Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/310/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v exekučnej veci oprávnenej: N. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. Q. K., R. XXX., proti povinnému: R.. A. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. P. Y. X, K., Q., zastúpený JUDr. S. Kňažíkovou, advokátkou so sídlom Komárno, Nám. M. R. Štefánika 6, IČO: 31 167 586, o vymoženie zaostalého výživného v sume 23 757,20 eura, bežného výživného mesačne v sume 531,10 eura od 01. 03. 2012 a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 17. júna 2015, č. k. 9Er/195/2012-148, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie, exekučný súd) uznesením zo dňa 17. 06. 2015, č. k. 9Er/195/2012-148 zastavil exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Štoreka (EX 422/2012) v časti vymoženia zaostalého výživného v sume 10 556,40 eura. Ďalším výrokom zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti o vymoženie zaostalého výživného v sume 8 030,80 eura.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 77 ods. 1, 2 Zákona o rodine, § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 1 písm. f/ a g/ Exekučného poriadku.

3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že na Okresnom súde Komárno prebieha exekučné konanie v prospech oprávnenej voči povinnému o vymoženie pohľadávky oprávnenej titulom zaostalého výživného vo výške 23 757,20 eura, bežného výživného mesačne vo výške 531,10 eura od 01. 03. 2012 a trov exekúcie. Dňa 26. 02. 2013 doručil povinný súdu návrh na zastavenie exekúcie v časti o vymoženie 18 587,20 eura. Povinný sa dovoláva zastavenia exekúcie s poukazom na § 77 ods. 2 zákona o rodine v spojitosti s ustanovením § 110 ods. 3 OZ. Podľa povinného je zrejmé, že zročnosť jednotlivých plnení nastala až po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 9C/17/2003 zo dňa 07. 04. 2003 (exekučný titul), premlčujú sa teda vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie dňa 30. 01. 2012. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu začatia exekučného konania boli premlčané všetky plnenia výživného so zročnosťou k decembru 2008, vrátane plnenia na výživné za mesiac január 2009, keďže výživné sa platí do 15. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca vopred. Povinný s poukazom na uvedené tvrdenia vzniesol vo svojom návrhu na zastavenie konania námietku premlčania čo do jednotlivých plnení výživného zročných počnúc od právoplatnosti exekučného titulu vrátane plnenia na výživné za mesiac január 2009. Čo sa týka plnení na výživné so zročnosťou počnúc februárom 2009, povinný podľa svojich slov za rok 2009 zaplatil výživné vo výške 4 150,- eur, teda podlžnosť na výživnom predstavuje za rok 2009 sumu 650,- eur. V roku 2010 povinný výživné neuhrádzal, v roku 2011 zaplatil 380,- eur na časť zaostalého výživného za mesiac december 2010. Dlh povinného na výživnom za rok 2010 predstavuje 4 420,- eur. Za rok 2011 zaplatil povinný výživné vo výške 4 800,- eur spolu so splátkou na zaostalé výživné za mesiac december 2010

vo výške 380,- eur. Za rok 2011 na výživnom povinný nedlhuje nič. V mesiaci január 2012 povinný zaplatil dňa 12. 01. 2012 výživné na mesiac február 2012 vo výške 300,- eur. Dlh povinného predstavuje za mesiac február 2012 sumu 100,- eur. Celkom potom dlh povinného na výživnom do podania návrhu oprávnenou, a teda do začatia exekučného konania, predstavuje sumu 5 170,- eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinný navrhuje, aby exekučné konanie proti nemu bolo v časti o zaplatenie 18 587,20 eura zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. f) a g) EP, keďže po vydaní rozhodnutia zaniklo právo na vymáhanie uvedenej sumy 18 587,20 eura titulom úhrady časti dlhu pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie a premlčaním jednotlivých zročných plnení výživného po vznesení námietky premlčania, keďže v časti na vymoženie týchto premlčaných zročných plnení výživného exekúciu nemožno vykonať.

4. K návrhu povinného na čiastočné zastavenie exekúcie doručila svoje vyjadrenie dňa 07. 02. 2014 oprávnená. S názorom povinného, podľa ktorého výška zaostalého výživného v sume 23.757,20 eur nebola správne určená, nesúhlasí. Rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 9C/17/2003 zo dňa 07. 04. 2003 bola uložená povinnosť platiť výživné na oprávnenú vo výške 16 000,- Sk, čo predstavuje 531,10 eura a nie 400,- eur, ako uvádza povinný vo svojom návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie. K námietke premlčania jednotlivých plnení výživného zročných počnúc od právoplatnosti exekučného titulu (30. 04. 2003) k decembru 2008 vrátane výživného za január 2009 oprávnená uviedla, že práva priznané súdnym rozhodnutím sa premlčujú za desať rokov v zmysle § 110 ods. 1 OZ, a preto námietka premlčania podľa oprávnenej neobstojí. V období od mesiaca január 2009 do januára 2012, povinný prispieval podľa oprávnenej na jej výživu nasledovne: v roku 2009 v sume 3 750,- eur, v roku 2010 v sume 0,- eur, v roku 2011 v sume 2 400,- eur, v mesiaci január 2012 v sume 300,- eur. Ako dôkaz predložila oprávnená súdu výpisy z účtu matky toho času maloletej oprávnenej za rok 2009, 2011, 2012. Výpis z účtu za rok 2010 oprávnená súdu nepredložila, pretože medzi účastníkmi nie je sporné, že k žiadnej platbe nedošlo. Na dotaz súdu, súdny exekútor oznámil, že od povinného bolo počas konania doposiaľ vymožených 200,- eur.

5. Pokiaľ ide o námietku premlčania jednotlivých splátok výživného v období od právoplatnosti exekučného titulu do januára 2009 (vrátane), celkovo v sume 8 956,49 eura (t. j. podľa návrhu na vykonanie exekúcie č. l. 13 spisu: za rok 2004 v sume 1 566,42 eura, za rok 2005 v sume 1 277,95 eura, za rok 2006 v sume 2 043,86 eura, za rok 2007 v sume 1 123,88 eura, za rok 2008 v sume 2 713,28 eura a za január 2009 v sume 231,10 eura), súd dospel k záveru, že táto bola povinným podaná dôvodne. Z citovaných ustanovení zákona o rodine a Občianskeho zákonníka vyplýva, že v trojročnej premlčacej dobe sa nepremlčuje právo na úroky z omeškania a opakujúce sa plnenia, ktoré boli priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu za dobu minulú, zatiaľ čo právo na úroky a opakujúce sa plnenia, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo po ich písomnom uznaní, sa premlčujú v troch rokoch. Z hľadiska premlčania je preto treba zvlášť posudzovať právo na úroky a opakujúce sa plnenia do právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým boli priznané a osobitne právo na úroky z omeškania a opakujúce sa plnenia, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti tohto rozhodnutia

6. V danej veci je exekučným titulom rozsudok Okresného súde Komárno č. k. 9C/17/2003 zo dňa 07. 04. 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 04. 2003. Uvedeným rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť platiť oprávnenej bežné výživné v sume 531,10 eura (16 000,- Sk) mesačne počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Splatnosť jednotlivých splátok bežného výživného tak nastáva až po právoplatnosti predmetného rozsudku, a teda ide o opakujúce sa plnenia, ktoré sa premlčujú v troch rokoch (porovnaj s § 110 ods. 3 . Povinný vzniesol námietku premlčania nárokov oprávnenej proti výživnému za obdobie do januára 2009 vrátane, tzn. za obdobie spred troch rokov od podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenou. Podľa návrhu oprávnenej zaostalé výživné do tohto času (t. j. do januára 2009 vrátane) predstavovalo z celkovej sumy zaostalého výživného (t. j. zo sumy 23 757,20 eura) sumu 8 956,49 eura. V tejto časti súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) EP vyhovel. Povinný v danom prípade úspešne vzniesol námietku premlčania, čo je dôvod, pre ktorý je exekúcia čo do sumy 8 956,49 eur neprípustná.

7. Pokiaľ ide o zaostalé výživné po januári 2009, z nahliadnutia do výpisov z účtu povinného (č. l. 70 - 78 spisu) a prevodných príkazov (č. l. 79 - 90) vyplynulo, že povinný poukázal matke (v tom čase) maloletej oprávnenej v roku 2009 platby: vo februári v sume 400,- eur, v marci v sume 400,- eur, v apríli v sume 400,- eur, v máji v sume 400,- eur, v júni v sume 400,- eur, v júli v sume 400,- eur, v auguste v sume 0,-

eur, v septembri v sume 300,- eur, v októbri v sume 350,- eur, v novembri 400,- eur, v decembri v sume 0,- eur, spolu teda v sume 3450,- eur, tzn. toľko, koľko vo svojom vyjadrení udávala i oprávnená (vynímajúc január). Povinný mal platiť výživné mesačne v sume 531,10 eura, t. j. ročne 6 373,20 eura, preto jeho dlh na výživnom za rok 2009 (nepočítajúc premlčané výživné za január) predstavuje 2 392,10 eura.

8. V roku 2010 povinný oprávnenej žiadne platby titulom výživného nepoukázal, resp. žiadne dôkazy o tom, že by pohľadávku oprávnenej titulom výživného za rok 2010 uspokojil nepredložil, preto sa má za to, že jeho dlh na výživnom za rok 2010 predstavuje 6 373,20 eura.

9. V roku 2011 poukázal povinný oprávnenej platby: v januári v sume 200,- eur, vo februári v sume 200,- eur, v marci v sume 200,- eur, v apríli v sume 200,- eur, v máji v sume 200,- eur, v júni v sume 200,- eur, v júli v sume 200,- eur, v auguste v sume 200,- eur, v septembri v sume 200,- eur, v októbri v sume 200,- eur, v novembri 200,- eur, v decembri v sume 200,- eur, spolu teda v sume 2.400,- eur, tzn. rovnako, ako vo svojom vyjadrení udávala i oprávnená. Povinný mal potom dlh na výživnom za rok 2010 v sume 3 973,20 eura.

10. V januári 2012 poukázal povinný oprávnenej titulom výživného sumu 300,- eur, namiesto súdom predpísaných 531,20 eura, čím mu za mesiac január 2012 vznikol dlh na výživnom v sume 231,10 eura.

11. S poukazom na uvedené skutočnosti tak povinného dlh na výživnom v období od februára 2009 do januára 2012 (t. j. do podania návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie) celkovo predstavoval sumu 12 969,60 eura a nie 5 170,- eur ako uvádza povinný vo svojom návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie. Povinný nepreukázal, že by v tomto období platil viac ako je uvedené vyššie a ako to preukazujú tak ním, ako aj oprávnenou, prekladané výpisy z účtov a povinný jednak pri výpočte svojho dlhu na výživnom nesprávne prepočítal exekučným titulom stanovenú sumu mesačného výživného 16 000,- Sk na 400,- eur, namiesto správnych 531,10 eura.

12. Vzhľadom k uvedenému, keď povinný v konaní preukázal v období od februára 2009 do januára 2012 úhradu výživného v sume 6 150,- eur, bolo možné konštatovať, že jeho dlh na zaostalom výživnom za toto obdobie predstavuje sumu 12 969,60 eura. Oprávnená vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie žiadala za obdobie od februára 2009 do januára 2012 od povinného vymôcť zaostalé výživné v sume 14 800,71 eura, čo je o 1 831,11 eura viac ako bola povinného skutočná zaostalosť. Z uvedeného dôvodu, keď povinný za obdobie od februára 2009 do januára 2012 preukázal zaplatenie 6 150,- eur z celkovej sumy výživného za toto obdobie 19 119,60 eura (t. j. bežné výživné za 36 mesiacov), na základe čoho mu vznikol dlh v sume 12 969,60 eura a nie v sume 14 800,71 eura ako tvrdila povinná, súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel aj čo do sumy 1 831,11 eura. Na základe plnenia zo strany povinného zaniklo právo oprávnenej od neho požadovať sumu 1 831,11 eura, čo bol dôvod na zastavenie exekúcie v tejto časti podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP.

13. Celkovo tak súd vyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) a g) EP v časti 10 556,40 eura (z toho 8 956,49 eura titulom premlčania a 1 831,11 eura titulom úhrad pred začatím konania). Vo zvyšnej časti súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vzhliadol ako nedôvodný, preto ho čo do sumy 8 030,80 eura zamietol.

14. Proti tomuto uzneseniu podala v časti zastavenia exekúcie v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, žiadajúc odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie zamieta. Zdôraznila, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí. Poukázala na prieťahy v konaní, na nezodpovedný prístup otca a starostlivosť matky. Opätovne argumentovala tým, že právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu sa premlčí v zmysle § 110 za 10 rokov odo dňa, kedy sa malo podľa rozhodnutia plniť. Vzhľadom k tomu, že ide o výživné, ide o splátky do budúcnosti.

15. Exekučné konanie sa začalo na základe písomného návrhu v roku 2012 a upovedomenie o začatí konania bolo povinnému doručené dňa 31. 01. 2012. Právoplatným rozsudkom o rozvode manželstva z roku 2003 boli určené nesplatené, rozsudkom okresného súdu určené splátky výživného postupne od roku 2004 až do podania návrhu na výkon exekúcie s tým, že taktiež bol podaný návrh na vykonanie exekúcie pre mesačné splátky výživného vo výške 531,- eur mesačne od 31. 03. 2012. Povinný - otec vtedy mal. oprávnenej dňa 26. 03. 2013, teda po 13 mesiacoch od doručenia Upovedomenia o začatí

exekúcie zaslal exekučnému súdu návrh na zastavenie exekúcie v časti o vymoženie sumy 18 587,20 eura. poukázala na to, že návrh na zastavenie exekúcie nebol podpísaný a dňa 05. 05. 2014 povinný poslal exekučnému súdu doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie.

16. Mala za preukázané, že požiadavka povinného, ktorý k svojmu podaniu nepriložil žiadne doklady, a to ani na potvrdenie svojho návrhu na zastavenie exekúcie, je nedôvodná a v rozpore so zákonom. Tvrdenia povinného o tom, že mal dohodu s matkou oprávnenej, že v roku 2010 nebude platiť výživné, nie je pravda, pretože Zákon o rodine neumožňuje, aby sa rodičia dohodli o upustení od výživného, pretože každý z rodičov má povinnosť vyživovať svoje dieťa a ide o nárok dieťaťa a matka sa ho nemôže vzdať. Navyše nárok bol daný právoplatným rozhodnutím súdu, pričom k jeho zmene alebo zrušeniu neprišlo. Vznesená námietka premlčania nemá oporu v zákone, a teda ani rozhodnutie súdu o čiastočnom zastavení exekúcie nie je v súlade so zákonom. Nesúhlasila s čiastočným zastavením exekúcie. Platenie výživného, najmä zo zahraničia a vo výške, ktorá u nás v roku 2003 nebola neobvyklá, mal v rámci ochrany maloletej sledovať orgán ochrany detí a mládeže a súd a návrh na výkon rozhodnutia na platenie výživného mohol začať súd aj bez návrhu. Premlčanie nárokov teda nemôže byť pripisované na vrub oprávnenej, pretože by bola ukrátená na svojich právach na výživné od otca.

17. V písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávnenej povinný uviedol, že vzhľadom k tomu, že je exekučným titulom rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 9C/17/2003 zo dňa 07. 04. 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 04. 2003, splatnosť jednotlivých splátok bežného výživného nastala až po právoplatnosti rozsudku, a teda jednoznačne ide o opakujúce sa plnenia, ktoré sa premlčujú v premlčacej dobe troch rokov. S poukazom na uvedené skutočnosti mal za to, že súd správne vyhodnotil námietku premlčania jednotlivých splátok v období od právoplatnosti exekučného titulu od januára 2009 (vrátane), celkovo v sume 8 956,49 eura a súd správne dospel k záveru, že táto námietka premlčania bola povinným podaná dôvodne. Taktiež súd správne vyhodnotil, že suma 1 831,11 eura bola titulom úhrad pred začatím konania povinným uhradená, čo bolo preukázané predloženými dokladmi. Mal za to, že súd rozhodol správne, ak vyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie v časti 10 556,40 eura. Vzhľadom k uvedenému sa plne stotožnil s právnymi závermi napadnutého uznesenia a argumentáciu oprávnenej v odvolaní považoval za nedôvodnú. Ďalej poznamenal, že skutočnosti uvádzané oprávnenou o údajnej arogancii povinného sú irelevantné. Taktiež poukázal na dohodu matky oprávnenej s povinným v čase jeho nepriaznivého zdravotného stavu ohľadom znížených splátok výživného. Matka oprávnenej existenciu takejto dohody poprela napriek tomu, že s ňou súhlasila. 18. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Komárno. Zákonná sudkyňa súdu prvej inštancie predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

19. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

20. Exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 31. 01. 2012 v spojení s opravným návrhom na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi Štorekovi, so sídlom Exekútorského úradu: Nové Zámky, Bezručova 16 v neprospech povinného o vymoženie pohľadávky na zaostalom výživnom vo výške 23 757,20 eura ku dňu podania návrhu na výkon exekúcie a bežného výživného vo výške 531,10 eura mesačne. Exekučným titulom bol rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 9C/17/2003 zo dňa 07. 04. 2003, právoplatný dňa 30. 04. 2003. Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť prispievať oprávnenej na výživu mesačne sumou 16 000,- Sk, počnúc právoplatnosťou rozsudku vždy do 15. Dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa. Dňa 27. 02. 2012 exekučný súd poveril JUDr. Ing. Jozefa Štoreka, súdneho exekútora, vykonaním predmetnej exekúcie. Dňa 07. 11. 2012 doručil povinný súdnemu exekútorovi námietky proti exekúcii, ktorými namietal výšku zaostalého výživného. O námietkach povinného rozhodol exekučný súd uznesením č. k. 9Er/195/2012-60 zo dňa 22. 01. 2013 tak, že námietky povinného zamietol. Dňa 04. 03. 2013 doručil povinný návrh na zastavenie exekúcie v časti o vymožene zaostalého výživného vo výške 18 587, 20 eura. O predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

21. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), došlo v súlade s § 473 k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla. 22. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine, Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

23. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenej v odôvodnení napadnutého uznesenia, konštatuje len správnosť dôvodov napadnutého uznesenia a v ďalšom odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

24. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval ustanovenia príslušných právnych predpisov a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie za preukázané, že námietka premlčania vznesená povinným pokiaľ ide o splátky výživného za obdobie od roku 2004 do januára 2009 (vrátane) bola vznesená dôvodne. Povinný namietal, že splátky výživného priznané oprávnenej exekučným titulom, t. j. rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 9C/17/2003 zo dňa 07. 04. 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 04. 2003, sa premlčujú v trojročnej premlčacej dobe, pretože ide o opakujúce sa plnenia, ktorých splatnosť nastala až po právoplatnosti uvedeného rozsudku.

25. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 110 Občianskeho zákonníka obsahuje odchýlku od všeobecnej úpravy premlčacej doby, na základe ktorej sa v ňom uvádzajú prípady práv, ktoré sa premlčujú v desaťročnej premlčacej dobe. Ide o práva zistené na to povolaným orgánom alebo potvrdené iným spoľahlivým spôsobom, o existencii ktorých by preto nemali byť žiadne pochybnosti. Na

základe zákonom predpokladaných skutočností dochádza k prerušeniu (pretrhnutiu) plynutia premlčacej doby (na rozdiel od spočívania, resp. dočasného zastavenia uvedeného v § 112 až 114). To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne celkom bezvýznamnou, a preto ak zasa dôjde k premlčaniu toho istého práva, nezapočíta sa, ale začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba. Podľa citovaného zákonného ustanovenia prerušenie nastáva v dvoch prípadoch. Prvým je prerušenie premlčania v prípade priznania práva právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Hovoríme o tzv. judikovanom práve (pohľadávke), ktoré sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, resp. deň po lehote určenej na plnenie (tzv. paričnej lehote podľa § 160 ods. 1 OSP). Dĺžka pôvodnej premlčacej doby pritom nie je rozhodujúca. O druhý prípad prerušenia premlčania ide vtedy, keď dlžník uznal právo, o premlčanie ktorého ide. Uznanie práva ako jednostranný úkon dlžníka musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré zákon predpisuje pre právne úkony (§ 34 a nasl.). Uznanie musí byť navyše urobené v písomnej forme. Ak bolo urobené len ústne či konkludentne, je neplatné (§ 40 ods. 1). Aj pre uznanie práva platia požiadavky určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu (§ 37 ods. 1), ako aj to, že ho môže urobiť len ten, kto má spôsobilosť na právne úkony (§ 38). Dôsledky písomného uznania práva podľa § 110 ods. 1 sú podobné ako pri právach priznaných rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Aj v tomto prípade sa doba, ktorá uplynula z pôvodnej premlčacej doby, stane právne bezvýznamnou a začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba. Rovnako ako pri právach priznaných rozhodnutím je upravený začiatok plynutia premlčacej doby, a to buď po uplynutí lehoty určenej na plnenie, alebo počítanej odo dňa uznania práva (ak v uznaní práva lehota nebola uvedená), t.j. dňom, keď písomné uznanie došlo veriteľovi.

26. Ďalej poznamenáva, že pre jednotlivé splátky, na ktoré sa plnenie rozhodnutím príslušného orgánu alebo uznaním práva rozložilo (§ 565), platí rovnako desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 2). Premlčacia doba začína plynúť pre každú jednotlivú splátku osobitne, a to odo dňa jej zročnosti. Pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby, platí rovnaký režim ako pri splátkach všeobecne (pozri vysvetlivky k § 103), a to bez ohľadu na to, či ide o splátky priznané rozhodnutím príslušného orgánu alebo vyplývajúce z uznania práva. Pretože spolu s dohodnutím splátok sa možno dohodnúť alebo v rozhodnutí možno určiť, že nesplnením jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh (§ 565), desaťročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý dlh, začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. To však platí len v prípade, keď oprávnený využil svoje právo požadovať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej zo splátok, najneskôr do zročnosti najbližšej budúcej splátky. Ak sa tak nestalo, plynie ďalej len premlčacia doba pre jednotlivé splátky od ich zročnosti. Premlčacia doba pre celú pohľadávku však začne plynúť znova, ak dlžník v určenom termíne nesplní ani ďalšiu splátku.

27. Úroky a opakujúce sa plnenia (napr. výživné) sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Ak však ich zročnosť nastala pred právoplatnosťou rozhodnutia alebo pred uznaním práva, ktorými boli oprávnenému prisúdené alebo voči nemu písomne uznané, platí pre ne desaťročná premlčacia doba. Úroky a opakujúce sa plnenia, ktorých zročnosť nastane až po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní práva, sa opäť premlčujú v trojročnej premlčacej dobe (§ 110 ods. 3).

28. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd poznamenáva, že exekučný súd správne posúdil premlčanie jednotlivých splátok výživného, keď správne konštatoval, že jednotlivé splátky výživného sa premlčujú v trojročnej premlčacej dobe, pretože ide o opakujúce sa plnenia so splatnosťou po právoplatnosti rozsudku, ktorý je v predmetnej veci exekučným titulom. Podľa návrhu na vykonanie exekúcie dlh na zaostalom výživnom, v časti v ktorej bola námietka premlčania povinného dôvodná, predstavoval v roku 2004 sumu 1 566,42 eura, za rok 2005 sumu 1 277,95 eura, za rok 2006 sumu 2 043,86 eura, za rok 2007 sumu 1 123,88 eura, za rok 2008 sumu 2 713,28 a január 2009 231,10 eura, čo celkovo predstavuje sumu 8 956,49 eura a v tejto časti súd prvej inštancie správne exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ EP zastavil.

29. Odvolací súd poznamenáva, že sa taktiež stotožňuje s výpočtom zaostalého výživného za obdobie od februára 2009 až doposiaľ, keď zároveň prihliadol na oprávnenou tvrdenú skutočnosť, že povinný nesprávne počítal výšku zaostalého výživného, pričom mal za to, že splátka výživného je priznaná vo výške 400,- eur, avšak reálne po prepočte konverzným kurzom zo Slovenskej koruny na euro výživné predstavuje výšku 531,10 eura. Vychádzajúc z listinných dôkazov, najmä výpisov z bankových účtov účastníkov konania súd prvej inštancie zistil, že dlh na zaostalom výživnom za rok 2009 od februára predstavuje sumu 2 392,10 eura, za rok 2010 sumu 6 373,20 eura, za rok 2011 sumu 3 973,20 eura a za január 2012 sumu 231,10. Celkovo dlh za uvedené obdobie predstavuje sumu 12 969,60 eura.

Exekučný súd v tejto časti správne uviedol, že oprávnená sa domáhala zaostalého výživného za obdobie od februára 2009 do januára 2012 vo výške 14 800,71, teda o 1 831,11 eura viac, ako má nárok, a teda v tejto časti exekúciu ako nedôvodnú zastavil.

30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd vyhovel návrhu na zastavenie exekúcie povinného v časti 10 556,40 eura a vo zvyšnej časti návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.

31. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vec po právnej stránke správne posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody ďalej opakoval.

32. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti tohto uznesenia.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .