Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/243/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcov: 1/ K. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXXX/XX, X., 2/ I. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. L. XXX, X., zastúpený splnomocneným zástupcom: U.. P. B., nar. X.X.XXXX, bytom ul. O. S. 7, I., 3/ U. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, D., právne zastúpený: JUDr. Róbert Fatura, advokát so sídlom Centrum 18/23, Považská Bystrica, IČO: 37 721 640, 4/ O. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, D., 5/ O. B., nar. XX.X.XXXX, bytom K. L. XXX, žalobcovia v rade 1/, 4/, 5/ právne zastúpení: JUDr. Ivan Pádej, advokát - AK s.r.o., so sídlom Krížna 336/2, Považská Bystrica, IČO: 36 863 041, proti žalovaným: 1/ O.. C. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/XX, Y., 2/ K. B., nar. X.X.XXXX, bytom K. L. XX, 3/ Z. spolok T., so sídlom X. M. Z., I. XXXX/XX, X., U.: XX XXX XXX, 4/ M. Z. X. a.s. so sídlom J. A. 6, Y., U.: XX XXX XXX, všetci právne zastúpení HADBÁBNA & spol, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, Žilina, IČO: 47 249 722, o určenie, že uznesenia č. 1 až 6 prijaté na Y. vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri M., ktoré sa konalo dňa X.X.XXXX o XX.XX hod. v zasadačke P. SR, š.p. Y., E. M.R. K. 1, Y., boli prijaté protiprávne a sú neplatné a o určenie, že zmluva o užívanie uznaného Z. revíru M. uzavretá medzi žalovanými v rade 1/, 2/ ako splnomocnenými zástupcami a zástupcami vlastníkov žalovaným v rade 3/ ako užívateľom poľovného revíru je neplatná, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcov v rade 1/ až 5/ z a m i e t a .

Súd žalovaným v rade 1/, 2/, 3, 4/ priznáva trovy konania a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa spočiatku žalobou domáhali, aby súd určil, že Zmluva o užívaní uznaného Z. revíru M. uzatvorená dňa 2.7.2013 v zmysle ust. § 13 ods. 1, písm. b/ a nasledujúcich § 14 zákona, uzatvorená medzi žalovanými v tom čase v rade 1/, 2/ O.. C. G., K. B. ako splnomocnencami vlastníkov poľovných pozemkov a žalovaným v rade 3/ Z. spolok T. ako užívateľom spoločného poľovného revíru, je neplatná. Neskôr po viacerých doplneniach sa domáhali žalobou, aby jednak súd určil, že uznesenia č. 1 až 6 prijaté na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri M., ktoré sa konalo dňa 1.7.2013 o 13.00 hod. v zasadačke Lesy SR, š.p. Žilina, Námestie M.R. Štefánika 1, Žilina, boli prijaté protiprávne a sú neplatné. Ďalej žiadali, aby súd určil, že zmluva o užívanie uznaného Poľovného revíru M. uzavretá dňa 2.7.2013 v zmysle § 13 ods. 1/, písm. b/ a nasl., § 14 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v znení neskorších zmien a doplnkov uzavretá medzi žalovanými v rade 1/, 2/ ako splnomocnenými zástupcami a zástupcami vlastníkov a žalovaným v rade 3/ ako užívateľom poľovného revíru, je neplatná. Svoju prvotnú žalobu žalobcova zdôvodnili tým, že zo strany žalovaných došlo k viacerým pochybeniam, keď bolo zvolané zhromaždenie na deň 1.7.2013. Zhromaždenie zvolal M. Z. X. a žalovaný v rade 1/ vyhlásili, že zastupujú viac ako 1/3-inu vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru M. X.. Podľa ich názoru je zrejmé, že M. Z. je vlastníkom poľovných pozemkov v uznanom poľovnom revíri v celkovej výmere 18,86 ha, u žalovaného v rade 2/ v čase podania žaloby

K. B. sa nedalo zistiť, ktorých vlastníkov poľovných pozemkov a akú výmeru zastupoval, len tvrdí, že zastupoval výmer 95,50 ha. Teda spolu zastupovali výmeru 114,36 ha. Žalovaní v rade 1/ a 2/ teda museli preukázať, že zastupujú vlastníkov na výmeru minimálne 876,6 ha. Tvrdili, že zastupujú vlastníkov v celkovej výmere 2.630 ha, čo však žiadnym spôsobom nepreukázali. Ďalej nesplnili druhú zákonnú podmienku na zvolanie zhromaždenia, keďže verejná vyhláška nebola zverejnená 5 pracovných dní pred zhromaždením, ktoré sa konalo dňa 1.7.2013. Poukázali, že všetkých vlastníkov poľovných pozemkov zvolali písomnou pozvánkou. Zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve účinný do 30.6.2013 neumožňoval zvolať zhromaždenie verejnou vyhláškou, a preto verejnú vyhlášku zverejnenú v dotknutých obciach dňa 26.6.2013, ktorou zvolávatelia zvoli zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, nie je možné považovať za verejnú vyhlášku. Pozvánka na zhromaždenie nebola doručená všetkým osobám, ktoré vlastnia dotknuté poľovné pozemky a títo sa o konanom zhromaždení mohli dozvedieť len z obsahu vyvesenej verejnej vyhlášky na úradných tabuliach. Takisto namietali listinu zúčastnených sa vlastníkov alebo ich splnomocnených zástupcov, ktorá je súčasťou notárskej zápisnice, pretože táto je vyhotovená v rozpore so zákonom o poľovníctve, pretože vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k výmere poľovného revíru. Taktiež nie je známe, prečo medzi účastníkmi zhromaždenia boli uvedené právnické osoby, ktoré nie sú vlastníkmi poľovných pozemkov. Ako príklad uviedli osobu K. L., ktorý zastupoval na zhromaždení Cenzuálne spolumajiteľstvo X., pozemkové spoločenstvo vo výmere 318,4 ha, pričom z evidencie kat. nehnuteľností je zrejmé, že Cenzuálne spolumajiteľstvo X., ako právnická osoba nie je vlastníkom poľovných pozemkov. Ďalej v listine prítomných nie sú uvedené mená a priezviská neznámych vlastníkov, výmera ich pozemkov a ich percentuálny podiel z celkovej výmery Poľovníckeho revíru M., ktorý na zhromaždení zastupoval Slovenský pozemkový fond. Následne potom boli prijaté uznesenia, i keď to bolo v rozpore so zákonom, keďže o týchto nerozhodla nadpolovičná väčšina vlastníkov týchto pozemkov.

Napokon žiadali, aby súd zmluvu uzavretú medzi splnomocnencami vlastníkov poľovných pozemkov a užívateľom spoločného poľovného revíru bola vyhlásená za neplatnú. Svojím návrhom následne v priebehu konania ešte žiadali, aby súd určil, že uznesenia prijaté na zhromaždení vlastníkov pozemkov boli vyhlásené za neplatné. Svoju žalobu opreli o to, že príprava a zvolanie zhromaždenia vlastníkov bolo vykonané za účinnosti zákona 274/2009 Z. z. o poľovníctve, ktorý bol platný a účinný do 30.6.2013. Samotné zhromaždenie vlastníkov pozemkov patriacich do Poľovného revíru M. bolo uskutočnené dňa 1.7.2013 v Žiline, pričom od tohto dátumu platila jeho novelizácia, ktorá podstatne zmenila ustanovenie § 5 cit. zák. - zhromaždenie vlastníkov pozemkov patriacich do poľovného revíru, nakoľko sa podstatne zmenili podmienky na jeho zvolanie, priebeh a ostatné hmotnoprávne náležitosti pri prijímaní uznesení na tomto zhromaždení. Je zrejmé, že z takto vykonaného zhromaždenia je zjavné, právne neisté a právne spochybniteľné, či toto zhromaždenie vlastníkov pozemkov patriacich do poľovného revíru bolo vykonané v súlade so zákonom a na ňom prijaté uznesenia zakladajú pre všetkých vlastníkov pozemkov regulárny a zákonný právny stav. Žalobcovia ako dotknutí vlastníci pokladajú súčasný právny stav za absolútne neistý z dôvodov za akých bolo zhromaždenie vykonané, ako aj z dôvodu toho, ktorý právny predpis je potrebné na zákonnosť jeho priebehu použiť a vyhodnotiť, či prijaté uznesenia a ďalší právny vzťah je v súlade s platným predpisom. Je to procesný postup ako aj rozhodnutie o tom, či je založený právny vzťah zákonný alebo je protiprávny, je možné vyriešiť len rozhodnutím súdu o podanej žalobe. Takto zdôvodnili svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uznesení, resp. neplatnosti samotnej zmluvy o užívaní.

2. Samotní žalovaní sa k návrhu písomne vyjadrili tak, že žiadali žalobu zamietnuť. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru M. X., ktoré sa uskutočnilo dňa 1.7.2013 bolo zvolané a konalo sa v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Rovnako bola v súlade so zákonom a uzneseniami prijatými na zhromaždení vlastníkov 2.7.2013 uzavretá zmluva o užívaní Z. revíru M. X.. K problematike zvolávania zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov sa vyjadrovali tak, že do 30.6.2013 platil zákon 247/2009 Z. z. o poľovníctve. V nadväznosti na § 5 ods. 3 vyššie cit. zákona, zhromaždenie zvoláva najmenej 1/3 vlastníkov poľovných pozemkov, počítaná podľa výmery pozemkov navrhovanej na začlenenie do poľovného revíru. Žalovaní, ako vlastníci a splnomocnení zástupcovia viac ako 1/3 vlastníkov zvolali písomnými pozvánkami, ako aj verejnou vyhláškou zhromaždenie na

deň 1.7.2013. Poukázali na to, že zákon o poľovníctve v znení zák. č. 72/2012 Z. z. neustanovoval akým spôsobom, v akej lehote vopred má byť zhromaždenie zvolané. Podmienka zvolať zhromaždenie písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou najmenej 5 pracovných dní vopred bola do zákona o poľovníctve doplnená až zákonom č. 115/2013 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2013. Napokon dôvodili, že samotní žalobcovia v rade 3/, 4/ a 5/ sa zhromaždenia zúčastnili. Na svojich právach teda neboli nijakým spôsobom dotknutí.

Podľa programu Elpos, do ktorého boli vložené údaje o hraniciach Poľovného revíru M. X., má tento revír výmeru 2596,72 ha. Výmera všetkých prítomných alebo zastúpených vlastníkov predstavovala 1714,547 ha, čo predstavuje 66,029 % z celkovej výmery pozemkov patriacich do poľovného revíru M. X.. Zhromaždenie bolo teda riadne uznášaniaschopné. Tiež dôvodili, čo sa týka samotnej zmluvy, ktorá nadobudla platnosť podpisu 2.7.2013 o užívaní Poľovného revíru M., táto bola uzavretá platne, nakoľko obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Zmluvu uzavreli subjekty na to spôsobilé, ktorých oprávnenie uzavrieť zmluvu vyplývala od rozhodnutia vlastníkov poľovných pozemkov. Záverom uviedli, že žalobcovia nie sú oprávnení domáhať sa žalobou na súde neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru, resp. neplatnosti uznesení, nemôžu mať na veci ani naliehavý právny záujem, nakoľko ich práva neboli účasťou a hlasovaním na zhromaždení vlastníkov nijako dotknuté. Žalobcovia nemohli ovplyvniť proces prijímania uznesení zhromaždenia, nakoľko sami nevlastnili takú výmeru poľovných pozemkov, aby mohli svojimi hlasmi ovplyvniť hlasovanie zhromažďovania v otázkach, ktoré boli predmetom programu zhromaždenia.

3. Súd v tejto veci vykonal rozsiahle dokazovanie. Vypočul samotné sporové strany, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami právnych zástupcov sporových strán, zmluvou o užívaní poľovného revíru zo dňa 2.7.2013, výpisom z LV, verejnou vyhláškou na zvolanie zhromaždenia, notárskou zápisnicou, listinou prítomných vlastníkov poľovných revírov na zhromaždení, rozhodnutím Obvodného lesného úradu Žilina, katastrálnou mapou Malej Čiernej, Veľkej Čiernej, správou Okresného úradu Žiline, grafickou identifikáciou parciel, vypočul svedkov a to X. M., K. A. a zistil nasledovné.

4. Ako to vyplýva z poslednej zmeny žaloby, títo sa domáhali jednak neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru uzavretej dňa 2.7.2013 a jednak určenia neplatnosti uznesení č. 1-6 prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Žalobu, ktorú podali žalobcovia je žalobou určovacou. Žalobou sa možno domáhať, aby sa rozhodlo najmä: a/ o splnení povinnosti, b/ o nároku na vysporiadanie práva povinnosti strán, ak určitý spôsob už z vyporiadaného vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu alebo po d/ určení právnej skutočnosti, ako to vyplýva z osobitného predpisu.

Navyše v tomto konkrétnom prípade súd musel vychádzať jednak zo zákona o poľovníctve č. 274/2009 Z. z. v znení zák. č. 72/2012 Z. z. a tiež zo zák. o poľovníctve, ktorý nadobudol účinnosť od 1.7.2013 č. 115/2013 Z. z.. Zákon o poľovníctve do platnosti novely neobsahoval požiadavku a podmienku, spôsob zvolávania samotného zhromaždenia. Až zákon platný od 1.7.2013 v ustanovení § 5 ods. 3 ustanovil, že zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia.

5. Podľa § 5 ods. 4 zák. č. 274/2009 Z. z., zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Toto je nová úprava zvolávania zhromaždenia a hlasovania, ktorá platí od 1.7.2013, kedy došlo k novele zákona o poľovníctve č. 72/2012, resp. zákona č. 115/2013 Z.z. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že zákon o poľovníctve neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by upravovali otázku prechodu právnej úpravy v súvislosti so zvolávaním a konaním zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov.

Intertemporálne ustanovenia normatívneho právneho aktu sú súčasťou jeho záverečných, spoločných ustanovení. Obsahom prechodných ustanovení je intertemporalita, čiže režim prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva. V čase pôsobenia prechodných ustanovení sa v stanovenom rozsahu dočasne použijú skoršie právne normy, ktorých platnosť a účinnosť zanikla a naopak dočasne sa nepoužijú neskoršie normy, ktorých platnosť a účinnosť vznikla.

V § 80 a/ zákona o poľovníctve, ktorý špecifikuje prechodné ustanovenia k zmenám v úprave od 1.7.2013 nie sú uvedené prechodné ustanovenia týkajúce sa otázky právneho režimu zhromažďovania konaného po účinnosti novely 1.7.2013, avšak zvolaného ešte za účinnosti predchádzajúcej úpravy.

6. V tomto smere súd uvádza: Pokým spätná účinnosť predmetného zákona, resp. jeho ustanovení v tomto smere výslovne upravená nebola prechodnými ustanovenia a vychádzajúc z princípu všeobecného zákazu spätného pôsobenia právnych predpisov v právnom poriadku je zrejmé, že zvolávatelia postupovali správne, keď na zhromaždení konanom dňa 1.7.2013 postupovali v zmysle ustanovení zákona o poľovníctve účinného od 1.7.2013. Zvolávatelia nemohli postupovať podľa starého znenia zákona, keďže už nebolo účinné. Súd vychádza z toho, že zákon o poľovníctve má vzťah ku zvolávaniu a konaniu zhromaždenia upraveného v § 5 procesný charakter, pričom v zmysle právnej teórie procesná norma sa aplikuje dňom svojej účinnosti aj na prebiehajúce veci začaté podľa starej úpravy.

V tomto súd musel dať za pravdu žalovaným, že zvolávatelia nepochybili, keď zvolanie zhromaždenia uskutočnili za podmienok daných právnou úpravou účinnou do 30.6.2013 a zhromaždenie viedli už v zmysle ustanovení účinných od 1.7.2013. Oba úkony sa realizovali podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase vykonávania týchto právnych úkonov.

7. Čo sa týka právnej úpravy platnej do 30.6.2013, táto právna úprava neustanovovala spôsob zvolania zhromaždenia, zvolávatelia zhromaždenie zvolali písomnými pozvánkami a tiež prostredníctvom verejných vyhlášok zverejnených v obciach v kat. územiach, v ktorých sa rozprestiera Z. revír M., teda tak, aby bola zabezpečená čo možno najväčšia informovanosť vlastníkov poľovných pozemkov o konaní zhromaždenia ako aj ich následná účasť na zhromaždení. Vzhľadom na vyššie uvedené sa potom argumentácia žalobcov, že pozvánky na zhromaždenie neboli doručované, resp. zverejnené najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia, sa javí ako účelová. Znova to súd opakuje, stará úprava neustanovovala spôsob zvolávania zhromaždenia. Spôsob zvolania zhromaždenia ustanovoval až nový predpis s účinnosťou od 1.7.2013 č. 115/2013 Z.z. V tomto smere nemôže obstáť ani argumentácia žalobcov, že zhromaždenie sa malo 1.7.2013 riadiť podľa ustanovení právnej úpravy účinnej v čase zvolania zhromaždenia. Už aj vzhľadom na vyššie uvedené tieto tvrdenia nemajú oporu v žiadnom právnom predpise ani v právnej teórii. V tomto smere teda v žiadnom prípade nemohli žalobcovia preukázať naliehavý právny záujem, ktorý mal spočívať v tom, že nie je právne isté a spochybniteľné, podľa akého právneho predpisu bolo zhromaždenie zvolané a podľa akého sa následne zhromaždenie konalo.

8. Ďalej svoj naliehavý právny záujem žalobcovia opierali o to, že ich práva na zhromaždení boli porušené, a to ich neúčasťou a hlasovaním na zhromaždení. Ich postavenie bolo teda právne neisté. V tomto smere súd uvádza, že žalobcovia nemohli ovplyvniť proces prijímania uznesení zhromaždenia, nakoľko sami nevlastnili takú výmeru poľovných pozemkov, aby mohli svojimi hlasmi ovplyvniť hlasovanie zhromaždenia o otázkach, ktoré boli predmetom programu zhromaždenia. Znova súd opakuje, že zhromaždenie už prebiehalo za účinnosti novej úpravy zákona o poľovníctve, čo už súd vyššie citoval.

9. Ďalší dôvod, ktorý podľa žalobcu v rade 4/ odôvodňuje naliehavý právny záujem žalobcov na určovacej žalobe mala byť skutočnosť, že dňa 22.12.2015 sa uskutočnilo nové zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, na ktorom bola schválená nová zmluva o užívaní Poľovného revíru M.. Táto zmluva bola daná na registráciu príslušnému správnemu orgánu dňa 4.1.2016. Podľa žalobcu v rade 4/ sa vzhľadom na existenciu zmluvy, ktorá je predmetom sporu, vytvára stav právnej neistoty, ktorý je potrebné vyriešiť cestou súdneho rozhodnutia.

10. Ako to už súd uvádzal, naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný

vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť. Určovacia žaloba má len preventívny charakter a miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu, ak k odpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Naliehavosť právneho záujmu musí preukázať žalobca a musí existovať nielen v čase začatia konania, ale aj v čase vyhlásenia rozsudku. Už len samotná skutočnosť, že sa konalo ďalšie zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v spomínaný deň 22.12.2015 preukazuje to, že eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu týkajúci sa domnelej neplatnosti predchádzajúcej zmluvy o užívaní poľovného revíru je možné odstrániť inak ako súdnou žalobou, a to uskutočnením nového zhromaždenia. Napokon I. G., O. U., O. M. sa zúčastnili samotného zhromaždenia až na O. M., ktorého odmietali vpustiť na zasadnutie z toho dôvodu, že O. M. nebol oprávnená osoba zúčastniť sa tohto zhromaždenia /nedoloženie listín o vlastníctve/.

11. Čo sa týka argumentácie žalobcov ohľadne naliehavého právneho záujmu, že tento vyplýva z osobitného predpisu a tento nie je potrebné dokazovať súd uvádza: Treba poukázať na § 17 zákona o poľovníctve, na ktorý odkazuje protistrana, teda, že zmluva zaniká rozhodnutím súdu. Už aj v čase platnosti O.s.p. č. 99/1963 Zb., kde bol upravený naliehavý právny záujem v ust. § 80 písm. c/ bol odkaz priamo v tomto zákone o poľovníctve daný. Súd je však toho názoru, že tento odkaz neznamená, že je tam automaticky preukázaný naliehavý právny záujem, ale to len preukazuje, že zmluva o užívaní poľovného revíru môže zaniknúť rôznymi spôsobmi a jedným z týchto spôsobov je aj zánik na základe súdneho rozhodnutia v konaní o určenie vlastníckeho práva, ale rozhodne súd nemôže súhlasiť s tým, že odkaz v tomto zákone o poľovníctve vzťahujúci sa na ustanovenie či už predchádzajúceho O.s.p. alebo aktuálneho preukazuje automaticky naliehavý právny záujem a netreba ho preukazovať. Naliehavý právny záujem sa musí vždy preukazovať a odkaz nachádzajúci sa v § 17 len znamená, že jeden zo spôsobov ako môže zmluva zaniknúť je ten, že súd rozhodne o jej neplatnosti v rámci určovacieho konania. Znova súd uvádza, že naliehavosť právneho záujmu musí byť v čase podania žaloby, ale aj počas celého konania a aj v čase rozhodnutia súdu. Súd si nevie prestaviť, aký naliehavý právny záujem majú žalobcovia, keď v roku 2015 v decembri zvolali nové zhromaždenie, čo už je vyššie popísané, na ktorom mala byť vypovedaná pôvodná zmluva a mala byť uzatvorená nová zmluva. Už z tohto postupu žalobcov je zrejmé, že stav, ktorý bol privodení zhromaždením, resp. podpísaním zmluvy o užívaní poľovného revíru, je možno odstrániť aj iným spôsobom tak, ako sa to pokúšali žalobcovia v decembri roku 2015. Samozrejme, pokým budú mať väčšinu hlasov a väčšinu výmery, aby mohli získať, resp. prenajať poľovný revír niekomu iného.

12. Celé konanie sa prakticky sústreďovalo, či zhromaždenie bolo zvolané podľa platných právnych predpisov, či zhromaždenie bolo riadne zvolané, ako sa na ňom hlasovalo, či bola zabezpečená nadpolovičná väčšina výmery pri hlasovaní, kto sa zúčastnil zhromaždenia, kto sa nezúčastnil zhromaždenia. Už na začiatku pojednávania súd upozorňoval, že žalobcovia dostatočne nezdôvodnili naliehavosť svojho právneho záujmu. Aký právny záujem existoval, keď samotný žalobcovia zvolali nové zhromaždenie, kde sa snažili domôcť nápravy ohľadne prijatých uznesení.

Žalobcovia sa to snažili v priebehu konania napraviť, právny zástupca žalobcov 1/, 2/ a 5/ to riešil tým spôsobom, že v písomnom vyjadrení, ktoré zaslal súdu ( č.l. 301), uviedol úpravu žalobného petitu, z ktorého je zrejmé, že pravdepodobne nepochopil snahu súdu, ktorý najmenej dva krát vyzýval žalobcov na zdôvodnenie naliehavého právneho záujmu. Popísal to, ako slohovú úlohu, ktorú mu zadal súd. Znova súd uvádza, že žalobný návrh musel zamietnuť z dôvodu, že chýba preukázanie naliehavosti právneho záujmu žalobcami. Žalobcovia ešte tesne pred vynesením rozsudku žiadali, aby súd vykonal ďalšie dokazovania, a to oboznámením sa so stanovami a zakladacími listinami pozemkových spoločenstiev zaregistrovaných ako Cenzuálne spolumajiteľstvo X., spoločenstvo komposesorát A. Čierna, Pozemkové spoločenstvo Pasienky Malá Čierna atď. Súd nemohol akceptovať takéto doplnenie dokazovania, pretože by tým nezískal podstatné informácie alebo dôkazy, ktoré by ovplyvnili rozhodnutie v tejto veci.. Znova by sa len konanie zbytočne predlžovalo.

13. Súd na záver uvádza : Žalobcovia nepreukázali naliehavosť právneho záujmu na určení, že zmluva o o užívaní poľovného revíru je neplatná. Tak isto nepreukázali, že uznesenia č.1 až 6

prijaté na zhromaždení vlastníkov sú neplatné.

14. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Je nepochybné, že v tomto konaní boli úspešní žalovaní, Týmto preto priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenie v plnom rozsahu , t.j. 100%.

17. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.