Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/395/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky M.. A. Ž., G.. XX.X.XXXX, E. K. Z. C. G. F. I. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Štúrovej ulici č. 20 v Košiciach, za účasti manžela navrhovateľky, ktorý nepodal návrh M.. M. Ž., G.. X.X.XXXX, E. K. Z. C. G. F. I. Č..XX, zastúpeného JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na Námestí slobody č. 2 v Humennom a v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. Ž., G.. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov M.. A. Ž., G.. XX.X.XXXX, E. K. Z. C. G. F. I. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Štúrovej ulici č. 20 v Košiciach a M.. M. Ž., G.. X.X.XXXX, E. K.Ú. Z. C. G. F. I. Č..XX, zastúpeného JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na Námestí slobody č. 2 v Humennom, v konaní o rozvode manželstva a o úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov M.. M. Ž., G.. X.X.XXXX Q. M.. A. Ž., P. R., G.. XX.X.XXXX, uzavreté V. XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu M. Č. C. - A. M. Z. J. XXX, P. XXXX, G. A. XX, O. O. Č. XXX, rozvádza.

Na čas po rozvode manželstva účastníkov zveruje maloletú A. Ž., G.. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletú A. osobne starať.

Obaja rodičia majú právo a povinnosť maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Zaväzuje manžela navrhovateľky prispievať na výživu maloletej A. Ž., G.. X.X.XXXX, výživným vo výške po 270 € mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je manžel navrhovateľky povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky.

Upravuje styk manžela navrhovateľky s maloletou A. tak, že manžel navrhovateľky je oprávnený sa s maloletou A. stretávať každý pondelok od 16:00 hod. do 19:00 hod., každý piatok od 16:00 hod. do 19:00 hod., každý párny víkend v nedeľu od 10:00 hod. do 19:00 hod. a každoročne od 25.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 19:00 hod. s tým, že v pracovných dňoch v čase školského roka si manžel navrhovateľky dieťa prevezme pred školským zariadením, ktoré maloletá navštevuje, v ostatných dňoch upravených stretnutí si dieťa prevezme pred bytom navrhovateľky a maloletej a následne maloletú navrhovateľke odovzdá v stanovenom čase pred bytom navrhovateľky a maloletej.

Zamieta návrh navrhovateľky na vyslovenie predčasnej vykonateľnosti výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti.

V prevyšujúce časti návrh navrhovateľky zamieta.

Zaväzuje navrhovateľku zaplatiť na účet tunajšieho súdu z titulu náhrady trov štátu sumu 129,04 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Zaväzuje manžela navrhovateľky zaplatiť na účet tunajšieho súdu z titulu náhrady trov štátu sumu 129,04 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 15.10.2015 návrh, ktorým žiadala o rozvedenie manželstva s manželom, na čas po rozvode ktorého žiadala zveriť maloletú dcéru účastníkov A. do jej osobnej starostlivosti s právom maloletú zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok, zaviazať manžela navrhovateľky prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške po 500 Eur mesačne a rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktorý návrh odôvodňovala tým, že účastníci uzavreli manželstvo XX.X.XXXX po predchádzajúcej 4-ročnej známosti na základe vzájomnej citovej náklonnosti; spoločnú domácnosť viedli od júla 2001 v Michalovciach, následne sa presťahovali do Košíc, kde najprv bývali v podnájme a od konca roka 2012 v spoločnom dome, v dôsledku vzájomnej túžby po dieťati a problémoch na strane manžela navrhovateľky, navrhovateľka absolvovala štyri umelé oplodnenia a napokon v roku XXXX sa im narodila dcéra; od začiatku manželského spolužitia; tvrdila, že manžel nebol ochotný s ňou riadne komunikovať, uzatváral sa do seba, o problémoch s ňou nehovoril, často mu ustupovala, čo v tom čase považovala za správne, spätne pred niekoľkými rokmi pri konfliktoch manžel jej začal vulgárne nadávať, vyhrážať sa jej násilím, a to aj v prítomnosti dieťaťa, opakovane sa stalo, že mala modriny, z toho, ako ju chytil za plecia, preto sa následne snažila vyhýbať konfliktným situáciám, bez vysvetlenia manžel navrhovateľky nebýval večer a v noci doma, ju kontroloval, obmedzoval vo všetkých jej aktivitách a ich spolužitie počas posledných troch rokov sa obmedzilo len na bývanie v spoločnom dome, ale nie v spoločnej miestnosti, starostlivosť o domácnosť a dieťa zabezpečovala ona sama, manžel v domácom prostredí nekomunikoval, ona nemala prehľad, kedy bol v práci, kedy mal voľno, kedy mal nočnú službu, na jej otázky neposkytoval bližšie informácie, netrávili spoločne voľný čas, ich manželstvo teda nespĺňa svoj účel; pokiaľ ide o maloletú, v čase školského vyučovania ju otec (manžel navrhovateľky) vozieval do školy, keďže ona nemala k dispozícii motorové vozidlo, všetky ostatné činnosti okolo dieťaťa vykonávala výlučne navrhovateľka, u dieťaťa sa začali prejavovať strach z reakcií otca na jej vyjadrený názor a dieťa začalo v jeho prítomnosti korigovať svoje správanie; maloletá navštevovala v čase podania návrhu druhý ročník základnej školy, navrhovateľka uviedla výdavky na dieťa, manžel navrhovateľky splácal hypotéku, iným spôsobom sa na nákladoch na domácnosť nepodieľal, ani na výdavkoch na dieťa, ktoré výdavky hradila navrhovateľka sama.

2. Manžel navrhovateľky sa k predmetnému návrhu písomne nevyjadril.

3. Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 10.12.2015 na základe výsledkov vykonaných šetrení poukázal na odposlanie rodičov maloletej na Referát poradensko-psychologických služieb úradu práce v snahe urovnať manželský konflikt v záujme maloletej, pokúsiť sa o obnovenie motivácie k spolupráci na rekonštrukcii vzťahu a zachovanie manželstva.

4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, manžela navrhovateľky, ktorý nepodal návrh, ďalej len manžela, kolízneho opatrovníka, znaleckým dokazovaním, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a skutočný stav.

5. Účastníci uzavreli manželstvo V. XX.X.XXXX, toto je zapísané v Knihe manželstiev M. Ú. M. Č. C.

- A. M. Z. J. XXX, P.Í. XXXX, G. A. XX, O. O. Č. XXX. Obaja manželia majú slovenskú národnosť, sú štátnymi príslušníkmi SR, majú ukončené vysokoškolské vzdelanie, u oboch ide o manželstvo prvé, ich predmanželská známosť trvala po dobu štyroch rokov, dôvodom uzavretia manželstva bola ich vzájomná citová náklonnosť.

6. Navrhovateľka je zamestnankyňou L. Z. G., Q..A.. C. od 1.10.2010, u ktorého zamestnávateľa, ako vyplýva z opisu jej mzdových listov, dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 1.243,08 Eur.

7. Manžel navrhovateľky je zamestnancom F. G. L. O. Z. C. od 1.8.2007, u ktorého zamestnávateľa, ako vyplýva z opisu jeho mzdových listov, dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 2.166,60 Eur, pričom výška jeho príjmov je vo výraznej miere ovplyvňovaná veľkým počtom nadčasových hodín - práce počas sobôt, nedieľ a sviatkov, nočnými zmenami, pohotovosťami mimo pracovnej doby, čo výrazným spôsobom ovplyvňuje konečnú výšku ním dosahovanej čistej mzdy.

8. Manželia sú spoluvlastníkmi štvorizbového rodinného domu a auta značky Audi, rok výroby 2008, iný majetok manželia neuviedli.

9. Maloletá A. je žiačkou 3. ročníka základnej školy, v škole je hradený ročný poplatok ZRPŠ 20 Eur, mesačne sú hradené úhrady za obedy v školskej jedálni okolo 22 Eur, za pobyt v školskom klube 11 Eur, v priebehu školského roka sú hradené ďalšie výdavky v súvislosti s akciami organizovanými školou a v rámci školského klubu maloletá navštevuje tanečný krúžok a krúžok športových hier;mimo školy maloletá pravidelne v čase letných prázdnin navštevuje letný tábor s úhradou v priemere 150 Eur, prípadne školou organizované výlety, úhrada v súvislosti s ktorými v školskom roku 2015/2016 bola 150 Eur, ináč má maloletá potreby primerané veku dieťaťa, zdravotné problémy nemá.

10. Žiaden z rodičov okrem tohto dieťaťa nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

11. Rodina naďalej býva vo vyššie uvedenom rodinnom dome, v súvislosti s ktorým sú hradené mesačné náklady 130 Eur, jednorázové poplatky za odvoz komunálneho odpadu, daň za nehnuteľnosť a podobne, ktoré platby navrhovateľka uviedla, že hradí ona.

12. Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní konanom vo veci 20.4.2016 vyplýva, že táto zotrvávala na dôvodoch tohto ňou podaného návrhu, ku ktorým skutočnostiam doplnila, že manželia majú oddelené spálne, intímne spolu nežijú približne štyri roky a ani spoločne nehospodária, má za to, že manžel mal iný vzťah, naďalej poukazovala na to, že o maloletú dcéru účastníkov od jej narodenia sa stará sama a zabezpečuje všetky potreby maloletej, ako i potreby celej domácnosti; k svojim príjmom doplnila, že v priemere raz až trikrát ročne máva príjmy z prednáškovej činnosti, výšku ktorých bližšie nešpecifikovala; následne uviedla, že máva príležitostné príjmy aj zo znaleckej činnosti, v ktorej od 1.1.2016 do júla 2016 za vykonanie ôsmich úkonov mala preplatené tri úkony vo výške okolo 500 Eur; v žiadnom prípade navrhovateľka nie je ochotná obnoviť manželské spolužitie; na uvedenom pojednávaní navrhovateľka predniesla jej návrh na úpravu rozsahu stretávaní sa manžela, t.j. otca dieťaťa s maloletou. Z výpovede manžela navrhovateľky na uvedenom pojednávaní vyplynulo, že tento nesúhlasil s ničím, čo uvádzala navrhovateľka, nesúhlasil s rozvedením ich manželstva, v tomto manželstve chcel zotrvať a nechcel meniť daný stav, citové ochladnutie hodnotil ako relatívny pojem, poukázal na to, že naďalej všetci bývajú spolu, mal za to, že fungujú ako manželia v rozpätí, ako dovolí manželka, namietal, že manželka odmieta s ním komunikovať, vyjadril nespokojnosť so spôsobom fungovania manželstva, ale napriek tomu mal za to, že nie je dôvod pre jeho ukončenie, potvrdil, že intímne s navrhovateľkou spolu nežijú viac ako štyri roky, poprel ale, že by mal mimomanželskú známosť; tvrdil, že od minulého leta (leta 2015) nastala zmena, pokiaľ ide o rozsah starostlivosti o maloletú A., o ktorú sa dovtedy starali striedavo, keďže navrhovateľka mu akúkoľvek starostlivosť o maloletú odoprela v akejkoľvek forme, čo upresnil tak, že do uvedeného obdobia maloletú on nosieval ráno do školy, zo školy a od leta minulého roka si uvedené už navrhovateľka neželala a aj tieto činnosti vykonávala ona sama, neumožňovala mu s maloletou pripravovať ani domáce úlohy, vyjadril ochotu obnoviť manželské spolužitie s navrhovateľkou bez akýchkoľvek podmienok, doplnil, že pôvodne mali obaja prístup na ich spoločné účty, ale niekoľko rokov dozadu to navrhovateľka zmenila a odoprela jemu prístup na svoj účet, odmietla sa podieľať na uhrádzaní hypotéky, ktorú uhrádza on sám, toho času vo výške po 480 Eur s tým, že v prípade možnosti uhrádza aj mimoriadne splátky, niekedy až do výšky 2.000,- Eur v mesiaci, v minulosti to bolo po 660 Eur mesačne; pokiaľ ide o maloletú, doplnil, že na úhrade jej potrieb sa podieľa kúpou oblečenia, stravy, voľnočasovými aktivitami, dovolenkami a podobne, výšku ktorých príspevkov ale nevedel špecifikovať. Navrhovateľka tvrdenie manžela, že by mu odopierala možnosť starostlivosti o maloletú poprela, poukázala na to, že nemá vedomosti o časoch príchodu manžela z práce, o tom, či a aké má povinnosti, preto sa v tomto ohľadne na neho nemohla spoľahnúť a pristúpila k vyberaniu dieťaťa zo školy, keďže manžel častokrát prichádza domov až v noci alebo niekedy inokedy neskoro večer bez toho, aby vopred o uvedenom ju ako matku dieťaťa informoval; manžel navrhovateľky upresnil, že má pravidelnú 8-hodinovú pracovnú dobu, zo zákona mu vyplýva povinnosť 150 nadčasových hodín

ročne, čo predstavuje 24-hodinovú službu 6-krát do roka, pričom máva takéto služby aj 5-krát do mesiaca, ktoré služby si bráva dobrovoľne nad uvedenú povinnosť z dôvodu už spomínaného splácania hypotekárneho úveru; navrhovateľka doplnila, že manžel v zásade je ochotný komunikovať len v noci bez prítomnosti dieťaťa, takže maloletá nepozná bežnú partnerskú komunikáciu a znovu poukázala na neochotu manžela komunikovať v dostatočnom rozsahu aj pokiaľ ide o riešenie vzájomných problémov, zdôraznila, že manžel jej ani k 40-tim narodeninám nezagratuloval. Na uvedenom pojednávaní prítomná kolízna opatrovníčka maloletej k písomne podanej správe doplnila, že otec dieťaťa s navrhnutým poradenstvom na Referáte poradenskopsychologických služieb úradu práce súhlasil, matka s touto formou spolupráce nesúhlasila, preto nebola možná spolupráca na rekonštrukcii vzťahu manželov prostredníctvom uvedeného referátu úradu práce. Kolíznym opatrovníkom bola zisťovaná vôľa a stanovisko maloletej A. bez prítomnosti rodičov dieťaťa, v rámci ktorého zisťovania A. sa vyjadrila ku vzťahom k matke a k otcovi, uviedla, že s otcom, keď je doma a nie je v práci, sa spolu hrajú na tablete, alebo jej on číta z mobilného telefónu rôzne vtipy, prípadne ona mu dáva hádanky, avšak maloletá prejavila vôľu viac času tráviť s mamkou ako s ockom, pretože mamka sa s ňou aj učí do školy, s ockom to nerobia, keďže on je málokedy doma a v prípade, ak by rodičia nebývali spolu, tak by s ockom nechcela tráviť čas a k prípadnej úprave stretávaní sa s otcom maloletá uviedla, že by sa s ním stretávala v pondelok a v piatok po škole, čo presne zdôvodnila; k problému sa dieťa vyjadrilo spontánne, konkretizovalo, prečo s otcom nechce trávievať víkendy dôvodiac, že v sobotu má povinnosti, učí sa do školy, v nedeľu obdobne, vtedy chodieva aj k babke, starej matke z otcovej strany, alebo sa doma s mamkou hrávajú, s otcom sa nehráva, lebo on je v takýchto chvíľach v práci, pobyt v práci dieťa zdôvodňovalo tým, že: „pretože otec je taký dobrý a jeho šéf mu dáva veľmi často pracovné zmeny, resp. prácu“, maloletá uviedla, že s otcom by celý týždeň nechcela byť, pretože by jej bolo za mamkou veľmi smutno, doplnila, že do školy ju vodieva dedko s mamkou, ktorý odvezie mamku do práce a potom ju po raňajkách vozieva do školy a kolízny opatrovník konštatoval, že matkou navrhovaná úprava rozsahu stretávaní sa otca s dieťaťom korešponduje prejavenej vôli maloletej. Uvedené pojednávanie vzhľadom na rozporné tvrdenia manželov ako rodičov maloletej A. bolo odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania, následne manžel navrhovateľky požiadal, aby bol do konania pribratý znalec z iného kraja než Košického alebo Prešovského, dôvodiac obavou ovplyvňovania vzhľadom na to, že znalcov v príslušnom odbore nie je veľa, navzájom sa veľmi dobre poznajú vo vzťahu k profesii navrhovateľky.

13. Uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 23P 395/2015 zo dňa 26.4.2016 bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie, vypracovaním ktorého bola poverená znalkyňa z odboru Psychológie, odvetvia Klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých PhDr. Mária Homolová a obaja rodičia zložili v zmysle uvedeným uznesením im uloženej povinnosti zálohy na trovy tohto znaleckého dokazovania po 150 Eur. Znalkyňa dňa 2.8.2016 požiadala o povolenie pribratia konzultanta na vypracovanie znaleckého posudku z potrebného odboru, keďže bolo nesprávne uvedené odvetvie jej znaleckej činnosti, keďže je znalkyňou z odboru Psychológie, odvetvia Klinickej psychológie detí a poradenskej psychológie a nie je znalkyňou v odvetví Klinickej psychológie dospelých. Súdom jej následne bolo povolené pribratie konzultanta.

14. Po tom, čo znalkyni bola predĺžená lehota na vypracovanie znaleckého posudku vzhľadom na ňou podanú žiadosť, znalkyňa doručila súdu posudok dňa 22.9.2016, vypracovaný pod č. X/XXXX, spolu s vyúčtovaním odmeny za jeho vypracovanie, zo záverov ktorého posudku vyplýva, že matka je osobou, ktorá je hlavným prameňom a objektom lásky maloletej A., k nej maloletá viaže výhradne pozitívne city, pričom ide o vyváženosť v kladných citoch vychádzajúcich od matky k dieťaťu a v kladných citoch vychádzajúcich od dieťaťa k matke, dieťa sa s matkou pri kresebných technikách identifikuje, aj počas vyšetrení udržiava s ňou blízky fyzický kontakt, ťažko sa od nej separuje, iniciuje vo vzťahu k matke prejavy náklonnosti - bozky, objatia; vo vzťahu k otcovi maloletá prezentuje jedinú citovú väzbu, a to ide o prichádzajúci mierne negatívny postoj k otcovi „táto osoba je málokedy doma“, dieťa otcovi neprezentuje ani jednu kladnú citovú väzbu, otec dieťaťu prejavuje telesnú náklonnosť objatím; znaleckým dokazovaním nebolo preukázané, že by maloletá A. bola ovplyvňovaná v jej vzťahu k matke či otcovi inou, ďalšou osobou; znalkyňa poukázala na vedomosť dieťaťa na svoje preferencie v rámci rodiny a toho, že mama má voči nej ochranný a protektívny vzťah „maminka má starosti, že by táto osoba mohla ochorieť, že by sa tejto osobe mohlo niečo stať“, zároveň maloletá si je vedomá zhovievavosti a náklonnosti nielen zo strany matky, ale aj zo strany otca „túto osobu maminka rozmaznáva, maminka trávi s ňou veľa času, ocko s ňou trávi veľa času, maminka ju má najradšej, ocko ju má najradšej, maminka ju nepotrestá, aj keď sa hnevá“, analýza prezentovaných citových vzťahov maloletej poukázala

na to, že dieťa preferuje matku, má k nej intenzívny citový vzťah, ktorý je sýtený intenzívnym vzťahom medzi matkou a dieťaťom, dieťa si je vedomé toho, že je samotnou matkou preferované, vzťah k otcovi neprezentuje maloletá ako emocionálne sýtenú väzbu, len ako kontakt s osobou otca, u ktorého si je tiež vedomá svojej preferencie a náklonnosti; náklonnosť maloletej vo vzťahu k matke a k otcovi vychádza z jej skutočného prežívania v kontakte s týmito osobami; ďalej znalkyňa pripomenula, že testovanými metódami zistila, že dieťa vykazuje znaky úzkostnosti a napätia viazané na disharmonické vzťahy medzi rodičmi, aj keď nedosahujú neurotickú kvalitu, dieťa je vystavené chladnému vzťahu medzi rodičmi, ktorí spolu nekomunikujú, nespolupracujú, čo negatívne na maloletú vplýva, narúša jej psychickú stabilitu, pričom nebol prezentovaný postoj a postupy rodičov, ktoré by cielene spôsobovali dieťaťu psychické alebo fyzické násilie; pokiaľ ide o osobnostné predpoklady rodičov pre výchovu maloletej, v testoch matka dieťaťa skórovala vysoko na škále empatie, čo je predpokladom pozitívneho výchovného pôsobenia, neboli preukázané impulzívne znaky, bola preukázaná schopnosť sebakontroly, u matky bola zistená sociabilita, pozitívny vzťah v spoločnosti, priateľskosť, v plnení pracovných a rodičovských povinností matka vynakladá úsilie a snaží sa splniť požiadavky na ňu kladené, napriek tomu, že môže pracovať povrchne, jej snahou je splniť všetko, čo sa od nej očakáva v profesionálnej a sociálnej pozícii, v interpersonálnych vzťahoch vie zaujať aktívnu rolu, nevyhýba sa zodpovednosti za rozhodovanie a má sklon hľadať nové riešenia problémov, alebo iniciovať nové vzorce správania, zaujíma sa o druhých v podobnej miere ako väčšina ostatných ľudí a má o nich realistické predstavy; v dotazníkovej metóde u otca boli odhalené ťažkosti v sociálnej sfére, tendencie k sociálnej izolácii, povrchný záujem o ľudí, problémy so sociálnou adaptáciou, v záťažových situáciách sa u otca môže prejavovať problémové správanie ,v osobnostnom teste prejavuje potrebu zdôrazňovania seba, svojich schopností, výraznú tendenciu upozorňovať na seba, má zvýraznenú starostlivosť a záujem o seba, potrebuje v okolí získať akceptáciu a zvýrazniť vlastnú hodnotu, v emocionalite je prítomná nezrelosť, nízka sociabilita, pričom pre dieťa je rodičovská empatia a prispôsobivosť dôležitou podmienkou výchovy, bolo možné u neho identifikovať vyhýbanie sa interpersonálnym kontaktom, nekomformizmus, čo môže negatívne ovplyvňovať formovanie charakteru dieťaťa; na základe vyšetrení znalkyňa hodnotila lepšie predpoklady pre výchovu dieťaťa u matky a nedoporučovala zverenie maloletej do striedavej starostlivosti, keďže pre maloletú je prioritným až závislým vzťah na matke, navyše rodičia nie sú schopní spolupracovať, čo je potrebnou podmienkou pri striedavej starostlivosti, aby dieťa nebolo vystavené neustálemu napätiu v konfliktnom postavení rodičov; znalkyňa navrhla, aby kontakt dieťaťa bol intenzívny pestovaný s tým rodičom, ktorému nebude maloletá zverená do výchovy, ako optimálne uviedla kontakt v pracovných dňoch v priemere jedno až dve popoludnia a taktiež víkendový deň; pri hodnotení maloletej A. konštatovala znalkyňa, že táto je mentálne vyspelá, v situáciách bezpečia je možné predpokladať, že je schopná vyjadriť osobne svoj názor ohľadne toho, s ktorým rodičom chce bývať, ako často sa chce stretávať s druhým rodičom, avšak pripomenula, že v situáciách záťaže, ako bolo napríklad znalecké vyšetrovanie, maloletá od danej témy unikala, vyhýbala sa jej, pretraktovaním tejto témy maloletej spôsobovalo emocionálne rozrušenie a úzkosť, k téme prípadnej striedavej starostlivosti zo strany rodičov sa maloletá pri vyšetrení vyhla. V rámci uvedeného vykonaného znaleckého dokazovania pri vyšetrení manžel navrhovateľky na otázku znalkyne, ako hodnotí manželstvo s matkou dieťaťa odpovedal: „Mizerne, spolužitie od začiatku až do týchto chvíľ, celý čas zle“, ďalej upresnil, že „Nemal som pocit, že tvoríme taký pár, ako by to malo byť, takže si ma manželka váži ako ja ju, že ma ľúbi, ako ja ju“ a ďalej uviedol, že za daný stav viní manželku s tým, že v manželstve sa necíti dobre od začiatku; navrhovateľka u znalkyne k manželskému spolužitiu uviedla „Nefungujeme spolu dlhodobo, ani ako rodičia, nie je to ani ročná ani polročná záležitosť...to sú už roky...teraz fungujú tak ,že nevie, ako manžel pracuje, či je v službe“.

15. Za vypracovanie uvedeného znaleckého posudku uznesením č.k. 23P 395/2015 zo dňa 23.9.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2016, bola znalkyni priznaná odmena vo výške 558,08 Eur, ktorá jej bola uhradená z preddavkov zložených navrhovateľkou a manželom navrhovateľky, každým po 150 Eur a vo zvyšnej časti predbežne z finančných prostriedkov štátu, t.j. vo výške 258,08 Eur.

16. K záverom vyššie uvedeného znaleckého posudku sa žiaden z účastníkov písomne nevyjadril, kolízny opatrovník vo svojom písomnom stanovisku voči záverom znaleckého posudku nemal žiadne námietky.

17. Dňa 3.10.2016 manžel navrhovateľky doručil návrh na predvolanie a vypočutie ôsmich svedkov s uvedením, že navrhované osoby ich dlhodobo poznajú a môžu poskytnúť dôležité informácie potrebné k správnemu posúdeniu a rozhodnutiu vo veci, bez bližšej špecifikácie na aký účel, tú - ktorú osobu

navrhoval vypočuť, a zároveň žiadal o zabezpečenie písomnej správy od učiteľky materskej škôlky o jeho vzťahu k maloletej dcére a vzťahu maloletej k otcovi.

18. Navrhovateľka dňa 11.10.2016 súdu písomne oznámila, že bola kontaktovaná právnym zástupcom manžela s návrhom na stretnutie účastníkov a ich právnych zástupcov v záujme uzatvorenia dohody o úprave pomerov manželov k maloletej A., ktorá žiadosť ale neobsahovala ani v náznaku postoj samotného manžela navrhovateľky k tejto úprave, vyjadrila názor, že je v záujme maloletej, aby boli vzťahy účastníkov čo najskôr súdom upravené, navrhovateľka sa nebránila komunikácii ohľadne prípadnej dohody o úprave práv k maloletej, ale poukázala na správanie odporcu, ktoré vyústilo v jej fyzické napadnutie a hrozby usmrtením, preto nepovažovala za vhodné viesť takúto komunikáciu v písomnej podobe a poukázala na možnosť uzavretia takejto dohody i na pojednávaní vo veci.

19. Na pojednávaní konanom vo veci dňa 28.10.2016 manželia trvali na dovtedy prednesených vyjadreniach a návrhoch s tým, že obaja zhodne uviedli, že na strane žiadneho z nich, ani maloletej, nedošlo k podstatnej zmene pomerov a manžel navrhovateľky cestou svojho právneho zástupcu špecifikoval okolnosti, na ktoré žiadal vypočuť navrhovaných svedkov, upresnil, že vzhľadom na to, že má ísť o osoby, ktoré manželov dlhodobo poznajú, by sa možno tieto osoby vedeli vyjadriť k tomu, prečo sa vyvinula krízová situácia vo vzťahu manželov, pričom ale konštatoval, že nejde o svedkov, ktorí by vyslovene chodievali do domácnosti účastníkov, nevedel sa vyjadriť k frekvencii prípadných takýchto návštev, mal iba za to, že tieto osoby by dokázali zo svojich pozorovaní objasniť ním udávané skutočnosti a upresnil, že navrhovaná svedkyňa pani C. je triednou učiteľkou maloletej tri roky, pani Z. je bývalou vychovávateľkou maloletej zo školského klubu a ostatné navrhované osoby ako svedkovia s manželmi trávievali až do uvedeného termínu pojednávania víkendy, dovolenky, voľnočasové aktivity, pokiaľ išlo o svedkov pána M., M. a pani Z., navrhovaný svedok M.. M. je bývalým primárom navrhovateľky, M.. F. je spolužiakom účastníkov z vysokej školy a ich dlhoročným 25-ročným priateľom, majúcim 8-ročnú dcéru, s ktorými často trávievali voľný čas, pani C.A. je známou navrhovateľky a matkou spolužiačky ich maloletej dcéry z materskej škôlky a základnej školy; k uvedeným svedkom navrhovateľka namietala, že svedka pána M. vôbec nepozná, pani Z. a pán M. sú manželmi, vzájomne sa poznajú dlhšiu dobu, ale sa nestretávajú a netrávia spolu už žiaden čas, manžel navrhovateľky s týmito trávieva rôzne voľnočasové aktivity, M.. M. bol jej primárom jeden rok pred pätnástimi rokmi a stretli sa v čase začatia tohto súdneho pojednávania, kedy im prišiel dohovoriť ohľadne predmetu konania, M.. F. je spolužiakom manželov, s ktorým sa ale stretáva hlavne manžel navrhovateľky a ich dcéry v priemere dvakrát za mesiac a pani C. je matkou spolužiačky ich maloletej dcéry, pričom ale v čase pojednávania bola hospitalizovaná na klinike, kde pracuje manžel navrhovateľky, ktorý ju počas hospitalizácie operoval, s výsledkom operácia menovaná bola spokojná, s touto sa ale vzájomne nenavštevovali, ako ani ich rodiny, len ich dcéry sa stretávali v škole a mimo školy. Prítomná kolízna opatrovníčka uviedla, že s maloletou A. bol dňa 8.6.2016 vykonaný opätovný rozhovor bez prítomnosti rodičov a maloletá opakovane sa vyjadrila, že si nepraje, aby s otcom trávila polovicu svojho voľného času a vzhľadom na uvedené a na závery znaleckého posudku, kolízna opatrovníčka zotrvávala na svojich stanoviskách vo veci. Z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľky vyplynulo, že vzájomné vzťahy medzi manželmi sa ešte viac vyhrocujú, malo dôjsť k údajnému napadnutiu navrhovateľky manželom, z dôvodu čoho táto urobila oznámenie na ORPZ v Košiciach 13.10.2016, ktorým bolo začaté trestné stíhanie za prečin nebezpečného vyhrážania, avšak konanie zatiaľ nie je právoplatne ukončené, pokiaľ ide o maloletú, zmenila sa situácia v tom, že dieťa do školy vozievajú obaja rodičia vzhľadom na požiadavku otca dieťaťa, aby mohol dieťa do školy vozievať, ale dieťa nie je ochotné ísť do školy bez navrhovateľky, ktorá situácia z pohľadu navrhovateľky je ale neudržateľnou a preto táto žiadala o skoré rozhodnutie vo veci. Právny zástupca manžela navrhovateľky namietal, že uvedené trestné konanie nie je skončené a preto na uvedené podanie nie je možné prihliadať, opakovane zdôraznil, že uvedené konanie sa malo stať bez prítomnosti tretej osoby a z pohľadu jeho tridsaťročnej praxe v trestnom práve a veľkú dieru v právnej úprave, je veľmi jednoduché pre manželku za takejto situácie manžela obviniť. Navrhovateľka naďalej zotrvávala na jednoznačnom rozhodnutí manželské spolužitie s manželom neobnoviť.

Podľa § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. (2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

(3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19..

Podľa § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. (4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Podľa § 28 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

Podľa § 43 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa je ďalej povinné a) spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu, b) plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a c) vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 233 CSP, na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že rozsudok je vykonateľný doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie.

Podľa § 32 CMP, účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie. (2) Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 215 Civilného sporového poriadku, (1) súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, (2) skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku (CMP), rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

20. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový a skutočný stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol, keďže vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že napriek tomu, že manželia naďalej žijú v ich spoločnom rodinnom dome spolu s maloletou dcérou, ich vzťahy sú dlhodobo po dobu viac ako štyroch rokov veľmi závažne a podstatne rozvrátené, manželstvo neplní svoj spoločenský účel, neplní žiadnu zo svojich funkcií, manželia spolu nehospodária, ani intímne spolu nežijú, vzhľadom na to, že spolu nedokážu vzájomne komunikovať ani nezabezpečujú skutočnú spoločnú starostlivosť o ich jedinú maloletú dcéru A. a navrhovateľka jednoznačne opakovane prezentovala svoje rozhodnutie a svoju jednoznačnú vôľu manželské spolužitie s manželom neobnoviť, vzhľadom na všetky tieto zistenia je teda jednoznačne ňou podaný návrh v tomto rozsahu dôvodným a súdu nezostávalo iné, ako návrhu navrhovateľky v tejto časti vyhovieť a manželstvo účastníkov rozviesť. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k jednoznačnému záveru, ktorý vyplýva aj z osobných charakteristík manželov vyplývajúcich z vo veci vypracovaného znaleckého posudku, že manželia majú závažné povahové odlišnosti, ktoré viedli k narušeniu ich manželského spolužitia v priebehu ich manželstva, ktoré sú tak závažného charakteru, že v súčasnosti nie je možné ani reálne očakávať nápravu ich vzájomných vzťahov, tým skôr, že manželia už v súčasnosti nedokážu spolu vzájomne komunikovať. Pokiaľ manžel navrhovateľky prezentoval nesúhlas s rozvedením tohto manželstva,

na rozdiel od tohto jeho stanoviska, sám pri vyšetrení u znalca v rámci vykonávaného znaleckého dokazovania jednoznačne sám vyjadril, že ich manželské spolužitie s navrhovateľkou je „mizerné“ a to z jeho pohľadu „od začiatku ich manželského spolužitia“, pričom z daného stavu viní jednoznačne navrhovateľku, za týchto okolností nie je možné očakávať zvrat vo vzájomných vzťahoch účastníkov.

21. S konaním o rozvode manželstva účastníkov je zo zákona spojené aj konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu, pochádzajúcemu z manželstva. V danom prípade vzhľadom na opakovane zistenú a jednoznačne prejavenú vôľu maloletej pred kolíznym opatrovníkom a navyše aj jednoznačne zistenú vôľu maloletej znaleckým dokazovaním, súd maloletú zveril na čas po rozvode manželstva jej rodičov do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky dieťaťa, keďže z vykonaných dôkazov nepochybne a jednoznačne vyplynulo, že maloletá v starostlivosti o seba jednoznačne uprednostňuje matku, t.j. navrhovateľku v tomto konaní, ktorej dáva všetky pozitívne citové väzby, na ktorú je úzko citovo naviazanou, s ktorou sa identifikuje, narozdiel od otca - manžela navrhovateľky, ku ktorému prezentuje iba jedinú citovú väzbu tak, ako je to uvedené vyššie. Za daného takto zisteného stavu, jednoznačne opakovanej vôle maloletej, nie je možné zverenie maloletej A. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, navyše za situácie, ktorá jednoznačne z vykonaných dokazovaní vyplynula, keď rodičia dieťaťa nedokážu vzájomne komunikovať ani v záujme maloletej. Takéto rozhodnutie podporujú aj zistenia znalca v rámci vykonaného znaleckého dokazovania pokiaľ ide o osobnostné predpoklady toho-ktorého z rodičov pre výchovu maloletej, ktoré jednoznačne sú lepšie na strane matky dieťaťa, t.j. navrhovateľky, kde okrem iného na strane otca dieťaťa - manžela navrhovateľky, znalkyňa uviedla prítomnosť nezrelosti v jeho emocionalite, nízku sociabilitu, keďže rodičovská empatia, prispôsobivosť sú dôležitou podmienkou výchovy dieťaťa.

22. Rešpektujúc vôľu maloletej, jej jednoznačne prejavený názor, že si nevie predstaviť, že by bola bez mamky napr. celý víkend a vzhľadom na odporúčanie aj samotnej znalkyne v znaleckom posudku, súd upravil rozsah stretávaní sa otca s maloletou tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a vychádzajúc z toho času zisteného skutkové a skutočného stavu, upravil rozsah jeho stretnutí s maloletou v čase pracovných dní dvakrát do týždňa a počas jedného víkendového dňa, zároveň súd upravil tieto stretnutia aj pokiaľ ide o dni vianočných sviatkov. Pri stanovení tohto rozsahu úpravy stretávaní sa otca s dieťaťom súd zároveň zohľadnil aj to, že rodičia žijú doposiaľ s maloletou v jednom rodinnom dome, preto za daného stavu je takýto rozsah stretnutí otca s maloletou postačujúci a zodpovedajúci prejavenej vôli maloletej, na ktorú súd vždy musí jednoznačne prihliadať.

23. Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal zo zistených odôvodnených potrieb maloletej, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako aj vzdelávaním a kultúrnym, športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, na strane ktorých súd vychádzal z ich možností, schopností, ich osobných a majetkových pomerov, pri stanovení výšky výživného súd zohľadnil rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb dieťaťa, zohľadnil pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany navrhovateľky o maloletú, zohľadnil ďalej to, že žiaden z rodičov dieťaťa nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ako aj ich vyššie uvedené majetkové pomery a príjmy, pričom zároveň na strane otca dieťaťa súd musel prihliadnuť k tomu, že výška jeho príjmu sa vo výraznej miere odvíja od jeho zvýšeného pracovného úsilia spočívajúceho vo výkone prác nad rámec bežného pracovného času v rozsahu ním vykonávaných služieb, príslužieb, čo si následne vyžaduje zvýšenú potrebu vrátane finančných nákladov na regeneráciu. Takto stanovené výživné súd vyhodnotil ako primerané, zodpovedajúce všetkým zákonom stanoveným požiadavkám a vzhľadom na uvedené v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky, pokiaľ žiadala určiť výživné zo strany manžela na maloletú sumou 500 Eur, zamietol.

24. Súd návrh navrhovateľky na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti výroku o osobnej starostlivosti o maloletú A. zamietol, keďže dospel k záveru, že v tomto prípade nie sú splnené zákonné predpoklady stanovené § 233 CSP, súdom nebola zistená hrozba nebezpečenstva ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody, či inej ujmy.

25. V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie ako je uvedené vyššie, v súvislosti s ktorým znalkyni, ktorá vypracovala znalecký posudok bola priznaná právoplatne odmena v celkovej výške 558,08 Eur, z ktorej časť vo výške 300 Eur bola uhradená z preddavkov na trovy tohto dôkazu, ktoré boli zaplatené každým z manželov vo výške po 150 Eur a zostávajúca časť odmeny znalkyne bola predbežne uhradená z prostriedkov štátu. Takto vzniknuté trovy štátu súd zaviazal zaplatiť každého z manželov v

rovnakom diele, teda každého po polovici, keďže uvedený dôkaz - znalecké dokazovanie, bol vykonaný jednoznačne v záujme ich maloletého dieťaťa, maloletej A. a v dôsledku ich závažných rozporných tvrdení.

26. Pre úplnosť súd poznamenáva, že súd ukončil dokazovanie a upustil od vykonania dôkazov vypočutím manželom navrhovateľky navrhovaných svedkov, keďže v danom štádiu boli všetky potrebné nevyhnutné skutočnosti pre rozhodnutie súdu vo veci jednoznačne a úplne preukázané a rozsiahlym vykonaným dokazovaním vo veci bol zistený skutočný stav v takom rozsahu, že umožnil rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na všetky vykonané dôkazy, vypočúvanie svedkov na okolnosti udávané manželom navrhovateľky, by boli bezpredmetnými a nepriniesli by pre rozhodnutie súdu vo veci žiadne podstatné a rozhodujúce okolnosti, keďže je úplne nesporným, že manželské vzťahy manželov sú vážne, hlboko, dlhodobo a trvalo rozvrátené, navrhovateľka nie je ochotná v manželskom zväzku s manželom zotrvať, nie je ochotná obnoviť manželské spolužitie a ako je už opakovane prezentované ustálenou súdnou praxou, nikoho nie je možné donútiť zotrvať v manželskom zväzku proti jeho vôli.

27. O trovách konania účastníkov súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia možno podať takýto návrh podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť matrike, kde uzavretie manželstva bolo zapísané, že opäť prijíma priezvisko, ktoré mal pred uzavretím manželstva.