Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-5Pc/3/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou vo veci navrhovateľky: M. U., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, XXX XX V. proti mužovi ktorého otcovstvo má byť určené: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX V. v konaní o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu: K. U., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, takto

rozhodol:

Súd určuje, že Y. Q., nar. XX.XX.XXXX j e o t c o m maloletého K. U., nar. XX.XX.XXXX z matky M. U., nar. XX.XX.XXXX,

Maloletý K. U., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.

Otec maloletého Y. Q., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého K. U. výživným vo výške 80 eur mesačne do každého 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc od XX.XX.XXXX.

Zameškané výživné sa obdobie od 13.08.2015 do vyhlásenia rozsudku vo výške 1.200 eur j e otec dieťaťa p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky dieťaťa do 30 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 02.08.2016 navrhovateľka žiadala, aby súd určil Y. Q., nar. XX.XX.XXXX za otca maloleté K. U., nar. XX.XX.XXXX s tým, že priezvisko maloletého bude naďalej U., maloletý sa zverí do osobnej starostlivosti matky a otec bude zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa primeraným výživným, počnúc od XX.XX.XXXX. V odôvodnení svojho návrhu, ako aj vo svojej výpovedi na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že s označovaným otcom dieťaťa sa pozná asi 15 rokov, pred 2 rokmi sa začali stretávať častejšie a dochádzalo aj k intímnym stykom, z ktorých otehotnela, na narodenie dieťaťa sa obidvaja tešili. XX.XX.XXXX sa jej narodil syn, uvedenú skutočnosť navrhovateľka oznámila označenému otcovi, prišiel ju navštíviť do pôrodnice. Po narodení syna nezačali spolu bývať, označený otec maloletého syna navštevoval a cez víkendy ho brával do svojej domácnosti, nikdy nepopieral, že to nie je jeho dieťa. Počítali s tým, že časom začnú spolu žiť a syn bude mať jeho priezvisko, postupne sa však ich vzťahy zhoršili, prestali spolu komunikovať, označený otec prestal ich navštevovať a o syna neprejavuje záujem. Od narodenia maloletého neprispel na jeho výživu žiadnou čiastkou, uhradil len 500,-eur na zakúpenie výbavičky. Navrhovateľka s maloletým synom býva v 3-izbovom byte spolu so svojou matkou, jej priateľom a mladším bratom navrhovateľky. V byte, ktorý je vo vlastníctve matky má k dispozícii jednu izbu, matke prispieva na náklady na domácnosť vo výške 70,-eur mesačne. V súčasnosti poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na maloleté dieťa. Iný príjem nemá.

2. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti označeného otca dieťaťa, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní telefonicky ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, zároveň súhlasil s návrhom navrhovateľky a navrhol stanoviť výživné sumou 80,-eur mesačne na maloleté dieťa.

3. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol rozhodnúť v zmysle návrhu matky a určiť výšku výživného v súlade s návrhmi navrhovateľky, ako aj označeného otca dieťaťa.

4. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom z rodného listu maloletého K. U. zistil, že dňa XX.XX.XXXX sa v V. narodil K. U., otec neuvedený, matka je uvedená M. U., nar. XX.XX.XXXX. Maloleté dieťa žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou - navrhovateľkou, v byte, ktorý je vo vlastníctve jej matky, navrhovateľka poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a prídavky na maloleté dieťa vo výške 23,52 eur. Označený otec dieťaťa súhlasil s uznaním otcovstva a výškou výživného 80,-eur mesačne na maloleté dieťa.

5. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine: 1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) 4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine: 1) Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. 2) Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

6. Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd určil, že Y. Q. je otcom maloletého K. U., ktorá okolnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná, otec súhlasil s otcovstvom k maloletému K. U..

7. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

8. Súd zveril maloletého Patrika do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa riadne stará a na ktorej i doposiaľ bola rozhodujúca starostlivosť o maloleté dieťa. Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, súd v súlade s návrhom matky, ako aj otca dieťaťa uložil otcovi povinnosť uhrádzať na výživu maloletého K. výživné vo výške 80,-eur mesačne, ktoré zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a zároveň je v možnostiach a schopnostiach otca poskytovať na výživu svojho syna. Počiatok platenia

výživného súd určil od narodenia maloletého dieťaťa, t. j. od XX.XX.XXX5 s tým, že zameškané výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do vyhlásenia rozsudku vo výške 1.200,-eur súd uložil otcovi dieťaťa zaplatiť k rukám matky dieťaťa do 30 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

9. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.