Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/105/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: O. M., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, o vymoženie istiny vo výške 328,16 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 10. apríla 2014, č. k. 10Er/210/2008-49, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a v časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd výrok o trovách exekúcie m e n í tak, že: Súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie, exekučný súd) uznesením zo dňa 10. 04 2014, č. k. 10Er/210/2008-49 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil. ďalším výrokom uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Anette Demešovej, Exekútorský úrad so sídlom Vráble, 1. mája 1053, trovy exekúcie v sume 63,85 eura, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 19, § 20 Občianskeho súdneho poriadku, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1, § 200 ods. 1, 2 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že Okresný súd Levice poveril na základe poverenia číslo 5402 054749* vydaného dňa 22. 10. 2008 pod č. k. 10Er/210/2008-14, EX 2259/2008 súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, na vykonanie exekúcie podľa vykonateľného rozhodnutia - platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nové Zámky č. PV 401/00544/2008, PV 401/00545/2008 zo dňa 30. 06. 2007 a návrhu na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny vo výške 9 886,- Sk eura a trov exekúcie (po prepočte konverzným kurzom 328,16 eura). V súčasnosti vykonáva exekúciu nástupca súdneho exekútora JUDr. Striešku, súdny exekútor JUDr. Anetta Demešová.

4. Súdny exekútor podal exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie, pretože povinný zomrel 09. 05. 2007, teda pred začatím exekučného konania. Súdny exekútor zároveň predložil exekučnému súdu fotokópiu úmrtného listu povinného, ktorý zomrel vo Viedni a podľa oznámenia Ministerstva vnútra SR úmrtie povinného nie je vedené v osobitnej matrike, pretože pozostalí nepožiadali o vystavenie úmrtného listu.

5. Keďže povinný zomrel dňa 09. 05. 2007, t. j. ešte pred začatím exekúcie, s poukazom povinný nemal od začiatku exekučného konania spôsobilosť byť účastníkom konania a vzhľadom na uvedené

skutočnosti v konaní nie je možné pokračovať ani s dedičmi povinného, preto súd rozhodol v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z., exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.

6. Súdny exekútor predložil špecifikáciu trov exekúcie, ktoré mu vznikli v súvislosti s týmto exekučným konaním, a to v celkovej výške 71,05 eura, ktoré predstavujú odmenu podľa § 14 ods.1, § 22 vyhl. MSSR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01. 05. 2008, podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR v znení účinnom od 01. 05. 2008 v sume 36,52 eura (11 x 3,32 eura za úkony: získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé zisťovanie bydliska povinného 3x, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 5x), náhrada hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhlášky v sume 22,69 eura (založenie spisu - archivácia v sume 6,- eur, poštovné a telefónne náklady v sume 16,69 eura) a 20% DPH z odmeny a hotových výdavkov.

7. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 63,85 eura, ktoré pozostávajú z paušálnej sumy za úkony exekučnej činnosti vo výške 36,52 eura, z hotových výdavkov v sume 16,59 eura a 20% DPH z odmeny a hotových výdavkov a nepriznal mu náhradu hotových výdavkov za „založenie spisu - archivácia v zmysle Registratúrneho poriadku exekútorského úradu schváleného MVSR, Štátnym archívom v Nitre“. Ide o úkon, ktorý nesmeruje priamo k vymáhaniu nároku z exekučného titulu a je to zároveň administratívny úkon, ktorý je zahrnutý v odmene súdneho exekútora v zmysle § 25 vyhl. č. 288/1995 Zb. v znení účinnom od 01. 05. 2008 a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. k. 26CoE/37/2009-33 zo dňa 31. 08. 2009.

8. Vzhľadom k tomu, že súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu úmrtia povinného ešte pred začatím exekúcie, mal za preukázané, že došlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, ktorý si pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie mohol a mal zistiť, či je povinný na žive. Vzhľadom k uvedenému, súd priznal exekútorovi náhradu trov v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2008 a na ich zaplatenie zaviazal oprávneného v zmysle § 203 odsek 1 Exekučného poriadku.

9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na ust. § 203 ods. 1 až 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého výnimočne môže súd uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému. Zdôraznil, že vzhľadom k tomu, že povinný zomrel pred podaním návrhu, povinnosť zaplatiť trovy exekúcie podľa § 197 exekučného poriadku nemožno uložiť oprávnenému. Do pozornosti odvolacieho súdu dal Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/2008. Ďalej poznamenal, že súdny exekútor neúčelne a nehospodárne vykonával 6 rokov šetrenia o majetkových pomeroch povinného. Skutočnosť, že povinný zomrel sa mohol súdny exekútor dozvedieť už pri doručovaní upovedomenia povinnému, a teda nebola potreba vykonávať ďalšie úkony k zisťovaniu majetkových pomerov povinného, najmä, ak mu upovedomenia o začatí exekúcie a ďalších exekučných úkonov povinný neexistoval, a teda nemohol si upovedomenie prevziať do vlastných rúk. S poukazom na uvedené mal za to, že neexistuje zákonný podklad na uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému podľa § 203 ods. 2 EP.

10. V ďalšom poukázal na to, že podkladom na vykonanie exekúcie je platobný výmer č. PV 401/00545/2008 a PV č. 401/00544/2008, ktorý vydal dňa 30. 06. 2008 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nové Zámky, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 07. 2008 a vykonateľnosť dňa 07. 08. 2008. Oba platobné výmery boli vydané v čase, keď už povinný nežil. Teda ani jeden z nich nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a nemohli byť podkladom na vykonanie exekúcie proti povinnému, teda neboli spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 eP. Vzhľadom k tomu, že povinný neexistoval ako platiteľ, nebolo možné exekúciu vykonať na podklade formálne nevykonateľných exekučných titulov pre nesplnenie základnej zákonnej podmienky pre začatie exekučného konania stanovenej v ust. § 38 ods. 2 EP.

11. Oprávnený namietal, že Slovenská konsolidačná, a. s., nemôže byť účastníkom predmetného exekučného konania. Okresný súd Levice vydal dňa 24. 08. 2012 uznesenie č. k. 10Er/210/2008-22, ktorým pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., na Slovenskú konsolidačnú, a. s. Keďže povinný zomrel dňa 09. 05. 2007, nemohlo byť uznesenie o zmene účastníka konania povinnému nikdy dourčené, a teda nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Vzhľadom k uvedenému Slovenská konsolidačná, a. s., nie je účastníkom konania.

12. V písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného súdny exekútor uviedol, že exekučné konanie začína na návrh, a teda dňom, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi. Je teda zrejmé, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podal v roku 2008,, čím sa začalo konanie a súdny exekútor vykonával úkony za účelom vymoženia pohľadávky. V predmetnej veci došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu zániku povinného, a teda oprávnený po procesnej stránke zavinil zastavenie exekúcie. Ak by oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal, nezačalo by sa exekučné konanie a súdnemu exekútorovi by nevznikli ani náklady v súvislosti s týmto exekučným konaním.

13. V predmetnej veci bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP pre jej neprípustnosť z dôvodu smrti povinného. Ide teda o situáciu z hľadiska úhrady trov exekúcie zložitejšiu, ako keď príde k jej zastaveniu pre nemajetnosť, avšak možno ju posúdiť analogicky. Do pozornosti odvolacieho súdu dal uznesenie Krajského súdu v Banskej Byystrici č k. 17CoE/11/09-36 zo dňa 27. 02. 2009 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 5 /2011 zo dňa 13. 05. 2011.

14. V súvislosti s argumentmi oprávneného v odvolaní, odvolací súd uviedol, že sám oprávnený zavinil zastavenie konania, keď podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu.

15. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Levice. Zákonná sudkyňa súdu prvej inštancie predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil, avšak z iných právnych dôvodov.

17. Exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 22. 09. 2008 súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi, so sídlom Exekútorského úradu: Vráble, Levická 1288/16, v neprospech povinného o vymoženie pohľadávky vo výške 328,16 eura s príslušenstvom. Ako exekučný titul oprávnený označil Platobný výmer vydaný Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 30. 06. 2008 č. PV 401/00544/200, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 07. 2008 a vykonateľnosť dňa 07. 08. 2008 a Platobný výmer zo dňa 17. 04. 2008, č. PV 401/00544/2008. Dňa 16. 08. 2012 súdny exekútor doručil exekučnému súdu návrh oprávneného na zmenu účastníka konania v dôsledku postúpenia predmetnej pohľadávky na základe uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2/2012 zo dňa 16. 04. 2012 uzavretej medzi VŠZP ako postupcom a Slovenskou konsolidačnou, a. s., ako postupníkom. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa24. 08. 2012, č. k. 10Er/210/2008-22 pripustil, aby z konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 10Er/210/2008 na strane oprávneného vystúpila Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislava a aby na jej miesto vstúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom v Bratislave.

18. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), došlo v súlade s § 473 k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

19. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, (§ 41 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku). 20. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí. Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie.

21. Exekučné konanie sa teda môže vykonávať len na uspokojenie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov spôsobuje neprípustnosť exekúcie, či už úplnú alebo čiastočnú. Dôvody neprípustnosti exekúcie sú uvedené v § 57 Exekučného poriadku, prípadne vyplývajú z iných ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti má za následok zastavenie exekúcie. V zásade ide o dôvody týkajúce sa exekučného titulu, pochybení pri uskutočňovaní exekúcie, dôvody súvisiace s úkonmi účastníkov, prípadne o okolnosti spojené s hmotnoprávnym zánikom záväzku po vzniku exekučného titulu.

22. Dôvody pre zastavenie exekúcie sú teda tak hmotnoprávneho, ako aj procesnoprávneho charakteru. Spoločnou ich charakteristikou je, že súd k týmto okolnostiam prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), v každom štádiu konania. Ak však súd zistí neprípustnosť exekúcie pred vydaním poverenia (v konaní o žiadosti o udelenie poverenia), je to dôvod pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia (§ 44); rovnako v námietkovom konaní súd vydá rozhodnutie, ktorým námietkam proti exekúcii vyhovie (§ 50).

23. V súlade so zásadou favor actio, ak sa niektorý z dôvodov zastavenia týka exekúcie len sčasti, ktorá je oddeliteľná, súd zastaví exekúciu len čiastočne. Rovnako je tomu tak v prípade, ak sa exekúcia vykonáva nad rámec exekučného titulu a trov exekučného konania - exekúcia sa zastaví len v presahujúcej časti. Exekúciu možno zastaviť aj len voči niektorej z povinných/oprávnených osôb (napr. pre úmrtie fyzickej osoby či zánik právnickej osoby v prípadoch, keď niet právnych nástupcov). Exekúciu je možné zastaviť aj čo do určitého spôsobu, ktorým sa vykonáva (napr. zastavenie exekúcie predajom hnuteľnej veci, ktorá exekúcii nepodlieha).

24. Zastavením exekúcie rozumieme procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. Účinky zastavenia exekúcie spočívajú v tom, že sa prestanú vykonávať úkony na jej uskutočnenie. Tretie osoby, ktoré mali uložené povinnosti pri vykonávaní exekúcie, exekútor upovedomí, že došlo k zastaveniu exekúcie, a preto sa nesmie pokračovať v zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, v odpisovaní z účtu povinného v banke a pod. Naproti

tomu zastavenie exekúcie neruší procesné účinky upovedomenia o exekúcii, exekučného príkazu a ďalších úkonov, ktoré boli urobené pred vykonateľnosťou rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie.

25. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

26. V danom prípade bolo predmetom odvolacieho konania preskúmanie uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, v danom prípade bolo podstatnou právnou otázkou posúdenie, či sú splnené predpoklady na vedenie exekučného konania, na ktoré je súd povinný prihliadať počas celého konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul.

27. Podľa § 58 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

28. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený.

29. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie síce v zmysle vyššie uvedeného skúmal na základe podnetu súdneho exekútora, či sú dané podmienky konania, a to s poukazom na to, že povinný dňa 09. 05. 2007 zomrel. Exekučný súd však pri zastavení exekúcie nezohľadnil všetky potrebné skutočnosti. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom exekučného súdu v tom smere, že nie sú dané podmienky konania, pretože účastník konania na strane povinného zomrel, a teda stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania (procesnú subjektivitu), avšak ďalej súd neskúmal, či je v danej veci vôbec právoplatný a vykonateľný exekučný titul, na podklade ktorého možno exekúciu vykonať, a teda súd mal skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. V tomto smere odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že k smrti povinného prišlo skôr, ako boli vydané Platobné výmery Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., ktoré boli pôvodným oprávneným označené ako exekučné tituly, na podklade ktorých sa má viesť exekúcia voči povinnému. Povinný zomrel dňa 09. 07. 2007, pričom Platobný výmer č. PV 401/00544/200 zo dňa 30. 06. 2008 a Platobný výmer č. PV 401/00544/2008 zo dňa 17. 04. 2008 nemohli nadobudnúť charakter vykonateľného exekučného titulu.

30. Poukazujúc na vyššie uvedené odvolací súd dodáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým exekúciu zastavil, je v konečnom dôsledku vo výroku správne, avšak exekúciu zastavil z nesprávnych dôvodov, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a z tohto dôvodu ju zastavil.

31. Podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

32. Vykonateľné rozhodnutie je materiálnym predpokladom každej exekúcie. Len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. V praxi však môže dôjsť k tomu, že exekučný titul vôbec nebol vykonateľný, t.j. neboli splnené procesné predpoklady, ktoré sa vyžadujú na to, aby exekučný titul bol podkladom na exekúciu (pozri výklad k § 41 až 43) alebo na rozhodnutí bola vyznačená vykonateľnosť, ale na základe poznatkov zo spisu sa dôjde k záveru, že doložka vykonateľnosti bola vyznačená omylom alebo nesprávne, to znamená, že rozhodnutie v skutočnosti nie je vykonateľné.

33. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k tomu právnemu záveru, že súd prvej inštancie mal prihliadnuť na to, že exekúcia začala na podklade rozhodnutia, ktoré sa doposiaľ nestalo a ani sa nemohlo stať vykonateľným. Vzhľadom k uvedenému má odvolací súd za preukázané, že v exekučnej veci existoval dôvod zastavenia exekúcie podľa písm. a/ EP skôr, ako oprávnený doručil návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.

34. Záverom odvolací súd konštatuje, že sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý v danom prípade exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vzhľadom k tomu, že existoval dôvod jej zastavenia podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku. Odvolací súd však zdieľa ten právny názor, že vo výroku bolo rozhodnuté správne aj keď bola exekúcia zastavená z nesprávneho dôvodu, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti zastavenia exekúcie toto rozhodnutie potvrdil, avšak z iného právneho dôvodu.

35. V súvislosti s nárokom súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie odvolací súd zastáva ten právny názor, že trovy exekúcie, ktoré v predmetnom exekučnom konaní súdnemu exekútorovi vznikli, boli neúčelné. Poukazujúc na to, že povinný zomrel dňa 09. 05. 2007, teda viac ako jeden rok pred tým, ako oprávnený dourčil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie (29. 09. 2008), odvolací súd považuje úkony súdneho exekútora, za ktoré si vyúčtoval odmenu, resp. náhradu hotových výdavkov, za irelevantné a neefektívne, a preto rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznáva, vychádzajúc z ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého má oprávnený a súdny exekútor nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .