Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52C-417-2015.pdf
PDF · 88.93 KB
Case nature
Area
Subarea
52C/417/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v spore strán žalobcu: L. M., nar. XX. XX. XXX, bytom B. XX, U., proti žalovanému: Holding partners, s. r. o., so sídlom Bajzova 1, Bratislava, IČO: 46 002 529, zast. JUDr. Ladislav Jonáš, advokát so sídlom Bajzova 1, Bratislava o zaplatenie 1 500,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 1 500,- Eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 11. 09. 2015 až do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1) Žalobou doručenou súdu dňa 19. 03. 2015 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1 500,- Eur s príslušenstvom a trovy konania.
2) Svoju žalobu odôvodnil tým, že začiatkom marca 2015 našiel na internetovej stránke ponuku na predaj chaty na U. hore na K. Š. vo výške 28 000,- Eur. Kontaktoval telefónne číslo pri inzeráte a kontaktovala ho pani P., ktorá predaj nehnuteľnosti sprostredkovala. Dňa 05. 03. 2015 podpísal so žalovaným Dohodu o zložení a úschove rezervačnej zálohy (ďalej len „Dohoda“). Žalovaný od neho prijal finančné prostriedky vo výške 1500,- Eur o čom mu vystavil príjmový pokladničný doklad. Predmetná dohoda bola uzatvorená na dobu a to 30 kalendárnych dní podľa bodu V. článok 1 Dohody. Táto lehota uplynula márne a žalovaný s ním žiadnu kúpnu zmluvu neuzavrel. Preto ho opakovane vyzýval na vrátenie rezervačnej zálohy, ktorú mu doposiaľ žalovaný nevrátil. So žalovaným nie je v žiadnom právnom vzťahu a preto žiada, aby mu titulom bezdôvodného obohatenia vrátil sumu 1500,- Eur s príslušenstvom, ktorú mu bezdôvodne zadržiava. Zároveň si uplatnil aj úrok z omeškania v zákonnej výške a nárok na náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku.
3) Okresný súd U. vydal v tomto spore strán dňa 28. 08. 2015 platobný rozkaz č. XXC/XXX/XXXX voči ktorému podal včas odpor a preto bol platobný rozkaz ex lege zrušený a nariadil pojednávanie.
4) Žalovaný v odpore uviedol, že dňa 05. 03. 2015 uzatvoril žalobca so žalovaným Dohodu o zložení rezervačnej zálohy a za účelom zábezpeky zložil sumu 1 500,- Eur. Napriek skutočnosti, že sa k tomu nezaviazali začali realizovať zápis chaty na list vlastníctva, pretože na základe osobnej obhliadky riadne existovala, ale nebola zapísané na liste vlastníctva. Je zrejmé, že takýto zápis sa nemohol vykonať do 30 dní odo dňa podpisu ich Dohody. Ďalej uviedol, že o každom ich kroku bol žalobca informovaný telefonicky ich maklérom. Nikdy sa však nezmienil o tom, že už nemá záujem o kúpu nehnuteľnosti,
alebo má byť ich Dohoda ukončená. Ihneď po zápise chaty do katastra nehnuteľnosti ho vyzvali na podpis kúpnej zmluvy. Napriek sľubom zmluvu nepodpísal, preto mu dňa 11. 05. 2015 zaslali výzvu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Následne dňa 13. 05. 2015 im bola doručená výzva žalobcu na vrátenie zálohy vo výške 1500 Eur načo reagovali listom zo dňa 20. 05. 2015, kde celú záležitosť žalobcovi vysvetlili a opätovne ho požiadali o uzatvorenie kúpnej zmluvy. Doposiaľ sa tak nestalo a žalobca bez akéhokoľvek dôvodu odstúpil od uzatvorenej zmluvy. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo, čo spôsobilo nielen ich spoločnosti, ale aj predávajúcemu škodu, ktorá má byť krytá z rezervačnej zálohy budúceho kupujúceho, ktorý nemá právo bezdôvodne počas vybavovania formálnych náležitostí rozmyslieť si odkúpenie nehnuteľnosti, tak ako to bolo v tomto prípade. Preto žiadajú žalobu zamietnuť.
5) Súd vo veci vykonal všetky dôkazy na ktorých strany sporu zotrvali a zistil nasledovné:
6) Z Dohody o zložení a úschove rezervačnej zálohy (ďalej len Dohoda) zo dňa 05. 03. 2015 vyplýva, že táto dohoda bola uzatvorená medzi žalobcom, žalovaným a zástupcom vlastníka na dobu určitú, tj. na dobu 30 kalendárnych dní. Predmetom tejto Dohody bolo zloženie rezervačnej zálohy vo výške 1 500 Eur v hotovosti ako zálohy na kúpu nehnuteľnosti uvedenej v predmete Dohody.
7) Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 05. 03. 2015 vyplýva, že žalovaný prijal rezervačnú zálohu vo výške 1500 Eur.
8) Z výzvy zo dňa 09. 05. 2015 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sumy 1500 Eur.
9) Z potvrdenia Okresného súdu U., č. k. XT/XXX/XXXX vyplýva, že o náhrade škody poškodeného L.na M. vo veci obvineného U. P.D. nebolo v trestnom konaní rozhodované.
10) Z odpovede na výzvu zo dňa 20. 05. 2015 vyplýva, že žalovaný uviedol, že ich spoločnosť nepochybila a preto mu nemôže vrátiť zálohu, ktorú zložil vo výške 1500 Eur, nakoľko slúži ako záruka jeho seriózneho záujmu.
11) V priebehu konania žalobca zotrval na žalobe a zároveň uviedol, že Dohoda bola uzatvorená na dobu určitú a to 30 kalendárnych dní, ktorá lehota uplynula dňa 05. 04. 2015. Preto nebolo potrebné odstupovať od nejakej zmluvy ako tvrdí žalovaný. Žalovaný nepristupuje seriózne k zákazníkom, keď ponúka na predaj nehnuteľnosť, ktorá nebola zapísaná na liste vlastníctva. Pokiaľ ide o trestné konanie uviedol, že si v žiadnom trestnom konaní neuplatňuje žiadnu náhradu škody z tejto Dohody voči žiadnemu inému subjektu.
12) Žalovaný v priebehu konania uviedol, že na Okresnom súde v U., č. k. XT/XXX/XXXX voči obvinenému U. P., kde je riešený nárok vo výške 1500 Eur voči menovanému. Pokiaľ by teda žalobca mal uplatnený svoj nárok proti dvom subjektom prijímal by dvakrát a vzniklo by mu bezdôvodné obohatenia, nakoľko mu spôsobila škodu fyzická osoba.
13) Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
14) Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15) Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
16) Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
17) Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
18) Podľa § 747 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka Zmluvou o úschove vznikne zložiteľovi právo, aby uschovávateľ hnuteľnú vec prevzatú od neho do úschovy riadne opatroval. Zmluvu o úschove možno uzavrieť aj tak, že sa odovzdanie aj prevzatie veci zabezpečí mechanickými prostriedkami. Uschovávateľ je povinný vrátiť vec zložiteľovi na požiadanie aj pred uplynutím dojednanej doby úschovy, ale sám nie je oprávnený vrátiť ju skôr, ibaže vec nemôže pre nepredvídateľnú okolnosť bezpečne alebo bez vlastnej škody opatrovať.
19) Podľa § 750 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak nie je dojednané a ani z okolností zrejmé, ako dlho má byť vec v úschove, môže zložiteľ kedykoľvek žiadať vrátenie veci a uschovávateľ môže vec kedykoľvek vrátiť.
20) Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť svoj záväzok.
21) Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
22) Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23) Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení ku dňu splatnosti dlhu, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25) Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26) Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27) Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28) Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
29) Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
30) Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému je v časti istiny dôvodná.
31) Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že uzatvorili Dohodu o úschove a zložení rezervačnej zálohy a že žalobca zložil rezervačnú zálohu na kúpnu nehnuteľnosti vo výške 1500 Eur. Taktiež má súd za preukázané, že Dohoda bola uzatvorená dňa 05. 03. 2015 na dobu určitú, tj. na 30 kalendárnych dní. Nakoľko platnosť Dohody uplynula dňa 05. 04. 2015 a k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu na strane žalobcu, žalovaný mal povinnosť vrátiť sumu 1500 Eur (záloha na kúpu nehnuteľnosti) podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Zloženie zálohy v realitnej kancelárii určenej na úhradu budúcej kúpnej ceny nezakladá medzi zložiteľom a realitnou kanceláriou (žalovaným) žiadny hmotno-právny vzťah, ktorý by žalovanému umožňoval nevrátiť zloženú sumu zložiteľovi (žalobcovi). Žalovaný ako uschovávateľ bol len v pozícii opatrovateľa veci a jeho povinnosťou
vyplývajúcou z hmotného práva bolo na požiadanie žalobcu, najneskôr však po uplynutí dojednanej doby úschovy, zloženú sumu vrátiť. Žalovaný ničím nepreukázal, žeby mu žalovaný spôsobil škodu, čo uvádza okrem iného ako dôvod nevrátenia zálohy. Súd konštatuje, že ide len o všeobecné a ničím nepotvrdenia žalovaného. Taktiež nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že škoda bola žalobcovi priznaná v trestnom konaní voči U. P.. Navyše súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že civilný záväzok a trestná zodpovednosť sú dve odlišné skutočnosti. Súd žalobe vyhovel na základe preukázanej existencie záväzkového vzťahu (Dohody) medzi stranami sporu, ktorý zanikol k 05. 04. 2015 a z ktorého je povinný vrátiť poskytnuté plnenie žalovaný žalobcovi. Pre úplnosť súd uvádza, že z vykonaného dokazovania a súdu predložených príjmových pokladničných blokov vyplýva, že peňažnú hotovosť žalobca zložil v spoločnosti žalovaného, ktorá vystupuje ako uschovávateľ. Z tohto dôvodu je preto skutkovo a právne nedôvodné tvrdenie žalovaného, že peniaze prijal ním poverený maklér U. P., keďže tento vystupoval ako osoba konajúca za žalovaného, o čom žalobca nemal dôvod pochybovať. Prípadné porušenie povinnosti U.. P. odovzdať prijatú sumu žalovanému môže založiť zodpovednostný vzťah len medzi žalovaným a U.. P., v nijakom prípade však nemôže byť na ťarchu žalobcu a nezakladá prenos zodpovednosti za prijatú úschovu zo žalovaného na U.. P.. Právne irelevantné je aj tvrdenie žalovaného, že za škodu zodpovedá U. P., nakoľko súd nárok žalobcu priznal titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného a nie titulom náhrady škody, kde je potrebné skúmať aj zavinenie, ktoré sa skúma aj v trestnom konaní vedenom voči konkrétnej fyzickej osobe. S poukazom na vyššie uvedené, keď ostatné námietky žalovaného považuje súd za irelevantné zaviazal žalovaného na vrátenie sumy 1500 Eur žalobcovi.
32) Žalobca sa domáhal od žalovaného aj zaplatenia zákonných úrokov z omeškania od 05. 04. 2015. Keďže žalobca súdu ničím nepreukázal účinné doručenie výzvy na zaplatenie žalovanému, súd žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania od 11. 09. 2015, tj. odo dňa nasledujúceho potom, čo si žalovaný prevzal platobný rozkaz. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania voči žalovanému, súd ho zaviazal na úroky z omeškania v zákonnej výške platnej k prvému dňu omeškania.
33) Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych prepisov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
34) O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalobca bol v konaní voči žalovanému úspešný, neúspešný bol len v nepatrnej časti, preto mu súd priznal voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, tj. 100%
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Proti výroku o uložení povinnosti uhradiť súdny poplatok za podanú žalobu odvolanie nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).