Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/392/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne M. X., J.. XX. XX. XXXX, G. XXX XX I., N. X/XX právne zastúpená JUDr. Michalom Slameňom, advokátom so sídlom v Martine, Šoltésovej 11 proti žalovanému V. S., J.. XX. XX. XXXX, G. XXX XX H. K. L., L. XXX/X, v konaní o náhradu škody v sume 1 500 €, takto

rozhodol:

I. Žaloba žalobkyne sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému sa proti žalobkyni náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17. 09. 2015 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala náhrady škody v sume 1 500 € a náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila skutočnosťou, že dňa 26. 11. 2013 po vzájomnej ústnej dohode odovzdala byt žalovanému na vykonanie stavebných prác. Dohodnuté práce neboli dokončené a pri prácach boli mnohé jej veci poškodené. Za prácu bola žalovanému vyplatená dohodnutá suma, čím jej žalovaný spôsobil nemalú škodu, a to škodu spôsobenú vytopením na základe zlej inštalácie v sume 300 €, škodu spôsobenú opravou odpadu v sume 150 €, škodu spôsobenú opravou elektrického vedenia v sume 50 €, škodu spôsobenú opravou kuchynskej linky v sume 200 €, škodu spôsobenú opravou klenby v sume 150 €, škodu spôsobenú nenamontovanými dverami a zárubňami, ktoré neboli ani zakúpené, v sume 450 € a ostatnými nedokončenými prácami v sume 200 €. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa do spisu pripojila zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 06. 02. 2015 urobenú pred Obvodným oddelením Policajného zboru vo Vrútkach, uznesenie Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Vrútkach zo dňa 05. 03. 2015, úverovú zmluvu, na základe ktorej čerpala finančné prostriedky na rekonštrukciu, kópie nedoručených zásielok žalovanému, v priebehu konania aj fotografie preukazujúce spôsob vykonania prác a dve nedoručené listové zásielky, ktoré pred podaním žaloby na súd adresovala žalovanému. Pred posledným pojednávaním vo veci predložila krycí list rozpočtu a rozpočet s výkazom výmer, ktorý dala vypracovať F.. F. Z. - N., K. XX, S. a sumár nákladov, ktoré bude musieť žalobkyňa vynaložiť na odstránenie v žalobe opísaných škôd.

3. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 15. 06. 2016 žalobkyňa potom uviedla, že v novembri roku 2013 mala záujem prerábať bytové jadro, kúpila si nové zariaďovacie predmety mimo dlažby a obkladov, a stavebných materiálov. Rovnako si kúpila nový digestor, šporák a mala záujem aj o kúpu novej kuchynskej linky. Bytové jadro domu, pozostávajúce z kúpeľne a WC, susedili s kuchyňou, bolo umakartové, bolo ho treba demolovať, vymurovať, WC stavebne a technicky prepojiť s kúpeľňou do jednej miestnosti, do ktorej by sa vchádzalo jednými dvermi. Ešte v novembri 2013 potom, čo sa o svojom úmysle zmienila matke žalovaného, ju navštívil žalovaný s tým, že ho matka poslala, že má živnosť a tieto stavebné práce môže žalobkyni urobiť. O cene strany sporu nehovorili, žiadnu si nedohodli, podľa pôvodnej dohody strán sa malo vybúrať kúpeľňové jadro, odviesť odpad, miestnosť sa mala vymurovať,

položiť sa mala dlažba a obkladačky, namontovať zariaďovacie predmety a nábytok do kúpeľne, a do kuchyne mala byť namontovaná nová kuchynská linka, a mal sa položiť obklad. V kuchyni mala tzv. plávajúcu podlahu a tú mala položenú aj v chodbe bytu pred jadrom.

4. Ona postupne žalovanému poskytla sumy uvedené v žalobe, a to 28. 11. 2013 sumu 500 €, 03. 12. 2013 sumu 500 €, 07. 12. 2013 sumu 200 €, 15. 12. 2013 sumu 600 €, 16. 12. 2013 sumu 200 €, 30. 12. 2013 sumu 100 €. Kuchyňu kúpila za sumu 856,57 € a žalovanému ešte nakoniec doplatila sumu 500 €, ktorá bola poskytnutá v decembri. Z týchto súm žalovaný nakupoval aj stavebný materiál.

5. Žalovaný začal pracovať v decembri 2013 a v prácach nesúvisle pokračoval až do apríla 2014 napriek tomu, že žalobkyni sľúbil, že práce budú hotové do Vianoc roku 2013. Žalovaný vykonal demontáž starého bytového jadra z umakartu a hliníkových profilov, demontoval vaňu, sanitu, vodovodné rozvody a odpady, odpad likvidoval tak, že ho odviezol a demontoval staré elektrické rozvody, ktoré sa nachádzali v umakartovom jadre. Podľa jej tvrdení žalovaný už neodstránil staré omietky v kuchyni a chodbe. Ku škode na plávajúcej podlahe v kuchyni a v chodbe došlo potom, čo bola podľa názoru žalobkyne zle namontovaná sprcha. Potom, čo ju použila, došlo k vytopeniu podlahy v kuchyni a v chodbe, kde mala plávajúcu podlahu, bolo nutné ju demontovať, vysušiť a následne jej potom žalovaný nakúpil lacnú plávajúcu podlahu za 15 m2. Žalovaný ďalej vymuroval a zväčšil kúpeľňu, a toaletu, z vonkajšej strany vystierkoval vymurovanú priečku a vymuroval klenbu na vstupe z chodby do kuchyne, steny kúpeľne obložil keramickým obkladom a položil dlažbu, namontoval nové vodovodné rozvody a odpad, keďže WC bolo už zlúčené s kúpeľňou a namontoval sprchovací kút a umývadlo. Žalobkyni zapojil práčku, namontoval nové elektrické rozvody a namontoval svetlá a vypínače. V kúpeľni namontoval sadrokartónový strop a zaťahovacie dvere do kúpeľne. Vystierkoval kuchyňu aj chodbu potom, čo si ona sňala tapety, ktoré tam pôvodne boli. Na konci obdobia, v ktorom vykonával činnosť pre žalobkyňu, obložil aj priestor v kuchyni, ktorý sa nachádzal medzi hornou a dolnou časťou kuchynskej linky za sporákom, a medzi sporákom a digestorom. Žalobkyni namontoval kuchynskú linku. Žalovaný tiež vykonal montáž digestora a vstavanej rúry s platňou do kuchynskej linky a nové svetlá v kúpeľni, a kuchyni. Namontoval vypínače, ktoré mala k dispozícii žalobkyňa. Namaľoval kuchyňu, avšak nie časti, ktoré mali byť neskôr schované za skrinkami kuchynskej linky a namaľoval aj chodbu, a plafón v kúpeľni. Položil plávajúcu podlahu v kuchyni a v dvoch chodbách, do jednej chodby dal ale novú, kúpenú za vyššie spomínaných 15 € za 1 m2 a do jednej chodby a kuchyne položil pôvodnú starú plávajúcu podlahu, ktorá bola najprv po vytopení sňatá a potom znovu položená, keď vyschla. Vyslovila nespokojnosť s montážou tatranského profilu, ktorým mala obloženú chodbu, kde po vybudovaní novej priečky oddeľujúcej chodbu od kúpeľne bolo nutné vybrať niekoľko lát tatranského profilu, ktoré tam už ale neboli doložené presne a žalobkyni zostali špáry v šírke od 4 možno až do 10 cm. Žalovaný žalobkyni spôsobil škodu nekvalitným vykonaním týchto prác, keď zle zapojil odpad z vaničky sprchovacieho kúta a ona keď sa sprchovala, nevšimla si, že voda spopod vaničky vyteká do kúpeľne a chodby. Žalobkyňa dokonca vytopila susedov. Zo zle vykonaného odpadu zo sprchovacieho kúta vznikla žalobkyni škoda, pretože si musí tento sprchovací kút, resp. odpad z neho opraviť, opravu ešte nevykonala, avšak v budúcnosti ju tento výdavok čaká. Voda zo sprchovacieho kútu stojí, neodteká, pričom vaničku má hlbokú asi 10 cm a vodu musí vyberať handrou alebo vedrom z nej. Teda náklady na opravu sprchovacieho kútu odhaduje asi na 300 € a v sume 150 € by jej mali vzniknúť náklady na opravu odpadu zo sprchovacieho kútu, z ktorého voda neodteká, ani tieto náklady zatiaľ nevynaložila, ale v tejto výške ich odhadla.

6. Pokiaľ ide o opravu elektrického vedenia, ktorú odhadla na sumu 50 €, mala na mysli zásuvku na prívod elektrickej energie do práčky, ktorá je privedená na podlahe a nachádza sa vedľa stupienka, ktorý je pri sprchovacom kúte. Žalovaný neumiestnil zásuvku v stene, ale umiestnil ju do zásuvky, ktorá sa nachádza na podlahe. Raz ju už skoro zasiahla elektrina, keď práčka náhodou začala vypúšťať vodu a voda vnikla do tejto zásuvky. Keď žalovaného žiadala, aby jej zásuvku k pračke pripevnil v určitej výške od úrovne podlahy na stenu, povedal jej, že sa mu to tam napájať nechcelo a ponechal to tak, ako to urobil.

7. Pokiaľ žalobkyňa žiadala náhradu škody vo výške 200 € za opravu kuchynskej linky, tak tieto náklady jej mali vzniknúť podľa jej odhadu tým, že bude musieť opraviť odpad, resp. sifón v kuchynskej linke, ktorý vedie z drezu do odpadovej rúry v stene, z ktorého vyteká voda a je len zapáskovaný. Okrem toho žalobkyňa bude musieť doobkladať priestor za sporákom, kde žalovaný kúpil kachličky ale túto prácu nedorobil a preto žalobkyňa odhaduje, že jej vzniknú náklady celkovo na týchto prácach vo výške 200 €.

8. Pokiaľ ide o škodu, ktorá jej mala vzniknúť opravou klenby, uviedla, že klenba je krivá, nie je pravidelného tvaru, bude ju nutné vysekať, urobiť nanovo do pravidelného tvaru, ide o klenbu, ktorú si dala vybudovať medzi kuchyňou a chodbou. Náklady na túto opravu odhadla na 150 ale ešte nevynaložila.

9. Pokiaľ ide o škodu vo výške 450 € za nenamontované dvere a zárubne, ktoré ani neboli zakúpené, aj tú len odhadla, pretože so žalovaným sa dohodla, že jej namontuje nové vstupné dvere do bytu a aj zárubňu do kúpeľne, kde má zaťahovacie dvere, avšak to žalovaný neurobil.

10. Pokiaľ ide o škodu, ktorá jej mala vzniknúť vo výške 200 € za tzv. ostatné nedokončené práce, mala tým na mysli dodanie sklenených poličiek do kúpeľne a novú elektrickú rozvodnú skriňu. Opäť náklady na tieto práce odhadla na 200 €.

11. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaného sa pokúšala kontaktovať v súvislosti so svojimi nárokmi písomne, súdu predložila dve doporučené neotvorené listové zásielky adresované žalovanému a kontaktovala ho aj telefonicky, aby jej vady odstránil, ale žalovaný nedvíhal telefón. Potvrdila, že dlažbu, kachličky, lepidlo, špárovacie hmoty, tehly, stierky kúpil žalovaný, pretože on si kupoval materiál na túto stavbu.

12. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril podaním na súd došlým dňa 09. 06. 2016, v ktorom žalobu žalobkyne považoval za nedôvodnú. V tomto podaní žalovaný uviedol, že rekonštrukciu bytového jadra, kuchyne a dvoch chodieb, uskutočňoval pre žalobkyňu ako rodinný priateľ. V rámci týchto prác demontoval staré bytové jadro z umakartu a hliníkových profilov, demontoval vaňu a sanitu, staré vodovodné rozvody a odpad, likvidoval odpadový materiál, ktorý odviezol, demontoval staré elektrické rozvody, staré omietky v kuchyni a chodbe, plávajúcu podlahu v kuchyni a chodbe, vymuroval a zväčšil kúpeľňu a toaletu, stierkoval z vonkajšej strany priečky a vymuroval klenbu na vstupe do jednej z chodieb, obložil steny a položil dlažbu v kúpeľni a na toalete, namontoval nové vodovodné rozvody a odpad, sanitu, sprchovací kút, práčku, nové elektrické rozvody, svetlá a vypínače, sadrokartónový strop a natiahol omietku, zaťahovacie dvere na kúpeľni, vystierkoval kuchyňu a chodbu, obložil ako prípravu na montáž kuchynskej linky a drezu, namontoval kuchynskú linku, namontoval vstavané spotrebiče a digestor, nové svetlá a vypínače, omaľoval kuchyňu, dve chodby a plafón v kúpeľni, položil plávajúcu podlahu v kuchyni a dvoch chodbách, a opravil stropné panely v kuchyni a chodbe. Po urobení nových rozvodov a položení dlažby v kúpeľni upozornil žalobkyňu, že 24 hodín nebude môcť používať ani záchod ani kúpeľňu. Na druhý deň ráno musel opravovať dlažbu, nakoľko žalobkyňa použila záchod, stúpala na podlahu, takže musel nanovo pretesňovať rozvod vody lebo ho použila a vytopila susedov. Práce vykonával popri zamestnaní ako priateľskú výpomoc preto trvali tak dlho a tempo prác bolo úmerné jeho pracovným možnostiam. Na prácu cestoval vlastným autom zo svojho bydliska do bydliska žalobkyne.

13. Vo svojej výpovedi na pojednávaní potom potvrdil tvrdenia žalobkyne o tom, že žalobkyňa s jeho matkou boli dávne priateľky a samotná matka ho požiadala v roku 2013, či by žalobkyni nemohol pomôcť s rekonštrukciou kúpeľne. Vtedy žalovaný staval rodinný doma niektoré práce bol schopný urobiť na ňom sám. Žalovaný následne z podnetu matky šiel žalobkyni na ohliadku a ona ho informovala, že potrebuje prestavať kúpeľňu, ktorá bola umakartová a má na to od banky sumu 3 500 €. On dospel k názoru, že z týchto financií bolo možné urobiť práce, ktoré chcela. O odmene za práce sa nebavili, on k práci pristupoval hneď na začiatku tak, že poskytne žalobkyni priateľskú výpomoc, nevylučoval však, že by mu mohla nejakú odmenu za ne aj dať, ak by ju dostal, prijal by ju ale on sám ju nevyžadoval. Teda jeho pomoc mala byť viac menej bezplatná a v rámci sumy 3 500 € sa mohli vojsť do prerábky kúpeľne. Žalobkyni vôbec nespomínal, že má živnosť, pretože žalovaný nemá živnosť na murárske alebo stavebné práce, podniká v úplne inej oblasti, je konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným. Keďže reprezentuje obchodnú spoločnosť, má možnosť vybaviť rôzne zľavy pri nákupe stavebných materiálov, resp. využiť známosti a získať niektoré materiály lacnejšie ako bežne. Žiadnu zmluvnú odmenu na základe rokovaní so žalobkyňou nedohodol. Prácam sa mohol venovať len popri svojom zamestnaní a preto v nich plynule nepokračoval. Ak žalobkyňa tvrdí, že jej vytopil podlahu, tak k tomuto vytopeniu došlo v období, keď pracoval v byte žalobkyne, čo bolo asi v marci 2014, a to v čase keď zapojil vodoinštaláciu do sprchového kúta, a odpady v kúpeľni, kde spoje zasilikónoval a upozornil žalobkyňu, že 24 hodín tam nesmie púšťať vodu, aby tie spojovacie materiály, teda silikón, vytvrdli. Žalobkyňa nedodržala jeho pokyny a následne mu zatelefonovala, že ju vytopilo. On sa hneď dostavil na miesto samé, zistil, že sa voda nachádza až v kuchyni a zistil príčinu. Šlo o prívod vody do sprchovacieho kútu, kde tlakom vody,

keď ešte nebol zaschnutý tesniaci silikón medzi jednotlivými spojmi rúrok, došlo k povoleniu a žalobkyňa vytopila seba aj susedov. Vadu hneď odstránil, opravil, zasilikónoval, avšak k vytopeniu došlo, nie však v dôsledku jeho zlej práce ale v dôsledku nedodržania inštrukcií, ktoré žalobkyni poskytol. Žalobkyňa podlahu v kuchyni zdemontovala, vysušila a potom ju nanovo položili. V časti bytu bolo nutné položiť novú podlahu, nakoľko starú už nebolo možné poskladať. O tom, že by žalobkyni neodtekal sprchovací kút žalovaný nič nevedel, tvrdil, že žalobkyňa mu túto vadu nikdy neavizovala, nežiadala nápravu a nemal vedomosť o tom, že vôbec existuje.

14. Pokiaľ ide o opravu elektrického vedenia v kúpeľni, teda zásuvky v kúpeľni, tak táto zásuvka mala byť prichytená na boku tzv. šachty, v ktorej prebiehajú potrubia a to odpady, ako aj prívod vody k práčke a aj elektrina k práčke. Fotografia, ktorú na znázornenie tejto vedy žalobkyňa pripojila do súdneho spisu, zachytáva práce vo fáze budovania, keď zásuvka ešte nie je prichytená na tzv. bok šachty, ktorá má práve skrývať tieto siete. Zásuvku namontoval na bok šachty, šachtu prisunul, okolie vyfugoval, navyše zásuvka je chránená prúdovým ističom, čo znamená, že keby aj došlo k pretečeniu práčky a vniknutiu vody do zásuvky, okamžite by bol vyhodený istič a tým aj prerušený prívod elektrickej energie do zásuvky, aby nedošlo k ublíženiu človeku. Žalobkyňa chcela zásuvku v stene vo výške možno 150 cm nad zemou, ako bola pôvodne, ale spomínala to až po tom, čo mal zásuvku v takej pozícii ako znázorňuje fotografia a keďže premontovanie zásuvky by stálo ďalšie peniaze a aj čas, pretože by musel vybrať minimálne jeden rad kachličiek, vyfrézovať do steny ryhu pre prívod elektrického kábla v zásuvke. Žalobkyňa ale nikdy nehovorila, že elektrické vedenie je zlé, nefunkčné a, že žiada nejakú opravu.

15. Ak žalobkyňa spomína vady odpadu v kuchynskej linke, o tých počul prvýkrát.

16. K oprave klenby, ktorá mala byť podľa názoru žalobkyne urobená nepravidelne, uviedol, že z kuchyne do chodby viedol stavebný otvor, ktorý bol obložený tatranským profilom. Žalobkyňa tam chcela vybudovať klenbu a opísala mu svoje predstavy, žalovaný následne vyhotovil klenbu, ktorá siahala až ku stene kúpeľne, ale žalobkyni sa to nepáčilo, čo uznal aj on sám, následne túto klenbu vybúral a postavil ju iným spôsobom, avšak jemu sa nejaví, že by bola nepravidelná a žalobkyňa nikdy opravu klenby nežiadala.

17. So žalobkyňou sa dohodol na montáži nových vchodových dverí, ktoré on aj vybral a žalobkyni doporučil, zobral na ne zálohu 100 €, keďže žalobkyni sa vybraté dvere nepáčili, zrušil objednávku a zálohu od firmy, ktorá rezervovala dvere, zobral. Medzitým došlo k tomu, že bolo potrebné v byte žalobkyne vykonať ďalšie práce takže zálohu v sume 100 € použil na nákup materiálu, ktorý bol potrebný. Samotná kuchyňa sa kachličkovala na niekoľkokrát, predovšetkým priestor medzi hornými a dolnými skrinkami. Žalobkyňa zmenila názor na umiestnenie digestora, takže žalovaný musel zastierkovať a zamaľovať ďalší priestor, následne dokúpiť materiál a obklad. Čiže obkladal viac, než sa pôvodne plánovalo a to isté bolo aj s chladničkou, ktorú žalobkyňa roky nemala a potom sa rozhodla, že si chladničku kúpi a musel žalovaný vyobkladať priestor za chladničkou, a nakúpiť väčšie množstvo materiálu než sa predpokladalo pôvodne. Žalobkyňa totiž neprestajne znásobovala svoje požiadavky na práce, ktoré sa pôvodne dohodli a ich rozsah sa zväčšoval takmer zo dňa na deň. Preto nedošlo k nákupu vchodových dverí, na ktorých sa strany pôvodne dohodli, pretože peniaze sa minuli na ďalšie práce, ktoré vyvstávali.

18. Žalobkyňa nemala požiadavku na namontovanie zárubne do kúpeľne, pretože zaťahovacie dvere majú vodiace lišty, ktoré boli namontované do vstupného stavebného otvoru do kúpeľne a zaťahovacie dvere medzi nimi behajú. Stavebný otvor bol vyrábaný na mieru týchto dverí a vodiacich líšt. Žalovaný pripustil, že žalobkyni sľúbil aj sklenené poličky do kúpeľne ale len v dôsledku toho, že poličky mali byť dodané zadarmo, keďže mal dobré kontakty vo firme Izoglobal a bolo možné ich vyrobiť z odpadového materiálu, teda mali byť dodané zadarmo a mimo rozpočtu, ktorý mala žalobkyňa k dispozícii. Žalovaný pripustil, že od žalobkyne mohol prijať sumu 2 300 € tak, ako to uviedol v čase, keď ho vyšetrovala polícia. Ďalej uviedol, že väčšinu stavebného materiálu nakupoval „pod rukou“ bez bločkov a preto nevedel vyčísliť koľko minul na stavebný materiál. Z toho, čo mu žalobkyňa poskytla si asi sumu 500 € nechal na svoju osobnú potrebu pred Vianocami, keď už minul veľké množstvo benzínu, pretože sa so svojho bydliska do bytu žalobkyne presúval vlastným motorovým vozidlom a navyše ho používal pri obchádzaní firiem za účelom nákupu stavebného materiálu. V roku 2014 už žiadne ďalšie peniaze od žalobkyne neprijal a ak bolo potrené, aby nakúpil nejaký materiál, tak ho kupoval z vlastného. Jemu vznikli ďalšie náklady nákupom pohonných hmôt a pod..

19. Žalovaný bol ešte pripravený stavbu žalobkyni dokončiť ale potom, čo ho žalobkyňa začala ohovárať pred rodinou sa rozhodol, že za takých okolností nemieni ďalej žalobkyni pomáhať. Pre neho celý prípad bol ťažkou stratou času aj peňazí a ešte došlo k rozhádaniu rodín.

20. Súd z vlastnej iniciatívy si pripojil aj spis Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Vrútkach ČVS: ORP-218/VR-MT-2015, ktorý bol založený na základe trestného oznámenia žalobkyne zo dňa 06. 02. 2015. Výpovede strán v konaní pred políciou boli takmer totožné ako ich výpovede na pojednávaní v súdenej veci. Žalobkyňa pred políciou však, rovnako ako žalovaný, tvrdila, že žalovanému celkovo poskytla sumu 2 300 €.

21. Z výpisu zo Živnostenského registra žalovaného, ktorý bol pripojený v tomto spise, bolo zistené, že žalovaný nemá oprávnenie na podnikanie v oblasti stavebných prác, je konateľom a spoločníkom firmy AFC SLOVAKIA s.r.o. so sídlom v Kláštore pod Znievom, IČO: 46 141 448, ktorá nemá v predmete činnosti stavebné práce.

22. Uznesením povereného príslušníka policajného zboru zo dňa 05. 03. 2015 vyššie uvedenej spisovej značky, bola vec podozrenia z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. odmietnutá, nakoľko nebol dôvod pre začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Tr. por.. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že v konaní žalovaného nemožno konštatovať ani naplnenie skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1 Tr. zák. a ani naplnenie subjektívnej stránky prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., nakoľko nebolo preukázané, že by žalovaný v čase, keď záväzok uzatváral konal v úmysle, že záväzok v dohodnutej dobe nesplní a tým, že by žalobkyňu uviedol do omylu, a obohatil sa na jej škodu.

23. Žalobkyňa tvrdila, že sa so žalovaným chcela opakovane telefonicky skontaktovať, ten jej však nebral telefón. Do spisu pripojila dve nedoručené doporučené zásielky, ktoré zasielala žalovanému. Jedna z nich bola podaná na Pošte vo Vrútkach dňa 26. 11. 2014 a žalobkyni bola vrátená 18. 12. 2014. Obsahovala výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, z ktorej vyplynulo, že žalobkyňa konštatuje, že žalovanému 26. 11. 2013 odovzdala byt na vykonanie stavebných prác, ktoré neboli dokončené a pri práci boli mnohé veci poškodené. Žalovaný za prácu vopred prijal peniaze, čím žalobkyni spôsobil nemalé finančné škody. Keďže sa žalovaný vyhýba akémukoľvek kontaktu, žiada o vyplatenie dlžnej sumy vo výške 1 500 € do 5 dní od prevzatia výzvy na účet tam uvedený. Zároveň žalovaného upozorňuje, že v prípade, žeby nerešpektovali výzvu, obráti sa na súd. Ďalšia zásielka bola podaná na Pošte vo Vrútkach 15. 1. 2015 ako doporučená zásielka a žalobkyni sa vrátila ako nedoručená zásielka 9. 2. 2015 s tým, že nebola vyzdvihnutá v odbernej lehote. Obsah listu nazvaného výzva na zaplatenie dlžnej sumy je rovnaký, ako v predchádzajúcom liste.

24. Žalobkyňa sa v priebehu konania snažila preukázať výšku svojho nároku krycím listu rozpočtu a rekapituláciou rozpočtov, resp. rozpočtom, ktorý jej vyhotovil F.. F. Z. - N., K. XX, XXXXX S. a ktorý by sa týkal nákladov na odstránenie škôd, ktoré vznikli nekvalitnou prácou žalovaného, teda úpravou rozvodu a vybudovaním novej zásuvky, vrátane revízie, dodávky a montáže drevenej zárubne do kúpeľne, opravy keramických obkladov v kúpeľni po úprave elektrorozvodov, nového podhľadu v kúpeľni s maľbou, vyrovnanie nerovnej priečky v chodbe predsadenou sadrokartónovou stenou a prestierkovaním a maľbou, úpravou napojenia dresu, odstránenie protispádu vrátane úpravy rozvodu kanalizácie a opravy a montáže digestora. Podľa tohto rozpočtu celkové náklady na vykonanie týchto prác predstavujú sumu 1 293,67 € s DPH.

25. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k presvedčeniu, že medzi stranami, ktoré boli rodinnými priateľmi cez matku žalovaného, vznikla v novembri 2013 tzv. nepomenovaná zmluva ústnou formou podľa § 51 Obč. zák..

26. Podľa § 51 Obč. zák., účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona.

27. Podľa § 853 ods. 1 Obč. zák., občianskoprávne vzťahy pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto, ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom, aj účelom im najbližšie.

28. Obsahom ústnej zmluvy, ktorá vznikla medzi účastníkmi konania, bolo vykonanie stavebných prác pri rekonštrukcii bytového jadra žalobkyne a neskôr aj ďalších prác, ktoré žalobkyňa proti žalovanému požadovala a to bezodplatne. Táto zmluva, pokiaľ šlo o predmet plnenia zo strany žalovaného, veľmi pripomína zmluvu o dielo tak, ako je upravená v ustanoveniach § 631 a nasl. Obč. zák., líšila sa však od nej tým, že nebola odplatná. Ako vyplynulo z dokazovania, strany medzi sebou nedojednali odplatu za práce, ktoré mal žalovaný pre žalobkyňu vykonať, viacmenej boli uzrozumení s tým, že ide o priateľskú výpomoc zo strany žalovaného žalobkyni, aj keď žalovaný, ako sám uviedol, pre prípad, žeby žalobkyňa sa predsa rozhodla ho odmeniť za vykonané práce, odmenu by prijal. Tým sa podľa presvedčenia súdu táto zmluva líšila od zmluvy o dielo podľa § 631 Obč. zák., podľa ktorej sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela) zaviaže, že mu za dojednanú cenu vykoná dielo na svoje nebezpečenstvo. Čiže základnou náležitosťou zmluvy o dielo v zmysle § 631 Obč. zák., alebo podstatným pojmovým znakom zmluvy o dielo podľa § 631 Obč. zák. a nasledujúcich je, že ide o zmluvu odplatnú.

29. Zmluva medzi stranami nebola dojednaná ako odplatná zmluva. Pôvodne podľa dojednania strán malo ísť o vybúranie umakartového jadra susediaceho s kuchyňou a jeho vymurovanie, osadenie sanity a ďalšie práce s tým spojené. Požiadavky žalobkyne, ako vyplynulo z výpovede žalovaného, sa však neustále rozširovali, resp. žalobkyňa menila svoje požiadavky najmä pri úprave susediacej kuchyne. Súd je však toho názoru, že práve cez vyššie citované ustanovenie § 853 ods. 1 Obč. zák. môže práva a povinnosti medzi účastníkmi tejto zmluvy, najmä pokiaľ ide o povinnosti žalovaného, posudzovať podľa zmluvy o dielo, ktorá upravuje občianskoprávne vzťahy, ktoré sú obsahom a účelom najbližšie tomu vzťahu, ktorý vznikol medzi procesnými stranami. Procesné strany sa medzi sebou rozchádzali aj v tvrdeniach o termíne, do kedy mal žalovaný práce v byte žalobkyne vykonať a v tomto smere nebol produkovaný presvedčivý dôkaz, ktorý by jednoznačne preukázal, kedy mali byť stavebné práce dokončené.

30. Podľa vykonaného dokazovania, výpovede žalovaného na pojednávaní a tvrdenia žalobkyne pri jej výsluchu pred políciou, žalobkyňa postupne žalovanému poskytla finančné prostriedky na nákup stavebného materiálu a na preplatenie nákladov, ktoré mu vznikali pri používaní vlastného motorového vozidla v súvislosti s nákupom stavebného materiálu, odvozom odpadu a v súvislosti s presunom žalovaného z miesta bydliska do bydliska žalobkyne, kde boli stavebné práce vykonávané. Je zrejmé, že strany medzi sebou zaviedli prax, podľa ktorej žalobkyňa zrejme žalovanému dôverovala a nevyžadovala od neho doklady preukazujúce nákup stavebného materiálu, nakoľko žalovaný väčšinou tento nákup uskutočňoval, ako sa vyjadril „pod rukou“, resp. bez dokladov o nákupe s cieľom kúpiť stavebný materiál lacnejšie. Súd je však toho názoru, že bolo povinnosťou žalovaného, keď sa so žalobkyňou dohodou a prisľúbil vykonanie stavebných prác, vykonať dohodnuté stavebné práce v súlade s ustanovením § 633 ods. 1 Obč. zák. riadne a bez vád.

31. Podľa § 633 ods. 1 Obč. zák., ktorý sa viaže k zmluve o dielo, zhotoviteľ je povinný vykonať podľa zmluvy riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.

32. Podľa názoru súdu je možné na zodpovednosť žalovaného ako zhotoviteľa prác pre žalobkyňu použiť ustanovenia § 644 a nasl., ktoré sú osobitnými ustanoveniami v rámci právnej úpravy zmluvy o dielo a upravujú zhotovenie veci na zákazku. V súdenej veci totiž išlo o demontáž a deštrukciu pôvodného umakartového bytového jadra a vybudovanie úplne nového jadra s ďalšími stavebnými úpravami, ktoré boli spojené a ktorých potrebu si vyžiadala výstavba nového jadra.

33. Podľa § 645 ods. 1 Obč. zák., zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za závady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Rovnako zodpovedá za to, že má vec vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.

34. Podľa § 646 ods. 1 Obč. zák., záručná doba je 24 mesiacov. Pri zhotovení stavby je záručná doba 3 roky (§ 646 ods. 3 Obč. zák.).

35. Podľa § 647 Obč. zák., záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia veci, ak objednávateľ prevzal vec až po dni, do ktorého mal povinnosť ju prevziať, plynie záručná doba odo dňa, keď mal túto povinnosť.

36. Podľa § 648 ods. 1 Obč. zák., ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu.

37. Podľa § 649 Obč. zák., práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe, inak práva zaniknú.

38. Podľa § 510 Obč. zák., uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.

39. Uplatnením práva zo zodpovednosti za vady a predpokladom uplatnenia tohto práva je predovšetkým vytknutie vady, teda oznámenie, o akú vadu ide, ako sa prejavuje a aké práva zo zodpovednosti za vady objednávateľ u zhotoviteľa, v tomto prípade žalobkyňa u žalovaného, uplatňuje. V prípade, žeby práce žalovaného neboli uskutočnené kvalitne a bez vád, vzhľadom na opis vád, aké podľa tvrdenia žalobkyne mali vzniknúť, šlo by zrejme o vady odstrániteľné, z čoho vyplýva, že žalobkyňa by mala právo na bezplatné odstránenie týchto vád voči žalovanému. Podľa presvedčenia súdu však žalobkyňa až do svojho výsluchu pred súdom riadnym spôsobom vo vzťahu k žalovanému nároky zo zodpovednosti za vady neuplatnila, nakoľko v korešpondencii, ktorú zasielala žalovanému, vzniknuté vady nekonkretizovala a vady vykonaných prác opísala až pri svojej výpovedi. Žalobkyňa však uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť vadným plnením žalovaného, to znamená, uplatňovala nárok, ktorý by mal spočívať v tom, že v príčinnej súvislosti s vadným plnením žalovaného sa zmenšil jej majetok.

40. Občiansky zákonník v ustanovení § 510 uvádza, že je potrebné odlíšiť práva zo zodpovednosti za vady od práv zo zodpovednosti za škodu. Tieto dva záväzkové inštitúty majú iný účel a sú založené na rozdielnych zásadách a predpokladoch vzniku zodpovednosti. Rozlíšenie medzi zodpovednosťou za vady a zodpovednosťou za škodu je dôležité v prípade súbehu nárokov, pretože vadným plnením môže byť spôsobená nadobúdateľovi škoda spočívajúca v zmenšení jeho majetku, alebo v ušlom zisku.

41. Z ustanovenia § 510 Obč. zák. vyplýva, že z dôvodov náhrady škody sa nemožno domáhať nárokov, ktoré vyplývajú zo záväzkov zo zodpovednosti za vady.

42. Nárok na náhradu nákladov potrebných na odstránenie vady vykonanej práce (diela) je nárokom zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady. Nárokov, ktoré vyplývajú zo záväzkov zo zodpovednosti za vady sa nemožno domáhať z titulu náhrady škody.

43. Súd však po vykonanom dokazovaní dospel k presvedčeniu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, preukázať existenciu vád, ktoré vo svojej výpovedi opisovala. Tvrdenia účastníkov sa rozchádzali, pokiaľ šlo napríklad o príčiny vytopenia. Zo strany žalovaného bolo konštatované, že žalobkyňa nedodržala jeho odborné pokyny smerujúce k momentu, od kedy môže užívať sprchovací kút a vodu v kúpeľni a žalobkyňa nepreukázala, žeby povolenie vodoinštalácie pri sprchovaní po montáži sprchovacieho kúta bolo spôsobené nekvalitnou prácou žalovaného. Rovnako nepreukázala, žeby bol rovnako vadne namontovaný odpad v sprchovacom kúte. Neprodukovala dôkaz, žeby montáž elektrickej zásuvky pre napájanie práčky bola vykonaná v rozpore s jej pokynmi, resp. žeby sa po tejto montáži so žalovaným nedohodla, že zásuvka sa ponechá na mieste, kde jej pôvodnú montáž vykonal žalovaný a ani to, že montáž zásuvky na tomto mieste nezodpovedá technickým a bezpečnostným predpisom. Žalobkyňa nepreukázala vadnú montáž odpadu z dresu kuchynskej linky, ani vady na zhotovenej klenbe. Za predpokladu, že sa strany dohodli na montáži a nákupe vchodových dverí a aj na montáži zárubne do kúpelne, čo ale preukázané nebolo, nakoľko dvere do kúpeľne mali byť osadené vo vodiacich lištách tak, ako to popísal žalovaný, mala by žalobkyňa voči žalovanému nárok domáhať sa dokončenia, čiže riadneho vyhotovenia diela, teda uloženia povinnosti žalovanému tieto dohodnuté práce pre ňu vykonať.

44. Podľa presvedčenia súdu žalobkyňa za predpokladu, žeby preukázala, že žalovaný skutočne vyhotovil stavebné práce s nedostatkami, ktoré opísala až v konaní pred súdom, mohla by sa voči žalovanému ako zhotoviteľovi týchto prác domáhať bezplatného odstránenia týchto vád a žalovaný by bol povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu. Žalovaná tak však v priebehu celého obdobia od vyhotovenia prác, resp. od odchodu žalovaného z jej bytu v apríli 2014 do vyhlásenia rozsudku neurobila. Len ak by zhotoviteľ prác, čiže žalovaný nepristúpil k včasnému odstráneniu opísaných vád, (čo ale zo strany žalobkyne splnené nebolo), mala by žalobkyňa právo na zrušenie zmluvy. Je však otázne, čo

by si zmluvné strany vzájomne plnili, keď plnenie bolo poskytnuté len zo strany žalovaného a nebolo preukázané, žeby žalobkyňa za plnenia, ktoré pre ňu vykonal, žalovanému poskytla odmenu.

45. V prípade zrušenia zmluvy v zmysle § 648 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave, alebo väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu. V takom prípade však nemožno suplovať právo zo zodpovednosti za vadu právom na náhradu škody a to tým spôsobom, že vadnú vec dá objednávateľ opraviť tretej osobe a od dodávateľa požaduje náhradu škody, ktorá mu vznikla zaplatením nákladov opravy treťou osobou. Nemožno tak urobiť najmä v prípade, ak objednávateľ riadnym spôsobom vady nepopísal a nedomáhal sa bezplatného odstránenia odstrániteľných vád, ako to bolo v prípade žalobkyne. Priznanie práva na náhradu nákladov, ktoré by mali byť ešte len vynaložené na odstránenie tvrdených vád diela tak, ako to požadovala žalobkyňa, nemá oporu v zákone.

46. Takte súd dospel k presvedčeniu, že žalobkyňa predovšetkým nepreukázala presvedčivým spôsobom (ohliadkou, znaleckým posudkom a inými dôkaznými prostriedkami) existenciu vád, ktoré opísala až vo svojej výpovedi. Vo vzťahu k žalovanému neuplatnila práva zo zodpovednosti za vady, ktoré by korešpondovali zákonným ustanoveniam a nárok, ktorý uplatnila, teda nárok, ktorý spočíval v náhrade predpokladaných nákladov, ktoré by mali vzniknúť pri odstránení údajných vád treťou osobou, nemá oporu v zákone. Súd preto žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

47. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

48. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto prípade žalovaný bol v konaní proti žalobkyni plne úspešný, avšak náhradu trov konania proti nej nepožadoval, preto súd rozhodol tak, že žalovanému sa proti žalobkyni náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.