Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/747/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. 13, IČO: 00 166 073, o zaplatenie 510 €, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu 7C/192-119 z 30.4.2015 Okresného súdu Michalovce

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením I. Konanie vo veci zastavil a II. Po právoplatnosti uznesenia postúpil vec na konanie Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len MS SR).

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa podala žaloby proti žalovanej o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup, ktoré po doručení boli zaevidované pod týmito sp. zn.: 7C/134/2012, 7C/135/2012,7C/136/2012, 7C/138/2012, 7C/139/2012, 7C/140/2012, 7C/141/2012, 7C/142/2012, 7C/143/2012, 7C/144/2012, 7C/146/2012, 7C/148/2012, 7C/149/2012, 7C/152/2012, 7C/153/2012, 7C/154/2012, 7C/155/2012, 7C/156/2012, 7C/157/2012, 7C/158/2012, 7C/159/2012, 7C/161/2012, 7C/162/2012, 7C/163/2012, 7C/164/2012, 7C/165/2012, 7C/166/2012, 7C/168/2012, 7C/169/2012, 7C/170/2012, 7C/171/2012, 7C/173/2012, 7C/174/2012, 7C/175/2012, 7C/176/2012, 7C/178/2012, 7C/179/2012, 7C/185/2012, 7C/186/2012, 7C/187/2012, 7C/192/2012, 7C/193/2012, 7C/195/2012, 7C/197/2012, 7C/204/2012, 7C/208/2012, 7C/209/2012, 7C/210/2012, 7C/213/2012, 7C/215/2012, 7C/216/2012, 7C/219/2012, 7C/220/2012, 7C/221/2012, 7C/222/2012, 7C/224/2012, 7C/225/2012, 7C/226/2012, 7C/227/2012, 7C/229/2012, 7C/230/2012, 7C/231/2012, 7C/232/2012, 7C/233/2012, 7C/234/2012, 7C/235/2012, 7C/236/2012, 7C/237/2012, 7C/240/2012, 7C/241/2012 s tým, že spoločné konanie bude vedené pod sp. zn. 7C/133/2012, že uznesením 7C/133/2012 z 10.10.2012 Okresný súd (ďalej len OS) Michalovce rozhodol o spojení vecí pod uvedenými sp. zn. na spoločné konanie a zároveň rozhodol, že spoločné konanie sa bude viesť pod sp. zn. 7C/133/2012 (Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10.10.2012), že uznesením OS Michalovce 7C/133/2012 z 19.11.2013 rozhodol o rozpojení vecí spojených skôr uvedeným uznesením, že žalobkyňa v žalobe v uvedených veciach tvrdila, že v neoznačených súdnych konaniach došlo zo strany súdu k zbytočným prieťahom, keď nerozhodol o jej podaniach alebo nevykonal úkony o jej podaniach v lehotách, ktoré ustanovuje O. s. p. a Exekučný poriadok (ďalej len EP), preto žiadala, aby medzitýmnym rozsudkom najprv rozhodol o tom, že žalovaná zodpovedá za škodu, ktorá jej vznikla nesprávnym úradným postupom v každej z vecí, uvedených v predmetných žalobách a zároveň v každej z takto uplatnených žalôb žiadala uložiť žalovanej povinnosť nahradiť majetkovú ujmu a nemajetkovú škodu v takej výške, akú uviedla v každej zo žalôb, ktoré boli do súdneho registra zapísané pod

uvedenými sp. zn., že žalobkyňa uplatňuje v uvedených konaniach nároky podľa zák.č.514/03 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a keďže žaloby v uvedených veciach boli mu podané do 31.12.2012, skúmal, či bola splnená zákonná podmienka konania, ktorou je právomoc súdu v týchto veciach podľa zák.č.514/03 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, zák.č.412/12 Z. z. došlo totiž k zmene zák.č.514/03 Z. z., s účinnosťou od 1.1.2013. Ďalej, citujúc znenie § 15,§ 16 ods.1,§ 17 ods.1,2,5 zák.č.514/03 Z. z., účinného do 31.12.2012 (ďalej len cit zák.č.514/03 Z. z.),§ 103 a § 104 ods.1 O. s. p., uviedol, že pre posúdenie otázky splnenia podmienky konania, ktorou je jeho právomoc ohľadne konania a rozhodovania o nárokoch žalobkyne uplatnených žalobami v uvedených veciach, zisťoval všetky skutočnosti, na základe ktorých je potrebné posúdiť, či uvedená podmienka je alebo nie je splnená, že v žalobách v súvislosti so splnením podmienky podľa § 15 cit. zák.č.514/03 Z. z. žalobkyňa sa obmedzila iba na oznámenie, že požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu škody a že žalovaná do podania žaloby na súd pozitívne nereagovala a ako dôkaz na túto skutočnosť označila spis žalovanej, ohľadne predbežného prerokovania jej nárokov v uvedených veciach a tiež potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, že v žalobách uviedla, že síce nepripája uvedené dôkazy ako prílohy k žalobe, ale obmedzila sa na písomné oznámenie, že tieto dôkazy sú založené v súdnom spise OS Michalovce v konaní, kde ako žalobkyňa vystupuje POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 a ako žalovaná SR zastúpená MS SR, pričom predmetom je náhrada škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom (rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia) pri výkone exekúcie pre jej pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.:9032895 dlžníkom (povinným): meno a priezvisko dlžníka (povinného): D. U., dátum narodenia dlžníka (povinného): XX.X.XXXX, pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor (ďalej len exekútor) pridelil registráciou exekučnej veci č. EX 2693/2011, že aj keď obsah tej časti žaloby žalobkyne je v podstate nepreskúmateľný pre absenciu presného označenia sp. zn. konania u žalovanej o predbežnom prejednaní nárokov žalobkyne, ďalej presného označenia súdnych a exekučných konaní, preskúmaval z údajov uvedených žalobkyňou, či skutočne riadne a včas uplatnila svoje nároky podľa § 15 cit.zák.č.514/03 Z. z., pred podaním žaloby na príslušnom orgáne a keďže na základe zisťovaní, ktorých podkladom boli informácie žalobkyne uvedené v žalobe nebolo možné považovať jej tvrdenia, že uplatnila nárok na príslušnom orgáne pred podaním žaloby za preukázané, požiadal žalovanú, aby mu poskytla informácie a predložila kompletnú dokumentáciu ohľadne uplatnenia nárokov žalobkyne na tomto orgáne pred podaním žaloby, ako aj dokumentáciu o všetkých úkonoch účastníčok konania v súvislosti s vybavovaním nárokov uplatnených žalobkyňou, že na jeho výzvu odpovedala žalovaná podaním z 9.4.2015, a takmer doslovne reprodukoval, čo mu v ňom oznámila, že napriek uvedeným skutočnostiam žalovaná mu zaslala tabuľku so zoznamom žiadostí podľa § 15 ods.1 cit. zák.č.514/03 Z. z., dotýkajúcich sa nesprávneho úradného postupu OS Michalovce (Priložená tabuľka obsahuje deň doručenia žiadostí, meno a priezvisko povinného v exekučnom konaní, uplatnenú sumu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a celkovú sumu požadovanej náhrady), že spolu s uvedenou odpoveďou predložila mu tieto prílohy: 1/ tabuľka žiadostí podľa § 15 ods.1 zák.č.514/03 Z. z., dotýkajúcich sa nesprávneho úradného postupu OS Michalovce, 2/ ftk. sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody, 3/ ftk. žiadosti žalobkyne podľa § 15 ods.1 zák.č.514/03 Z. z., 4/ ftk. výzvy MS SR na doplnenie žiadostí z 10.5.2012, 5/ ftk. stanoviska žalobkyne z 28.5.2012, 6/ ftk. odpovede MS SR na stanovisko žalobkyne zo 6.6.2012 a 7/ ftk. oznámenia MS SR o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody z 22.10.2012 a, že z uvedenej dokumentácie žalovanej zistil, že žalobkyňa skutočne svojimi podaniami „doručených“ žalovanej od 23.4.2012 do 25.9.2012, podala podania označené ako žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Reprodukoval doslovne, čo vo výzve z 10.5.2012 č.19267/2012-151 oznamuje žalovaná žalobkyni, ako na tuto výzvu reagovala žalobkyňa písomným podaním z 28.5.2012, ktoré doručila žalovanej 31.5.2012 (doslovne reprodukoval, čo jej žalobkyňa oznámila), ako na stanovisko žalobkyne z 28.5.2012 odpovedala žalovaná podaním zo 6.6.2012 (reprodukoval doslovne jeho obsah) a keďže žalobkyňa už na písomné oznámenie žalovanej zo 6.6.2012 neodpovedala, doručil jej oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody z 22.10.2010 v znení, ktoré doslovne reprodukoval a, že žiadna iná dokumentácia, než je uvedená, zo strany účastníčok konania už mu predložená nebola. „Vychádzajú“ z uvedených zistení a cit. právnych ust. uzavrel, že je nepochybné, že v období od 23.4.2012 podala žalobkyňa písomné podania, ktorými požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo veciach, v ktorých po 25.9.2012 podala žaloby proti žalovanej na OS Michalovce, a to tých, ktoré sú uvedené v uvedených veciach spojených na spoločné konanie s vecou 16C/132/2012. Dospel však k záveru, že vo všetkých týchto veciach žalobkyňa nedoručila žalovanej také podanie, ktoré by spĺňalo všetky náležitosti žiadosti o náhradu škody podľa § 15,16 a 17 cit. zák.č.514/03 Z. z., účinného do 31.12.2012,

predtým, než podala žaloby a keďže do 31.12.2012 nepodala u žalovanej také žiadosti o náhradu škody, na základe ktorých by vznikli právne účinky upravené v §§ 15,16,17 cit.zák.č.514/03 Z. z., nemohlo jej vzniknúť právo uplatniť do 31.12.2012 nároky na náhradu škody na súde, že žalobkyňa v žiadostiach o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neoznačuje žiadne súdne konanie, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu postupu súdu, preto tu jej žiadosti nespĺňajú základnú zákonnú podmienku, ktorou je preskúmateľnosť, rovnako neuvádza ani označenia exekútorských úradov a exekútorov, ktoré v uvedených konaniach mali predkladať súdu žiadosti o vydanie poverení na vykonanie exekúcie, príp. mali podávať súdu podnety na vykonanie úkonov alebo odstupovať podania účastníkov exekučných konaní na rozhodnutie súdu, že bez týchto základných údajov nemožno právne vyhodnotiť jej podania ako kvalifikované žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, že samotné uvedenie č. exekučného konania u neoznačeného exekútora, osoby povinného a č. poverenia vydaného pre neoznačeného exekútora v neoznačenom súdnom konaní nie je splnením podmienky súčinnosti a preskúmateľnosti ako podstatnej náležitosti žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy a, že povinnosťou žalobkyne bolo v žiadosti uviesť sp. zn. súdneho konania, v ktorom malo dôjsť k prieťahom pri vykonaní úkonov. V tejto súvislosti pripomenul, že žalobkyni ako účastníčke exekučných, t. j. aj súdnych konaní, nebránila žiadna prekážka, aby údaje ohľadne označenia uvedených skutočností zistila a v žiadosti ich uviedla a, že ako podstatná náležitosť absentuje v jej žiadostiach o predbežné prerokovanie návrhov na náhradu škody a nemajetkovej ujmy určité a preskúmateľné odôvodnenie výšky uplatnených nárokov. V tejto súvislosti poukázal na výzvy MS SR, ktorými „žiadal“ žalobkyňu o odstránenie vád ohľadne určitosti a preskúmateľnosti uplatnenej výšky nárokov, že pred podaním žalôb na súd však ani tieto vady neodstránil, že z podania žalovanej z 25.2.2015 a z príloh k tomuto síce vyplýva, že t. č. nemá možnosť doručiť mu všetky žiadosti žalobkyne o predbežné prerokovanie nárokov, ktoré následne uplatnila na OS Michalovce žalobami, ale obsahy žiadosti sú totožné s náhodne vybranou žiadosťou, ktorú mu predložila a s ktorou sa oboznámil a, že o rovnakom obsahu všetkých žiadostí svedčí aj uvedená korešpondencia medzi účastníčkami pred podaním žalôb. Nestotožnil sa s tvrdením žalobkyne, že sú dané zákonné podmienky na podanie žaloby v uvedených veciach podľa § 16 ods.1 cit. zák.č.514/03 Zb. z., lebo ak toto ust. spája vznik práva žiadať uspokojenie nároku na súde, tak musí byť splnená zákonná podmienka, že príslušný orgán neuspokojil taký nárok na náhradu škody, ktorý oprávnená osoba uplatnila kvalifikovanou žiadosťou, že skutočnosť, že príslušný orgán môže konať a rozhodovať iba o kvalifikovanej žiadosti o náhradu škody vyplýva z § 16 ods.2 cit. zák.č.514/03 Z. z., že z tohto ust. vyplýva povinnosť pre príslušný orgán, ktorý koná v mene štátu, zistiť všetky skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku, že toto ust. predpokladá, že tento príslušný orgán je povinný žiadať nielen od oprávnenej osoby, ale aj od iných osôb, oznámenie všetkých skutočností, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie návrhu, že právo oprávnenej osoby uplatniť nárok na súde je dané iba za predpokladu, že príslušný orgán neuspokojí „jeho“ nárok, ktorý „uplatnil“ na tomto orgáne v žiadosti spĺňajúcej všetky náležitosti na rozhodnutie o tomto nároku, § 16 ods.2 cit. zák.č.514/03 Z. z. totiž vylučuje, aby mohla oprávnená osoba uplatniť nárok na súde aj za predpokladu, že by podala na príslušnom orgáne neúplný alebo nepreskúmateľný návrh, že v takom prípade by nebola splnená zákonná podmienka, že príslušný orgán neuspokojil nárok na náhradu škody, že takú žiadosť, ktorá nespĺňa všetky náležitosti, nemožno ani kvalifikovať ani ako uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 15 ods.1 cit. zák.č.514/03 Z. z., ak teda nárok na náhradu škody nie je uplatnený takou žiadosťou, ktorá je určitá, preskúmateľná a riadne odôvodnená, nemožno argumentovať, že príslušný orgán tento nárok neuspokojil a teda, že sú splnené zákonné podmienky na podanie žaloby. Stotožnil sa s obsahom výzvy žalovanej z 10.5.2012 č.19267/2012-151, ktorou bola žalobkyňa vyzvaná, aby doplnila žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody o podstatné náležitosti, bez ktorých nemožno takéto jej podania kvalifikovať ako také žiadosti, ktorými uplatňuje nárok na náhradu škody, ohľadne ktorého má príslušný orgán povinnosť, či ho uspokojí alebo neuspokojí, ak však takéto podanie nespĺňa všetky náležitosti a označenie všetkých podstatných skutočností, nie je také podanie žiadosťou, o ktorej má povinnosť „žalobkyňa“ rozhodovať, a teda po uplynutí 6 mesačnej lehoty od doručenia takéhoto podania nie je ani splnená zákonná podmienka, že príslušný orgán neuspokojil nárok na náhradu škody a preto „je s tým nie je“ spojený ani vznik práva žalobkyne domáhať sa uspokojenia nároku na súde, že na tejto skutočnosti nič nemení ani jej písomné stanovisko z 28.5.2012 ako odpoveď na výzvu žalovanej z 10.5.2012, že v uvedenom stanovisku žalobkyňa nedoplnila svoje podanie označené ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody o náležitosti uvedené v bodoch 1.-7. výzvy žalovanej z 10.5.2012, preto sa stotožnil aj s obsahom odpovede žalovanej zo 6.6.2012 na stanovisko žalobkyne z 28.5.2012, ako aj s oznámením žalovanej z 22.10.2012 žalobkyni, ohľadne výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, a to v tej časti, v ktorej žalovaná žalobkyni oznamuje, že nároky na súde sú uplatňované pred

uplynutím lehoty na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V tejto súvislosti pripomenul, že § 16 ods.1 cit. zák.č.514/03 Z. z. predpokladá, že by bolo v rozpore s účelom právnej úpravy podľa cit. zák.č.514/03 Z. z., ak by osoba žiadajúca o predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody podala účelovo akékoľvek podanie s označením žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, teda bez podstatných náležitosti, ktoré by nedoplnila ani vo výzve príslušného orgánu, čím by sama zmarila možnosť tohto príslušného orgánu vo veci konať a rozhodovať a po uplynutí lehoty 6 mesiacov od doručenia takéhoto podania príslušnému orgánu, by nárok uplatnila na súde z dôvodu, že príslušný orgán jej nárok neuspokojil, že ak má byť splnený účel, daný v § 15 a n. cit. zák.č.514/03 Z. z., žiadosť oprávnenej osoby o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody musí spĺňať všetky náležitosti ako žaloba podľa § 79 ods.1 O. s. p., že pokiaľ takéto podanie oprávnenej osoby, aj keď je označené ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nebude obsahovať aj náležitosti uvedené v § 79 ods.1 O. s. p., súd ju nebude môcť považovať za podanie, ktoré je žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a teda nenastanú ani účinky podľa § 16 ods.2 zák.č.514/03 Z. z., že ak by táto zásada neplatila, oprávnená osoba by mohla zneužívať svoje postavenie v súvislosti s jej právami a povinnosťami uvedenými v § 15 a n. cit. zák.č.514/03 Z. z., a to tak, že by v prípade absencie podstatných náležitosti žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody využila v súdnom konaní na postup súdu § 43 ods.1,2 O. s. p., že práve § 16 ods.2 zák.č.514/03 Z. z. má zabezpečiť, aby pre prípad, že sa nárok žalobcu neuspokojí na základe jeho žiadosti spĺňajúcej všetky podstatné náležitosti, nemôže byť využívaný inštitút procesného postupu súdu podľa § 43 ods.1,2 O. s. p., že - podľa jeho názoru -, o. i., postup podľa § 43 O. s. p. nie je na mieste, nakoľko v prípade nedoplnenia návrhu by musel súd podanie žalobcu odmietnuť, čím by došlo k porušeniu jeho práv, že jeho rozhodnutie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti neznamená, že žalobkyňa sa nebude môcť z dôvodu ňou uplatneného nároku obrátiť na súd v dôsledku prekážky rei „judicata“, t. j. veci rozhodnutej, v prípade predbežného prerokovania jej nároku, vyplývajúceho z podanej žaloby na to oprávneným orgánom a v prípade nespokojnosti s výsledkom prerokovania tohto nároku môže opätovne podať žalobu na príslušný súd, že podľa § 5 O. s. p. súd má síce povinnosť poskytnúť účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach, teda aj poučenie, že v prípade nepredloženia dôkazov na ne nebude prihliadať, čo aj urobil a žalobkyňu, ako aj žalovanú poučil podľa § 118 ods.4 O. s. p. a § 120 ods.4 O. s. p., aj keď podľa § 5 ods.2 O. s. p. takúto povinnosť voči žalobkyni nemal, nakoľko táto je zastúpená advokátom, že spôsob plnenia poučovacej povinnosti musí rešpektovať ústavný princíp rovnosti účastníkov, nestrannosť súdu a zákaz prejudikovania názoru súdu, že obsah týchto požiadaviek je jasný a definovaný nielen v zák., ale aj v justičnej praxi, a preto bude len vecou konkrétnej situácie, ako sa sudca vyrovná nielen s plnením poučovacej povinnosti, ale aj s nevyhnutnosťou postupovať nestranne a bez narušenia procesnej rovnováhy medzi účastníkmi, príp. predčasného uvedenia jeho názoru na meritum prípadu, že podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR 5Cdo 345/2012 do poučovacej povinnosti nepatrí návod, čo by účastník mal alebo mohol v danom prípade vykonať, ale iba pomôcť k tomu, aby mohol zák. stanoveným spôsobom dať najavo, čo hodlá v konaní urobiť. Napokon uviedol, že podľa § 43 O. s. p. je sudca alebo poverený zamestnanec súdu povinný uznesením vyzvať účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil a to v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní a v uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať, že žalobkyňou podaná „žalobca“ však spĺňa všetky náležitosti podanej žaloby podľa § 79 a n. O. s. p., preto jeho postup podľa § 43 O. s. p. nebol potrebný, že nemôže poučovať účastníka konania, ktoré dôkazy má predložiť na preukázanie svojich tvrdení, keďže týmto postupom by došlo k zásahu do rovnosti účastníkov konania podľa čl. 47 ods.2 Ústavy SR, že postúpením žaloby na orgán na to oprávnený, teda MS SR, nedochádza k odmietnutiu spravodlivosti, nakoľko žalobkyni zostáva zachované jej právo žiadať o súdnu ochranu po tom, čo jej konkrétny nárok vyplývajúci z podanej žaloby bude predbežne prerokovaný a v prípade jej nespokojnosti, vždy jej zostane zachované právo domáhať sa súdnej ochrany, ktorá bude vyjadrením jej nespokojnosti ako bol jej nárok predbežne prerokovaný. Vzhľadom „k“ uvedeným zisteniam a cit. právnym ust., podľa § 104 ods.1 O. s. p. konanie zastavil a vec postúpil na konanie príslušnému orgánu MS SR /v súlade s právnym názorom vysloveným v uznesení Krajského súdu (ďalej len KS) v Košiciach 5Co/393/2013 z 29.11.2013/.

3. Proti rozhodnutia podala žalobkyňa v celosti v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods.1 písm. f) O. s. p.]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - rozhodoval vylúčený sudca [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods.1 písm. g) O. s. p.); c) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - sud nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ust. právneho predpisu a

nedostatočne zistil skutkový stav [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods.1 písm. h) O. s. p.]; d) súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.]; e) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedla:1) Súd na základe vykonaného šetrenia (nie dokazovania!) dospel k záveru, že pred podaním žaloby nepodala na príslušnom orgáne žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu na náhradu škody, ktorú si uplatňuje v tomto konaní. Toto skutkové zistenie vyústilo v právny záver, že nemá právomoc v tejto veci konať, pretože konaniu pred ním musí predchádzať konanie pred MS SR a preto rozhodol tak ako je obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí. 2) Uvedené skutkové zistenie je však nesprávne. Podala na MS žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Uvedenú skutočnosť súdu preukázala tým, že predložila súdu zoznam jednotlivých žiadostí, ktoré MS SR potvrdilo. Navyše „žalobca“, za ktorého koná práve MS, skutočnosť, že by v tejto konkrétnej veci nepodala žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody práve v rovnakom rozsahu ako je obsahom žaloby, nikdy nenamietalo a táto otázka nie je v konaní spornou. 3) Viackrát súdu označila dôkaz, ktorý žiada v tomto konaní vykonať, a to oboznámenie sa s príslušným spisom MS SR, k svojej podanej žiadosti o predbežné prerokovanie. Súd však tento dôkaz vôbec nevykonal a jej návrh celkom ignoroval. Zároveň súd na tomto základe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. 4) Súd v tejto veci nevykonal žiadne dokazovanie, resp. nevykonal dokazovanie zákonným spôsobom. Zároveň neumožnil účastníkom konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, čím odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. 5) Súd tak bez skutočného zistenia dospel k záveru, že žiadosť o predbežné prerokovanie v konkrétnej veci nebola podaná, a to napriek tomu, že jednak predložila dôkaz preukazujúci danú skutočnosť a jednak označila ďalší dôkaz, ktorý danú skutočnosť potvrdzuje. K danému záveru súd nedospel s určitosťou, ale len na základe pochybnosti o tejto skutočnosti, ktorú si zároveň sám založil. Uvedenú skutočnosť tak nemal preukázanú, zistenú, ale len o nej pochyboval. 6) Zároveň považovala za potrebné uviesť, že nárok na náhradu škody je potrebné považovať za predbežne prerokovaný, čo sa preukazuje podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Tvrdila, že k naplneniu pojmu predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dôjde už samotným podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V danom prípade bola žiadosť jednoznačne podaná, čo potvrdzuje aj žalovaná v obsahu svojich vyjadrení. 7) Zároveň zdôraznila, že v tejto veci rozhodoval vylúčený sudca a citovala znenie § 15 ods.1 O. s. p. 8) Uskutočnila podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomila súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajsky súd (ďalej len KS) nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom. že v jej očiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v žalobe), že rozhodnutie KS je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných KS v skutkovo a právne totožných veciach. Upozornila, že jej právny názor vyslovil KS v Trnave, napr. v rozhodnutí 11NcC/46/2012-24 zo 17.10.2012 v právne a skutkovo zhodnej veci, pričom vylúčil všetkých sudcov OS Dunajská Streda „s“ rozhodovania a vec sťažovateľa prikázal na prejednanie a rozhodnutie OS Galanta. Nešlo o jedno rozhodnutie, ale obdobne rozhodol v ďalších 50 veciach a taktiež v mnohých ďalších veciach rovnako rozhodli o skutkovo a právne rovnakých veciach sťažovateľa KS v Nitre a KS v Prešove (citovala, čo k tomu v odôvodnení rozhodnutia uviedli). Je tiež v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu (ďalej len ÚS) SR a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu (IV.ÚS 345/09). Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 36 ods.1 Listiny (a čl. 46 ods.1 Ústavy SR) je v občianskom súdnom konaní zabezpečené vylúčením sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre jeho zaujatosť (§ 12-16 O. s. p). (I.ÚS 27/98). Osobitne je nutné uviesť, že nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu zákonný sudca podľa čl. 48 ods.1 vety prvej Ústavy SR (III.ÚS 16/2000). Pre rozhodnutie, či súd možno považovať za nezávislý, musia byť do úvahy inter alia vzaté spôsob ustanovovania jeho členov a dĺžka ich mandátu, existencia garancií proti nátlaku zvonku a to, či tu je alebo nie je zdanie nezávislosti. Koncepcia nezávislosti a objektívnej nestrannosti úzko súvisia (napr. rozsudok ECtHR Findlay v. Spojené kráľovstvo z 25.2.1997, ods.73). Dôkaz: Náhodne vybrané rozhodnutia KS v skutkovo a právne zhodných veciach. 9) Za takýchto okolností a s vedomím, že: názor KS vo veci nestrannosti pre rozpor „z“ rozhodovacou praxou iných KS, ÚS SR a ESĽP v Štrasburgu, neobstojí; podala ústavnú sťažnosť pre porušovanie svojho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia KS; nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie vo veci

odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej procesnej situácie. 10) Konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jej návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods.2 písm. c) O. s. p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Dôsledok správania súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, zakladajú porušenie jej práva na súdnu ochranu, osobitne maria jej možnosť konať pred súdom. Meritórne rozhodnutie súdu je prinajmenšom predčasné! 11) Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jej žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval § 101 ods.2 O. s. p. a viedol pojednávanie, na ktorom za jej neprítomnosti meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že trvá na osobnej účasti svojho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. 12) Nemala sa možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemala sa možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu jej práva na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jej možnosti konať pred súdom. 13) V konkrétnostiach, napr. uviedla, že súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že ňou namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Zároveň je potrebné uviesť, že na splnenie zákonnej lehoty, resp. na konanie bez zbytočných prieťahov a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu je dôležité skúmať nie len samotný moment kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil príslušnému súdnemu exekútorovi (pri rešpektovaní primeranej lehoty na doručovanie). Aby súd mohol konštatovať, že v príslušnom exekučnom konaní sa nevyskytol nesprávny úradný postup, je potrebné zisťovať aj moment skutočného doručenia riadneho poverenia (rozhodnutia o žiadosti na vydanie poverenia). 14) Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie (napr. rozsudky Nideröst - Huber v. Švajčiarsko z 18.2.1997 a Mantovanelli v. Francúzsko z 18.3.1997, ods.33). 15) Súd rozhodol bez toho, aby jej umožnil s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. 16) Ako strana konania nebola oboznámená s obsahom dôkazov a prednesov, nemala možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sama nemala možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Podľa konštantnej judikatúry ECtHR nemôže vnútroštátny súd založiť svoje rozhodnutie na skutočnostiach, o ktorých strana vystupujúca v konaní nevedela. Nie je pritom dôležité ani to, či tieto skutočnosti boli predložené ako dôkazy druhou stranou konania. 17) Kontradiktórnosť súdneho procesu sa však neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane alebo žiadnej z nich. Táto zásada nie je obmedzená ani druhom súdneho procesu a zaručuje sa tak v tr. procese, ako aj občianskoprávnom procese a procese pred ÚS (Krčmár a ostatní c. Česká republika, rozsudok z 3.3.2000 vo veci sťažnosti č.35376/97). 18) V neposlednom v súvislosti s rozhodnutím o trovách, poukázala na to, že žalovaná použila na dopravu neprimeraný cestovný prostriedok a tieto náklady nie sú nevyhnutné a účelné na bránenie práva. Použitie motorového vozidla s tak enormnou spotrebou pohonných látok je neadekvátne a neúspešný účastník by za žiadnych okolností nemal znášať náklady, ktoré nemožno predpokladať. Predpokladať je možné cestovné náklady avšak len vo výške použitia verejnej cestnej dopravy. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žiadala zrušiť „rozsudok“ 7C/148-2012 z 30.4.2015 a vrátiť vec súdu na opätovné prejednanie.

4. Podľa § 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a uznesenie potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správne, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne

posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s nim v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa neuvádza nič, čo by spochybňovalo vecnú správnosť napadnutého uznesenia.

6. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, možno doplniť, že podľa ustálenej súdnej praxe, ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi konania, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení.

7. Rovnako tak, čo sa týka tvrdenia, že v tejto veci rozhodoval vylúčený sudca možno doplniť, že ÚS SR odmietol všetky sťažnosti žalobkyne, založené na rovnakom skutkovom a právnom základe, ako v tejto prejednávanej veci (napr. uznesením I.ÚS 293/2013-10 z 29.5.2013, I.ÚS 311/2013-10 z 29.5.2013, III.ÚS 351/2013-11 z 18.7.2013 atď.), pre nedostatok svojej právomoci na preskúmanie podaných sťažností.

8. Napokon pre úplnosť treba tiež dodať, že v odvolaní sa spomínajú aj skutočnosti, ktoré zo spisu vôbec nevyplývajú, lebo súd nerozhodol o zamietnutí návrhu žalobkyne na prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm. c) O. s. p. (taký návrh ani nebol podaný), nezamietol žalobu a nerozhodol o trovách konania.

9. Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

10. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanej v ňom žiadne trovy nevznikli.

13. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.