Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2C/63/2016

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobkyne: F. T., M. F. T. XXX/XX, M., občan SR, zastúpenej JUDr. Petrom Pompom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Vagonárska 95, Poprad, proti žalovaným: 1. Slovak Telecom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, 2. TK Mobil s.r.o., so sídlom Muráňska 2574/15, Spišská Nová Ves, IČO: 44 568 827, zastúpenému JUDr. Martinom Špakom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Odborárov 49, Spišská Nová Ves, o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 25 000,- eur, o nariadenie neodkladného opatrenia na návrh žalovaného v 2. rade, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalovaného v 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Na tunajšom súde je vedené konanie o porušení zásady rovnakého zaobchádzania žalovanými v 1. a 2. rade v zmysle zákona č. 365/2004 Z.z. antidiskriminačný zákon a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 25 000,- eur, v ktorom sa žalobkyňa domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd konštatoval porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a uložil žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne povinnosť uhradiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 25 000,- eur a trovy právneho zastúpenia.

2. Podaním doručeným súdu 30.9.2016 žiadal žalovaný v 2. rade nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd zakázal žalobkyni nakladať so sumou 2 000,- eur na všetkých jej bankových účtoch, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 2C 63/2016. Podaním doručeným tunajšiemu súdu 28.10.2016 upravil žalovaný v 2. rade výrok neodkladného opatrenia tak, že súd by mal uložiť žalobkyni zložiť do úschovy na Okresnom súde Kežmarok v prospech žalovaného v 2. rade sumu 2 000,- eur, a to až do uplynutia 30 dní odo dňa právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia Okresného súdu Kežmarok v konaní 2C 63/2016 o prípadnom priznaní vyčíslenej výšky náhrady trov konania žalovanému v 2. rade v zmysle § 262 ods. 2C.s.p, zároveň žiadal zaviazať žalobkyňu na úhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný v 2. rade odôvodnil tým, že má za to, že v prebiehajúcom konaní nie je pasívne legitimovaným subjektom, nakoľko nie je v žiadnom právnom vzťahu so žalobkyňou. Žalovaný v 2. rade vystupoval len ako splnomocnený zástupca žalovaného v 1. rade pri podpise Zmluvy o poskytovaní verejných služieb z 8.2.2016. Žalovaný v 2. rade nie je účastníkom Zmluvy a teda nemôžu pre neho vyplývať akékoľvek práva či povinnosti v súvislosti s jej uplatňovaním. Žalovaný v 2. rade zároveň popiera, že by z jeho strany došlo k akémukoľvek diskriminačnému konaniu voči žalobkyni z dôvodu rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine,

na ktoré poukazuje žalobkyňa vo svojej žalobe. Žalovaný v 2. rade ani jedným úkonom neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, práve naopak, prostredníctvom svojho zamestnanca opakovane uzatvoril so žalobkyňou zmluvu o poskytovaní verejných služieb, a preto sú tvrdenia žalobkyne absolútne zavádzajúce a nepravdivé. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, po jeho úprave z 28.10.2016, sa žalovaný v 2. rade domáha, aby žalobkyni bola uložená povinnosť zložiť do úschovy na Okresnom súde Kežmarok v prospech žalovaného v 2. rade sumu 2 000,- eur, a to až do uplynutia 30 dní odo dňa právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia Okresného súdu Kežmarok v konaní 2C 63/2016 o prípadnom priznaní vyčíslenej výšky náhrady trov konania žalovanému v 2. rade v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. Suma predstavuje predpokladané náklady žalovaného v 2. rade na trovy súdneho konania, vrátane trov právneho zastúpenia v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 2C 63/2016. Potrebu úpravy pomerov zdôvodňuje žalovaný v 2. rade skutočnosťou, že v uvedenom konaní nie je žalovaný v 2. rade pasívne legitimovaným subjektom a popiera, že by svojím konaním porušil zásadu rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní tovarov a služieb. Žalovaný v 2. rade má za to, že zo strany žalobkyne ide o šikanózne uplatňovanie práva, pričom súd by mal predmetné konanie voči žalovanému v 2. rade zastaviť a priznať mu náhradu vzniknutých trov konania. Žalobkyňa je v konaní zastúpená advokátom, ktorého povinnosťou je správne označenie pasívne legitimovaného subjektu, je preto nepochopiteľné, že ako žalovaný v 2. rade je označený TK Mobil s.r.o., aj vzhľadom na jeho správanie, pričom z obsahu Zmluvy je viac ako zrejmé, že právny vzťah vznikol medzi žalobkyňou a Slovak Telekom, a.s. Žalovaný v 2. rade bezprostredne po doručení žalobného návrhu bol nútený vyhľadať kvalifikovanú právnu pomoc - advokáta, ktorý mu poskytol adekvátnu právnu pomoc pri ochrane jeho práv a majetku. Vzhľadom na právne zastúpenie žalobkyne je v tomto prípade dôvodné predpokladať, že ju jej právny zástupca poučil o všetkých dôsledkoch podania žaloby, vrátane následkov prípadného neúspechu v spore.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p."), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) C.s.p. zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

7. Súd v tomto konaní rozhodol bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania v zmysle § 329 ods. 1 C.s.p.

8. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd skúmal splnenie podmienky existencie právneho záujmu žalovaného v 2. rade na vydaní rozhodnutia o návrhu na neodkladné opatrenie. V tejto súvislosti preskúmal existenciu právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p., teda či žalovaný v 2. rade v návrhu osvedčil potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov žalobkyne a žalovaného v 2. rade.

9. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný v 2. rade nepredložil žiadne listinné dôkazy. Z obsahu spisu súd zistil, že žalovaný v 2. rade pri uzatváraní Zmluvy o poskytovaní verejných služieb - balík služieb z 8.2.2016 vystupoval ako splnomocnený zástupca žalovaného v 1. rade, Slovak Telekom, a.s. (č.l. 4 - 7 spisu). To, či žalovaný v 2. rade v tomto konaní je alebo nie je pasívne legitimovanou stranou sporu, bude predmetom konania a dokazovania vo veci samej.

10. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Osvedčovanie nároku na rozdiel od dokazovanie (vo veci samej) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní sa nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako pri riadnom procesnom dokazovaní, avšak výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.

11. Súd sa zaoberal hlavne otázkou či žalovanému v 2. rade ako navrhovateľovi neodkladného opatrenia hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, ak súd bezodkladne neupraví pomery medzi účastníkmi tak, ako to navrhuje v podanom návrhu žalovaný v 2. rade, prípadne, či je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalovaný v 2. rade vo svojom návrhu nešpecifikoval, z akého konkrétneho dôvodu navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie, teda či považuje za potrebné neodkladne upraviť pomery alebo má obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalovaný v 2. rade vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len konštatoval, že podľa jeho názoru nie je pasívne legitimovanou stranou v prebiehajúcom konaní, preto by súd mal predmetné konanie voči nemu zastaviť a priznať mu náhradu vzniknutých trov konania, a na základe uvedeného navrhol nariadiť neodkladné opatrenie na pokrytie predpokladaných nákladov žalovaného v 2. rade vzniknutých v súvislosti s týmto konaním. Žalovaný v 2. rade však žiadnym spôsobom nešpecifikoval, na základe akej skutočnosti by súd mal bezodkladne upraviť pomery, prípadne v čom vidí obavu z ohrozenia exekúcie. Neuviedol žiadne okolnosti svedčiace o tom, že by žalobkyňa konala takým spôsobom, ktorý by odôvodňoval neodkladnú úpravu pomerov, prípadne by odôvodňoval obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie. Samotná možná existencia povinnosti žalobkyne uhradiť žalovanému v 2. rade vzniknuté trovy konania nemôže sama o sebe bez ďalších skutočností založiť dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Z takto tvrdených skutočností súd nemá za to, že návrh žalovaného v 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Žalovaný v 2. rade neosvedčil žiadnou z ním uvedených skutočností dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Na základe uvedeného súd má za to, že žalovaný v 2. rade neosvedčil najmä naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov strán konania, a ani to, že by mu bez tejto úpravy hrozilo nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Neboli teda splnené podmienky, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu, preto tento návrh zamietol.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., teda podľa zásady úspechu v konaní. Žalobkyňa bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu úspešná, keďže súd návrh žalovaného v 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Keďže jej však zo spisu žiadne trovy konania o nariadenie neodkladného opatrenia nevyplývajú, súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove. /§ 357 písm. d) C.s.p./

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.