Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_48Cpr-5-2014.pdf
PDF · 91.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-48Cpr/5/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Zdenkou Kleimanovou v spore žalobkyne D. D., nar. XX.X.XXXX, bytom L., E. 4, zast. PhDr. Mgr. Alenou Dušatkovou, bytom Bratislava, Matejkova 30, proti žalovanému AB Facility, s.r.o., Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 44 390 823, zast. advokátskou kanceláriou EK Legal, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Digital Park II, Einsteinova 25, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto
rozhodol:
Súd žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru dňa 15.5.2014 a náhradu mzdy z a m i e t a .
Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov konania .
odôvodnenie:
1.Žalobou podanou na súd dňa 7.7.2014 sa žalobkyňa domáhala určenia, že „dohoda o skončení pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného zo dňa XX.X.XXXX je neplatná a pracovný pomer žalobkyne naďalej trvá. Zároveň sa domáhala náhrady mzdy v sume jej hrubého priemerného zárobku od 11.6.2014 do rozhodnutia súdu vo výške 1.000 EUR za každý mesiac s ročným úrokom z omeškania vo výške podľa platných predpisov.“ Dôvodila tým, že dňa XX.X.XXXX tesne pred koncom pracovnej doby si ju zavolala zamestnankyňa žalovaného, manažérka personalistiky a predložila jej Dohodu o skončení pracovného pomeru. Vyjadrila sa, že na základe organizačných zmien, o ktorých rozhodol priamy nadriadený dňa 7.3.2014, sa stala žalobkyňa nadbytočnou a aby dohodu podpísala, lebo inak nedostane žiadne odstupné. Uvedené informácie boli pre žalobkyňu celkom nové a neočakávané. Pretože stretnutie sa uskutočnilo pred koncom pracovnej doby a následne ako osamelá matka musela ísť vyzdvihnúť dieťa zo školy, dostala sa žalobkyňa do stresu a na základe informácií od F. Y. dohodu o skončení pracovného pomeru podpísala, aby si nespôsobila stratu odstupného. Následne, krátko po skončení pracovného pomeru sa žalobkyňa dozvedela, že u žalovaného nedošlo k organizačným zmenám, jej činnosť nezanikla a vykonáva ju iná nová zamestnankyňa. Žalobkyňa listom zo dňa XX.X.XXXX oznámila žalovanému, že bola uvedená do omylu, ktorý spôsobil, že dohodu podpísala, od tejto dohody odstupuje a jej pracovný pomer u žalovaného trvá. Podľa žalobkyne dohodu o skončení pracovného pomeru uzatvorila so žalovaným v ním zámerne vyvolanej časovej tiesni a bola ním úmyselne uvedená do omylu, že sa stala nadbytočnou z dôvodu údajných organizačných zmien, o ktorých zamestnávateľ údajne rozhodol dňa 7.3.2014. Zamestnávateľ pritom žalobkyňu o rozhodnutí o organizačnej zmene nijako neinformoval, ani jej z dôvodu organizačných zmien nedal výpoveď. Ak by žalobkyňa vedela, že k žiadnym organizačným zmenám nedošlo, nebola by podpísala žiadnu dohodu o skončení pracovného pomeru, zvlášť nie v situácii, kedy žije ako osamelá matka s maloletým dieťaťom. Žalobkyňa tiež namietala, že dohodu za zamestnávateľa podpísala F. Y., manažérka personalistiky, na základe plnej moci, potrebnú plnú moc však k Dohode nepriložila, ani ju nepredložila k nahliadnutiu. K žalobe pripojila Pracovnú zmluvu zo dňa XX.X.XXXX s dodatkami, Dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX, Odstúpenie od dohody zo dňa XX.X.XXXX a ďalšie listiny.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu, doručenom súdu dňa 8.8.2014, žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. U žalovaného prebiehajú organizačné zmeny, ktoré sa dotkli žalobkyne a žalobkyňa sa stala nadbytočnou. V písomnej dohode sa strany dohodli na skončení pracovného pomeru ku dňu XX.X.XXXX, pričom v tejto dohode bola dohodnutá povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni odstupné o výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku. Po dátume XX.X.XXXX, kedy mala žalobkyňa od Dohody odstúpiť si bola žalobkyňa osobne prevziať časť odstupného a tým podľa žalovaného potvrdila to, že sa cíti byť viazaná Dohodou o skončení pracovného pomeru. Námietky žalobkyne ohľadne toho, či osoba, ktorá podpisovala dohodu o skončení pracovného pomeru bola oprávnená konať za zamestnávateľa, považuje žalovaný za účelové. F. Y. ako manažér personalistiky žalovaného má udelenú plnú moc v personálnej agende od 18.1.2012 a takto konala za zamestnávateľa aj pri uzavieraní pracovnej zmluvy so žalobkyňou. Žalovaný sa domnieva, že pokiaľ by žalobkyňa odstúpila od dohody o skončení pracovného pomeru platne, obnovuje sa pracovný pomer, dohoda o skončení zaniká a žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o skončení.
3. Podaním doručeným súdu dňa 16.3.2015 žalobkyňa navrhla zmenu petitu žaloby a žiadala určiť, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného dňa XX.X.XXXX je neplatné, náhradu mzdy žiadala od 16.5.2014 vo výške 1159,61 EUR za každý mesiac s ročným úrokom vo výške 8,25 %. Súd uznesením zo dňa 19.5.2014 zmenu petitu návrhu pripustil.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámil sa s pracovnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX s Dodatkom č. 1 z XX.X.XXXX a Dodatkom z XX.X.XXXX, Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX, Odstúpením žalobkyne od Dohody zo dňa XX.X.XXXX, Výzvami zamestnávateľa zo dňa 28.7.2014, 10.8.2014, 21.8.2014, 9.9.2014, Výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX, Potvrdením Sociálnej poisťovne o vyplatených nemocenských dávkach za obdobie od 15.5.2014 do 15.5.2015 a ďalšími listinami a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z predloženej pracovnej zmluvy vyplýva, že žalobkyňa bola od XX.X.XXXX zamestnaná u žalovaného v pracovnej pozícii Administratívny referent a fakturantka. Dodatkami bola pracovná zmluva menená v časti základnej mzdy.
6. Dňa XX.X.XXXX podpísali strany Dohodu o skončení pracovného pomeru s tým, že pracovný pomer sa skončí ku dňu XX.X.XXXX. Podľa článku II. Dohoda bola uzavretá na návrh zamestnávateľa a to z dôvodu organizačných zmien, o ktorých rozhodol priamy nadriadený dňa 7.3.2014, na základe ktorých sa stal zamestnanec nadbytočným. V prípade výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce by zamestnancovi nevznikol nárok na žiadne odstupné. Strany sa dohodli, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné vo výške dvojnásobku zamestnancovho priemerného mesačného zárobku, ktoré bude vyplatené po skončení pracovného pomeru v najbližšom termíne určenom na výplatu mzdy.
7. Listom zo dňa 12.6.2014 zaslala žalobkyňa žalovanému Oznámenie: Odstúpenie od dohody. Okrem iného v ňom uvádza, že „Dohoda o skončení pracovného pomeru bola so mnou uzavretá za situácie, kedy okolnosť rozhodujúcu pre podpísanie dohody z mojej strany - údajné rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 7.3.2014 som sa dozvedela až dňa 15.5.2014 pri podpisovaní dohody. Následne, v čase po podpísaní dohody som sa dozvedela, že vo vašej spoločnosti nedošlo k organizačným zmenám a činnosť nezanikla. Preto Vás informujem, že som bola zo strany zamestnávateľa AB Facility, s.r.o. zámerne uvedená do omylu, ktorý spôsobil, že dohodu o skončení pracovného pomeru som podpísala, od tejto dohody odstupujem a oznamujem, že môj pracovný pomer naďalej trvá“.
8. Žalobkyňa na pojednávaní na žalobe zotrvala tak, ako ju spresnila v priebehu konania a z dôvodov uvedených v písomnom návrhu na začatie konania. Od dohody platne odstúpila dňa 12.6.2014 a naďalej sa domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Uvádzala, že dňa 14.7.2014 ju vedúci zamestnanci spoločnosti pozvali na rokovanie a navrhli je urobiť mimosúdne vyrovnanie, teda poskytnúť jej kompenzáciu za skončenie pracovného pomeru. Žalobkyňa navrhla za účelom mimosúdneho vyrovnania zaplatenie 6 mesačných platov s tým, že bude akceptovať skončenie pracovného pomeru. Konatelia spoločnosti navrhli kompenzáciu formou 4 mesačných platov, z toho dva už považovali za vyplatené vo forme odstupného. Tiež jej navrhli, aby sa vrátila do práce na pôvodné pracovné zaradenie. Žalobkyňa požadovala od konateľov záruky, že po nástupe do práce zamestnávateľ neurobí formálno-právne opatrenie na nápravu pôvodnej chyby, resp. že nenájde dôvod
na výpoveď, alebo okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Konatelia spoločnosti jej takého záruky odmietli dať, preto do práce nenastúpila s tým, že čakala na konanie pred súdom podľa jej návrhu z 7.7.2014. Žalovaný jej v auguste 2014 doručil viacero výziev, aby do práce nastúpila. Žalobkyňa tieto výzvy považovala za úkony v rozpore s dobrými mravmi a obchádzajúce zákon, žalovaný len formálne akceptoval jej odstúpenie od Dohody, pričom jeho úmyslom bolo po nástupe žalobkyne do práce dať jej ďalšiu výpoveď. Teda úkon akceptácie jej odstúpenia od dohody zo strany žalovaného považovala za neplatný právny úkon. Listom zo dňa 23. 9.2015 jej žalovaný doručil výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) zákonníka práce. Na túto výpoveď nereagovala neplatnosťou výpovede na súde, pretože výpoveď dostala z neexistujúceho pracovného pomeru. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne žalobkyňa nebola sociálne poistená z titulu zamestnania u odporcu, toto poistenie zaniklo 15.5.2014
9. Žalovaný na pojednávaní takisto zotrval na svojom odmietavom postoji k návrhu. Uvádzal, že v jeho spoločnosti došlo k organizačným zmenám, aj keď nemá k dispozícii písomné rozhodnutie o takýchto organizačných zmenách. Na základe toho došlo medzi stranami k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru. Vzhľadom na to, že žalobkyňa od tejto dohody odstúpila, čo písomne oznámila zamestnávateľovi, viedli sa medzi stranami rokovania o usporiadaní vzájomných vzťahov. Tieto rokovania neskončili vzájomnou dohodou, preto zamestnávateľ akceptoval odstúpenie od dohody o skončení pracovného pomeru tak, ako mu bolo doručené a vyzval žalobkyňu, aby nastúpila do práce a začala si plniť pracovné povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Žalobkyňa napriek opakovaným výzvam do zamestnania nenastúpila a napriek opakovaným minimálne 4 výzvam svoju neúčasť na pracovisku neospravedlnila. Z uvedených dôvodov dal žalobkyni listom zo dňa 23.9.2014 výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) zákonníka práce, teda v čase rozhodovania súdu pracovný pomer už skončil iným spôsobom. K požiadavke žalobkyne na rokovaniach na písomné záruky zo strany zamestnávateľa, že s ňou nebude skončený pracovný pomer uvádzal, že takéto záruky žiadny zamestnávateľ nemôže dať vopred. Pracovný pomer možno skončiť len z dôvodov uvedených v zákonníku práce a nikdy nemožno vopred vedieť, či a kedy takéto dôvody nastanú. Pracovný pomer, neplatnosti skončenia ktorého sa žalobkyňa domáha nezanikol dňa 15.5.2014 v dôsledku odstúpenia žalobkyne od Dohody o skončení pracovného pomeru, ale skončil neskôr, na základe výpovede zo dňa 23.9.2014.
10. Keďže je nesporné, že medzi účastníkmi bol pracovnou zmluvou založený pracovnoprávny vzťah, na tento právny vzťah sa v zmysle § 1 Zákonníka práce vzťahujú konkrétne ustanovenia tohto zákona upravujúce vznik a skončenie pracovného pomeru.
Podľa § 60 ods. l Zákonníka práce (ďalej len ZP) ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
Podľa § 60 ods. 2 ZP Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.
Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1 ZP Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy...
Podľa § 19 ods. 1 ZP Účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo.
11. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť:
12. Je preukázané, že strany uzatvorili dňa XX.X.XXXX písomne dohodu o skončení pracovného pomeru z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP. Z hľadiska § 60 ods. 2 ZP je táto dohoda platným právnym úkonom (je nepochybné, že za zamestnávateľa ju podpísala poverená zamestnankyňa). Žalobkyňa od tejto platnej dohody v zmysle § 19 ZP odstúpila listom zo dňa 12.6.2014. Jej prejav vôle neskončiť pracovný pomer a pokračovať v ňom, bol doručený zamestnávateľovi. To znamená, že odstúpením od zmluvy sa dohoda o skončení pracovného pomeru od začiatku zrušila a pracovný pomer sa neskončil, a zamestnávateľ bol naďalej povinný prideľovať zamestnankyni prácu podľa pracovnej zmluvy.
13. Dokazovaním je preukázané, že zamestnávateľ akceptoval odstúpenie od dohody o skončení pracovného pomeru, ktoré mu doručila zamestnankyňa, jednak tým, že nenapadol jeho prípadnú neplatnosť na súde, ale najmä výslovne listom zo dňa 28.7.2014 oznámil žalobkyni, že akceptuje jej odstúpenie od dohody, zároveň ju vyzval, aby si začala plniť pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a vrátila mu sumy vyplatené titulom odstupného a náhrady za nevyčerpanú dovolenku, keďže v dôsledku zrušenej dohody právny dôvod na ich zaplatenie odpadol. Opakovane ju vyzýval na nástup do práce z rovnakých dôvodov (akceptovania odstúpenia od dohody) alebo uvedenia dôvodu nenastúpenia výzvami zo dňa 10.8.2014, 21.8.2014 a 9.9.2014, v ktorej upozornil, že neospravedlnená absencia v čase od 8.8.2014 do 8.9.2014 môže byť dôvodom pre výpoveď podľa § 63 ods. 4 písm. e) ZP. Pre právnu skutočnosť, že pracovný pomer neskončil dňa 15.5.2014 je irelevantné, že strany po odstúpení od dohody dňa 12.6.2014 rokovali o prípadnom skončení pracovného pomeru. Je bez významu, že žalobkyňa akceptovanie jej odstúpenia od dohody zo strany zamestnávateľa považovala len za formálne a neplatné, keď tento jej odmietol dať záruky, že v budúcnosti s ňou neskončí pracovný pomer (pretože takéto záruky jej nemohol dať platne). Žalobkyňa prejavom svojej vôle (odstúpením od dohody o skončení pracovného pomeru) zmarila účinky dohody, teda skončenie pracovného pomeru. Bola preto povinná naďalej vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, resp. oznámiť zamestnávateľovi dôvod neprítomnosti v práci, napríklad prekážku z dôvodu práceneschopnosti (keď je preukázané, že Sociálnou poisťovňou je boli v čase od 16.5.2014 do 3.8.2014 vyplácané nemocenské dávky).
14. Vzhľadom na uvedené je preukázané, že Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 15.5.2014 bola v dôsledku odstúpenia zrušená od začiatku, pracovný pomer medzi stranami tak neskončil k 15.5.2014, ale pokračoval ďalej podľa pracovnej zmluvy. Nie je dôvod na určenie, že skončenie pracovného pomeru dňa 15.5.2014 je neplatné, preto žalobu žalobkyne v celom rozsahu ako nedôvodnú súd zamietol, vrátane nároku na náhradu mzdy, keďže nejde o neplatné skončenie pracovného pomeru v zmysle § 79 ods. 1 ZP. Predmetom tohto sporu nie je výpoveď zo dňa 23.9.2014, preto sa touto výpoveďou súd nezaoberal.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prevej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 odsek 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu, alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.