Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/293/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovaným: 1. L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, 2. T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, za účasti združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, právne zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 990,86 Eur s príslušenstvom, odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 13C 403/2014 - 30 zo dňa 14.04.2015 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť VŠEOBECNEJ OCHRANE PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, trovy konania.

Priznáva VŠEOBECNEJ OCHRANE PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovaným náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť právnickej osobe na ochranu spotrebiteľov VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Bratislava (vystupujúcemu v konaní do 30.06.2016 ako vedľajší účastník) trovy konania vo výške 119,33 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu. V odôvodnení uviedol, že žalobu zamietol z dôvodu, že medzi stranami nedošlo k platnému dojednaniu úrokov v rámci zmluvy o revolvingovom úvere, lebo úroková miera viac ako 5 násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, čo je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Poskytnutý úver je z tohto dôvodu bezúročný. Vzhľadom k tomu, že žalovaní uhradili vyššiu sumu ako bol poskytnutý úver, súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania žalovaných a právnickej osobe na ochranu spotrebiteľov VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Bratislava súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. Uviedol, že úspešní žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili, preto im ju nepriznal. Právnickej osobe na ochranu spotrebiteľov VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Bratislava priznal náhradu trov konania vo výške 119,33 Eur za 2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia a písomné vyjadrenie k žalobe (hodnota jedného úkonu 51,45 Eur) a režijný paušál 8,04 Eur a 8,39 Eur, spolu 119,33 Eur.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a právnickou osobou na ochranu spotrebiteľa odvolanie žalobca. Uviedol, že z hľadiska výsledku konania, ktorý je rozhodujúci pre aplikáciu ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, právnická osoba na ochranu spotrebiteľa nemá vo vzťahu k úspechu či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah. Preto nie je možné aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo vzťahu k združeniu na ochranu spotrebiteľa. Postavenie právnickej osoby na

ochranu spotrebiteľa sa rozhodnutím vo veci samej nezmenilo. Uviedol, že ak už raz zákonodarca priznal nejakému subjektu určité osobitné postavenie (§ 25 zákona č. 250/2007 Z.z.), aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 5/2013, z ktorého vyplýva, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej - ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. Tvrdil, že priznanie náhrady trov konania je nedôvodné a nezákonné. Navrhol rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania zmeniť a náhradu trov právneho zastúpenia nepriznať.

3. Právnická osoba na ochranu spotrebiteľov VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Bratislava v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla výrok o povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania ako vecne správne potvrdiť. Uplatnili si trovy odvolacieho konania, ktoré špecifikovali.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len Civilný sporový poriadok), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania (§ 385 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Podľa článku 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Podľa § 93 ods. 2, 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.12.2014, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

6. Civilné sporové konanie je jednou zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri aplikácii práva súdom v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov zaručených Ústavou Slovenskej republiky (článok 46 a nasl.) v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, legitímneho očakávania strán, ako aj v súlade s ústavným a eurokonformným výkladom zákona (čl. 2 ods. 1, 2, čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

7. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči rozsudku rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 Civilného sporového poriadku už v režime Civilného sporového poriadku v súlade s princípom okamžitej aplikability. Pokiaľ však ide posúdenie otázky náhrady trov konania vedľajšieho účastníka a samotné posúdenie postavenia vedľajšieho účastníka v konaní po 01.07.2016, je potrebné zohľadniť procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok, keďže v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované, čo je v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva zachované procesné postavenie vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstúpil pred 01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ust. § 93 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku a rovnako preto zostáva zachované okrem iného aj jeho právo na náhradu trov konania.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Bratislava vstúpilo do konania v zmysle § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník na podporu žalovaných dňa 27.10.2014 (čl. 18). V podaní zo dňa 19.03.2015 poukázali na absolútnu neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu neprimerane vysokých úrokov a na vnútorný obsahový rozpor návrhu zmluvy a jej akceptácie v časti ročnej percentuálnej miery nákladov. Zároveň si uplatnili trovy konania.

9. Odvolací súd konštatuje, že združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Bratislava bolo plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Právo na právne zastúpenie je garantované Ústavou Slovenskej republiky, ktorá v článku 47 ods. 2 stanovuje, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Právnická osoba - občianske združenie, nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana - spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa.

10. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 MCdo/16/2014 zo dňa 29.09.2015, podľa ktorého „Pojem „účelný“ je nevyhnutne chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavou zaručené právo na právnu službu nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na právnickú osobu vystupujúcu v konaní na ochranu práv spotrebiteľa, teda nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia tohto subjektu sú neúčelné z dôvodu, že združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Bratislava má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.

11. Združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Bratislava poskytlo žalovaným kvalifikovanú ochranu, jeho aktivity v predmetnom konaní evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa. Argumentácia, že podáva vyjadrenia bez znalosti prejednávanej veci neobstojí, pretože sa k veci vyjadril až po tom, ako mu bola doručená žaloba spolu s prílohami. Po preštudovaní materiálov obsiahnutých v súdnom spise poukázal na spotrebiteľský charakter zmluvy a neprijateľnosť zmluvných dojednaní. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka možno hodnotiť ako kvalifikované, so znalosťou skutkových a právnych okolností. Pokiaľ činnosť právnickej osoby na ochranu spotrebiteľa viedla k sledovanému cieľu, nie je

možné hodnotiť ju ako neúčelnú, a to aj za takého stavu, že súd je z úradnej moci povinný prihliadať na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, či premlčanie pohľadávky.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Bratislava ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

13. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že priznal náhradu trov odvolacieho konania právnickej osobe - združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Bratislava v plnej výške voči žalobcovi. Trovy odvolacieho konania boli uplatnené 18.03.2015. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.