Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Pc-41-2021.pdf
PDF · 76.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-1Pc/41/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v právnej veci manželky T.L. Č., S.. H., F.. XX.XX.XXXX, T. D. XXX/XXA, XXX XX R. A. a manžela D. Č., F.. XX.XX.XXXX, T. P. XXX, XXX XX J. Ľ., na návrh manželky o určenie manželského výživného, t a k t o
rozhodol:
I. Návrh z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.10.2021 sa manželka T. Č., S.. H., F.. XX.XX.XXXX, T. D. XXX/XXA, XXX XX R. A. (ďalej ako ,,manželka“) domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal jej manžela D. Č.Z., F.. XX.XX.XXXX, T. P. XXX, XXX XX J. Ľ. (ďalej len „manžel“) povinnosťou prispievať jej na výživu sumou, ktorú ponechala na zvážení súdu, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám.
2. Podaný návrh manželka odôvodnila tvrdeniami, že s manželom majú 4 spoločné maloleté deti, na ktoré jej manžel už cca. 8 mesiacov neprispieva, hoci manžel dostáva rodinné prídavky a dávku v hmotnej núdzi v Anglicku. Taktiež uviedla, že o maloleté deti sa stará sama, momentálne býva u svojich rodičov, ktorí ju finančne podporujú.
3. Manžel sa k návrhu na určenie manželského výživného nijako nevyjadril.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, pričom zistil tento skutkový stav:
5. Z listu Sociálnej poisťovne zo dňa 08.11.2021 vyplýva, že manželka v období od 01.01.2020 doposiaľ nebola evidovaná v Sociálnej poisťovni ako poberateľka dávok dôchodkového poistenia, dávok nemocenského poistenia a dávok v nezamestnanosti vyplácaných Sociálnou poisťovňou. Manžel od 01.01.2020 doposiaľ nebol poberateľom dávok dôchodkového poistenia, dávok nemocenského poistenia a dávok v nezamestnanosti vyplácaných Sociálnou poisťovňou.
6. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok vyplýva, že manželka bola naposledy vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v roku 2008, pričom t. č. nie je zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Manželka rovnako nie je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi ani žiadnych štátnych sociálnych dávok. Manžel nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy v nej bol zaradený ešte v roku 2008. Rovnako ako manželka ani manžel nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi ani žiadnych štátnych sociálnych dávok.
7. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 21.07.2022 o 08.00 hod., na ktoré sa nedostavil ani jeden z manželov, pričom svoju neúčasť ani jeden z nich neospravedlnil.
8. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o rodine“) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Z ustanovenia § 71 Zákona o rodine vyplýva zákonná vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vychádzajúca z požiadavky, že manželia majú mať rovnakú životnú úroveň, čo je odôvodnené rovným postavením v právach a povinnostiach oboch manželov v manželstve. Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na jeho existenciu a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Ak si niektorý z manželov túto vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní, môže sa druhý z nich obrátiť návrhom na určenie výživného na súd. Aktívne vecne legitimovaným na podanie návrhu je ten manžel, ktorého životná úroveň je nižšia ako životná úroveň druhého manžela. Pasívne vecne legitimovaným je potom druhý manžel.
11. Prostredníctvom inštitútu manželského výživného sa okrem uspokojenia osobných potrieb manželov sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie tohto inštitútu prichádza do úvahy v prípade vzniku nepomeru celkovej životnej úrovni manželov.
12. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi by mal byť určený tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká, pričom nejde len o rovnosť zárobku jednotlivých manželov, ale je potrebné zobrať do úvahy tiež osobné a majetkové pomery manželov ako aj ostatné skutočnosti, ktoré majú vplyv na životnú úroveň manželov. Pri určení výšky manželského výživného sa pritom prihliada na starostlivosť o domácnosť ako aj na odôvodnené potreby oprávneného a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
13. V danej veci mal súd na základe zisteného skutkového stavu za to, že uloženie povinnosti manželovi prispievať na výživu manželky nie je dôvodné. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manžel je nemajetný, nemá žiaden príjem. Manželka je rovnako nemajetná, rovnako tak nemá žiaden príjem, finančne jej vypomáhajú jej rodičia. Keďže obaja manželia sú nemajetní, so žiadnymi či len minimálnymi príjmami, možno tak ich životnú úroveň hodnotiť ako v zásade rovnakú. Vzhľadom na v zásade rovnakú životnú úroveň manželov súd návrh manželky na určenie manželského výživného ako nedôvodný zamietol.
14. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
16. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, v dvoch vyhotoveniach. /§ 355 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“)/
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.