Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/311/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a z členov senátu JUDr. Anny Kovaľovej a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom I. X, XXX XX E., o zaplatenie 1.169,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 21C 273/2015-63 zo dňa 19.6.2015, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 1080 eur na istine spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je spotrebiteľský spor - poskytnutie peňažného úveru, kde súd z úradnej povinnosti musí použiť normy spotrebiteľského práva, ako aj ostatné právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a to bez ohľadu na to, či sa jedná napríklad o tzv. absolútny obchod a podobne. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že dohoda o ročnej úrokovej sadzbe za poskytnutý úver vo výške 17,70 % je absolútne neplatnou dohodou, a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a v súlade s § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka sa takto absolútne neplatne dojednaným právam neposkytuje právna ochrana, pretože by to bolo v rozpore so zákonom. Táto úroková miera prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu za spotrebné úvery v rozhodnom období, ktorá sa pohybovala vo výške 7,45 %. Vzhľadom na judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/26/2011 ide o absolútnu neplatnosť dohody o úrokoch, tieto sú neplatné v celom rozsahu a nie je možné ich teda modifikovať. Následkom tejto skutočnosti je to, ako keby v zmluve o splátkovom úvere nebol uvedený úrok, a v súlade s ustanovením § 4 odsek 5 zákona o spotrebiteľských nemožno od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Zmluva sa tak považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že zmluva o úvere v časti o dojednaní ročnej úrokovej sadzby vo výške 17,70 % je absolútne neplatná, a teda v zmluve nie je riadne uvedená úroková sadzba, navrhovateľ by mal nárok len na vrátenie reálne poskytnutej istiny, a to z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovanej bola reálne poskytnutá suma 1.029,01 eur. Zo žalobcom predloženého rozpisu platieb je zrejmé, že žalovaná uhradila do 22.3.2013 sumu 1.576,47 eur (t.j. do postúpenia pohľadávky), a následne uhradila žalobcovi sumu 1.380 eur, a to sumu 300 eur pred podaním žaloby a sumu 1.080 eur po podaní žaloby. Žalovaná tak spolu uhradila sumu 2.956,47 eur, t.j. viac ako jej bola poskytnutá suma

úveru. Navyše uviedol, že vzhľadom na to, že k zániku zmluvy došlo v súlade s konečnou splatnosťou úveru dňa 1.3.2011 sú s prihliadnutím na ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa premlčané všetky splátky úveru, ktoré sa stali splatnými pred 1.1.2011, pretože pri každej splátke začala plynúť trojročná premlčacia doba osobitne, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej splátky (§ 110 odsek 2 pri podaní žaloby na súde dňa 11.12.2013. Veriteľ by mal zabezpečiť, aby si riadne a včas uplatnil dlžné splátky a to od dátumu ich splatnosti, ktorý bol dohodnutý mesačne k 1.dňu kalendárneho mesiaca počnúc prvou splátkou 1.4.2006. Po vykonanom dokazovaní tak súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu po čiastočnom späťvzatí nie je dôvodná, preto ju zamietol v celom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 odsek 1 O.s.p. Žalovaná mala v tomto konaní plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie svojho práva. Žalovaná si trovy konania neuplatnila, preto jej súd ich náhradu nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku, pokiaľ ide o výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o výrok o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že súd prvej inštancie neuviedol, na základe čoho dospel k údaju o priemernej výške úrokových sadzieb v rozhodnom období. Poukázal na to, že v rozhodnom období, t.j. marec 2006, bola priemerná úroková miera vo výške 12,65 %. Dojednaná úroková miera presahuje priemernú úrokovú mieru len o cca 6 %, čo nemožno považovať za neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi. Nesprávne právne posúdil aj pomer úspechu strán, keď priznal žalovanej plný úspech v konaní napriek skutočnosti, že žalovaná takmer v celej časti istiny zavinila zastavenie konania. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a priznať mu uplatnenú pohľadávku, ako aj náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu je opodstatnené len pokiaľ ide o výrok o trovách konania.

5. V danom prípade odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

6. Právnym posúdením je nečinnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak súd síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záveroch vyvodil nesprávne právne závery.

7. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie, pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti, na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkového stavu vyvodil správne právne závery. Odvolací súd v tomto smere v podrobnostiach poukazuje na vecné správne právne závery súdu prvej inštancie a na ich doplnenie uvádza nasledovné:

8. Žalobca v odvolaní obhajoval úroky za poskytnutý úver s poukazom, že nie sú v rozpore s dobrými mravmi poukazujúc na maximálnu výšku odplaty za spotrebiteľské úvery. Odvolací súd sa stotožňuje s prvoinštančným súdom, že úroková sadzba úveru vo výške 17,70 % ročne je neprimerane vysoká, prevyšuje totiž úroky v bankách o viac ako 58 %.

9. Odvolací súd prisvedčuje konštatovaniu súdu prvej inštancie, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný.

10. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

11. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na

dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

12. V danom prípade sa súd prvej inštancie správne zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorú činí 17,70 % ročne a porovnával ju s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

13. Z obsahu spisu je zrejmé, že zmluva o splátkovom úvere bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzavretá dňa 17.2.2006. Konečná splatnosť úveru bola určená na 1.3.2011. Je teda nesporné, že v danom prípade išlo o spotrebiteľských úver poskytnutý domácnosti na obdobie nad 5 rokov. Podľa prehľadu priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk za rok 2006 zverejneného Národnou bankou Slovenska bola priemerná úroková miera v porovnateľných prípadoch (spotrebiteľský úver poskytnutý na obdobie nad 5 rokov) v rozhodnom období, t.j. február 2006, z nových úverov vo výške 10,36 % p.a. (zo stavu úverov spolu v období nad 5 rokov dokonca 7,45 %). V predmetnej veci dohodnutý úrok (17,70 %) z úveru presahoval úroky, za ktoré v tom čase (február 2006) poskytovali peňažné ústavy úvery a ktoré sa pohybovali ročne vo výške 10,36 %. V danom prípade zmluvný úrok predstavoval 17,70 % ročne, čo je rozdiel o 7,34 % vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami, preto sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že dohodnutý úrok z úveru spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy. (obdobne rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 7.5.2013, sp. zn. 6Co 138/2012)

14. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1,2 rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil.

15. Pokiaľ však ide o napadnutý výrok o trovách konania, dospel odvolací súd k záveru, že tento je dôvodné zrušiť. V preskúmavanom prípade je totiž z obsahu spisu zjavné, že žalobca sa svojou žalobou podanou dňa 11.12.2013 domáhal zaplatenia sumy 1 169,64 eur s príslušenstvom. Vzhľadom na to, že žalovaná uhradila po začatí konania žalobcovi sumu 1 080 eur, došlo z jeho strany k späťvzatiu žaloby v tejto časti. Napadnutým rozsudkom bolo konanie v časti 1 080 eur zastavené a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá.

16. So zreteľom na uvedené nemožno prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie o plnom úspechu žalovanej v konaní. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že v prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi (v režime § 146 ods. 2 O.s.p.) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí (§ 142 ods. 2 O.s.p.) celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 19/2010)

17. Vzhľadom na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s náhradou trov konania vo vzťahu k tej časti konania, v ktorej bolo konanie pre späťvzatie žaloby zastavené, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania a podľa § 391 ods. 1 mu vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

18. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť úspech žalovanej v konaní v kontexte s procesnou zodpovednosťou pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a zákonne rozhondúť.

19. V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 .

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .