Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/257/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL, s. r. o., so sídlom Bratislava, Justičná 9, proti žalovanému: Q. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., S. XX/XX, o zaplatenie 909,55 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa zo dňa 11. januára 2016 č. k. 8C/161/2014-59 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania m e n í tak, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 94,47 eura do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania titulom súdneho poplatku 76,50 eura a titulom trov právneho zastúpenia sumu 71,81 eura, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanoveniami § 2 písm. b/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a konštatovaním, že medzi stranami sporu vznikol záväzkovo- právny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom žalovaný uznal nárok žalobcu, s poukazom na ktorú skutočnosť súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 94,47 eura ako kapitalizovaného úroku z omeškania 0,023% denne zo sumy 576,21 eura, a to sumu 3,49 + 6,54 + 3x 6,76 + 6,32 + 3x 6,35 + 4x 6,56 + 6,16 + 6,37. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovení § 142 ods. 1 a § 150 ods. 2 OSP, pričom poukázal na skutočnosť, že ide o drobný spor a v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 OSP sa trovy môžu znížiť, ak sú voči pohľadávke neprimerané. V danom prípade bol úspešnou stranou sporu žalobca, a preto súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť 76,50 eura titulom súdneho poplatku v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a titulom trov právneho zastúpenia súd priznal žalobcovi náhradu trov v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z., kde jeden úkon je 51,45 eura bez DPH (z hodnoty 983,55 eura), a to za úkony: prevzatie zastúpenia, podanie návrhu (2x 51,45 eura + 2x režijný paušál 8,04 eura), odvolanie (16,60 eura + režijný paušál 8,04 eura), spolu 143,62 eura. Súd však žalobcovi priznal náhradu vo výške 50% , t.j. sumu 71,81 eura, pričom uplatňované DPH nepriznal, keďže právny zástupca žalobcu dôkaz o tom, že je platcom DPH súdu nepredložil.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania napadol včas podaným odvolaním žalobca, domáhajúc sa ním zmeny rozhodnutia súdu v napadnutej časti tak, že mu súd prizná náhradu trov konania v plnom rozsahu, resp. zrušenia rozhodnutia v napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že svojim postupom odňal strane možnosť konať pred súdom, vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu

a nedostatočne zistil skutkový stav, konanie pre súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd bol síce oprávnený pri rozhodovaní o trovách konania postupovať v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 OSP a bol teda oprávnený využiť svoje moderačné právo a trovy konania úspešnej strany sporu znížiť alebo nepriznať, to však len v prípade, ak sú trovy konania neprimerané voči pohľadávke. Použitie ustanovenia § 150 ods. 2 OSP v danom prípade považuje za neodôvodnené, a to aj s poukazom na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3623/2011. Vzhľadom na pomer uplatnenej pohľadávky vo výške 909,55 eura s príslušenstvom a uplatnených trov konania vo výške 197,22 eura v prvoinštančnom konaní má za to, že v danom prípade sa nejedná o neprimerané uplatňovanie si trov právneho zastúpenia, a teda postup súdu podľa § 150 ods. 2 OSP považuje za nedôvodný. Účelom ustanovenia § 150 ods. 2 OSP bolo upraviť prípady, kde trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako je pohľadávka, ktorá je predmetom sporu, čo však nie je tento prípad. Taktiež nemožno súhlasiť s tvrdením súdu prvej inštancie v tom, že nepredložil dôkaz o tom, že jeho právny zástupca je platcom DPH, nakoľko tento dôkaz predložil už v žalobe zo dňa 04. 02. 2014, a to priamo na prvej strane, kde uviedol, že potvrdenie o DPH je registrované na Okresnom súde Komárno v správnom denníku pod Spr 432/12.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 , prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania je potrebné podľa § 388 zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 , ani na jeho zrušenie (§ 389 .

5. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 10. 02. 2014, domáhal zaplatenia sumy 909,55 eura, kapitalizovaného denného úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,12 eura, kapitalizovaného denného úroku z omeškania od zosplatnenia do spísania žaloby vo výške 95,50 eura, úroku z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 879,62 eura od 05. 02. 2014 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania. Súd prvej inštancie dňa 15. 10. 2014 rozhodol rozsudkom č. k. 8C/161/2014-32 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 893,55 eura, kapitalizovaný denný úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,12 eura, úrok z omeškania vo výške 0,023% denne zo sumy 879,62 eura od 05. 02. 2014 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 40 eur vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu. Žalobu v časti o zaplatenie 16 eur a zaplatenie denného úroku z omeškania od zosplatnenia do spísania žaloby vo výške 94,47 eura zamietol. V časti o zaplatenie 1,03 eura konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že o tých rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie v jeho vyhovujúcej časti, zamietajúcej časti, čo do zaplatenia 16 eur a v časti, v ktorej súd konanie zastavil, pre absenciu odvolania nadobudlo právoplatnosť, keď rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca v jeho zamietajúcej časti, čo do zaplatenia kapitalizovaného denného úroku vo výške 94,47 eura. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Nitre dňa 6. augusta 2015 č. k. 9Co/306/2015-46 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia denného úroku z omeškania od zosplatnenia do spísania žaloby vo výške 94,47 eura zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 94,47 eura do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a o trovách konania rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania titulom súdneho poplatku 76,50 eura a titulom trov právneho zastúpenia sumu 71,81 eura, k rukám právneho zástupcu žalobcu do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 94,47 eura, nakoľko vo vzťahu k tomuto výroku rozhodnutia odvolanie podané nebolo a predmetom preskúmania odvolacím súdom je tak napadnutá časť rozhodnutia týkajúca sa rozhodnutia o náhrade trov konania.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Počnúc dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Podľa § 137 OSP účinného do 30. 06. 2016, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. 10. Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

11. Podľa § 142 ods. 3 OSP, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

12. Ustanovenie § 142 OSP vyjadrovalo zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. To znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, mal právo na náhradu všetkých trov konania. Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti závisí od konkrétnych okolností tej-ktorej veci.

13. Podľa § 150 ods. 2 OSP, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

14. V ustanovení § 150 ods. 2 OSP bola zdôraznená zásada, že v konaní úspešnému účastníkovi sa priznávajú účelne vynaložené trovy konania, no keďže ide o konanie s nízkou hodnotou sporu, mohlo sa pristúpiť k zníženiu trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobnom spore neprimerané. Spravidla išlo o právne veci s nízkou hodnotou sporu, v ktorých trovy konania niekedy predstavovali niekoľko násobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach malo byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi, a preto nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta môžu tieto veci zostať vzhľadom na ich množstvo zaujímavé.

15. Z obsahu spisu je nepochybné, že v zmysle OSP účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie išlo o drobný spor (§ 200ea OSP), pretože žalobca si v ňom uplatnil istinu 909,55 eura s príslušenstvom.

16. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

17. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania do jeho skončenia. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje príkladným výpočtom, ako to bolo v ustanovení § 137 OSP. Trovami konania sú spravidla hotové výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli,

mohli považovať za trovy konania, musí byť splnená aj ďalšia požiadavka a to, že musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní. Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP. Zjednodušene povedané, ak má strana záujem, aby sa napríklad jej náklady na cestovné považovali za trovy tohto konania, musí výšku cestovného zdokladovať a zároveň zdôvodniť, kedy a z akého dôvodu tieto výdavky vynaložila. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov ostáva aj v novej právnej úprave zakotvená. Podľa doterajšej právnej úpravy v § 142 OSP súd prisudzoval v rámci náhrady trov konania len trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, v novej právnej úprave je požiadavka účelnosti jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (nález Ústavného súdu SR z 31. júla 2008 sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne. Dôležitou je tiež požiadavka, aby výdavky, ktoré majú byť považované za trovy konania, boli aj skutočne vynaložené v konaní, teda nemôže ísť napríklad len o pohľadávku štátu na zaplatenie súdneho poplatku; vyrubený súdny poplatok na to, aby mohol byť považovaný za trovy konania, musí byť aj zaplatený. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov konania leží na strane sporu.

20. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobnému návrhu, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdneho poplatku a na hotové výdavky. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc sa odvodzuje z článku 47 ústavy. V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci, bol zastúpený advokátom.

21. Odvolací súd, posudzujúc správnosť napadnutého výroku o trovách konania, vychádzajúc z novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku, účinného od 01. 07. 2016, kedy už ustanovenie o možnosti zníženia neprimeraných trov konania v drobných sporoch (§ 150 ods. 2 OSP), z ktorého súd prvej inštancie vychádzal, stratilo účinnosť, dospel k záveru, že o trovách konania je potrebné rozhodnúť podľa § 255 CSP, a teda žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznať plnú náhradu trov konania (vzhľadom na pomer jeho úspechu vo veci), preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania podľa § 388 zmenil a rozhodol, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. K uvedenému odvolací súd udáva, že je potrebné prisvedčiť odvolateľovi v tom, že i v čase rozhodovania súdu prvej inštancie aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 OSP nemožno vzhliadnuť za dôvodu, keď výšku žalobcom uplatnených trov konania nebolo možné považovať za neprimeranú vo vzťahu k pohľadávke žalobcu.

22. Nakoľko podľa Civilného sporového poriadku odvolací súd nerozhoduje o výške náhrady trov konania, ale len o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania podľa § 388 zmenil a rozhodol len o tom, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom povinnosťou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť o výške náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 , zvýšenej o daň z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca žalobcu preukázal súdu, že je platcom dane z pridanej hodnoty. Pri vyčíslení trov konania súd zohľadní všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli žalobcovi v konaní.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.