Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-231-2015.pdf
PDF · 99.33 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/231/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: K. K., R.. XX.XX.XXXX, D. Š. K., N. Q. XX, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66 p r o t i žalovanému: OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P.O.BOX 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zapísaná v Registri spoločnosti British Virgin Islands pod č. 1503447, o povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy o úvere č. 9025287808 zo dňa 16.12.2008.
Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.5.2015 domáhal neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2008. V žalobe uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou formulárovej úverovej zmluvy zo dňa 16.12.2008, ktorú ako dlžník uzavrel s Poštovou bankou - právnym predchodcom pôvodného žalovaného a to spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. Úverovú zmluvu žalobca považuje za problematickú, keďže neobsahuje rozlíšenie splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. a preto je úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 písm. b/ citovaného zákona. Napriek tejto spornosti pôvodný žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy bez súdneho rozhodnutia, pričom výšku pohľadávky si určuje sám. Poukázal aj na § 5 a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014 a jeho dôvodovú správu, podľa ktorej pre dohodu o zrážkach zo mzdy sa doposiaľ nevyžadovalo schválenie súdu, iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho, čím sa vytvára výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto je žiaduce daný právny inštitút sprísniť v prospech spotrebiteľa. Vyslovil preto záver, že daný právny úkon je v rozpore so zákonom a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.
2. Pôvodný žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, keďže mal za to, že žalovaným mal byť aj pôvodný veriteľ, s ktorým tvorí žalovaný nerozlučné procesné spoločenstvo, čo odôvodnil § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), nakoľko napadnutú podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
3. Pôvodný žalovaný vyslovil tiež názor o nedostatku právomoci súdu konať v tejto veci s poukazom na § 106 ods. 1 OSP, nakoľko žalobca s pôvodným veriteľom si dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, budú rozhodované pred konkrétnym rozhodcovským súdom a žalobca platnosť rozhodcovskej doložky nenamietal.
4. V ďalšej časti pôvodný žalovaný poukázal na absenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti napadnutej dohody, na nemožnosť aplikácie § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. v znení zákona č. 102/2014 Z.z., keďže tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy, ktorých predmetom je poskytovanie finančných služieb. Poukázal tiež na to, že žalobca nepreukázal nedostatok slobodnej vôle (iba ak bol obmedzený alebo pozbavený spôsobilosti na právne úkony) a nepreukázal ani v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jeho strane. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný zabezpečovací inštitút a ani smernica ani vnútroštátne normy ju nevylučujú.
5. Pôvodný žalovaný napokon uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je zmluvná podmienka vzhľadom na vysvetlenie podmienky v § 36 ods. 1 OZ a preto nie je možné vysloviť záver o jej neplatnosti podľa § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
6. V priebehu konania pôvodný žalovaný - PRO CIVITAS s.r.o. uzavrel dňa 18.12.2015 zmluvu o postúpení pohľadávky so spoločnosťou OMIKRON TRADING LIMITED. Jej predmetom bolo podľa čl. II. bodu 1 pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi Poštovou bankou a.s. a žalobcom dňa 16.12.2008 a to vo výške 2.520,10 Eur vrátane príslušenstva ako aj všetkých práv a povinností vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere. Súd preto následne na návrh žalobcu rozhodol o zmene žalovaného uznesením č.k. 11C/231/2015-59 zo dňa 1.2.2016.
7. Súčasný žalovaný sa k žalobe nevyjadril a ani na jedno pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil, aj keď v oboch prípadoch mu bolo doručené predvolanie riadne a včas. Súd preto s poukazom na § 180 CSP konal v jeho neprítomnosti.
8. Žalobca na pojednávaní 14.9.2016 zmenil žalobu o určenie povinnosti zdržať sa použitia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, čo odôvodnil zmenou procesného poriadku, ktorý už neumožňuje podanie žaloby o neplatnosť právneho úkonu ako to vyplýva z § 167 CSP. Súd túto zmenu žaloby pripustil uznesením č.k. 11C/231/2015-77 zo dňa 30.9.2016.
9. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením pôvodného žalovaného, výsluchom žalobcu, úverovou zmluvou zo dňa 15.12.2008, výzvou na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 4.3.2013, potvrdením o vykonaných zrážkach zo mzdy, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2015, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
10. Poštová banka a.s. a žalobca uzatvorili dňa 16.12.2008 formulárovú úverovú zmluvu. Tá obsahuje tri zvýraznené časti a to pod bodom 1 označenie zmluvných strán vrátane pomerov žalobcu, bod 2 predstavuje žiadosť o poskytnutie úveru, v ktorej žalobca označil požadovanú výšku úveru 40.000 Sk, dobu splácania 50 mesiacov a základný súbor poistenia. Bod 3 tvorí samotnú zmluvu o úvere, kde sú zvýraznené zmluvné podmienky a to č. zmluvy XXXXXXXXXX, výška úveru 1327,76 Eur, mesačná splátka 44,88 Eur, celková výška nákladov 814,64 Eur, dátum konečnej splatnosti úveru 16.2.2013, úroková sadzba 24% p.a., počet mesačných splátok 50, RPMN 28,45% a priemerná hodnota RPMN 34,92 %.
11. V ďalšej časti zmluvy je drobným písmom uvedených 8 bodov, ktoré možno vyhodnotiť ako nie podstatných pre klienta a predstavujú súhlas s poskytnutím osobných údajov pre spoločnosť EOS KSI, úpravu právneho vzťahu vo VOP, prehlásením klienta, že nemá osobitný vzťah k banke a nasleduje bod 5, ktorý tým istým drobným písmom bez akéhokoľvek zvýraznenia ďalšieho právneho úkonu obsahuje túto konštatáciu: „podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere v súlade s čl. 4, bod 4.8 OP pre úver“.
12. Je nepochybné (potvrdil to aj žalobca vo svojej výpovedi), že daný formulár zmluvy podpísal najprv žalobca dňa 15.12.2008, ktorý vyplnil len jeho body 1, 2 a veriteľ ho podpísal až 16.12.2008 a až vtedy vyplnil údaje v bode 3, kde sú konkretizované zmluvné podmienky úveru.
13. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol aj to, že vôbec nebol informovaný, že súčasťou úverovej zmluvy je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Ak by mu bolo vysvetlené o aký inštitút ide a s akými dôsledkami pre neho, dohodu by neuzavrel. Poukázal aj na to, že z úverovej zmluvy zaplatil viac ako 2.240 Eur.
14. Právny zástupca žalobcu poukázal aj na skutočnosť, že konečná splatnosť úveru nastala 16.12.2013, čo znamená, že v súčasnosti je už pohľadávka veriteľa premlčaná, na čo súdy musia prihliadať ex offo. Realizáciou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy by preto bol obchádzaný aj zákon.
15. Pôvodný žalovaný dňa 4.3.2013 predložil zamestnávateľovi žalobcu spoločnosti TEAN INDUSTRIES, s.r.o. dohodu o zrážkach zo mzdy za účelom vykonávania zrážok pre pohľadávku v aktuálnej výške 2206,56 Eur s tým, že táto je aj ďalej úročená. V tomto liste poukázal na postúpenie pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy najprv z Poštovej banky na spoločnosť BOSNNUT INVESTMENT LIMITED zmluvou z 18.12.2012 a napokon na neho zmluvou zo dňa 15.1.2013.
16. Listom zo dňa 20.2.2015 zamestnávateľ oznámil žalobcovi, že k uvedenému dňu mu zrealizoval zrážky na účet pôvodného žalovaného vo výške 1.440 Eur.
17. Uznesením č.k. 11C/231/2015-17 zo dňa 28.5.2015 súd formou predbežného opatrenia uložil pôvodnému žalovanému povinnosť zdržať sa použitia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy do právoplatného ukončenia tohto sporu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.9.2015.
18. Malo by byť bez pochýb, že sporná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa citovaného ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Nepochybné je aj to, že na predmetný úver sa aplikuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.8.2008 do 30.11.2009).
20. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
21. Povinné náležitosti zmluvy sú uvedené v § 4 ods. 2. Medzi nimi je pod písm. g/ uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru Pod písm. h/ ročná úroková sadzba Pod písm. i/ výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov Pod písm. j/ ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom Pod písm. k/ priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov.
22. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ ž j/, k/ a l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
23. Podľa § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť sami o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
24. Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia, alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.
25. Podľa § 46 ods. 2 vety prvej OZ pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.
26. V danom prípade súd mal za preukázané, že návrh na uzavretie úverovej zmluvy podal žalobca vyplnením údajov v žiadosti o úver, tie však obsahovali len údaj o výške úveru a o počte mesačných splátok. Veriteľ zmluvu podpísal až nasledujúci deň a doplnil v nej všetky povinné náležitosti, avšak žalobca sa už nevyjadroval písomne k týmto ďalším údajom úveru a preto nemožno dospieť k záveru o písomnej dohode účastníkov zmluvy o povinných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Aby
vznikla platná písomná dohoda, muselo by totiž dôjsť k písomnej akceptácii tohto návrhu zo strany žalobcu s náležitosťami, ktoré boli uvedené pri tomto právnom úkone. K tejto písomnej akceptácii zo strany žalobcu však nedošlo a preto k písomnej zmluve konsenzom jej účastníkov došlo len v počte mesačných splátok a výške úveru. S poukazom na § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. žalobca by mal teda vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 1327,76 Eur, doposiaľ nepochybne zaplatil viac.
27. Nie je preto správne tvrdenie pôvodného žalovaného o neexistencii naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy podľa pôvodného procesného poriadku - § 80 písm. c/ OSP. Skutočná výška dlhu žalobcu bola totiž podstatne nižšia ako pohľadávka, ktorú si pôvodný žalovaný uplatnil u zamestnávateľa žalobcu na výkon zrážok zo mzdy. Navyše žalobca poukazuje aj na absolútnu neplatnosť napadnutej dohody pre rozpor so zákonom a v takom prípade jednoznačne existoval naliehavý právny záujem na určení neplatnosti danej dohody, aby žalobca neprišiel na základe neplatného právneho úkonu o svoj majetok, ktorý je chránený Ústavou SR, ale aj inými právnymi normami.
28. V súčasnosti navyše už predmetom sporu nie je neplatnosť spomínaného právneho úkonu, ale určenie povinnosti zdržať sa jeho použitia, nakoľko aktuálny procesný poriadok už nepripúšťa žaloby o neplatnosť právneho úkonu, čo vyplýva z ustanovenia § 167 CSP.
29. Dohoda o zrážkach zo mzdy je upravená v § 551 OZ.
30. Podľa § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
31. Podľa názoru súdu dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať nielen označenie účastníkov a identifikáciu pohľadávky, ale aj výšku zrážok zo mzdy. V danom prípade nepochybne napadnutá dohoda neobsahuje výšku zrážok zo mzdy a preto pre nedostatok určitosti s poukazom na § 37 ods. 1 OZ je absolútne neplatná.
32. Súd nesúhlasí s názorom pôvodného žalovaného o nemožnosti aplikácie § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
33. Podľa § 5a ods. 1 citovaného zákona neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku so spotrebiteľskou zmluvou a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
34. Zákon o ochrane spotrebiteľa sa vzťahuje na všetky spotrebiteľské zmluvy a keďže dohoda o zrážkach zo mzdy nebola uzavretá vo forme osobitnej listiny, ale bola súčasťou úverovej zmluvy a k ustanoveniu § 5a ods. 1 nie sú uvedené prechodné ustanovenia v zákone č. 102/2014, ktorým bolo citované ustanovenie zavedené do zákona č. 250/2007 Z.z. od 1.5.2014, je potrebné toto ustanovenie aplikovať aj na skôr vzniknuté právne vzťahy. Tento právny názor vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015.
35. Navyše súd vidí neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy aj pre absenciu vážnosti vôle žalobcu na jej uzavretie, čo vyplynulo z jeho výpovede, ktorej súd nemal dôvod neveriť zvlášť, ak dohoda bola zahrnutá do textu úverovej zmluvy bez akéhokoľvek zvýraznenia tohto právneho úkonu, hoci predstavuje samostatný právny úkon. Žalobca vypovedal o tom, že vôbec nemal záujem uzatvoriť predmetnú dohodu a nebol na ňu upozornený. V tejto súvislosti nedá súdu nepoukázať na nepoctivú obchodnú praktiku veriteľa.
36. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (opäť v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy) predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenie z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
37. Uvedenie dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je významným zabezpečovacím inštitútom v závere textu úverovej zmluvy drobným písmom, bez zvýraznenia, že ide o dohodu o zrážkach zo mzdy ako ďalší právny úkon, zakomponovanej medzi menej závažné ujednania, čo bežne vedie u priemerného spotrebiteľa k podceneniu tejto časti zmluvy možno považovať za praktiku rozpornú s dobrými mravmi. Aj z toho dôvodu nie je možné poskytnúť jej právnu ochranu.
38. Nedôvodné boli aj ďalšie námietky pôvodného žalovaného. Nemožno súhlasiť s tým, že žalovaným má byť aj pôvodný veriteľ. Došlo totiž k postúpeniu pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy a podľa § 524 ods. 2 OZ postupujú sa aj všetky práva s ňou spojené, teda aj práva vyplývajúce zo zabezpečenia záväzkov (napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 5Co/4/2014 zo dňa 12.2.2014).
39. K údajnému nedostatku právomoci súdu vzhľadom na rozhodcovskú doložku súd uvádza, že žalovaný neprodukoval žiadny dôkaz preukazujúci uzavretie rozhodcovskej doložky. V úverovej zmluve v bode 7 je len odkaz na rozhodcovskú doložku vo VOP. Súdu je však z jeho činnosti známe, že rozhodcovská doložka bola uvedená v nepodpísaných obchodných podmienkach až v rámci prechodných a záverečných ustanovení v čl. 9 ods. 9.2. Súd túto rozhodcovskú doložku považuje za absolútne neplatnú s poukazom na § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
40. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
41. Uvedenie rozhodcovskej doložky len v obchodných podmienkach, ktoré navyše nie sú podpísané účastníkmi zmluvy spôsobujú jej neplatnosť. Tento záver vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu ČR I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013.
42. Súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody považoval uplatnený nárok za plne opodstatnený a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný žalobca v celom rozsahu, preto súd mu priznal plnú náhradu trov konania. Nebol zistený žiadny dôvod pre aplikáciu výnimočného ustanovenia § 257 CSP.
44. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.