Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-78-2016.pdf
PDF · 95.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/78/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú O. U., O.. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa matky L. U., O.. XX.X.XXXX, Z. V. X. M. O. H. B. Č.. X, D. O., v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
Nariaďuje ústavnú starostlivosť o maloletú O. U., O.. X.X.XXXX, za účelom ktorej starostlivosti umiestňuje maloletú do Detského domova Gelnica, Hlavná 50, Gelnica.
Zaväzuje matku maloletej prispievať na výživu maloletej O. výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred na účet Detského domova Gelnica, Hlavná 50, Gelnica, od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 1.3.2016 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice doručil tunajšiemu súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia o umiestnení maloletej O. U., O.. X.X.XXXX do Detského domova Gelnica, Hlavná č. 50, 056 01 Gelnica, ktorý návrh odôvodňoval tým, že rodina maloletej je vedená v evidencii úradu práce od roku 2014 z dôvodu zanedbávania výchovy a starostlivosti o dieťa, kedy úrad pristúpil k vyňatiu maloletej P. U. z rodinného prostredia rodičov, nakoľko toto dieťa bolo v ohrození života, následne bolo súdom rozhodnuté o umiestnení tohto dieťaťa v ústavnej starostlivosti; dňa X.X.XXXX sa matke L. U. mimo pôrodnice narodila ďalšia dcéra, maloletá O., ktorá sa narodila X. XX. Z. T., v čase podávania predmetného návrhu sa nachádzala v detskej fakultnej nemocnici, šlo o dieťa predčasne narodené, ktoré po prepustení si vyžadovalo zvýšenú opatrovateľskú starostlivosť, pričom matka dieťaťa je na nízkej mentálnej úrovni, s narušenými rečovými, motorickými a sociálnymi schopnosťami, bez možnosti vlastného bývania, žije túlavým spôsobom života spolu so svojim druhom, s ktorým sú vídaní často pod vplyvom návykových látok; matka nie je schopná postarať sa o maloletú, nemá vytvorené základné životné podmienky pre takúto starostlivosť, je bezdomovkyňou a spôsobom svojho života by dieťa dostala do priameho ohrozenia života. Pred podaním predmetného návrhu navrhovateľ oslovil aj blízku rodinu matky, ktorá však odmietla prevziať starostlivosť o maloletú. Matka s umiestnením maloletej do ústavnej starostlivosti súhlasila uvedomujúc si neschopnosť postarať sa o maloletú.
2. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 78/2016 zo dňa 2.3.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.4.2016, súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým umiestnil maloletú O. U., O.. X.X.XXXX, do starostlivosti Detského domova Gelnica v Gelnici.
Následne uznesením sp. zn. 23P 78/2016 zo dňa 4.5.2016 súd začal konanie vo veci nariadenia ústavnej starostlivosti maloletej O. bez návrhu.
3. Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa neodkladného opatrenia, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a skutočný stav:
4. Matka maloletej, ktorá bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná sa na toto pojednávanie nedostavila, svoju neprítomnosť nijako neospravedlnila, preto súd pojednával a rozhodol v súlade s ustanovením § 180 veta 2 CSP bez jej prítomnosti.
5. Z rodného listu maloletej vyplýva, že otec dieťaťa nie je uvedený.
6. Zo správy Detskej fakultnej nemocnice Košice zo dňa 25.2.2016 adresovanej Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že maloletá O. v čase podávania správy bola hospitalizovaná na Klinike neonatológie Detskej fakultnej nemocnice s potrebou zvýšenej opatrovateľskej starostlivosti, ktorú je potrebné dieťaťu zabezpečovať aj po ukončení hospitalizácie na uvedenej klinike. Z lekárskej správy U.. U. X., lekárky bez špecializácie, zo dňa 16.2.2016 vyplýva, že maloletá O. je dieťaťom predčasne narodeným, ide o hypotrofického novorodenca, narodeného X. XX. T. Z., s pôrodnou hmotnosťou X.XXX T., dieťa pri príjme do nemocnice bolo vitálne, kričalo, dýchalo samo, bolo uložené do inkubátora, bola mu naordinovaná antibiotická terapia, ktorá po troch dňoch bola ukončená, dieťa postupne začínalo prijímať stravu - umelú formulu - perorálne, vzhľadom na predčasný pôrod potrebovalo v úvode hospitalizácie intenzívnu starostlivosť a monitoring, v čase podávania správy bolo umiestnené v inkubátore, bola mu podávaná strava cumľom, čo tolerovalo, pilo na viackrát s tým, že po prepustení z nemocnice šlo o dieťa, ktoré malo si vyžadovať zvýšenú opatrovateľskú starostlivosť, neurologickú dispenzarizáciu, rehabilitáciu Vojtovou metódou, sledovanie v pľúcnej a očnej ambulancii a opakované kontroly v rizikovej ambulancii. Matka sa v tom čase o dieťa telefonicky a osobne zaujímala, bola hodnotená ako simplexná, podľa udania zdravotných sestier pri osobnej návšteve bola pod vplyvom návykových látok.
7. Pri vykonaní šetrenia Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice v domácnosti matky dňa 19.2.2016, v domácnosti bol zastihnutý starý otec maloletej spolu s manželkou a vnukom, ktorého mali v náhradnej osobnej starostlivosti, starý otec uviedol, že matke maloletej s druhou dcérou nemôžu pomôcť, keďže nikto z rodiny si netrúfa prevziať zodpovednosť za predčasne narodené dieťa, matka dieťaťa je závislá na fetovaní, do domácnosti prichádza rôzne a stále „iba fetuje,“ ani jej druh nie je v tomto smere spoľahlivý, nemajú vyriešenú bytovú otázku, obidvaja „fetujú,“ preto samotní starí rodičia navrhovali umiestniť maloletú do detského domova, keďže odmietli prevziať starostlivosť o ďalšie dieťa svojej dcéry a chceli sa postarať o P. a o svoje dve deti; rodina obývala 2-izbový rodinný dom napojený na vodu, elektrinu, aj plyn, kde starý otec obýval jednu izbu zariadenú pieckou, s dostatočným počtom lôžok, druhú izbu obývala E. Z., táto miestnosť bola rozdelená na dve časti, menovaná spolu s druhom a ich deťmi nebola v čase šetrenia doma, domácnosť bola hodnotená ako účelne zariadená.
8. Dňa 17.2.2016 sa na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice bez predvolania dostavila matka maloletej, tvrdila, že maloletú porodila X.X.XXXX, nevedela uviesť v ktorom mesiaci sa dieťa narodilo, keďže tehotenstvo nekontrolovala, mala vedomosť o tom, že dieťa bolo v čase jej návštevy úradu práce stále v nemocnici, z ktorej ona bola prepustená XX.X., vedela, že dieťa bolo v inkubátore, tvrdila, že maloletej odniesla plienky, v tom čase tvrdila, že dieťa si chce prevziať do domácej starostlivosti s tým, že mala bývať v domácnosti so svojimi rodičmi, kam chcela dieťa vziať, pripustila možný súhlas s umiestnením maloletej do ústavu s tým, že dieťa by si prevzala do osobnej starostlivosti keď trochu vyrastie, dokedy by si doriešila aj otázku bývania, následne uviedla, že dieťa by si prevzala do osobnej starostlivosti keď bude mať dva roky.
9. Zo správy Detského domova Gelnica zo dňa 10.3.2016 vyplýva, že 9.3.2016 bola maloletá O. umiestnená do uvedeného Detského domova Gelnica.
10. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že matka z úradu práce nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok, ani iné sociálne dávky, nie je a ani nebola v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
11. Zo správy kolízneho opatrovníka ďalej vyplýva, že maloletá O. je druhým dieťaťom matky, prvé dieťa matky maloletá P., O.. XX.XX.XXXX, bola rozhodnutím Okresného súdu Košice II zverená do náhradnej osobnej starostlivosti sestry matky dieťaťa, matka maloletej naďalej nemá zabezpečené vlastné bývanie a žije túlavým spôsobom života, je závislá na toluéne a nie sú jej vyplácané žiadne sociálne dávky; matka o dieťa v detskom domove neprejavuje žiaden záujem, M. X.X.XXXX boli u maloletej splnené podmienky osvojiteľnosti, preto bol podaný i návrh na vyslovenie osvojiteľnosti u maloletej; matka si doposiaľ neupravila svoje pomery, o dieťa nejaví záujem, nemá vyriešenú bytovú otázku a nemá ani osobnostné predpoklady na zabezpečenie výchovy a starostlivosti o maloletú, preto kolízny opatrovník doporučoval nariadiť maloletej ústavnú starostlivosť, v najlepšom záujme dieťaťa a opakovane konštatoval, že oslovení príbuzní maloletej odmietli prevziať starostlivosť o O..
12. Zo správy Detského domova Gelnica zo dňa 9.9.2016 vyplýva, že maloletá v čase podávania správy mala sedem mesiacov, bola vnímavá, vedela sa už chvíľu zahrať aj sama, spáva pokojne, budí sa iba na hlad, je to pokojné, milé a usmievavé dieťa, v zariadení je umiestnená v profesionálnej rodine, spočiatku dieťa mávalo často tras telíčka, pričom ju celú vystieralo, postupne tento tras ubúdal, v čase podávania správy sa už prejavoval len v prípade ak dieťa bolo veľmi unavené, v priemere raz za dva týždne, keď s ním bolo cvičené v rámci rehabilitácií, sedieť v tom čase vedela ešte len s oporou, mala problémy pri požívaní kašovitých jedál, reagovala na hlasy. V profesionálnej rodine sa rýchlo adaptovala, o maloletú z jej biologickej rodiny nikto neprejavoval záujem.
Podľa § 54 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti. (2) Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv. (3) Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. (4) Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. (5) Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov. (6) zrušený od 1.1.2016.
Podľa § 55 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. (2) Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. (3) Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 81 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. (2) Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa.
Podľa § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa (t.j. 27,13 € mesačne).
Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
Podľa § 215 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zistené skutkového stavu. (2) Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
13. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový a skutočný stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a nariadil ústavnú starostlivosť o maloletú O., keďže z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že maloletá je dieťaťom predčasne narodeným, vyžadujúcim si doposiaľ zvýšenú starostlivosť, ktorú matka maloletej vzhľadom na jej dlhodobý spôsob života nedokáže zabezpečiť, matka nespĺňa základné predpoklady pre prevzatie dieťaťa do osobnej starostlivosti, navyše ide o dieťa, ktoré si vyžaduje zvýšenú starostlivosť, matka svoje pomery napriek uplynutiu časového úseku od narodenia maloletej doposiaľ nijako neupravila, taktiež nikto z bližšej ani širšej rodiny maloletej neprejavil záujem ani ochotu prevziať osobnú starostlivosť o maloletú O., preto súd dospel k jednoznačnému záveru, že jej umiestnenie v ústavnej starostlivosti je jednoznačne v najlepšom záujme maloletej O..
14. Súd zároveň zaviazal matku prispievať na výživu maloletej O. minimálnym zákonom stanoveným výživným vzhľadom na zistenia, že matka nemá žiaden príjem, neusporiadaným spôsobom života a nie je poberateľkou ani žiadnych dávok, pričom súd zároveň zaviazal matku takto stanovené výživné platiť na účet Detského domova Gelnica v ktorom je maloletá umiestnená.
15. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia možno podať takýto návrh podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.