Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-197-2016.pdf
PDF · 93.02 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/197/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej v trestnej veci vedenej proti obvinenému W. P. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 17.10.2016, č.k. 6T/156/2016-194, na neverejnom zasadnutí dňa 27.10.2016, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť obvineného W. P., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica podal dňa 3.10.2016 na tunajší súd obžalobu na obvineného W. P., nar. XX.X.XXXX v Q., pod Pv 257/16/2206-46 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
najmenej od roku 2012 až doposiaľ v rodinnom dome č. XXX v U. F. a na iných miestach v Slovenskej republike opakovane psychicky a fyzicky týral T. F., nar. X.X.XXXX, trv. bytom U. F. č. XXX, bezdôvodným kričaním, hádkami, nadávaním, napádaním, vyvolávaním strachu a stresu, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku, ktoré ohrozuje T. F. fyzické a psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť napríklad:
- v presne nezistenom čase a presne nezistený deň uvedeného obdobia ju veľa krát urážal a nadával, najmä keď užil lieky v kombinácií s alkoholom a to slovami: ty psychopatka, piča, kurva, satane, špina a podobne,
- v presne nezistenom čase a presne nezistený deň uvedeného obdobia ju viacej krát rôzne fyzicky napadol, napríklad jej vykrúcal ruky, ťahal za vlasy, alebo ju silno sotil, následkom čoho mala zlomené dve rebrá na ľavej strane podľa jej vyjadrenia, pričom lekára z obavy o ďalšie útoky nevyhľadala,
- v presne nezistenom čase a presne nezistený deň uvedeného obdobia jej viac krát odopieral oddych a spánok a to takým spôsobom, že ju v spánku ťahal za nohu až kým nespadla s postele, alebo sa jej vymočil do postele, prípadne stál celú noc nad jej posteľou a zo zapálenej cigarety jej odlepoval popol na hlavu, len aby mu išla kúpiť nejaký alkohol, z čoho bývala často unavená, nevyspaná a zdeptaná, z čoho tiež niekoľko krát zo strachu prespávala na lavičke v parku, alebo u susedy,
- v presne nezistenom čase a presne nezistený deň uvedeného obdobia po tom, čo musela zo strachu odísť z domu č. XXX v U. F., jej neustále vyvolával, vypisoval výhražné a vydieračné SMS-ky napríklad s textom „tento krát si to prekopla to už bolo moc, si ťa nájdem alebo dojdi s kamarátmi, tento krát to inak dopadne každému rozjebem hlavu s tyčkou, tebe nikto nepomôže“, „aj tebe prajem pomalú a bolestivú smrť ty si nič iné nezaslúžiš bezdomovkyňa, lebo doháňaš svojho syna k samovražde ty špina falošná klamárska vavrkovska skap, skap“, „teraz si ma donútila, aby som rozbil aj tie posledné okná ty žumpa namyslená“, „ja ho nepodpálim neboj žumpa keď je poistený, ja ho len zdemolujem aby nebol predajný“.
Obvinený bol vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Skalica sp.zn. 0Tp/14/2016 zo dňa 28.4.2016 z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku, pričom väzba mu začala plynúť so započítaním od 25.4.2016 od 13.30 hod. a trvá nepretržite doposiaľ. Naposledy rozhodoval súd (sudca pre prípravné konanie) o žiadosti o prepustenie z väzby obvineného uznesením sp.zn. 0Tp/24/2016 zo dňa 30.8.2016 v spojení s uzn. KSTT 3Tpo/78/2016-24 zo dňa 20.9.2016, kedy túto zamietol.
Po podaní obžaloby Okresný súd Skalica rozhodoval o väzbe obvineného podľa § 238 ods. 3 Trestného poriadku a uznesením zo dňa 17.10.2016, č.k.6T/156/2016-194 rozhodol, že obvinený sa ponecháva vo väzbe, pretože u neho naďalej trvajú dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku. Ďalej rozhodol, že podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nenahradil väzbu obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku u obvineného naďalej trvajú aj v tomto štádiu konania. Doteraz zistené skutočnosti a zabezpečené dôkazy nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky konkrétneho trestného činu a existuje dôvodné podozrenie, že skutok spáchal obvinený a z jeho konania a ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava , že by mohol pôsobiť na poškodenú a svedkov a mariť tak objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie alebo že by mohol pokračovať v trestnej činnosti, pre ktorú je trestne stíhaný. Dôvodnosť vedeného trestného stíhania obvineného vyplýva predovšetkým z výpovede poškodenej, svedkov, ďalej z listinných dôkazov a znaleckých posudkov MUDr. Andrého, PhD. a Mgr. Tomišovej.
Dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku u obvineného je daný tým, že v prípade jeho prepustenia na slobodu možno dôvodne predpokladať, že bude pôsobiť na poškodenú a svedkov a mariť tak objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, poukazujúc na závažnosť trestnej činnosti kladenej obvinenému za vinu, ako aj charakter trestnej činnosti a okolnosti prípadu, kde ide o vzťah blízkych osôb. Tento záver vyplýva predovšetkým zo skutočnosti , že okruh možných svedkov, ich totožnosť, u niektorých miesto ich pobytu sú obvinenému známe, prípadne má na niektorých telefonický kontakt, nakoľko ide o jeho rodinných príslušníkov, prípadne susedov v mieste jeho bydliska. Obvinený svojim agresívnym správaním výrazne mal ovplyvňovať správanie poškodenej už v minulosti, ktorá jeho útoky na jej osobu ani neoznámila polícii, radšej vyhovela jeho požiadavkám, aby sa tak vyhla fyzickému, resp. psychickému nátlaku z jeho strany. Rovnako aj jeho nevlastný brat z obavy pred jeho verbálnou a fyzickou agresiou namiesto odporu voči obvinenému, zdržiava sa akéhokoľvek konania, ktoré by ho mohlo vyprovokovať. Súd poukazuje tiež na to, že svedkovia môžu byť vypočúvaní ešte aj v konaní pred súdom, pričom existencia zákonného dôvodu kolúznej väzby nevyžaduje (na rozdiel od dôvodu opätovného vzatia do väzby podľa § 71 ods. 3 písm. b) <. Trestného poriadku) preukázanie dokonaného kolúzneho konania obvineného, ale postačuje preukázanie takých konkrétnych skutočností, ktoré sú spôsobilé založiť rozumnú obavu (dôvodná obava), že obvinený by sa s veľkou pravdepodobnosťou mohol v prípade prepustenia na slobodu konania kolúznej povahy dopustiť (m. m. III. ÚS 68/08). Pre odpadnutie dôvodov kolúznej väzby nemá ani vplyv podanie obžaloby na súd. Naopak vec sa podaním obžaloby dostáva do vyššieho štádia trestného konania, teda je tu vyššia miera podozrenia zo spáchania trestného činu obvineným na rozdiel od štádia prípravného konania. Súd má teda za to, že i naďalej v tomto štádiu trestného konania trvajú dôvody kolúznej väzby.
Dôvod väzby v zmysle § 71 ods.1 písm. c/ Trestného poriadku je daný v tom, že obvinený bol v minulosti už viackrát súdne trestaný aj za násilnú trestnú činnosť, naposledy rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/4/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.4.2014, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona, ktorého sa dopustil voči svojej matke a rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/33/2013 zo dňa 22.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.11.2013, ktorým mu bolo zároveň uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Okrem trestnej činnosti bol obvinený aj 17x priestupkovo prejednávaný a to najmä za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, v ktorých poškodenými okrem matky boli aj ostatní rodinní príslušníci. Z výpovede poškodenej vyplýva, že fyzické a psychické napádanie zo strany obvineného pretrvávalo už od roku 2012, pričom obvinený má sklony k požívaniu alkoholických nápojov a pod ich vplyvom je agresívny, napáda svoju matku a tejto sa vyhráža. Obvinený i napriek nariadenému protitoxikomanickému liečeniu naďalej požíva psychotropné a omamné látky a tiež alkohol. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že v jeho prípade sa jedná o ťažkú formu kombinovanej závislosti a je navrhované v uloženie protialkoholického a protitoxikomanického
liečenia ústavnou formou. Z uvedeného je zrejmé, že ak by bol obvinený prepustený na slobodu, bude pokračovať v trestnej činnosti rovnakého charakteru.
Súd má tiež zato, že dohľadom probačného a mediačného úradníka nie je možné nahradiť väzbu obvineného, táto substitúcia sa v danom prípade javí ako nedostatočná.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú jeho obhajca písomne odôvodnil tak, že dôvody, pokiaľ boli dané v apríli 2016 už po polročnej väzbe pominuli. Čo sa týka skutku, je pravdou jedine to, že medzi obvineným a jeho matkou dochádzalo k hádkam, pri ktorých sa používali silné slová a niekedy aj vyhrážky. Zo spisu je zrejmé, že poškodená sa v októbri 2015 odsťahovala do U. a s obvineným od toho času neprišlo do osobného styku, obvinený nemá možnosť pokračovať v trestnej činnosti, lebo nemá možnosť sa dostať do styku s poškodenou. V písomnom sľube v konaní o prepustenie z väzby sp.zn. 0Tp/24/2016 prehlásil, že sa vyhne akémukoľvek styku s poškodenou vrátane styku telefonického a nebude poškodenú nijako obťažovať ani sms-kami. Tým pominul dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Pominul aj dôvod väzby stanovený v § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, obvinený už nijako nemôže ovplyvniť poškodenú ani svedkov, všetci boli vypočutí a ich výpovede sú riadne protokolárne zachytené. Svedkovia výpovede nezmenia, keby ich aj obvinený ovplyvňoval, pretože by sa vystavili trestnému stíhaniu. Obvinený však v prvom rade sľúbil, že nikoho ovplyvňovať nebude, ani nemôže, pretože sa poškodenou sa nestretáva už takmer rok, so svedkom L. F., nevlastným bratom, sa dlhodobo vôbec nestýka, a otec vo veci odmietol vypovedať. Susedov pozná len z videnia, nebaví sa s nimi. Preto žiada aby bol prepustený z väzby na slobodu, a aby bola jeho väzba nahradená dohľadom mediačného a probačného úradníka. Krajský súd v Trnave, ako súd rozhodujúci o sťažnosti obvineného proti napadnutému uzneseniu, na podklade podaných sťažností podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, a zistil, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná. Podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Podľa § 76 ods. 2 trestného poriadku základná lehota väzby v prípravnom konaní je sedem mesiacov; prokurátor je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr v posledný deň tejto lehoty, ak nepodá najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím obžalobu, návrh na schválenie dohody o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie tejto lehoty. Podľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodne o väzbe alebo o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní tak, aby v prípade podania sťažnosti proti rozhodnutiu mohol byť spis predložený nadriadenému súdu najneskôr päť pracovných dní pred uplynutím lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní alebo pred uplynutím lehoty väzby v prípravnom konaní; nadriadený súd rozhodne do uplynutia lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní alebo lehoty, ktorá sa má predĺžiť, inak predseda senátu nadriadeného súdu prepustí obvineného z väzby na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený. Predĺžiť lehotu väzby možno len vtedy, ak návrh podľa odseku 2 bol podaný včas a ak nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania. Predĺženie lehoty väzby môže trvať až sedem mesiacov, lehota väzby v prípravnom konaní však nesmie presiahnuť dĺžku podľa odseku 7. Pri späťvzatí návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby sa postupuje primerane podľa § 72 ods. 3. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) <. alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným.
Podľa § 238 ods. 3 Trestného poriadku, ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd o väzbe prednostne a urýchlene a ak to okolnosti prípadu umožňujú, tak súčasne s rozhodnutím podľa § 239 ods. 1, § 241, § 244 alebo § 331 ods. 1, najneskôr však tak, aby postupom podľa § 76 ods. 3 alebo 4 došlo k právoplatnému rozhodnutiu o väzbe do uplynutia lehoty, ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom konaní. Podľa § 192 ods. 4 Trestného poriadku o sťažnosti proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na predĺženie lehoty väzby, rozhodne nadriadený súd najneskôr do uplynutia lehoty, ktorá sa má predĺžiť. O sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4 rozhodne nadriadený súd najneskôr do uplynutia lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní. Z obsahu spisového materiálu sťažnostný súd zistil, že prvostupňový súd v danej veci postupoval v súlade so zákonom a správne, keď na podklade doposiaľ zhromaždeného a dokumentovaného spisového materiálu, v zákonom predpísanej lehote, určil termín procesného úkonu na deň 17.10.2016, na ktorom rozhodol o ďalšom trvaní väzby, úkon procesne správne zrealizoval a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Rovnako ako okresný súd aj krajský súd zistil, že na obvineného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, bola dňa 3.10.2016 podaná Okresnou prokuratúrou Skalica obžaloba a to spolu s vyšetrovacím spisom, pričom obvinený sa vyššie uvedeného trestného činu mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe. Prokurátor podal obžalobu v zákonom stanovenej lehote podľa § 76 ods. 2 Trestného poriadku. Prvostupňový súd správne vyhodnotil všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa vzťahujú jednak k otázke, či trvá podozrenie zo spáchania trestného činu obvineným, ako i v otázke či existujú konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu z pokračovania v páchaní trestnej činnosti. Na základe doposiaľ ustáleného dôkazného materiálu je možné vyvodiť záver, že podozrenie zo spáchania (už v súčasnosti žalovaného) skutku pretrváva. Je zároveň potrebné upozorniť na okolnosť, že alternatívou podania obžaloby je zastavenie trestného stíhania. Vykonané dokazovanie a na jeho základe prechod do fázy súdneho konania po podaní obžaloby neznamená uznanie viny, ale umožnenie súdu rozhodnúť o nej, ak podozrenie vedúce ku vzneseniu obvinenia nebolo rozptýlené v prípravnom konaní. Pokiaľ ide o väzobné dôvody, u obvineného bola konštatovaná obava z pokračovania v trestnej činnosti právoplatným rozhodnutím o jeho vzatí do väzby. Keďže konanie vstupuje do svojej vyššej fázy po podaní obžaloby s kvalifikáciou, aká je v nej obsiahnutá, obava z pokračovania v trestnej činnosti nemá ako pominúť. K otázke, či je pravdepodobné pokračovanie v tej istej aktivite (označenej obvinením a obžalobou za kriminálnu), aj po tom, čo sa poškodená odsťahovala do U., je potrebné uviesť, že ani odchod poškodenej zo spoločnej domácnosti v minulosti (podľa jej výpovede) nezabránil v tom, aby sa jej obvinený vyhrážal telefonicky, či prostredníctvom sms správ. Nemožno tiež opomenúť, že v minulosti to bol obvinený, ktorý prišiel, nasťahoval sa do domu k poškodenej, kde veľmi krátko po príchode malo začať jeho násilné (slovné, či fyzické) správanie voči poškodenej. Poškodená sa nedokázala brániť ani tým, že by mu zakázala u nej bývať a to z dôvodu strachu z obvineného. Nie je teda vylúčené, že by obvinený mohol pokračovať v trestnej činnosti aj napriek tomu, že sa poškodená nezdržiava v Petrovej Vsi, nie je vylúčené že by mohol obvinený poškodenej slovne alebo fyzicky ubližovať na ktoromkoľvek mieste, kde sa ona zdržiava, prípadne sa k nej znova nasťahovať. K námietke obhajoby, že prišlo medzi obvineným a poškodenou len k silným slovám a niekedy k vyhrážkam súd uvádza, že vyhodnotenie dôkazov vrátane výpovede (výpovedí) obvineného, poškodenej a svedkov bude úlohou súdu po nariadení hlavného pojednávania (ak nepríde k vyhláseniu viny v konaní pred súdom). Z hľadiska dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku ako aj z hľadiska dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, doposiaľ vykonané dokazovanie, resp. zistené skutočnosti vyhodnotil prvostupňový súd logicky a správne. Nakoľko odôvodnenie existencie týchto materiálnych podmienok väzby obvineného je v napadnutom uznesení uvedené vyčerpávajúcim spôsobom, sťažnostný súd bez potreby ich opakovania na ne odkazuje. K argumentu obhajoby, že obvinený už nijako nemôže ovplyvniť poškodenú ani svedkov, pretože všetci boli vypočutí a ich výpovede sú riadne protokolárne zachytené, pričom svedkovia výpovede nezmenia, keby ich aj obvinený ovplyvňoval, pretože by sa vystavili trestnému stíhaniu, treba opätovne zdôrazniť, že vyhodnotenie dôkazov vrátane výpovede (výpovedí) poškodenej a svedkov bude úlohou súdu po nariadení hlavného pojednávania. Nemožno robiť predčasné závery o tom, akým spôsobom budú svedkovia vypovedať. Konanie pred súdom je ústne, pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak. V trestnej veci obvineného
ešte nebolo vykonané dokazovanie pred súdom, obava z prípadného kolúzneho správania obvineného, tak ako to ustálil súd prvého stupňa, naďalej pretrváva.
Obhajca obvineného poukázal v podanej sťažnosti aj na sľub, ktorý mal poskytnúť obvinený v predchádzajúcej žiadosti o prepustenie z väzby. Na tento sľub sťažnostný súd prihliadať nemôže, nejde o nový sľub poskytnutý v písomnej podobe obvineným; o sľube, ktorý sa uvádza v sťažnosti už rozhodoval súd v predchádzajúcom konaní o žiadosti o prepustenie z väzby.
Pokiaľ ide o možnosť nahradiť väzbu obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka, prvostupňový súd správne túto nepripustil s odôvodnením, že takéto opatrenie u obvineného by nebolo dostatočnou zárukou, že obvinený nebude pokračovať v páchaní trestnej činnosti aj s poukazom na kombinovanú ťažkú závislosť obvineného. Nakoľko sťažnostný súd nenašiel iné dôvody na prepustenie obvineného z väzby, sťažnosť obvineného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.