Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/53/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q. , nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX O., bytom u otca, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov R. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., T. V., G. č. XX, ČR a Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., V. č. X/XX, o zverenie mal. detí do osobnej starostlivosti otca a určenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. mája 2016, č.k. 13P/12/2016-92, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o určení výživného na mal. deti Q. a K. a vo výroku o zročnom výživnom p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril mal. Q. a maloletú K. do osobnej starostlivosti otca s tým, že rodičia sú oprávnení maloletého Q. a maloletú K. zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Matke mal. detí uložil povinnosť prispievať na výživu mal. Q. sumou 50,- eur mesačne a na mal. K. sumou 30,- eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2016, a to vždy do posledného dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje k rukám otca maloletého dieťaťa. Zameškané výživné matky na maloletého Q. za obdobie od 01.03.2016 do 31.05.2016 v sume 150,- eur a na mal. K. v sume 90 eur zaviazal matku zaplatiť v splátkach po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť s tým, že nezaplatením jednej splátky riadne a včas sa stane splatný celý dlh. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rodičia maloletých detí Q. a K. v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, keďže matka dňa 28.02.2016 opustila spoločnú domácnosť a odišla za prácou do Českej republiky. Otec spolu s maloletými deťmi býva v prenajatom dvojizbovom byte v ubytovni A. v Z.. Osobnú starostlivosť o maloleté deti v súčasnosti výlučne zabezpečuje otec, ktorému pomáha jeho matka resp. opatrovateľka. Šetrením rodinných pomerov u otca neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté deti Q. a K. s tým, že starostlivosť a opateru im zabezpečuje v rámci svojich možností a schopností. Otec má záujem aj naďalej sa starať o maloletých Q. a K.. Matka vzhľadom na to, že odišla za prácou do ČR, kde nemá stabilné ubytovanie a ani stabilné zamestnanie, nemá možnosť zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletým deťom. Od 28.02.2016 sa matka s maloletými deťmi nestretla a neprejavila záujem ich vidieť ani v čase, keď bola podľa tvrdení otca na území SR aj so svojim novým priateľom na konci mesiaca apríl 2016. Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností tak, že maloleté deti Q. a K. zveril do osobnej starostlivosti otca, pričom súčasne rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloletých Q. a K. zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Zároveň súd dospel k záveru, že v objektívnych možnostiach

a schopnostiach matky je v súčasnosti platiť výživné v sume 50,- eur na maloletého Q. a v sume 30,- eur na maloletú K., keďže u ostatnému zamestnávateľa dosiahla oficiálny čistý príjem v sume 7678,- Kč, čo predstavuje približne 284,37 eura. Z dôkazov predložených otcom, a to najmä z komunikácie otca na facebooku s iným zamestnancom toho istého zamestnávateľa vyplýva, že reálne môže byť čistý príjem matky v sume cca 15.000,- Kč s nadčasmi. Z dôkazov predložených matkou, resp. zabezpečených súdom na návrh matky tiež vyplýva, že matka pracovala v spoločnosti I. CV, a.s. do 22.04.2016, kedy jej skončil pracovný pomer. Dôvod skončenia pracovného pomeru matka neuviedla. Keďže matka aj naďalej ostala žiť v Českej republike súd mal za to, že dosahuje dostatočný príjem, ktorý jej umožňuje žiť v Českej republike, kde je dostatok práce s obdobným príjmom ako matka doteraz dosiahla v zamestnaní v Českej republike. Z uvedeného dôvodu súd pri rozhodovaní o výživnom pre maloleté deti vychádzal z tzv. potenciálnych príjmov, ktoré matka mohla minimálne dosiahnuť, keby ostala pracovať u pôvodného zamestnávateľa. Pri určovaní výšky výživného súd ďalej zohľadnil i tú skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje otec, ktorý pracuje v trojzmennej prevádzke, a preto v čase svojej neprítomnosti musí zabezpečiť starostlivosť o deti aj opatrovateľkou (keď nemôže starostlivosť o deti zabezpečiť stará mama zo strany otca), s čím má otec objektívne spojené zvýšené výdavky. Príjem otca pozostáva z čistej priemernej mzdy v sume 700 eur a rodičovského príspevku v sume 203,20 eur. Ďalej súd zohľadnil pri určovaní výšky výživného na maloleté deti aj to, že sa matka nijakým spôsobom od 28.02.2016 nepodieľa na výchove, starostlivosti a výžive maloletých detí. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že výživné v sume 50,- eur mesačne na maloletého Q. a v sume 30,- eur mesačne na maloletú K. zodpovedá oprávneným potrebám maloletých detí na jednej strane a hlavne súčasným majetkovým, zárobkovým a osobným možnostiam a schopnostiam matky na druhej strane. Zároveň súd rozhodol o zročnom výživnom matky na maloletého Q. za obdobie od 01.03.2016 do 31.05.2016 v sume 150,- eur (50,- eur x 3 mesiace = 150,- eur) a na maloletú K. za obdobie od 01.03.2016 do 31.05.2016 v sume 90,- eur (30,- eur x 3 mesiace = 90,- eur), ktoré povolil matke zaplatiť v mesačných splátkach po 10 eur na každé dieťa mesačne spolu s bežným výživným k rukám otca maloletých detí s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nadobudne rozsudok právoplatnosť pod hrozbou straty výhody splátok. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 62 ods. 1,2,5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku o určení výšky výživného podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Dôvodila tým, že výživné vo výške 100 eur mesačne na obe mal. deti je vysoké, keďže od 22.04.2016 je nezamestnaná a od 24.05.2016 evidovaná na Úrade práce v V.. Uviedla, že súd prvej inštancie jej výšku výživného stanovil vďaka jedinému príjmu, ktorý dostala od svojho bývalého zamestnávateľa I. CV v marci 2016 v sume 7678 Kč netto. Teraz momentálne nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi, jej finančná situácia je kritická, živí ju priateľ, ten nemá vysoký príjem, žijú skromne. Na mal. deti je ochotná prispievať sumou 40 eur, ktorú jej rodina požičia. Pokiaľ sa jej podarí v blízkom čase zamestnať, bude prispievať na výživu detí vo vyššej čiastke.

3. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka odišla zo spoločnej domácnosti 28.02.2016 za prácou do Českej republiky, aby mohla prispievať finančne do spoločnej domácnosti. To, že v súčasnej dobe nepracuje a neprispieva na výživu detí je len hanba matky a z morálneho hľadiska zanedbanie povinnej výživy voči mal. deťom. Mal za to, že kto chce pracovať, si prácu nájde, kto nechce pracovať, nechá sa vydržiavať. Matka má bezstarostný život, nemusí sa starať o mal. deti. Uviedol, že zo svojho príjmu zabezpečuje deťom škôlky a počas jeho neprítomnosti má opatrovateľku, ktorá mu pomáha s deťmi v čase, keď je v zamestnaní. Za opatrovateľskú pomoc a službu platí od 5 eur do 15 eur na deň. Poukázal na to, že matka doposiaľ nepreukázala záujem o deti, od času, kedy odišla zo spoločnej domácnosti deti nevidela. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

4. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že na strane otca neboli zistené nedostatky v starostlivosti o mal. deti. Mal. deti sú prijaté od 02.09.2016 do materskej škôlky v V., vyživovacia povinnosť bola určená na základe príjmov matky, ktoré poukázala súdu. V záujme mal. deti je naďalej ich podporovať v aktivitách a rozvíjať ich schopnosti. Určená vyživovacia povinnosť zo strany matky je postačujúca pre ďalší vývin mal. detí. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu vo výroku o určení výživného a vo výroku o zročnom výživnom podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len a dospel k záveru, že je odvolanie matky nie je dôvodné.

6. Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní matkou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 a na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam matky dodáva nasledovné:

7. Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok o určení výživného zo strany matky na mal. deti Q. a K. a výrok o zročnom výživnom. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zverení mal. Q. a mal. K. do osobnej starostlivosti otca a o oprávnení oboch rodičov zastupovať a spravovať majetok mal. detí v bežných veciach odvolaním napadnutý nebol, v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2016.

8. Zákon o rodine /ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1/ zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Pre posúdení schopností a možností povinného rodiča nie sú však rozhodujúce len jeho skutočné príjmové pomery, ale aj príjmy, ktoré by mohol dosahovať, nakoľko pri rozhodovaní o výživnom na maloleté dieťa, má princíp potenciality príjmov prednosť pred princípom fakticity.

9. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie pri určení výživného a jeho rozsahu na mal. deti Q. a K. postupoval v zmysle horeuvedených zákonných ustanovení Zákona o rodine. Ním zistené pomery účastníkov sú dostatočným podkladom pre záver, že je v možnostiach a schopnostiach matky platiť výživné na mal. Q. v sume 50 eur mesačne a na mal. K. v sume 30 eur mesačne. Aj keď matka v odvolaní namieta, že je v súčasnosti nezamestnaná a nemá žiadny príjem, z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že matka dňa 28.02.2016 opustila spoločnú domácnosť a odišla pracovať do Českej republiky. Z dôkazov predložených matkou bolo zistené, že sa zamestnala v spoločnosti I. CV a.s. V. od 03.03.2016 do 22.04.2016, kedy jej skončil pracovný pomer. Dôvod skončenia pracovného pomeru matka neuviedla. Jej priemerný čistý mesačný príjem u tohto zamestnávateľa predstavoval sumu 7678 Kč, čo predstavuje približne 284,37 eur. Matka síce v odvolaní tvrdí, že zamestnanie si intenzívne hľadá, nepredložila však o tom žiadny dôkaz. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné pri posudzovaní schopností a možností matky vychádzať z tzv. potencionálneho príjmu, ktorý matka mohla minimálne dosiahnuť, keby ostala pracovať u pôvodného zamestnávateľa.

10. Odvolací súd dodáva, že matka mal. detí je v produktívnom veku, nemá žiadne zdravotné obmedzenia, musí si byť vedomá, že má vyživovaciu povinnosť k mal. deťom a preto musí vynakladať väčšie úsilie získať zamestnanie s pravidelným príjmom. Matka mal. detí vo februári 2016 opustila spoločnú domácnosť, odišla pracovať do Českej republiky, o deti neprejavuje záujem, osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje výlučne otec, ktorý pracuje v trojsmennej prevádzke, a preto v čase svojej neprítomnosti musí zabezpečiť starostlivosť o deti aj opatrovateľkou, s čím má objektívne spojené zvýšené výdavky. Aj týchto skutočností si musí byť matka vedomá, a o to viac by mala vynakladať väčšie úsilie zabezpečiť si pravidelné zamestnanie.

11. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda znáša sám trovy, ktoré v konaní platil. Odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by v

danom prípade odôvodňovali priznanie trov konania podľa § 55 C.m.p., ktoré ustanovenie predstavuje výnimku.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .