Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-68-2016.pdf
PDF · 93.01 KB
Case nature
Area
Subarea
59P/68/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou V.. Ľ. I. vo veci starostlivosti súdu o mal. G.Š. N., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov- matky N. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. W.N. X, Z. a otca G. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, T., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Maloletý G. N., nar. X.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého G. sumou 100,- eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky, od XX.X.XXXX.
III. Zročné výživné za obdobie od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX v sume 803,30 eur súd povoľuje otcovi splácať, po 80-eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, od X.XX.XXXX.
IV. V časti o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom súd konanie zastavuje.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresný súd Z. R. dňa XX.XX.XXXX, postúpeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX, sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. G..
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od XX.XX.XXXX, nakoľko otec nemal snahu sa pričiniť o normálne fungovanie ich vzťahu a výchovy spoločného syna. Do domácnosti neprispel od decembra XXXX, žili z rodičovského príspevku vo výške 203,20-eur a rodinných prídavkov vo výške 23,52-eur. Otec ju posielal do roboty hoci bola na materskej dovolenke, pričom o syna sa neodkázal sám postarať. Po tom, čo sa odsťahoval k starým rodičom, neprispel na maloletého ničím. Matka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorej prispieva na domácnosť sumou 100- eur. Výdavky na stravu a oblečenie pre maloletého vyčíslila na sumu 250-eur.
3. Dňa XX.XX.XXXX otec podal na Okresný súd B., postúpený tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX, návrh na úpravu styku s dieťaťom, nakoľko matka mu bráni v stretávaní sa s maloletým. Návrh bol zapísaný pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX.
4. Okresný súd Z. R. spojil uznesením na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX veci vedené na tunajšom súde pod sp.zn. XXP/XX/XXXX a sp.zn. XXP/XXX/XXXX na spoločné konanie s tým, že spoločné konanie bude vedené pod sp.zn. XXP/XX/XXXX.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka a oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom dieťaťa ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od februára 2016, kedy otec odišiel z domácnosti na jej naliehanie. Nemal záujem nájsť si nejakú prácu, dlhodobo nepracoval a už sa to nedalo zvládať. Keď zostala tehotná, musela si zobrať pôžičku. Otec neprejavoval po svojom odchode z domácnosti záujem o dieťa, hoci mu nikto stretnutia nezakazoval, spolu s jeho matkou mohol kedykoľvek prísť maloletého pozrieť, pričom aj sľuboval, že príde ale nechodil. V súčasnej dobe matka býva v spoločnej domácnosti v bratovom 2-izbovom byte spolu so synom, mamou a bratom. Jediným jej príjmom je rodičovský príspevok 203-eur a prídavky na dieťa 23,52-eur. Pravidelne mesačne prispieva na domácnosť 50-eur, spláca pôžičku vo výške 20-eur mesačne, pričom má aj druhú pôžičku, ktorú nespláca, pretože nemá z čoho. Matka ďalej uviedla len bežné výdavky na stravu, oblečenie, obuv, drogériu a pod., nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Výživné žiadala určiť v sume 150-200-eur mesačne a to od podania návrhu.
7. Otec dieťaťa súhlasil so zverením maloletého matke, avšak nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného. Už dva mesiace robí cez agentúru vo firme ECS s.r.o.( vyrába riadiace páky), pričom pracovnú zmluvu má uzatvorenú na dobu neurčitú a ešte mesiac bude v skúšobnej dobe. Jeho mesačný príjem je 560-eur brutto + stravné lístky. Momentálne býva u svojej matky v X. I. O., avšak čoskoro sa presťahuje na ubytovňu, kde bude platiť 130-eur. K jeho pravidelným mesačným výdavkom patria splátky pôžičiek, má niekoľko exekúcii a spláca ich celkovo po 300-eur mesačne. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Výživné navrhol v sume 50-eur mesačne. Návrh na úpravu styku s maloletým Tomášom zobral na pojednávaní v celom rozsahu späť.
8. Kolízny opatrovník nesúhlasil s výškou výživného v sume 50-eur mesačne, nakoľko túto čiastku považoval za veľmi nízku, pričom takéto výživné nie je v záujme maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník ďalej uviedol, že otec má možnosť nájsť si ešte nejakú brigádu, aby mohol dosahovať vyšší príjem. Výživné navrhol minimálne v sume 100-eur mesačne, so zverením dieťaťa matke súhlasil.
9. Podľa § 24 ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
14. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
15. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990,
ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
17. Otázka zverenia mal. G. do starostlivosti matky nebola v tomto konaní sporná. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Prihliadnuc na vyššie uvedené faktory ako i s ohľadom na to, že so zverením dieťaťa do starostlivosti matky súhlasili všetci účastníci konania, súd o rozhodol tak, že maloletého G. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.
18. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti- deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
19. Pri rozhodovaní o návrhu matky o výživnom, súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletého ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď. ). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón, či výška hypotekárnych úverov, nakoľko samotná banka nedá záujemcovi a neposkytne mu vyšší hypotekárny úver ako je sám schopný splácať.
20. Matka je v súčasnosti nezamestnaná, býva v spoločnej domácnosti v bratovom 2-izbovom byte spolu so synom, mamou a bratom. Jediným jej príjmom je rodičovský príspevok 203-eur a prídavky na dieťa 23,52-eur, čo mal súd za preukázané z listín, ktoré dala súdu na pojednávaní k nahliadnutiu. Pravidelne mesačne prispieva na domácnosť 50-eur, spláca pôžičku vo výške 20-eur mesačne, pričom má aj druhú pôžičku, ktorú nespláca. Výdavky na maloletého vyčíslila v sume 250-eur mesačne (strava, oblečenie, obuv, drogériu).
21. Otec je v súčasnosti zamestnaný, býva u svojej matky, pričom jeho mesačný príjem predstavuje sumu 560-eur brutto + stravné lístky. Ako pravidelné mesačné výdavky uviedol splátky pôžičiek, má
niekoľko exekúcii a mesačne spláca po 300-eur mesačne. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty.
22. Nakoľko sa obaja rodičia majú podieľať na výživnom pre maloleté dieťa v rovnakej miere (berúc v úvahu, ktorému rodičovi je dieťa zverené do osobnej starostlivosti a akým spôsobom sa povinný rodič podieľa na plnení výživného aj nad rámec) súd upravil vyživovaciu povinnosť otca v sume 100- eur mesačne, majúc za to, že uvedené výživné je záujme dieťaťa, odzrkadľuje jeho potreby a taktiež odzrkadľuje predovšetkým možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca.
23. Súd pri posudzovaní možností, schopností a majetkových pomerov otca vychádzal z jeho vzdelania, veku, fyzickej a psychickej spôsobilosti Otec maloletej je zdravý muž v produktívnom veku, netrpí žiadnymi zdravotnými problémami, a teda prihliadnuc na všetky vyššie uvedené subjektívne i objektívne skutočnosti, súd mal za to, že vzhľadom na svoj vek, vzdelanie, zdravotný stav, odbornosť, kvalifikáciu, nadanie, vedomosti, pracovné skúsenosti a pod., má možnosť uplatniť sa na trhu práce. Súd pri určovaní výšky výživného neprihliadal na výdavky ako sú splátky pôžičiek, ktoré nie sú nevyhnutné a v žiadnom prípade nemôžu mať prednosť pre výživným. Potreby rodiča by mali byť uspokojované až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť svoje zostávajúce prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb, vrátane splácania dlhov.
24. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, majúc za to, že uvedené rozhodnutie je v záujme maloletého G. (ktorý je v konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú (Čl.5 veta prvá Zákona o rodine)).
25. Podľa § 232 C.s.p. ods. 3 a 4 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
26. Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca na mal. G. počnúc dňom podania návrhu do 31.10. 2016 ((t.j. konca mesiaca, v ktorom sa už stalo výživné splatným), čím vzniklo zročné výživné celkovo vo výške 803,30-eur. (Za jeden mesiac vzniklo zročné výživné v sume 100-eur a za jeden deň 3,30- eur.) Vzhľadom na súčasné príjmy, výdavky a majetkové pomery otca ako i s ohľadom na sumu zročného výživného, súd dospel k záveru, že platenie zročného v splátkach je v predmetnej veci plne dôvodné, nakoľko uložením povinnosti zaplatiť zročné výživné jednorazovo, by mohlo dôjsť k neúmernému finančnému zaťaženiu otca.
27. Podľa § 29 ods. 1 C.m.p. navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 29 ods. 2 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a potrebné v konaní pokračovať. Podľa § 29 ods. 3 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
28. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaného zákonného ustanovenia, teda z dôvodu späťvzatia podaného návrhu o úpravu styku, súd konanie v súlade s dispozičným prejavom otca a následným súhlasom matky zastavil.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, trojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.