Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_15C-97-2011.pdf
PDF · 80.5 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/97/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v konaní navrhovateľky: Z. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H., W. XXX/XX proti povinnému z výživného: C. H., nar.XX.XX.XXXX, bytom H., W. XXX/XX o návrhu na určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala určenia výživného medzi manželmi, keď poukázala na zlú životnú situáciu v ktorej sa nachádza. Uviedla že je bez príjmu a žiada určiť výživné taktiež z dôvodu, že je to nutné pre získanie dávok v hmotnej núdzi. Uviedla, že s manželom žije v spoločnej domácnosti
2. Na pojednávaní 16.10.2012 a 28.3.2013 povinný z výživného k návrhu uviedol, že prispieval a prispieva navrhovateľke, že jej dáva peniaze. Okrem toho uviedol, že platí všetok chod domácnosti a to i napriek tomu, že s ňou už nežije dlhú dobu.
3. Na pojednávanie konané dňa 28.10.2016 sa navrhovateľ nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnila, o odročenie pojednávania nežiadala. Povinný z výživného sa na pojednávanie nedostavil. Súd pojednával podľa § 180 CSP v neprítomnosti navrhovateľky a povinného z výživného. Súd vykonal dokazovanie sobášnym listom, lekárskymi správami, kópiou poštovej poukážky, zápisnicami z pojednávaní, daňovými priznaniami povinného za roky 2010 až 2015, vyjadrením úradu práce o poberaní sociálnych dávok navrhovateľkou, listami vlastníctva, vyjadrením Sociálnej poisťovne a ďalšími k spisu pripojenými listinami a zistil nasledovné:
4. Navrhovateľka uzavrela s povinným z výživného manželstvo dňa 6.11.1976. s povinným žijú doposiaľ v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka od júna 2013 trpí a je liečená na rakovinu hrubého čreva, pričom zdravotný stav jej zabraňuje riadne sa zamestnať. Zdravotný stav navrhovateľke neumožňuje riadne chodiť a musí spravidla dochádzať autom, ktoré nie je v jej vlastníctve, a teda má zvýšené náklady i vzhľadom k tomuto. Podľa vyjadrenia navrhovateľky, 100 € poskytovaných manželom jej nepostačuje vôbec na pokrytie nákladov na lieky a okrem toho musí pravidelne hradiť iné ďalšie výdavky: príjem tekutín, vodu, špeciálne potraviny a iné. Pred zhoršením zdravotného stavu, t.j. pred júnom 2013 navrhovateľka pracovala formou VPP, ďalej ako vrátnička či upratovačka. V súčasnosti je navrhovateľka vedená na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 117,40 € mesačne
Povinný z výživného je zamestnaný, pracuje v Bratislave ako živnostník, prispieva na chod domácnosti, hoci v nej podľa jeho slov nežije. Spolu s navrhovateľkou býva v dome, ktorého sú bezpodielovými spoluvlastníkmi.
5. Podľa § 71 ods. 1 Zákona č 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
6. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov, príp. jeho vyhlásením za mŕtveho. Existencia manželstva je tak hneď prvým, základným predpokladom pre vznik vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Vyživovacia povinnosť nevzniká medzi druhom a družkou. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je založená na myšlienke zabezpečenia zásadne rovnakej životnej úrovne oboch manželov po dobu právnej existencie manželstva. Ďalším predpokladom pre určenie manželského výživného je teda, popri existencii manželstva, rozdielnosť životnej úrovne manželov. Na rozdiel od niektorých iných vyživovacích povinností (napr. vyživovacej povinnosti detí k rodičom) sa pri vyživovacej povinnosti medzi manželmi nevyžaduje splnenie podmienky odkázanosti na výživu. V dôsledku toho možno o uplatnení výživného medzi manželmi hovoriť aj v situáciách, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, avšak ich oddeleným hospodárením vznikol rozdiel v ich životnej úrovni. Výživné na manžela/ku nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené možno vyvodiť nasledovné predpoklady pre vznik vyživovacej povinnosti medzi manželmi: · právna existencia manželstva, · odlišná životná úroveň manželov, · súlad s dobrými mravmi. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi má prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom. Zároveň vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovacej povinnosti rodičov voči ich ženatým alebo vydatým deťom. Uvedené znamená, že ak dieťa uzavrie manželstvo a nie je schopné samo sa živiť, vyživovaciu povinnosť k nemu má predovšetkým manžel. Až v prípade, že si manžel túto vyživovaciu povinnosť nie je schopný plniť, možno podporne uvažovať nad uplatnením vyživovacej povinnosti rodičov. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Súd pri určení výživného taktiež prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pokiaľ ide o okamih, od ktorého môže súd priznať výživné na manžela/ku, týmto je deň začatia súdneho konania. Treba teda zdôrazniť, že výživné na manžela/ku nie je možné priznať spätne, ale len odo dňa podania návrhu na súd. Medzi dôvody, pre ktoré je možné žiadať o výživné na manželku možno zaradiť napr.: · u mladších žien sa ako dôvod uplatňuje starostlivosť o dieťa do 3 rokov, · u žien v strednom veku a starších sa ako dôvod uplatňuje ochorenie a z neho vyplývajúca neschopnosť zaobstarať si prostriedky na živobytie zárobkovou činnosťou, · u žien v dôchodkovom veku sa ako dôvod uplatňuje, že stále bola domáca, zabezpečovala starostlivosť o manžela, deti a domácnosť a teraz nemá žiadnu kvalifikáciu, resp. pôvodnú kvalifikáciu stratila alebo že vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav už nemôže získať žiadne zamestnanie. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi nemožno podať, ak manželstvo už zaniklo. Povinnosť platiť výživné na manžela/ku zaniká rozvodom manželstva, napriek tomu, že bola ustanovená súdom.
7. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Vyššie súd uviedol presne a podrobne aké predpoklady je nutné naplniť na to, aby bolo možné priznať výživné medzi manželmi. Súd je názoru, že daný je iba základný dôvod a to dôvod trvania manželstva. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka a povinný z výživného sú od roku 1976 manželmi. Z uvedeného teda vyplýva, že hocktorý s manželov sa mohol domáhať určenia manželského výživného. V danom prípade tak učinila navrhovateľka, teda manželka.
Čo sa týka ďalších dvoch podmienok priznania manželského výživného, je súd názoru, že tak dôvod odlišnej životnej úrovni ako ani dôvod súladu s dobrými mravmi daný nie je. Súd z vykonaného dokazovania poukazuje najmä na tú skutočnosť, že navrhovateľka je spolu s povinným spoluvlastníčkou rodinného domu v pomere 1/1 (výpis LV č. 1804). Okrem toho je navrhovateľka výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - vinice o výmere 2917 m2 (výpis LV č. 3054). Teda z uvedeného možno ustáliť tú skutočnosť, že navrhovateľka a povinný majú rovnaké podmienky na život, teda zdielajú spoločne rovnaký príbytok. Je nepochybné, že povinný z výživného prispieva navrhovateľke sumou 100 € mesačne, čo vyplýva z jeho výpovede na pojednávaní v roku 2012 a jednak i z vyjadrenia navrhovateľky, ktorým ospravedlnila neúčasť na pojednávaní, pričom v tomto písomnom vyjadrení uviedla, že „ 100 € my nestačí ani na dokrívanie náklady na lieky, na tankovanie do aute, na stravu ...“. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka nepopiera tvrdenie žalovaného o tom, že jej prispieva na výživu. Z daného teda možno konštatovať, že povinný prispeje ročne navrhovateľke sumou 1 200 €. Ďalej mal súd preukázané zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, odbor služieb zamestnanosti, odbor sociálnych vecí a rodiny, že navrhovateľka mesačne poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 117,40 € mesačne, ktoré poberá od 1.7.2011 doposiaľ. Možno teda konštatovať, že takto získala v roku 2011 sumu 962,08€, v roku 2012 sumu 2176,44 €, v roku 2013 sumu 1865,22 €, v roku 2014 sumu 1395,50 €, v roku 2015 sumu 1408,80 € a v roku 2016 získala sumu 1408,40 € (potvrdenia úradu práce na čl 247 a 211 až 219 spisu.). Z daného teda vyplýva, že navrhovateľka mohla mať v období rokov 2011 až 2016 každoročný príjem od 3376,44 € (rok 2012- 1200+2176,44) po najnižší príjem v roku 2014 vo výške 2595,50€.( rok 2013- 1200+1395,50). Naproti tomu z daňových výpisov povinného z výživného vyplýva, že tento mal v rokoch 2011 až 2015 nasledovný príjem: v roku 2011 vo výške XXXX,XX €, roku 2012 vo výške XXXX,XX . €, v roku 2013 vo výške XXXX,XX €, v roku 2014 sumu vo výške XXXX €, v roku 2015 sumu XXXX. €. Z uvedeného ročného príjmu poukazuje vždy 1200 € navrhovateľke. Z toho vyplýva, že jeho ročný príjem sa pohybuje od najvyššej miery v roku 2011 vo výške XXXX,XX € (XXXX,XX-XXXX) po najnižšiu v roku 2013 vo výške XXX,XX € (XXXX,XX-XXXX) (daňové priznania čl XXX a nasl. spisu). Popri tom ešte povinný podľa vyjadrenia na pojednávaní hradí i náklady na chod domácnosti ako sú elektrina, odpad a iné. Iné dávky okrem príjmu povinný z výživného nemá. Celkovo je tak možné konštatovať, že životná úroveň manželov je takmer totožná. Navrhovateľka a povinný z výživného majú v sledovanom období rokov 2011 až 2015 resp. 2016 takmer rovnaké príjmy, žijú v rovnakom dome, ktorý povinný obýva v menšej miere ako navrhovateľka, nakoľko sa zdržiava v týždni v Bratislave v mieste výkonu práce. Zhoršený zdravotný stav navrhovateľky nemôže súd brať ako niečo, čo zhoršuje životnú úroveň navrhovateľky voči povinnému, a čo by malo byť akýmsi merítkom na pomyselnej váhe, ktorá meria životnú úroveň oboch manželov. Tu sa musí poukázať primárne na finančný status oboch manželov a z vykonaného dokazovania vyplýva, že tento je takmer totožný. Tým súd konštatuje, že vyššie uvedená podmienka odlišnosti životnej úrovne daná nie je, nakoľko nikto z navrhovateľky a povinného nežije nadštandardnejším spôsobom života, hoci sa to vzhľadom k zdravotnému stavu navrhovateľky môže javiť. Na záver je súd i toho názoru, že prípadné priznanie manželského výživného v prospech navrhovateľky, by bolo v rozpore s dobrými mravmi, a to z toho dôvodu, že povinný prispieva resp. uhrádza všetky náklady, ktoré vznikajú s chodom domácnosti, stará sa o zabezpečenie základných a už bežných návykov spoločnosti (prísun elektrickej energie, odvoz odpadu), rovnako tak dobrovoľne prispieva navrhovateľke sumou 100 €, ktorá jej pomáha v živobytí a už uvedené uhrádzanie nákladov na chod domácnosti sú taktiež nepochybne veľkým prínosom do života navrhovateľky, keď uhrádza náklady i napriek tomu, že dom užíva menej. Z uvedeného teda vyplýva, že povinný dobrovoľne poskytuje navrhovateľke pomoc, a teda priznanie ďalšieho výživného by zhoršilo finančné možnosti povinného a tým by sa dostalo do rozporu s dobrými mravmi. Z uvedeného teda vyplýva, že súd nemohol vyhovieť návrhu navrhovateľky na určenie výživného medzi manželmi, nakoľko neboli splnené a v konaní preukázané 2 základné predpoklady pre vyhovenie návrhu, a to rozdielna životná úroveň a súlad s dobrými mravmi.
8. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.