Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Co-190-2016.pdf
PDF · 86.27 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/190/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/231/2012-68 zo dňa 22. mája 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom (v celom rozsahu) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu (majetkovú) škodu, ako aj nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Vychádzal z toho, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu základných atribútov zodpovednosti žalovaného; prioritne danosť nesprávneho úradného postupu. Poukázal na povinnosť exekučného súdu (vyplývajúcu aj z „európskeho“ práva) skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Dotknutý (tvrdený) exekučný titul pritom pre nedostatky v doručovaní nenadobudol vykonateľnosť. Okresný súd zdôraznil, že žalobca (v pozícii oprávneného) proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nepodal opravný prostriedok. Dodal, že postupom exekučného súdu nebola založená žiadna prekážka pre žalobcu domáhať sa plnenia (tvrdených) nárokov. 2. Okresný súd za zavádzajúce označil tiež tvrdenie žalobcu o „nečinnosti“ pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora viac ako 122 dní; o vydanie poverenia požiadal súdny exekútor dňa 24.3.2011 a exekučný súd o predmetnej žiadosti rozhodol 30.5.2011 (t.j. po 68-ich dňoch). S poukazom na nepreukázanie porušenia právnej povinnosti žalovaným okresný súd nezisťoval vznik škody ani kauzálny nexus; súčasne konštatoval však, že žalobca nepreukázal ani vznik a výšku tvrdenej škody, resp. nemajetkovej ujmy. 3. V súvislosti s návrhom žalobcu na prerušenie konania uviedol, že predmetné podanie bolo vykonané elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu, pričom nedošlo k jeho doplneniu v písomnej forme (eventuálne ústne do zápisnice), z ktorého titulu sa naň neprihliada. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že v spore úspešnému žalovanému právo na ich náhradu nepriznal, lebo trovy konania nevyčíslil.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na opätovné prejednanie. Namietal, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov protistrany, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Tvrdil, že okresný súd ignoroval predloženú žiadosť o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu; v dôsledku čoho vykonal pojednávanie, na ktorom v neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. Zároveň však odvolateľ prvoinštančnému súdu vytýkal, že nemohol rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. 5. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Osobitne zdôraznil, že pokiaľ žalovaný nereagoval na výzvu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobe, mal okresný súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Taktiež označil meritórne rozhodnutie za predčasné z dôvodu, že konajúci súd nevyčkal na právoplatnosť rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania; súčasne však uvádzal, že o takomto návrhu nebolo ani rozhodnuté. 6. Žalobca (opakovane) poukázal na svoje tvrdenia o tom, že konajúceho sudcu, bolo potrebné z rozhodovania vylúčiť. Vo vzťahu k vecnému posúdeniu uplatneného nároku odvolateľ vytýkal súdu prvého stupňa viacero omylov - napr. konštatovanie, že namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, hoci v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Za významné považoval nielen skúmanie okamihu, kedy exekučný súd o vydaní poverenia rozhodol, ale i momentu, kedy poverenie súdnemu exekútorovi doručil. 7. Podľa žalobcu okresný súd ignoroval všetky tvrdenia o vzniku škody z titulu celkových administratívnych výdajov. V tejto časti považoval jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nakoľko je skutkový základ danej veci jedinečný, je neakceptovateľné, keď súd svoje rozhodnutie odôvodní úplne rovnakými vetami ako v iných rozhodnutiach, v rámci ktorých vystupuje identický žalobca a žalovaný. Odvolateľ tiež nesúhlasil s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti zapríčinil dlžník - povinný. V spojitosti s uplatnenou nemajetkovou ujmou podľa odvolateľa okresný súd vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 8. V konaní žalobca hodlal prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil, predložiť dôkaz o výške majetkovej škody, okresný súd však dokazovanie neprípustne skrátil, pričom žalobcu nepoučil ani podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Zároveň ale tvrdil, že predmetný znalecký posudok predložil a okresný súd dotknutý dôkaz nevykonal.
9. Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný.
10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
11. Zásada kontradiktórnosti priamo pojmovo predvída procesnú aktivitu strán sporu. Ťažiskom realizácie procesných práv je práve pojednávanie, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný, avšak svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou - sa o ich bezprostredné naplnenie sám obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa žalobca zúčastnil vykonávania dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu sa vyjadriť.
12. Termín pojednávania v súdenej veci (na deň 22.5.2015) prvostupňový súd určil 11.5.2015 a právnemu zástupcovi žalobcu bolo predvolanie doručené dňa 13.5.2015. Dňa 14.5.2015 bol konajúcemu súdu doručený elektronickým podaním návrh navrhovateľa „na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho posúdenia porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a prejudiciálnej otázky“. Tvrdený dôvod odročenia - nerozhodnutie o (ne)vylúčení zákonnej sudkyne, resp. sudcov konajúceho okresného súdu - bol nepravdivý; žalobcovi predmetné rozhodnutie nadriadeného súdu (uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5NcC/54/2013 z 19.3.2013) bolo doručené 5.12.2013. Ustanovenie § 119 ods. 2 písm. c/ O.s.p. predvídalo riešenie opísanej procesnej situácie (nesúhlas súdu s uplatneným dôvodom požadovaného odročenia) oznámením účastníkovi (na jeho elektronickú adresu), ako súd posúdil návrh na odročenie pojednávania. Okresný súd uvedený postup dôsledne nevyužil, čo však v konkrétnostiach súdenej veci nepredstavuje vadu (§ 212 ods. 3 O.s.p., aktuálne § 380 ods. 2 CSP), ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Okresné súdy (minimálne v obvode Krajského súdu v Žiline) v absolútne drvivej väčšine prípadov neakceptujú všeobecné formulárové návrhy (čo v plnej miere platí i o obsahu dotknutého podania) žalobcu na odročenie pojednávaní.
13. Okresný súd správne vyhodnotil uplatnený dôvod odročenia ako nie dôležitý, čo zodpovedá nižšie rozoberaným záverom o neopodstatnenosti tvrdení odvolateľa o konaní „vylúčeného“ sudcu. Inými slovami, v prípade pojednávania bez prítomnosti strany/účastníka za podmienok predpokladaných zákonom nemôže dôjsť k odňatiu práva konať pred súdom (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 116/1993) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania. 14. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že právnemu zástupcovi žalobcu bolo už dňa 27.3.2014 doručené vyjadrenie žalovaného vo veci samej. Tým je vyvrátená zásadná odvolacia námietka žalobcu o tom, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany. Taktiež už v úvodnom štádiu prejednávania veci bol poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. (predmetnú písomnosť prevzal dňa 5.12.2013). Vzhľadom na to, že okresný súd nepovažoval za preukázanú základnú podmienku zodpovednosti žalovaného (nesprávny úradný postup) bolo neúčelné vykonávať akékoľvek dokazovanie týkajúce sa výšky škody, resp. nemajetkovej ujmy.
15. Bezpredmetnou je námietka odvolateľa o neprípustnom konaní vylúčeného sudcu. Zodpovedá totiž doterajšiemu priebehu konania a stavu veci, že zákonná sudkyňa (správne) postupovala v intenciách záväzného rozhodnutia nadriadeného súdu o jej nevylúčení. Odvolateľ ani v žiadosti o odročenie pojednávania a ani v posudzovanom odvolaní neuviedol žiadne iné/ďalšie okolnosti, ktoré by mali zakladať jej vylúčenie, než tie, ktoré už boli predmetom posúdenia nadriadeného súdu. 16. Nenáležitým je tiež tvrdenie odvolateľa o predčasnosti meritórneho rozhodnutia z dôvodu nevyčkania na právoplatnosť rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Žalobca dotknutý procesný návrh vykonal elektronickým podaním, avšak bez zaručeného elektronického podpisu a predmetné podanie v lehote predpokladanej § 42 ods. 1 O.s.p. nedoplnil. Nadväzne je vecne správnym záver okresného súdu o neprihliadaní na takéto podanie (bližšie napr. aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Ndc 6/2011 z 15.4.2011).
17. Vnútorne protirečivým je odvolanie v časti, v ktorej žalobca na jednej strane vytýka okresnému súdu vykonanie pojednávania, zároveň však tvrdí, že bolo neprípustné rozhodnúť bez jeho nariadenia. Neopodstatnenými sú tiež tvrdenia odvolateľa, že okresný súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania, resp. že z odôvodnenia nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané dokazovanie) založené v exekučnom spise. Zo zápisnice o súdnom pojednávaní je nepochybné, že dokazovanie bolo vykonané (aj) oboznámením obsahu exekučného spisu sp. zn. Okresného súdu Liptovský Mikuláš 3Er/308/2011, ktorý dôkaz výslovne (č.l. 2 z opaku - označením povinného a spisovej značky exekútora) požadoval navrhovateľ. Inú skutočnosť nie je možné vyvodiť ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (jeho str. 7, 8). 18. Právnej úprave nezodpovedajúcou je i požiadavka odvolateľa, že v prípade, ak sa žalovaný k žalobe nevyjadril, mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Bez ohľadu na to, že v súdenej veci sa žalovaný vyjadril, samotné nevyjadrenie sa nepochybne bez ďalšieho neznamená povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.
19. V rámci meritórneho posúdenia veci odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p., aktuálne § 380 ods. 1 CSP). Odvolateľ rezignoval na relevantnú reakciu na ktorýkoľvek z nosných dôvodov (t.j. predovšetkým na záver o nepreukázaní porušenia povinnosti žalovaným; o povinnosti exekučného súdu skúmať vykonateľnosť exekučného titulu; o nevykonateľnosti dotknutého rozhodcovského rozsudku), na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie. Dôsledky takéhoto postupu idú výlučne na ťarchu odvolateľa a musia nevyhnutne viesť k potvrdeniu meritórneho rozhodnutia.
20. Zároveň platí, že nie je prípustné konfrontovať prvoinštančný súd so závermi, ktoré v konaní nevyslovil. Z tohto pohľadu odvolacie námietky spočívajúce v tvrdení, že okresný súd pochybil „keď konštatoval, že namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané“, resp. „že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník“ nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami okresného súdu. Ide o zjavné pochybenia odvolateľa pri formulovaní odvolacích dôvodov. 21. Námietka žalobcu o potrebe skúmania momentu, kedy bolo poverenie súdnemu exekútorovi doručené, neobsahuje žiadne konkrétne tvrdenia o porušení povinností exekučného súdu. Predovšetkým však ide o novú skutočnosť, ktorá je neprípustným odvolacím dôvodom (§ 205a O.s.p.; aktuálne § 366 CSP).
22. Nenáležitým je napokon tvrdenie žalobcu o odôvodnení rozsudku formulárovým spôsobom. Práve ním predložené odvolanie je totiž svojou vyššie opísanou zmätočnosťou, ako aj odôvodneniu rozsudku nekorešpondujúcim obsahom ilustráciou nenáležitého šablónovitého podávania odvolaní. V protiklade s uvedeným, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako celok spĺňa všetky zákonného parametre. Okresný súd uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán, procesnú situáciu v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval aplikované právne normy a svoje závery primerane vysvetlil, pričom dostatočne objasnil, z akých úvah vychádzal.
23. Odvolacie dôvody žalobcu boli teda neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej (§ 380 ods. 2 CSP). Napadnutý rozsudok preto vo veci samej potvrdil. 24. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od meritórneho rozhodnutia závislý, výrok o trovách prvoinštančného konania. Nad bezprostredný rámec odvolania dodáva, že okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore.
25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalovaný voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.
26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.