohodu o vyporiadanie zaniknutého BSM a problematické zostávajú najmä finančné prostriedky vo výške 16.596,- eur, ktoré dostala žalobkyňa počas trvania manželstva od rodičov a 2.200,- eur, ktoré dostala od svojej sestry. Záverom uviedla, že navrhuje prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného všetky vyššie špecifikované nehnuteľnosti a hnuteľné veci a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný obdrží majetok vo väčšom rozsahu a hodnote, je jej povinný vyplatiť peňažnú sumu.
2. Žalovaný sa k návrhu žalobkyne vyjadril dňa 23.06.2014, kedy uviedol k finančným prostriedkom v celkovej výške 500.000,- Sk že tieto boli vyplatené rodičmi žalobkyne ešte počas trvania manželstva a boli poukázané na vkladnú knižku vedenú v I. I., O..I.. znejúcej na jeho meno a považoval ich a považuje ich za spoločný dar žalobkyni a žalovanému od rodičov žalobkyne. Ďalej uviedol, že zo spomínaných finančných prostriedkov ale aj z finančných prostriedkov patriacich do BSM (zo mzdy žalovaného) bolo splácané stavebné sporenie zriadené v prospech oboch maloletých detí a manželov v N. I. I., O..I.., pričom sa jednalo celkovo o 4 stavebné sporenia, kde takto nasporené finančné prostriedky žalobkyňa ešte počas trvania manželstva bez vedomia žalovaného vybrala a použila na kúpu bytu, ktorého vlastníkmi sú jej rodičia. Žalovaný žiada vyplatenie polovice týchto finančných prostriedkov zo stavebných sporení . Nadobúdacia hodnote historického motocykla je 25.000,- Sk a nie suma, ktorú uviedla žalobkyňa. Osobný automobil žiada, aby bol vysporiadaný v jeho prospech a uviedol jeho nadobúdaciu hodnotu 140.000,-Sk a tiež žiada o vyporiadanie nehnuteľnosti v jeho prospech. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že ešte počas manželstva vyplatil manželke sumu 100.000,-Sk titulom vysporiadania hodnoty osobného automobilu, o čom predložil aj dôkaz (potvrdenie z banky). Tieto finančné prostriedky si žalovaný požičal a po rozvode manželstva pôžičku začal splácať. K vyjadreniu pripojil aj listinné dôkazy vo fotokópii: potvrdenia o rozdelení zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 14.05.2008, vkladná knižky na meno K. K., záručný list na obnitkovací stroj GN1-113, záručný list na šijací stroj BROTHER typ BS-2400, príjmový doklad na sumu 23.746,- Sk , faktúry na sumu 23.746,- Sk, záručný list na televízor, faktúra č. 69090252. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov: S. K. K. H., C. H., K. H., E. J., Ľ. K., a listinami: doklad o hotovostnom vklade na sumu 100000,- Sk zo dňa 04.08.2008 č.l. 40, potvrdenie o rozdelení zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 14.05.2008 č.l. 41, vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno K. K. č.l. 42-46, kúpna zmluva s vedľajším dojednaním uzatvorená dňa 16.12.1998 č.l. 64-67, stavebné povolenie zo dňa 16.09.1999 č.l. 68-70, výpis z účtu v N. I. I. č.l. 71, ftc. darovacia zmluva zo dňa 01.12.1998 č.l.72, zmluva o pôžičke zo dňa 28.04.2008 č.l. 73, faktúry, bločky a príjmové dokladov o zakúpení stavebného materiálu na č.l. 78-86, kolaudačné rozhodnutie zo dňa 28.08.2003 č.l. 87-88, vyjadrenie sa k žiadosti I. I., O..I.. č.l. 94, odpoveď na žiadosť T. D., O..I.. č.l. 96-97, geometrický plán č.l. 101-103, výpisy z účtu N. I. I., O..I.. a spis Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 4C/132/2010 a Rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.kon. 1P/360/2008-19. Súd ustanovil znalca Ing. Jozefa Piláta, ktorý vypracoval písomný znalecký posudok a súd znalca aj vypočul.
4. Žalobkyňa vo výpovediach uviedla, že za slobodna, 5 rokov sporila stavebné sporenie, šiesty rok sa splácalo už za trvania manželstva. Z tohto stavebného sporenia dostala 50 tis. Sk, žalovaný zobral úver 50 tis. Sk, čiže na účet jej prišlo 100 tis. Sk. Stavebné sporenie uzatvorené pred uzavretím manželstva, ktoré trvalo aj rok po uzavretí manželstva sa vybralo a potom sa založilo ďalšie stavebné sporenie na ňu a na deti, to je tých 199 tis. Sk, čo vybrala. Ten úver 50 tis. Sk splácala zo mzdy, lebo žalovaný nepracoval. Na ďalšie stavebné sporenia prispievali spoločne, boli manželia. Žalovaný si bez jej dovolenia tieto prostriedky vybral, kúpil za ne starú motorku. Keď jej rodičia dali 500 tis. Sk, dali to na knižku, ktorú
mal on založenú, lebo nechceli otvárať novú knižku. Vybral 250 tis. na nové auto, 60 tis. dal na strechu svojim rodičom, do garáže si stále kupoval veci. Jej peniaze sa míňali a on si svoje peniaze dával na knižku. Pracoval aj v Rakúsku, aj tie si dával peniaze na knižku. Pokiaľ ide o pozemok, 250 tis. Sk jej zobral žalovaný, rodičia jej chceli kúpiť pozemok, ten stál 650 tis. Sk, ešte rodičia doplácali 400 tis. Sk. Ten pozemok sa potom previedol na brata, žalovaný to podpísal, on tam nedával žiadne peniaze, keby bol dal, nebol by to podpísal.
5. Žalovaný uviedol k stavebnému sporeniu, že žalobkyňa mala za slobodna stavebné sporenie vo výške 50 tis. Sk, počas manželstva ho ešte splácali, je pravda, že sa zobral úver 50 tis. Sk, tieto peniaze dali do banky, lebo v banke boli vyššie úroky, než čo sa splácalo na stavebnom úvere, takže úver splácali z peňazí čo im vyplácala banka. Nielen manželka mala za slobodna sporenie, aj žalovaný mal za slobodna sporenie mladých, ktoré mu sporili rodičia vo výške 40 tis. Sk. Keď pracoval v Rakúsku, peniaze odtiaľ použil na kúpu sedacej súpravy, kuchynskej linky a spálne, nemal ich na žiadnej knižke. Boli na účte vo C., ale boli použité na zariadenie domácnosti. Kúpil si motorku, bol to jeho sen, ale bola to stará motorka, nebola evidovaná, nedalo sa s ňou jazdiť. Musel ju predať za 15 tis. Sk, lebo bol nezamestnaný aby mohol manželke platiť výživné. Pokiaľ ide o dar od rodičov žalobkyne, tie peniaze dali im obidvom, dali ich na jeho vkladnú knižku. Ak by ich chceli darovať len manželke, neboli by ich dávali na jeho knižku. Bol to ich úmysel darovať to obidvom. Pokiaľ ide o výber 170 tis. Sk, auto stálo len 145 tis., ale vybratých bolo len 170 Sk. Ďalší výber 50 tis. Sk bol na stavebné sporenia, lebo mali stavebné sporenia na deti a on s manželkou mali spoločnú zmluvu, tam sa mohli vložiť dva vklady so štátnou prémiou. Na to teda išla časť peňazí, za zvyšok sa kúpil pozemok. Je pravda, že rodičia žalobkyne doplatili ďalších 450 tis. Sk, pozemok ani nechceli. Nie je pravda, že doňho nič neinvestoval, investoval do neho svoj vlastný čas, robilo sa tam odkanalizovanie pozemku, kúpili kvádre za 8 tis. Sk, ktoré platil. On tam neplánoval stavať, len jej rodičia chceli, aby postavili dom v Bánovciach. On s tým neplánoval nič, preto sa pozemok potom prepísal na brata žalobkyne. Pokiaľ ide o pôžičku na auto, 100 tis. Sk mu dávali J., sú to bratovi bývalí svokrovci, vedia o tom, lebo oni mu to požičiavali. Nebol schopný pôžičku splácať tak ako bolo dohodnuté, uhradil ju za neho brat, po rozvode mu začal splácať, doteraz ju spláca.
6. Svedok S. K. otec žalovaného vo výpovedi dňa 28.10.2014 uviedol, že v roku 1990 bolo v územnom pláne obce stanovené, že pred jeho rodinným domom na obecnom pozemku bude výstavba garáží. Ten pozemok bol úzky, keby si postavil pred dom auto, tak by druhý s autom do garáže nevošiel, preto, aby mal pokoj, podal si žiadosť. V roku 1995 si dal vypracovať geometrický plán. Bol v stavebnej komisii obce a vybavoval všetko potrebné na stavbu na svoje náklady. Takisto si dal na svoje náklady vybagrovať terén, dal bagristom 5 000 Sk. V r. 1995 začala výstavba. V r. 1999 prišla námietka, že sú tam chránené kvetiny, posudzovalo to životné prostredie, ale povedali, že keďže sú už terénne úpravy takto urobené, nie je potrebné, aby oni konali. Už v r. 1995 to chcel previesť na syna, ale keďže jeho peniaze boli iné ako jeho peniaze, všetko to financoval (svedok) a potom dal synovi 3 000 Sk, aby si on z jeho peňazí ten pozemok mohol vyplatiť. V r. 2003 sa stavba skolaudovala, ale tá parcela bola už vedená naňho.
7. Svedok K. H., brat žalobkyne dňa 28.10.2014 uviedol, že rodičia sa narobili, aby žalobkyňa dostala nejaké peniaze. Verí, že keď niekto šetrí a druhý šafári, tak sa peniaze rozkotúľajú. Chcel by, aby sa aspoň vrátili tie peniaze, čo jej dali rodičia. Vie, že jej rodičia dali 500 tisíc Sk, aby si mladí pomohli, lebo chceli byt.
8. Svedok C. H., otec žalobkyne dňa 28.10.2014 uviedol, že nikto nepočítal s tým, čo sa udialo. Chceli ich podporiť, aby si mohli kúpiť byt v Bánovciach. Dcéra tam nechcela bývať u nich, jeho otec ho prosil, aby tam išla bývať. Snažili sa, aby sa mali dobre, tak predali chalupu a všetkým rovnako rozdelili. Niekto to zneužil, 10 rokov tam bola a prišla bez peňazí, všetko sa tam premárnilo. Tie peniaze, čo dávala manželka svedka na knižku, to je tam zaevidované. Oboch ich stále podporovali. On (svedok) jej dal na kúpu bytu v Bánovciach, aby nemusela dochádzať ďaleko. Ďalej uviedol, že dcére darovali pol milióna korún a jeho manželka bola tie peniaze previesť dcére v banke. Peniaze dostali za chalupu, čo predali a hneď to dávali deťom.
9. Svedkyňa K. H., matka žalobkyne dňa 28.10.2014 uviedla, že peniaze, čo predali dom, dali deťom. Ona dala žalobkyni 500 tis. Sk, aby si kúpila nejaký bytík. Dala jej to do banky. Dcéra jej povedala, že to ide dávať na knižku manžela. Žalovaný tam podľa nej nebol, presne si nepamätá.
10. Svedkyňa E. J., dňa 12.01.2015 uviedla, že žalovaný je brat jej bývalého zaťa, teraz sa už so žalovaným nestretávajú, s bývalým zaťom sa stretávajú. Žalovanému požičali peniaze. Bolo to tak, že jej dcéra ju oslovila, že K. má problémy s bývalou manželkou, niečo ohľadom auta, že by potreboval požičať peniaze tak na jeden rok. Tiež jej (svedkyni) povedala, že oni za to ručia, že ak to nesplatí on, tak jej to vrátia oni. Majú v banke termínovaný účet na jeden rok. Povedala mu požičia ak má istotu, že sa jej peniaze vrátia. Dcéra navrhla, že spíšu dohodu, to aj urobila, zať s dcérou priniesli písomnú zmluvu, podpísali ju. Peniaze dávali K., boli pri tom aj dcéra a zať. Po roku jej peniaze vrátili, ona im vrátila zmluvu. Asi pred pol rokom prišla k nim žalobkyňa s otcom a bratom sa na to pýtať. Vysvetlila (svedkyňa) im to presne tak ako teraz tu, zdalo sa, že to akceptovali. Ďalej uviedla, že peňažné prostriedky vo výške 110 tisíc Sk poskytla žalovanému v roku 2008, asi v marci, presne si už nepamätá.
11. Svedok Ľ. K., brat žalovaného dňa 12.01.2015 uviedol, že pár dní predtým než prišlo k pôžičke ktorú si jeho brat bral od jeho (svedka) bývalých svokrovcov, mu volala mama, že bývalý K. svokor prišiel k nim do J. C., a že chcú, aby K. vrátil nejaké peniaze. On (svedok) vtedy uložil peniaze na stavebné sporenie, nemal voľné peniaze, ale povedal, že sa opýta svokry. Spolu s manželkou sa pýtali svokrovcov s tým, že ak to nevráti K., vrátia im to, keď im o rok skončí stavebné sporenie. Vtedy sa (svedok) pýtal aj právnikov v Trenčíne, tí povedali, že akékoľvek vyrovnávanie medzi manželmi za trvania manželstva je bezpredmetné, aj keby bola podpísaná takáto zmluva, tak nemá právny účinok. K. to napriek tomu chcel, povedal, že to chce dať do poriadku, že sú tam vyhrážky zo strany jeho svokra. Preto svedok pripravil zmluvu, pripravil listinu o prevzatí peňazí, aby to dal podpísať U., ale nedal. Tiež žalovanému vravel, aby si dal overiť u notára, že to bolo v tom termíne požičiavané, ale to neurobil. Svokrovci doniesli peniaze k sebe do bytu, bol (svedok) pri tom aj manželka svedka a K., vedeli, že sú to peniaze, ktoré má dať U. za auto. Peniaze si požičal, ale nevrátil nič. Po roku svokrovcom previedol peniaze z môjho účtu, svokra mu vrátila zmluvu, takže K. zostal dlžný jemu. Doteraz tie peniaze nevrátil. Ďalej uviedol, že pôžička bola poskytnutá vo výške 110 tisíc Sk v apríli 2008 s tým, že potom v marci 2009 previedol peniaze na účet v svokrovcov, má o tom ja záznam, keby bolo treba. Nepamätá si v koľkých zneniach bola vypracovaná zmluva o pôžičke a dnes sa dozvedel že sú dve znenia. Doniesol bratovej zástupkyni tú zmluvu, ktorú mal od svokry. Na tej čo mal K., nie sú uvedení ako ručitelia, na tej, ktorú mala svokra, sa podpísali ako ručitelia, aby mali istotu, že im peniaze vrátia. Na zmluve, ktorú mala svokra bolo uvedené, že za tú pôžičku ručí, aj s manželkou a túto aj podpísali. Už teraz nevie, prečo to takto urobil, že vypracoval dve verzie zmluvy, možno K. nechcel, aby tam ony figurovali, a on (svedok) s zas chcel, aby mala svokra istotu, že sa jej pôžička vráti. Bral to však len ako papier v rámci rodiny, nenapadlo ho, že to bude predmetom sporu na súde.
12. Z Darovacej zmluvy zo dňa 1.12.1998 vyplýva, že otec žalovaného daroval svojmu synovi, žalovanému finančné prostriedky vo výške 3000,- Sk na kúpu nehnuteľnosti vo vlastníctve Obec J. C. za účelom budúcej stavby garáží. Z kúpnej zmluvy s vedľajším dojednaním zo dňa 21.12.1998 uzatvorenej medzi obcou J. C. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim vyplýva, že dňa sa účastníci dohodli na kúpe nehnuteľností registra "C" parc. Č. 67/4-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 40 m?, prac. č. 67/5 - ostatné plochy vo výmere 58 m? za kúpnu cenu 1666,- Sk, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 27.01.1999
13. Zo Stavebné povolenia Okresného úradu Bánovce nad Bebravou č. ŽP 1015/1999 zo dňa 16.09.1999 vyplýva, že žalovanému bolo udelené stavebné povolenie pre stavbu: 2 garáži pre osobné automobily na pozemku parc. č. 67/4 a 67/5 v k.ú. J. C. a z LV č. XXX, k.ú. J. C. vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, Katastrálnym odborom je zrejmé že tejto stavbe bolo pridelené súpisné číslo XXXX Rozhodnutím č. 305/2003 o určení súpisné čísla.
14. Znalec Ing. Jozef Pilát vo veci dňa 15.10.2015 vypracoval znalecký posudok č.170/2015, v ktorom určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území J. C., zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, Katastrálnym odborom ako parcely registra "C" parc. Č. 67/4-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 62 m?, prac. Č. 67/5 -ostatné plochy vo výmere 36 m? vo výške 484,12 eur a všeobecnú hodnotu nehnuteľností stavby - dvojgaráž pre osobný automobil súp. Č. XXXX na parc. Č. 67/4 a 67/15 v podiele 1/1 vo výške 4392,24 eur celkom po zaokrúhlení celkom vo výške 4900,- eur a tiež určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území J. C. , zapísaná na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, Katastrálnym odborom ako parcela registra " E" parc. Č. 343/101 - orná pôda vo výmere 593 m? v podiele ? vo výšky 409,17 eur po zaokrúhlení vo výške 410,- eur. Nakoľko žalovaný
namietal stanovenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti stavby - dvojgaráž a preto na návrh žalovaného na pojednávaní dňa 29.09.2016 bol vypočutý znalec, ktorý zotrval na znaleckom posudku a tento zdôvodnil najmä v súvislosti k namietanému použitiu koeficientu povyšujúceho faktora, s tým znalecký posudok je rozdelený na stavby a pozemky. Ohodnotené sú zvlášť stavby kde sú ohodnotené koeficienty stavby a zvlášť pozemky kde sú ohodnotené zvlášť koeficienty pozemkov. Koeficient povyšujúcich faktorov je možné použiť vtedy, ak nebol zohľadnený tento faktor v inej zvýšenej východiskovej hodnote. Vychádzal z územného plánu obce na základe schváleného programového hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce. Tu sa totiž hovorí o rozvoji podnikania v obci, o tom že je to strednodobý strategický dokument s výhľadom až do roku 2024. J. C. je malá obec, podporuje v danom dokumente rozvoj malých podnikov, rozvoj cestovného ruchu a rozvoj sféry služieb, ako aj rozvoj živnostenského podnikania. V územnom stavebnom rozhodnutí je stavba určené na garáž. Ale to bolo v minulom storočí. Súčasný dokument o hospodárskom a sociálnom rozvoji hovorí o rozvíjaní obce, t.j. je to možné využiť v zmysle tohto programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce. Dnes je to určené ako garáž na LV, nie je tu však vylúčená možnosť využitia aj na iný účel.
15. Zo spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 4C/132/2010 je zrejmé, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili manželstvo dňa 30.05.1998 a počnúc dňom vzniku manželstva vzniklo medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo k majetku, ktorý spoločne nadobudli počas manželstva. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 4C/132/2010-39 zo dňa 13.01.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.01.2011. Uvedeným dňom došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
16. Súd tieto dôkazy hodnotil v súlade so znením ustanovenia § 191 ods. 1, 2 a nasledujúcich Civilného sporového poriadku (C.s.p.) a to tak, že ich hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník"), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
18. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
19. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
20. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
21. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
22. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
23. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
24. Podľa § 137 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
25. Podľa § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený plniť každému z veriteľov rovnaký diel.
26. Súd pri vyporiadavaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádza predovšetkým z toho, že podiely oboch účastníkov sú rovnaké (§ 150 prvá veta Občianskeho zákonníka). Uvedené ustanovenie však dáva súdu možnosť, aby ich výšku určil v inom pomere. Hľadiská, z ktorých má súd pri určovaní veľkosti vychádzať, podrobnejšie a vyčerpávajúcim spôsobom nevymedzuje. Je preto vecou úvahy súdu, aby na základe riadne zisteného skutkového stavu veci v rámci vymedzenom ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka určil výšku týchto podielov. Výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov však nemožno odôvodniť väčšími zásluhami o vytvorenie majetku, ak mal na to jeden z manželov lepšie predpoklady vzhľadom na svoje vzdelanie, schopnosti, profesiu, zdravie a podobne než druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť, že nevyužíval svoje schopnosti a možnosti pri starosti o rodinu, nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, starostlivosti o dieťa a obstarávaní spoločnej domácnosti.
27. V danom prípade strany sporu nenavrhli odklon od tejto zásady a v okolnostiach konkrétneho prípadu neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odklon od základnej zásady pre vyporiadanie rovnosti podielov a to zásady rovnosti podielov (§ 150 prvá veta Občianskeho zákonníka).
28. Súd pri vyporiadavaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádza tiež zo zásady refundácie nákladov na spoločný, alebo oddelený majetok (§ 150 druhá veta Občianskeho zákonníka). Majetkové presuny v druhej vete ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka možno rozdeliť do troch skupín a to: a) presun z oddeleného vlastníctva jedného manžela do oddeleného vlastníctva druhého manžela, b) presun z oddeleného vlastníctva jedného manžela do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a c) presun z bezpodielového spoluvlastníctva do oddeleného vlastníctva niektorého z manželov. V konaní boli tvrdené presuny v skupine b) z výlučného majetku oboch účastníkov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tejto časti žalovaný poukazoval na to, čo zo svojho výlučného majetku vynaložili na majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
- a to nehnuteľnosti-garáž a pozemky, na ktorom bola vybudovaná garáž, evidované na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. J. C.. V číselnom vyjadrení sa žalovaný domáhala zohľadnenia sumy 99,58 eur (3000,- Sk) predstavujúcu finančné prostriedky získané darom od svojich rodičov a žalobkyňa sa domáha v tejto časti toho čo zo svojho výlučného majetku získaného titulom daru od jej rodičov vo výške 500000,- Sk a od jej sestry vo výške 2200,- eur vynaložila na majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - a to hnuteľného majetku - motorového vozidla v užívaní žalovaného a finančných prostriedkov za pre rodičov žalovaného a hnuteľného majetku - naradia do garáže a časti ceny nehnuteľnosti- pozemku na ktorý prispeli aj jej rodičia, ktorý bol neskôr prevedený na brata žalobkyne . K uvedeným skutočnostiam súd uvádza, že veci získané výmenou za vec alebo z výťažku veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného z manželov, sú naďalej vo vlastníctve tohto manžela (R 42/1972; Zošit č.5, str. 239, Cpj 88/71). V týchto prípadoch ide o transformáciu toho istého majetku, nejde o nadobudnutie nového majetku, ani o rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale o zmenu predmetu vlastníctva, ktorá nemá vplyv na povahu doterajšieho vlastníckeho vzťahu. V konaní boli žalobkyňou uvádzané a tvrdené aj presuny z bezpodielového spoluvlastníctva do oddeleného vlastníctva žalovaného a to z dôvodu nadobudnutia historickej motorky žalovaným.
29. Ďalšou zásadou, na ktorú súd prihliada pri vyporiadaní BSM súdom je, že súd môže vyporiadať iba tie veci, hodnoty a investície tvoriace súčasť BSM, ktoré účastníci urobia predmetom konania v rámci 3-ročnej lehoty od zániku ich BSM. S prehĺbením dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov platí, že manželia nemusia pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zvoliť jediný spôsob, ale môžu kumulovať rôzne spôsoby. Ohľadne časti majetku uzavrú dohodu, časť učinia predmetom konania o vyporiadaní BSM a zvyšok bude vyporiadaný na základe zákonnej domnienky. Nemožno im vnucovať určitý spôsob vyporiadania, preto ak podajú návrh na vyporiadanie len časti spoločného majetku, je súd týmto rozsahom viazaný (nie je viazaný navrhnutým spôsobom vyporiadania). Súd tak môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý účastníci výslovne učinili predmetom vyporiadnia. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o vyporiadanie BSM môže súd vyporiadať len ten majetok, ktorý účastníci konania navrhli k vyporiadaniu do 3 rokov od jeho zániku. Predchádzajúca prax, ktorá umožňovala kedykoľvek v priebehu konania o vyporiadanie BSM navrhnúť nové položky k vyporiadaniu, vychádzala zo staršej úpravy, ktorá predpokladala, že súd z úradnej povinnosti pátra po majetku BSM a je povinný vyporiadať jeho celú masu. Tento názor, ktorý v praxi okrem iného viedol k neprimeranému predlžovaniu sporov, pretože umožňoval neobmedzené rozširovanie vyporiadavaného majetku, je už v súčasnej dobe neudržateľný vzhľadom k hmotnoprávnej úprave vychádzajúcej najmä z posilnenia dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich vyporiadanie BSM, taktiež vzhľadom k uplatneniu zásad prejednávacej a dispozičnej v civilnom súdnom konaní.
30. V predmetnej veci v tejto súvislosti bolo preukázané listinami, že BSM žalobkyne a žalovaného zaniklo dňa 13.1.2011, čo znamená, že súd nebude vyporiadavať zostatky na účtoch stavebného sporenia a to z dôvodu, že účastníci - strany sporu ich nespravili predmetom vyporiadania ich zaniknutého BSM v rámci 3-ročnej lehoty a nesúvisia ani s vyporiadaním nimi uvedenej konkrétnej veci, majetku patriaceho do BSM (napr. ako investícia do tejto veci). Ani jedna zo strán netvrdila, že tieto finančné prostriedky získané zo stavebného sporenia boli použité na nadobudnutie niektorého majetku patriaceho do BSM (teda spoločného majetku), alebo vo výlučnom vlastníctve jedného z nich (zahrnutého do masy BSM počas konania a v lehote do 3 rokov od zániku BSM), na ktoré by súd musel v rámci komplexného riešenia vzťahov (širšieho vysporiadania) k tejto konkrétnej veci prihliadať. Je potrebné však prihliadnuť aj na podstatnú okolnosť ktorá vyplynula zo sporu, avšak po 3. ročnej lehote po zániku BSM, a to že žalovaný tvrdil, že časť týchto finančných prostriedkov zo stavebného sporenia počas trvania manželstva vybrala žalobkyňa, zároveň však uviedol, že ich mala použiť na vec, vo vlastníctve tretej osoby (byt rodičov žalobkyne).
31. Tiež vzhľadom na uplynutie 3 ročnej lehoty súd nebude vyporiadať dlh žalobcu vo výške 110000,- Sk (podľa tvrdenia žalovaného z pôžičky od manželov J. zo dňa 28.04.2008 za účelom vysporiadania motorového vozidla), a to nielen z dôvodu, sa nestal predmetom vyporiadania uplynutím 3. lehoty ale súd mal v konaní preukázané, že ani nejde o spoločný dlh žalobkyne a žalovaného a to z dôvodu, že nejde o finančné prostriedky, ktoré boli použité na nadobudnutie veci, resp. zhodnotenie veci patriacej do BSM, a to z dôvodu, že toto motorové vozidlo VW Golf žalovaný nadobudol do svojho výlučného vlastníctva, pretože na jeho nadobudnutie v celom rozsahu použil finančnú prostriedky v jeho výlučnom vlastníctve, nadobudnuté darom od rodičov žalobkyne. V konaní mal súd preukázané obsahom listiny - Zmluva o pôžičke zo dňa 28.04.2008, že suma 110000,- SK ako pôžička mala byť použitá v súvislosti kúpou a opravu tohto motorového vozidla, slúžiaceho pre osobnú potrebu žalovanému, čím je splnená podmienka výluky veci spod režimu BSM podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka. Zároveň súd poukazuje, i na výpoveď žalovaného, ktorý uviedol, že na kúpu tohto motorového vozidla použil finančné prostriedky, ktoré dostal darom od rodičov žalobkyne, ktorí jemu a jeho manželke t.j. žalobkyne ešte v roku 2005, ako vyplýva zo žalobcom predloženej vkladnej knižke darovali finančnú hotovosť vo výške 500000,- Sk (16597,- eur), z ktorých žalovaný použil časť vo výške 145000,- Sk na kúpu motorového vozidla VW Golf, časť na zaplatenia stavebného sporenia 50000,- Sk a časť spotreboval do domácnosti. Aj keď zo zhodných výpovedí žalobkyne i žalovaného mal súd preukázané, že ďalšia suma z darovaných peňazí bola použitá na kúpu pozemku, pričom žalobkyňa uviedla, že ide o sumu 250000,- Sk (ktorú skutočnosť, žalovaný nepoprel, keď vo výpovedi uviedol, časť peňazí bola použitá ako časť kúpnej ceny na nadobudnutie pozemku, ktorý bol neskôr "prepísaný" na brata žalobkyne, t.j. do vlastníctva tretej osoby). Ani jedna zo strán sporu v konaní nepredložila dôkaz o tom, že manželia skutočne počas manželstva nadobudli do BSM nehnuteľnosť - takýto pozemok, čo znamená, že ani táto hodnota, nemôže byť predmetom vyporiadania, keďže nebola použitá na nadobudnutie veci do spoločného majetku manželov.
32. Vzhľadom na konštantnú judikatúru, že veci získané výmenou za vec alebo z výťažku veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného z manželov, sú naďalej vo vlastníctve tohto manžela (R 42/1972; Zošit č.5, str. 239, Cpj 88/71) je súd názoru, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX vedené Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, Katastrálnym odborom ako parcely registra "C" parc. č. 67/4 a prac. Č. 67/5 nepatria do BSM, a to z dôvodu, že tieto boli v celom rozsahu nadobudnuté (kúpna cena 1666,- Sk) z výlučných prostriedkov žalovaného (získaných darom vo peňazí vo výške 3000,- Sk) od svojich rodičov.
33. Súd pri vyporiadaní spoločného majetku - nehnuteľnosti stavby - dvojgaráže (postavenej a skolaudovanej za trvania manželstva) nezohľadnil skutočnosti tvrdené svedkom, S. K., že z vlastných finančných prostriedkov financoval výstavbu tejto stavby, preukázateľne na vec patriacu BSM avšak ide majetok, ktorý bol na ňu použitý patril tretej osobe. V súvislosti s touto investíciou však súd poukazuje aj na ďalšiu podstatnú okolnosť a to, že žalovaný toto ani nežiadal zohľadniť, a to z dôvodu, vyplývajúceho zo skutkového tvrdenia žalovaného, že žalovaný ako vlastník veci v režime BSM svojmu otcovi práve z dôvodu, že vynaložil vlastné finančné prostriedky na jej výstavbu umožnil túto vec (resp. časť) - garáž užívať.
34. Taktiež vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu v 3-ročnej lehote od zániku BSM nespravil predmet zaniknutého BSM sumu 100000,- Sk, ktorú žalobkyni dňa 4.6.2008 zaslal žalovaný na účet, bez toho aby v 3-ročnej lehote uviedol a tvrdil, na nadobudnutie akej konkrétnej veci či už vo výlučnom vlastníctve žalobkyne alebo v bezpodielovom spoluvlastníctve mali byť použité ani táto majetková hodnota nie je predmetom vyporiadania zaniknutého bezpodielového manželov. Aj keď strana žalovaného s vyporiadaním tejto majetkovej hodnoty poukazovala na judikatúru súdov Českej republiky z tohto dôvodu, že nie je predmetom vyporiadania BSM súdom nie je v tejto konkrétnej veci aplikovateľná. Pri vyporiadaní BSM nedochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Preto sa na výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku, alebo ak na to nie sú iné mimoriadne dôvody, v zásade neprihliada. V čase keď túto sumu žalobkyňa od žalovaného (dňa 4.6. 2008 s jeho vedomím že žalobkyni patrí) obdržala manželia už nežili v spoločnej domácnosti a žalobkyňa žila spoločne s deťmi pochádzajúcimi z manželstva a preukázateľne, tieto prostriedky, ktoré je boli zaslané žalovaným na účet použila na výživu seba a výživu detí, potom ako zanikla ich spoločná domácnosť dňom 20.4.2008.
35. Občiansky zákonník nemá výslovne ustanovenie o tom, ako treba vyporiadať spoločné pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Súdna prax však zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadávajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov, analogicky s použitím ust. § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka, i keď predmetom BSM podľa § 143 Občianskeho zákonníka sú len veci, nie spoločné pohľadávky a dlhy.
36. Podľa konštantnej judikatúry (R 57/1970) to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, má mu byť uhradené zo spoločného majetku, druhým manželom však len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorý každému z nich patrí z bezpodielového spoluvlastníctva.
37. Z bezpodielového spoluvlastníctva sú vylúčené veci, ktoré získal darom za trvania manželstva len jeden z manželov. Nie je dôležité, kto bol darcom darovaných vecí. Ak za trvania manželstva sú obdarovaní spoločne obaja manželia, ide o spoločne nadobudnutú vec, ktorá je predmetom ich podielového spoluvlastníctva (R 42/1972, s. 248). Ak sa dar nadobudol do podielového spoluvlastníctva, výška podielov bude závisieť od ustanovenia darovacej zmluvy; v prípade pochybností budú podiely manželov rovnaké. V prípade pochybnosti, či obdarený bol len jeden z manželov alebo obidvaja, treba vždy posúdiť úmysel darcu, ako aj vzťah darcu k obdarovanému. Podľa judikatúry sa neberie ohľad na povahu predmetu, či slúži potrebám celej rodiny alebo len jednému z manželov (R 42/1972, s. 248) . Na základe tejto konštantnej judikatúry a na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že finančná hotovosť vo výške 500000,- Sk (16597,- eur) darcov rodičov žalobkyne, bola spoločným darom obom manželov, a keďže rodičia žalobkyne neuviedli pomer v akom tieto finančne prostriedky, išlo o darovanie rovným dielom t.j. každému z nich 250000,- Sk. I sama žalobkyňa ohľadom tejto sumy vo svojej výpovedi uviedla, že "on si vybral 250000,- na nové auto, 60 tisíc dal na strechu rodičov, do garáže si kupoval veci, moje peniaze sa míňali a o si svoje odkladal na knižku" I z toto tvrdenia súd dospel k názoru, že išlo o dar obom manželom. Sám darca, C. H., otec žalobkyne uviedol, že "ich oboch" stále podporovali, z čoho súd vzhľadom na vzťah darcu a darovaných podporovali oboch manželov.
Táto okolnosť, ale i skutočnosť, že k darovaniu došlo tak, že peniaze boli zaslané na knižku žalovaného, o ktorej darca, matka žalobkyne vedela, že je účtom žalovaného, za prítomnosti ako žalobkyne tak i žalovaného. Žalobkyňa uviedla, že sa o tieto peniaze nezaujímala, že knižku nekontrolovala, t.j. ani s nimi výlučne nenakladala preukazuje, že teda nemohlo ísť o dar len výlučne žalobkyni, ale o dar obom manželom. A keďže v konaní nebolo ani preukázané, žeby v skutočnosti manželia nadobudli byt, súd tvrdenia darcov, že tento dar mali žalobkyni dať na kúpu bytu súd považuje za účelové i vzhľadom na výpoveď otca žalobkyne ako jedného z darcov o podporovaní oboch manželov. A preto súd vzhľadom na neexistenciu písomného právneho úkonu o darovaní a zistené okolnosti darovania dospel k záveru, že peniaze 500000,- Sk poskytnuté v roku 2005 je darom obom manželom (ako je zrejmé z listinného dôkazu vkladnej knižky žalovaného a tvrdenia žalovaného, že k darovaniu došlo dňa 4.9.2005).
38. Taktiež súd mal preukázané, že ani suma 2200,- eur nepatrí vzhľadom na ust. § 143 Občianskeho zákonníka do BSM, a to z dôvodu, že súd mal preukázané výpoveďami strán, že išlo o sumu, ktorá bola darovaná sestrou žalobkyne. O existencii právneho úkonu strany nepredložili listinný dôkaz. Z preto z tvrdení o okolnostiach darovania uvedených žalovaným, že k darovaniu došlo z vďaky sestry žalobkyne za to, že žalobkyňa sa starala o deti darkyne a žalovaný pomáhal pri rekonštrukcii bytu darkyne súd je názoru, že ide darovanie obom manželom, a dar je z režimu BSM vylúčený. A keďže v konaní ani jedna zo strán neuviedla, že by tieto finančné prostriedky ako i výlučné mali byť použité na nadobudnutie spoločného majetku vymedzeného stranami v 3 ročnej lehote od zániku BSM nie je tento dar (ako vnos) predmetom ani širšieho vyporiadania podľa § 150 Občianskeho zákonníka
39. Na základe takto vykonaného dokazovania, žaloby doručenej súdu dňa 20.12. 2013 a vzhľadom na uplynutie 3 ročnej lehoty od zániku BSM dňom 13.1.2014 dospel súd k záveru, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú nasledovné veci: nehnuteľnosť, nachádzajúca sa v katastrálnom území J. C., zapísaná na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálnym odbor ako stavba - dvojgaráž pre osobný automobil súp. Č. XXXX na parc. Č. 67/4 a 67/15 v podiele 1/1 a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J. C. , zapísaná na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, Katastrálnym odborom ako parcela registra " E" parc. Č. 343/101 - orná pôda vo výmere 593 m? a v podiele ? a parcela registra " E" parc. Č. 343/201 - orná pôda vo výmere 484 m? v podiele ? a hnuteľné vecí: kuchynská linka, spálňová zostava, gauč, koberec, televízor, sporák, chladnička, stôl so stoličkami, digestor, kuchynský drez, vysávač, kuchynský robot, šijací stroj a tiež suma 829,85 eur ako spoločný majetok manželov použitý na nadobudnutie veci vo výlučnom vlastníctve žalovaného - historickej motorky. Žalobkyňa tvrdila, že motorka stála 2000,- eur, pričom ani jedna zo strán nepredložila dôkaz o nadobúdacej hodnote tejto veci, súd o nadobúdacej cene motorky vychádzal z rozsahu, v ktorom sa ich tvrdenia zhodujú t.j. v sume 829,85 eur (25000,- Sk).
40. Podľa zhodných tvrdení strán, potvrdených aj ich výsluchom pred súdom, počas manželstva nadobudli strany majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorý v čase zániku BSM existoval a to hnuteľný majetok a to nasledovne : kuchynská linka, spálňová zostava, koberec, televízor, sporák, chladnička, stôl so stoličkami, digestor, kuchynský drez pripadnú do výlučného vlastníctva žalovaného a do výlučného vlastníctva žalobkyne pripadnú nasledovné hnuteľné veci: gauč, vysávač, kuchynský robot a šijací stroj v celkovej hodnote 1000,- eur, pričom strany zhodne navrhli tieto vysporiadať tak, že hnuteľné veci v celkovej hodnote 500,- eur gauč, vysávač, kuchynský robot a šijací stroj nadobudne žalobkyňa a hnuteľné veci kuchynská linka, spálňová zostava, koberec, televízor, sporák, chladnička, stôl so stoličkami, digestor, kuchynský drez v celkovej hodnote 500,- eur nadobudne žalovaný.
41. Podľa zhodných tvrdení strán, potvrdených aj ich výsluchom pred súdom a predloženými listinami, počas manželstva nadobudli strany majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorý v čase zániku BSM existoval a to nehnuteľný majetok - nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území J. C., zapísanú na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor ako stavba - dvojgaráž pre osobný automobil súp. Č. XXXX na parc. Č. 67/4 a 67/15 v hodnote 4400,- eur, určenej znalcom ustanoveným v spore, ďalej nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území J. C., zapísaná na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, Katastrálnym odborom ako parcela registra " E" parc. Č. 343/101 - orná pôda vo výmere 593 m? v podiele ? v hodnote 410,- eur, určenej znalcom ustanoveným v spore a tiež nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území J. C., zapísaná na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Bánovce nad
Bebravou, katastrálnym odborom ako parcela registra " E" parc. Č. 343/201 - orná pôda vo výmere 484 m? v podiele ? v hodnote 21,60 eur, ktorú hodnotu súd určil na základe vyjadrenia strán, keď strana žalobkyne uviedla, že hodnota tejto nehnuteľností je nízka a strana žalovaného uviedla, že hodnota celej nehnuteľnosti parc.č. 343/1 (pred jej rozdelením, v celkovej výmere 1194) bola obcou ohodnotená na sumu 106,56 eur, a z tejto hodnoty súd vychádzal (106,56 : 1194 x 484 x podiel vo výške ?.) Iný dôkaz za účelom preukázania všeobecnej hodnoty tejto nehnuteľnosti (parc. Č. 343/201 - orná pôda vo výmere 484 m? v podiele ?) strany v konaní nepredložili, vykonať dôkaz nenavrhli a preto súd vychádzal z týchto zhodných tvrdení strán sporu. A vzhľadom na záujem žalovaného tieto nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva, súhlas žalobkyne s takýto spôsobom vyporiadania, okolnosť že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku, na ktorom sa stavba nachádza, rozhodol súd o prikázaní týchto veci
- nehnuteľností do vlastníctva žalovaného.
42. Keďže súd vychádzal z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké, žalovaný je povinný nahradiť navrhovateľke polovicu hodnoty nehnuteľností (hnuteľnosti súd vyporiadal každému v rovnakej hodnote), ktoré pri vyporiadaní nadobudol do vlastníctva t.j. 2415,81 eur a tiež sumu vo výške 414,93 eur ako polovicu finančných prostriedkov (829,85 eur) vynaložených na nadobudnutie veci vo výlučnom vlastníctva žalovaného t.j. historického vozidla, ktorú vec považuje za vec vzhľadom na jej povahu, že slúžila osobnej potrebe žalovaného. Na základe týchto skutočností súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni túto sumu. Lehotu na plnenie určil podľa ust. § 232 ods. 2 C.s.p.
43. O nároku na náhradu trov konania a náhradu trov štátu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania a štát má rovným dielom nárok na náhradu trov, nakoľko každá zo strán bola v tomto spore úspešná len čiastočne. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).