Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cbi/129/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivonou Hrčekovou v právnej veci žalobcu: J. právne zastúpeného: FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanému: JUDr. Marek Letkovský, Legionárska 1/C, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717, o určení pravosti pohľadávky, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu vo výške 178.702,01 EUR prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, so sídlom Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717, pod sp.zn. 3K/95/2010, je nesporná čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov právneho zastúpenia bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.9.2011 sa žalobca domáhal voči žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Bratislava (ďalej len „PDSI“) určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky každej pohľadávky žalobcu v rozsahu prihlásenom žalobcom do konkurzu vyhlásenom Okresným súdom Bratislava I na majetok úpadcu, sp.zn. 3K/95/2010. Ako dôvod uviedol, že uznesením zo dňa 11.4.2011 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu PDSI, pričom vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 75/2011 dňa 18.4.2011. Žalobca si riadnym spôsobom prihlásil do konkurzu pohľadávku v celkovej sume 321.321,28 EUR, pričom prihláška obsahovala všetky potrebné listiny preukazujúce existenciu pohľadávky. Správca dňa 22.8.2011, bez individuálneho skúmania, v celom rozsahu poprel pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti s odôvodnením, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebol odporca schopný preveriť evidenciu pohľadávky, čím sa podľa jeho názoru stala spornou, pretože nebolo možné preveriť skutočnú existenciu pohľadávok. Žalobca namietal, že správca sa mal prihláškou zaoberať jednotlivo, s odbornou starostlivosťou, uskutočniť aj vlastné šetrenie za účelom zistenia pohľadávky žalobcu a to aspoň z dokladov nachádzajúcich sa v trestnom vyšetrovacom spise Úradu boja proti korupcii prezídia PZ SR, ČVS: PPZ-153/BPK-B-2010, ako i zisťovať nespornosť pohľadávky z predložených dokladov žalobcu. 2. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 6.2.2016 uviedol, že pohľadávka žalobcu vo výške 142.619,27 € bola uplatnená z právneho dôvodu zmenky, ktorú však správca uznal. V písomnom vyjadrení zo dňa 2.6.2016 uviedol, že pohľadávka žalobcu vo výške 178 702,01 € bola uplatnená z právneho dôvodu zmenky na sumu 152.405,47 vystavenej dňa 14.12.2010 a zmenky na sumu 26.296,54 vystavenej dňa 10.1.2011 ktoré však úpadca vo svojej evidencii neeviduje ako ním vydané. Z obdobných prípadov vyplynulo, že zmenka bola len platobným prostriedkom vyrovnacieho podielu, nakoľko úpadca nemal dostatok finančných prostriedkov na jeho vyplatenie. Dátum vzniku nároku na vyrovnací podiel by sa mal zhodovať s dátumom vystavenia zmenky (dňa 14.12.2010 a 10.1.2011).

V zmysle čl. 10 Stanov úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „stanovy") je členský podiel majetkovou účasťou člena v družstve a je tvorený základným členským vkladom a ďalším členským vkladom. Podľa čl. 14 stanov členstvo zaniká: a) písomnou dohodou, b) vystúpením, c) vylúčením, d) vyhlásením konkurzu na majetok člena, e) zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena, f) zánikom družstva, g) smrt'ou fyzickej osoby, h) zánikom právnickej osoby.

Podľa čl. 21 stanov zánikom členstva vzniká nárok na vyrovnací podiel, ktorý bude vyplatený do 30 dní od ukončenia členstva. V zmysle ods. 3 citovaného článku sa výška vyrovnacieho podielu určí ako súčin splateného základného členského vkladu a príp. splateného ďalšieho vkladu, prípadne splateného celého členského podielu a koeficientu AH. Predstavenstvo úpadcu pred vyhlásením konkurzu vydávalo jednotlivým členom potvrdenia o zániku členstva a vzniku nároku na vyrovnací podiel, pričom tam uvedená suma vyrovnacieho podielu nezodpovedala správne určenému vyrovnaciemu podielu podľa citovaných ustanovení stanov úpadcu. Žalovaný poukázal na výpoveď Ing. Zdenka Juricu, CSc. ako predsedu predstavenstva úpadcu v konaní sp.zn. 9Cbi/1/2011, ktorý uviedol, že koeficient AH bol určený na hodnotu 1,00 rozhodnutím predstavenstva úpadcu. S takýmto určením sa žalovaný nestotožnil, nakoľko v zmysle čl. 11 ods. 11 stanov predstavenstvo nebolo oprávnené určiť hodnotu koeficientu, ale tento vyplýval priamo z hospodárskych výsledkov úpadcu. Žalovaný preto pri konkrétnom výpočte koeficientu AH vo výške -0,3037 vychádzal z nasledovných údajov: Nedeliteľný fond = 331.939,19 EUR Vlastné imanie v roku 2010 = -5.426.397 EUR Súhrn nominálnych hodnôt vkladov = 18.926.742,11 EUR. S poukazom na uvedený výpočet by žalobcovi vznikol nárok na vyrovnací podiel len v teoretickej rovine, keďže jeho výška je 0 EUR. 3. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.5.2016 žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014 kde sa uvádza, že je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie. Účelom incidenčného konania je iba rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. 4. Žalobca poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozsudku sp. zn. 1 Obo 127/2007 zo dňa 28.10.2008, aplikovateľného aj na popretie pohľadávky žalobcu v tunajšom konaní, uvádza, že „dôvod popretia prihlásenej pohľadávky odporcom neobstojí, pretože to, že úpadca nedostatočne viedol účtovníctvo, nemôže byť na ťarchu jeho veriteľov v prípade, že odporca iný relevantný dôvod popretia neuviedol." Žalovaný svoju povinnosť individuálne preskúmavať každú prihlásenú pohľadávku preniesol na súd , ktorý by nemal nahrádzať činnosť správcu. Nadväzné skúmanie pohľadávky súdom automaticky, bez ďalšieho by bolo možné považovať za arbitrárne a nezodpovedajúce požiadavkám práva na súdnu ochranu v zmysle čl.46 ods. 1 Ústavy SR. 5. Napriek uvedeným názorom súdov žalobca odôvodnil i právny základ/dôvod vzniku jeho pohľadávky voči úpadcovi, ktorý tvorí vystavená zmenka zo strany úpadcu. Mal za to, že zmenkové záväzky sú záväzky z listinného cenného papiera a teda skutočnosť, kto a akým spôsobom je zo zmenky zaviazaný, vyplýva zo samotnej zmenky. Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že žalobca ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení a vymáhaní zmenky preukazovať povinnosť dlžníka (úpadcu) zaplatiť dlh zo zmenky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obo 21/2012 z 31.7.2012 a uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS 383/2011-12. Abstraktnosť zmenky spočíva v tom, že sa viaže len na splnenie náležitostí určených právnymi predpismi, je úplne samostatná a oddelená od záväzkovoprávnych vzťahov. To platí aj v prípade, keby plnila zabezpečovaciu funkciu, nakoľko táto nemá k hlavnému právnemu vzťahu povahu akcesorického záväzku. Žalovaný tak nebol oprávnený posudzovať právny vzťah, z ktorého zmenka vznikla, ale ju uznať, keďže je cenným papierom obligatórne abstraktným a nie kauzálnym. Vo vzťahu k zmenke nie je relevantné akým spôsobom k vystaveniu zmenky došlo (kauza), ale iba to, či zmenka spĺňa formálne náležitosti v zmysle zákona. Správca sa

pri popretí nezaoberal formálnymi náležitosťami zmenky, t.j. základnými predpokladmi jej platnosti a ani platnosť zmenky nenamietal, resp. ju z tohto dôvodu nepoprel, t.j. správca ju považuje za platnú a spĺňajúcu formálne náležitosti v zmysle zmenkového a šekového zákona. 6. Pre prípad, že by sa súd s argumentáciou žalobcu nestotožnil a považoval za potrebné skúmať kauzu zmenky, poukázal žalobca na skutočnosť, že bol v zmysle priložených dokumentov členom úpadcu s určitým členským podielom, ktorý predstavoval vložené finančné prostriedky žalobcu. Žalobca požiadal o zrušenie svojho členstva v spoločnosti úpadcu, pričom o zrušení a o vzniku nároku na vyrovnací podiel rozhodlo predstavenstvo úpadcu v súlade so stanovami úpadcu. Vzhľadom na skutočnosť, že: 1./ zmenková suma zmenky uplatnenej v konkurze úpadcu, ktorá je zároveň predmetom tohto konania, a suma nároku na vyrovnací podiel uvedená v dokumentoch vydaných úpadcom (uvedených vyššie) je totožná, ako aj to, že 2./ nárok na vyrovnací podiel vznikol v období, kedy bola žalobcovi vydaná aj zmenka, zmenka v tomto konkrétnom prípade je len platobným prostriedkom na vyplatenie vzniknutého vyrovnacieho podielu žalobcu po zániku jeho členstva v úpadcovi, t.j. kauzou zmenky je vyplatenie vzniknutého vyrovnacieho podielu člena v spoločnosti úpadcu a iba v dôsledku nesprávneho výpočtu vyrovnacieho podielu zo strany družstva došlo k rozdielu medzi zmenkovou sumou a sumou nároku na vyrovnací podiel žalobcu (uvedené nižšie v ďalších odsekoch).

7. V zmysle čl.16 stanov úpadcu zaniklo členstvo žalobcu v úpadcovi a vznikol mu nárok na vyrovnací podiel, ktorý je určený podľa čl. 21 ods. 3 stanov úpadcu ako súčin splateného základného členského vkladu, príp. splateného ďalšieho vkladu alebo splateného celého členského podielu a koeficientu AH. K výpočtu koeficientu AH žalobca dospel s poukazom na čl. 11 ods. 11 v zmysle ktorého: „koeficient AH je tvorený podielom rozdielu medzi vlastným imaním, definovaným podľa príslušného právneho predpisu po zdanení a nedeliteľným fondom k sume všetkých nominálnych hodnôt členských vkladov." Žalobca mal za to, že stanovy úpadcu obsahujú ustanovenie o uvedenom vzorci pre výpočet vyrovnacieho podielu, avšak neurčujú rozhodné účtovné obdobie, z ktorého je potrebné vychádzať pri výpočte (dosadzovaní hodnôt do vzorca). Preto je nevyhnutné postupovať v zmysle ustanovení § 233 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. , v zmysle ktorého sa ustanovenia odsekov 2 až 4 použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak. Ustanovenie § 233 ods. 3 druhá časť vety Obchodného zákonníka hovorí, že, „pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo". Nakoľko stanovy úpadcu neustanovujú, ktoré účtovné obdobie je pre výpočet rozhodné, je v zmysle citovaných ustanovení Obchodného zákonníka nevyhnutné primerane vychádzať z ustanovenia § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka. V nadväznosti na uvedené znenie Obchodného zákonníka vznikol žalobcovi nárok na vyrovnací podiel ako násobok členského vkladu vo výške 321.321,28 EUR a koeficientu AH ( 1,0966 vypočítaný z účtovnej závierky za obdobie predchádzajúce obdobiu kedy členstvo vzniklo) = 352168,123 EUR. 8. Žalobca v rámci procesnej útoku predložil ako dôkaz prihlášku pohľadávky doručenú súdu 27.5.2011 a správcovi dňa 2.6.2011, zmenky na 152.405,47 EUR a 26.296,54 EUR (originál na pojednávaní), súvahu k 31.12.2010, stanovy úpadcu, žiadosť o zrušenie členského podielu, dohodu o úprave niektorých práv a povinností, potvrdenie o zániku členstva k 9.3.2011, potvrdenie úpadcu zo dňa 11.2.2011, výpis z konečného zoznamu pohľadávok úpadcu, mail o zaslaní vyjadrenia dňa žalovanému. 9. Na pojednávaní dňa dňa 28.10.2016 právny zástupca žalobcu žiadal o zmenu petitu žaloby, ktorú súd uznesením na pojednávaní dňa 27.5.2016 pripustil v znení: „Súd určuje, že pohľadávka navrhovateľa vo výške 178.702,01 € prihlásená do konkurzu, vyhlásený na majetok úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, so sídlom Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717, pod sp.zn. 3K/95/2010, je nesporná čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, čomu súd vyhovel. 10. Na pojednávanie dňa 28.10.2016 sa žalovaný nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil emailovým podaním zo dňa 24.10.2016 s tým, že súhlasil aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd preto s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p., ako i 180 C.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného. 11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami žalobcu a žalovaného, uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K/95/2011, prihláškami pohľadávky doručenými súdu 27.5.2011 a správcovi dňa 2.6.2011, zmenkou na 152.405,47 a 26.296,54 EUR, súvahou k 31.12.2010 a k 18.4.2011, stanovami úpadcu, žiadosťou o zrušenie členského podielu, dohodu o úprave niektorých práv a povinností zo dňa 10.1.2011, potvrdením úpadcu zo dňa 11.2.2011, konečným zoznamom pohľadávok úpadcu ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovné:

12. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3K/95/2010, zo dňa 11.04.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2011 a bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 75/2011 dňa 18.4.2011, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a ustanovil do funkcie správcu Mgr. Mareka Letkovského. Účinky uznesenia v zmysle § 199 ods. 9 tak nastali dňa 19.04.2011. 13. Prihláškou pohľadávky doručenou súdu dňa 27.05.2011 a správcovi dňa 30.05.2011 si žalobca v konkurze uplatnil 1 pohľadávku vo výške istiny 1.094,52 EUR. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky žalobca uviedol zmenku č. 3431 vystavenú dlžníkom dňa 10.1.2011, splatnú na videnie, pričom splatnosť nastala vyhlásením konkurzu 19.04.2011. 14. Zo záznamu o popretí pohľadávky zo dňa 22.8.2011 je zrejmé, že správca poprel pohľadávku z dôvodu, že ,,vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, čím sa pohľadávka stala spornou, nemožné preveriť skutočnú existenciu pohľadávky.“ 15. Zo žiadosti o zrušenie členského podielu je zrejmé, že navrhovateľ žiadal úpadcu o zrušenie členstva v družstve s požiadaním vyplatenia vyrovnacieho podielu. 16. Z dohody o úprave niektorých práv a povinností zo dňa 7.12.2010 je zrejmé, že úpadca sa s navrhovateľom dohodol, že žalobcovi ako členovi na základe zrušenia členského podielu v družstve vzniká nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Zmluvné strany sa dohodli, že vyrovnací podiel bude členovi vyplatený tak, že namiesto uhradenia peňažnej sumy rovnajúcej sa vyrovnaciemu podielu, družstvo odovzdá členovi vlastnú zmenku ID na sumu rovnajúcu sa vyrovnaciemu podielu, splatnú na videnie, obsahujúcu doložku „na rad“ a „bez protestu“. Dohoda nadobudla účinnosť v deň jej uzavretia. 17. Z predložených zmeniek je zrejmé, že boli vystavená úpadcom pre navrhovateľa, bez protestu, na rad a neboli rubopisované. 18. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 29.6.2011 (ďalej len „ZKR“): Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom. 19. Podľa § 199 ods. 9 ZKR: Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku. 20. Podľa § 28 ods. 5 ZKR: Prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Na prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v konkurze neprihliada. 21. Podľa § 29 ods. 1, 6 pre každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška. V prihláške sa vždy uvedie meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo, a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku; prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom. Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive alebo nie je datovaná alebo podpísaná, na prihlášku sa v konkurze neprihliada. K prihláške sa pripájajú listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Ak sa prihlasuje postúpená pohľadávka, k prihláške sa pripoja aj listiny preukazujúce nadobudnutie pohľadávky veriteľom. 22. Podľa § 31 ods. 1 prihlásené pohľadávky správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok. 23. Podľa § 32 ods. 4 prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. 24. Podľa § 32 ods. 6 veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. 25. V zmysle § 31 ods. 2 v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 z dôvodu vysokého počtu prihlášok môže súd lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok na návrh správcu predĺžiť. O predĺžení lehoty na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok môže súd rozhodnúť aj bez návrhu správcu aj vtedy, ak počas tejto lehoty odvolá správcu z funkcie. Ak súd rozhodne o predĺžení lehoty na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok, o rovnaký čas sa predlžuje aj lehota na popieranie pohľadávok a lehota na zvolanie prvej schôdze veriteľov.

26. Primárne súd skúmal, či v danom prípade boli dodržané zákonné lehoty pre podanie incidenčnej žaloby. V tomto prípade účinky vyhlásenia konkurzu nastali ku dňu 19.04.2011 a posledným dňom lehoty na podanie prihlášky u správcu a na súde bol deň 3.6.2011. Žalobca prihlášku podal u správcu dňa 2.6.2011, na súde dňa 27.05.2011 a správca ju poprel dňa 22.8.2011. Posledným dňom lehoty na popieranie pohľadávok bol pôvodne deň 03.07.2011, ale nakoľko bola nedeľa, lehota na popretie pohľadávok v zmysle § 57 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 196 uplynula 04.07.2011 (pondelok, riadny pracovný deň). Súd uznesením zo dňa 30.05.2011, č.k. 3K/95/2010-171, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.06.2011 predlžil na návrh správcu lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok o 30 dní. Súd uznesením zo dňa 13.7.2011, č.k. 3K/95/2010-171, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.7.2011 predĺžil na návrh správcu lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok o 20 dní. V dôsledku uvedeného predĺženia lehoty na vyhotovenie konečného zoznamu najprv o 30 dní a následne o 20 dní, sa týmto v zmysle § 31 ods. 2 predĺžila lehota na popieranie pohľadávok (najprv do 03.08.2011, potom) do 23.08.2011. 30- dňová lehota na podanie určovacej žaloby tak v zmysle § 32 ods. 6 uplynula dňom 22.09.2011 (štvrtok). Žalobca podal návrh na súde dňa 22.09.2011, a tak je možné konštatovať, že boli dodržané zákonom stanovené lehoty, vrátane lehoty na podanie incidenčnej žaloby. 27. Podľa § 32 ods. 1 každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. 28. Podľa § 32 ods. 3,4 ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky. 29. Podľa ustanovenia čl. I § 17 zákona č.191/1950 Zb. Zmenkový a šekový zákon účinného do 22.12.2015, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. 30. Podľa § 233 ods. 1, 2,3, 4 Obchodného zákonníka: (1) Pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel. (2) Vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva. (3) Pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje. (4) Právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna účtovná závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Nárok na podiel na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva. (5) Ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak.

31. Zo záznamu o popretí pohľadávky zo dňa 22.8.2011 je zrejmé, že správca poprel pohľadávku žalobcu z dôvodu, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, čím sa pohľadávka stala spornou a nebolo možné preveriť skutočnú existenciu pohľadávky. Z uvedeného dôvodu správca považoval pohľadávku za spornú.

32. Súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že tak ako veriteľ v prihláške je povinný uviesť právny dôvod prihlásenej pohľadávky, tak i správca je pri popretí povinný uviesť právny dôvod popretia tohto právneho dôvodu, t.j. na základe akého právneho dôvodu popiera prihlásenú pohľadávku

podopretú priloženými dôkazmi. Skutočnosť, že sa určitá pohľadávka nenachádza v účtovníctve, resp. nemožno preveriť v účtovníctve jej evidenciu vzhľadom na jeho stav nie je právnym dôvodom popretia pohľadávky. Taktiež za stav účtovníctva nenesie zodpovednosť veriteľ úpadcu, ale úpadca. Zároveň zákon o konkurze nepripúšťa v takomto prípade (neoslobodzuje správcu) možnosť neuvedenia dôvodu popretia pohľadávky. Takýto paušálny dôvod by bolo možné použiť v akomkoľvek konkurznom konaní na akúkoľvek pohľadávku veriteľa, čo by popieralo účel samotného zákona o konkurze a najmä povinnosti zakotvenej v § 32 ods. 4 ZKR. Uvedeným spôsobom by správca bezdôvodne mohol využiť neobmedzené časové obdobie (do rozhodnutia incidenčného konania) na uvedenie popieracích dôvodov. Správca mal možnosť preskúmať prílohy prihlášky, vyžiadať si originál zmenky a prípadne namietať nesprávny výpočet vyrovnacieho podielu s poukazom napr. na rozpor so stanovami, ktoré k dispozícii mal, prípadne pre rozpor so súvahou, ktorú sám nechal zostaviť ku dňu vyhlásenia konkurzu. Taktiež v prípade pochybností mal možnosť opätovne požiadať o predĺženie lehoty na popieranie pohľadávok a vyžiadať si účtovné doklady z daňového úradu, vyjadrenia Ing. Jurčovej, alebo vykonať samostatný audit. 33. v § 32 odseku uvádza, že správca je pri popretí jednoznačne povinný vyjadriť dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky, ich prílohy a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze (§ 32 ods. 4 a § 95 ods. 1 konkurzného zákona). Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). Správca postupoval správne keď v prípade pochybnosti pohľadávku poprel v zmysle § 32 ods. 2 ZKR. Avšak tým, že ako dôvod popretia uviedol, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, resp. skutočnú existenciu pohľadávky, nesplnil si tým svoju povinnosť uvedenú v § 32 ods. 4 ZKR, pretože táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na popretie pohľadávky veriteľa a ani nemôže ísť pri preskúmavaní pohľadávky veriteľa na jeho ťarchu, keďže uvedené nevylučuje pohľadávku z jej uspokojenia. Popretie je všeobecné, neurčité, nejasné vo formulácii k akému právnemu dôvodu sa viaže, či k právnemu dôvodu, vymáhateľnosti alebo výške pohľadávky. Z konečného zoznamu je zjavné, že správca pohľadávku poprel čo výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti, avšak samotný dôvod popretia je uvedený iba pri sume pohľadávky a nie pri jej vymáhateľnosti, resp. právnom dôvode. Zároveň stav evidencie pohľadávky u úpadcu nemožno stotožňovať s jej oprávnenosťou. Oprávnenosť pohľadávky preukazujú jednak tvrdenia a jednak listinné dôkazy predkladané zo strany veriteľa. Preto, keby i pohľadávka bola evidovaná u úpadcu v jeho účtovných, prípadne iných dokumentoch, nemá to za následok jej oprávnenosť a naopak neevidencia pohľadávky v účtovníctve úpadcu nepreukazuje spornosť pohľadávky. Údaj o evidencii v účtovníctve úpadcu môže mať len podporný charakter a nezakladá ani vylúčenie práva správcu pohľadávku poprieť. Nie je preto povinnosťou súdu (dokonca ani jeho možnosť) v incidenčnom konaní suplovať povinnosti správcu a preskúmavať celú pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky, resp. vymáhateľnosti s poukazom na predložené listinné dôkazy. Súd preskúmava iba dôvody - relevantnosť dôvodov pri popretí pohľadávky čo do právneho dôvodu ich vzniku, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia. V opačnej prípade by dochádzalo k absurdnej situácii, kedy by správca i bez uvedenia dôvodu mohol popierať pohľadávky, čím by jeho funkcia nemala zmysel a opodstatnenie, nakoľko by bolo preskúmavanie pohľadávky dané výlučne súdu. Uvedené popiera zmysel incidenčného konania a koncepcie novej úpravy konkurzného konania (zákona č. 7/2005 Z.z.). Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ - žalobca uplatňoval pohľadávku proti dlžníkovi (odporcovi) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu (§32 , ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ (vyjadrenie) o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Popretie pohľadávky žalobcu správcom v zásade neobsahuje žiadne odôvodnenie, resp. dôvod v súlade s § 32 ods. 4 ZKR, popretie by preto v zmysle § 32 ods. 4 nemalo byť účinné. Popretie sa vzťahuje v zásade len na sumu pohľadávky, vo zvyšnej časti nebol uvedený. Nie je preto zrejmé, prečo by mal incidenčný súd nahrádzať, resp. preskúmavať úkon správcu, ktorý zákonom ustanoveným postupom vlastne urobil prejav k uznaniu pohľadávky žalobcu nielen v časti právneho dôvodu a vymáhateľnosti, ale aj v časti výšky(sumy) pohľadávky žalobcu ako konkurzného veriteľa. Uznanie určitej pohľadávky správcom v rámci konkurzu postupom podľa § 32 konkurzného zákona má teda na postavenie konkurzného veriteľa

takmer totožné účinky, ako keby danú pohľadávku správca uznal pred súdom konajúcim o incidenčnej žalobe. Keďže aj neúčinné popretie spôsobuje stav právnej neistoty (popretie je vyznačené v zozname pohľadávok a správca neumožňuje veriteľovi vykonávať práva spojené s pohľadávkou), ktorý nejde odstrániť inak ako súdnym rozhodnutím v incidenčnom spore, súd s poukazom na uvedené, bez ďalšieho žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Súd zároveň uvádza, že správca nielen v konkurznom konaní, ale i v priebehu tohto incidenčného konania mal možnosť (tak ako súd) zistiť s ohľadom na predložené doklady (nielen v tomto konaní) oprávnenosť žalobcovej pohľadávky bez ohľadu na jej evidovanie v dokladoch úpadcu. 34. Z vyššie uvedených dôvodov súd, bez skúmania právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu, žalobe v plnom rozsahu vyhovel a to s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax nielen Najvyššieho súdu SR, ale i Ústavného súdu SR, na odklon od ktorej nemal právny dôvod. 35. Nad rámec súd uvádza, že z predložených dokladov k prihláške žalobcu bolo možné preskúmať dôvodnosť prihlásenej pohľadávky. Taktiež abstraktnosť zmenky, ktorá je cenným papierom, a jej nezávislosť od kauzy, by i tak vylučovala možnosť správcu popierať pohľadávku pre okolnosť spočívajúcu v kauze - t.j. pre spor týkajúci sa existencie pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky. Podpisom zmenky dlžníkom (t.č. úpadcom) odpadá akékoľvek dokazovanie vierohodnosti záväzku. Správa nepreukázal, že by úspešne akémukoľvek právnemu úkonu spojenému s vystavením zmenky odporoval. Správca by mohol namietať nevykonateľnosť zmenky pre vady vyplývajúce zo zmenkového zákona, čo pri preskúmaní neurobil, ale nemôže ju spochybniť pre hmotnoprávny dôvod pohľadávky. Správca vo svojom dodatočnom vyjadrení namietol i vymáhateľnosť zmenky s poukazom na nedobromyselnosť navrhovateľa ako majiteľa zmenky pri jej nadobudnutí, avšak túto skutočnosť, t.j., že by navrhovateľ konal vedome na škodu dlžníka, nepreukázal (ani vedomosť, ani konanie na škodu) a v tomto smere nenavrhol vykonať ani žiaden dôkaz. Zároveň súd považuje uvedený dôvod za neprípustné rozširovanie popieracích dôvodov, ktoré mali a mohli byť uplatnené v lehote na popieranie, nakoľko zmenka (zmenky a súčet ich hodnôt) bola predložená správcovi už pri podaní prihlášky. Taktiež správca informácie ohľadom účtovných dokladov (účtovné závierky, súvahy) mal možnosť získať v súčinnosti či už úpadcu alebo príslušných štátnych orgánov (daňový úrad napr.) skôr v rámci zisťovania majetku úpadcu. 36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I a to písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).