Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16C-161-2016.pdf
PDF · 81.51 KB
Case nature
Subarea
16C/161/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II, v právnej veci navrhovateľky: C. C., X.. XX.XX.XXXX, L. D. XXXX/XX, XXX XX L. proti odporcovi: H.. F. H. C. C., X.. XX.XX.XXXX, L. D. XXXX/XX, XXX XX L., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:
I. Súd u k l a d á odporcovi, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k navrhovateľke s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude odporca predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť odporcu na týchto úkonoch, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
II. Súd u k l a d á odporcovi, aby úplne nekontaktoval písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ani inými prostriedkami navrhovateľku.
Súd navrhovateľke priznáva proti odporcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. 61P/173/2016 zo dňa 03.10.2016 vylúčil návrh navrhovateľky C. C. o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby ju H.. F. H. C. úplne nekontaktoval písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciu alebo iným spôsobom a aby sa k nej H.. F. H. C. nepribližoval na vzdialenosť najmenej XXX H., na samostatné konanie.
V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka uviedla že spočiatku, po uzatvorení manželstva s odporcom bolo ich manželstvo harmonické, ale len veľmi krátko. Postupom času však nastali medzi odporcom a navrhovateľkou problémy, ktoré vyústili až do ekonomického obmedzovania, psychického týrania a brutálneho týrania. V auguste tohto roku potom, čo sa spoločne vrátili zo R. C., sa odporca opakovane vyhrážal a opakoval, že navrhovateľku môže zabiť aj na Slovensku a môže si robiť so ňou čo len chce. Zlom nastal potom, čo sa pobil s jej synom z 2. manželstva, kde bola privolaná záchranka a obaja museli ísť na políciu. Po tomto incidente sa odporca neustále vypytoval, či som ešte stále moslimka a trval na tom, aby som nosila šatku a dlhé oblečenie. Doma namontoval kamerový systém, a neustále navrhovateľku fotil a nahrával mobilom. Vedela, že ak by povedala, že nie je moslimka, nemohla by vychovávať ani svoje deti, pretože by ich okamžite zobral. Odporca navrhovateľke neustále nadáva a ponižuje ju. V minulosti ju viac krát zbil aj pred deťmi, kopal ju a udieral pred deťmi. K útokom dochádzalo od roku 2006. Raz ju dostal aj do bezvedomia. Keď sa prebrala volal jej jeden známy z moslimskej komunity, že manžel je u nich a veľmi ľutuje svoj čin. Všetky trestné oznámenia skončili ako priestupok. Niekoľkokrát sa s ním chcela rozviesť, ale on naliehal, že sa nemôžeme rozviesť a keď to nezoberiem späť tak skončím na ulici. Navrhovateľka sa rozhodla návrh na rozvod zobrať späť. V roku 2013 sa presťahovali do domu, v ktorom má aj on vlastné poschodie, neustále ju sledoval a psychicky vydieral. Už to nevydržala a odišla do krízového centra. Navrhovateľka
má obavy, že manžel ukradne deti a ona ich už nikdy neuvidí. Odporca má niekoľko ďalších manželiek, ktoré sú jeho milenkami. Jedna z nich bývala aj v ich domácnosti. Deti majú z manžela panický strach a nechcú sa už k nemu vrátiť, bojí sa o svoj život a bojí sa o život svojich detí, manžel vlastní zbraň
- nelegálne.
K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka pripojila rodné listy svojich detí a zápisnicu o trestnom oznámení spísanú na Okresnej J. L. A. G. XX.XX.XXXX.
Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. g) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
K návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza súd nasledovné:
Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné upraviť pomery medzi účastníkmi konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi účastníkmi, ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách predbežných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné.
Navrhovateľ musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a účastník ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva účastníka nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.
Súd neodkladným opatrením upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáva, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti),pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. g) a h) C.s.p. preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti(teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 325ods. l C.s.p. sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu ,ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne.
Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou ,pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. g) a h) C.s.p. , ktorého účelom je poskytnúť oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Žalobkyňa v predmetnom konaní predložila súdu dôkazy o tom, že odporca sa voči nej opakovane násilia dopustil a preto súd vzhliadol jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný.
K uvedenému súd taktiež uvádza, že lustráciu bolo zistené, že proti odporcovi sa vedie trestné konanie a dňa 30.09.2016 mu bolo vyšetrovateľom Okresného K. J. Y. L. A., S. F. J., J. R., B. S. - XXXX/X - Y. -L.- XXXX vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a), ods. 3 písm. d) zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákona. Súd taktiež zistil, že uznesením Okresného súdu L. A. R.. B.. XTp/XXXX/XXXX bol odporca na návrh prokurátora okresnej prokuratúry v L. A. Č..F.. XPv XXX/XX vzatý do väzby z dôvodu § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok. Odporca podal voči predmetnému rozhodnutiu sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať nadriadený súd.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predložené doklady súd vzhliadol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný, a to hlavne s poukazom na obvinenie, ktoré bolo voči odporcovi dňa 30.09.2016 vznesené, keďže práve z tohto vyplýva, že obavy navrhovateľky o jej fyzické ako aj psychické zdravie sú osvedčené a veľmi reálne. Súd považoval za potrebné nariadiť neodkladné opatrenie aj napriek skutočnosť, že odporca sa momentálne nachádza vo väzbe, a to z dôvodu, že odporca podal voči rozhodnutiu o väzbe sťažnosť. Podľa názoru súdu je potrebné upraviť pomery tak, aby bola telesná aj psychická integrita navrhovateľky zachovaná aj v prípade, ak by bol odporca z väzby prepustený na slobodu.
Súd nevyhovel návrhu v časti uloženia povinnosti odporcovi nepriblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť 500 metrov, pretože má za to, že vzdialenosť 10 metrov je postačujúca na to, aby nedošlo k ohrozeniu telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnej navrhovateľke priznal voči odporcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odporca má možnosť podľa žalobu vo veci samej v zmysle § 337 ods.1 C.s.p..
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia podľa § 332 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 334 C.s.p..