Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/30/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1. G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. 464, 2. K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XXX, o zaplatenie 9.543,03 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 7C/143/2015-39 zo dňa 30.11.2015 takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

II. Žalovaní v 1.a 2.rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % .

odôvodnenie:

Predmet konania

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia sumy 9.543,03 Eur s 6,69 % p.a. úrokom z úveru zo sumy 8.923,05 Eur od 01.03.2015 do zaplatenia a s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 9.487,01 Eur od 01.03.2015 do zaplatenia a trov konania.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd“) rozhodol tak, že:

„Odporcovia v 1., 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 8.923,05 Eur, úrok z úveru vo výške 399,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.924,40 Eur od 10.02.2015 do 12.02.2015, a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.923,05 Eur od 13.02.2015 do zaplatenia, ako aj uhradiť trovy konania vo výške 492,35 Eur s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamieta“.

3. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o stavebnom sporení č. 2905165001 dňa 02.05.2013 v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným I. a II. Rade Medziúver č. 2905165082 vo výške 10.000,- Eur, ktorí sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 3,69 % p. a. s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 30,75 Eur počas prvých 12 mesiacov, po uplynutí 12 mesiacov úroky medziúveru 6,69 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 55,75 Eur a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na

účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 15,85 Eur. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 19.01.2015 boli vyzvaní na doplatenie omeškaných splátok, pričom v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, bude žalobca oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. 09.02.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom.

4. Prijal právny názor, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ale ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu.

5. Nemal pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu) predstavujú spravidla úroky. Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

6. Žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 11.12.2014, teda týmto dňom sa stal splatný celý úver, a súd preto dospel k záveru, že mu vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 11.12.2014, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Poukázal na obdobné názory súdov (Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 07.05.2014. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012).

7. Súd nepriznal nárok na úrok z úveru vo výške 6,69 % ročne zo sumy 8.923,05 Eur od 01.03.2015 do zaplatenia a v tejto časti návrh zamietol.

8. Pokiaľ ide o poplatky za vedenie úverového účtu splatné dňa 02.05.2013 v sume 29,- Eur, súd predmetné dojednania o poplatku za vedenie úverového účtu podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaní boli povinní platiť veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte.

9. Súd navrhovateľovi nepriznal nárok na poplatky za upomienky spolu v sume 135,- Eur a to za 6 upomienok po 15,- Eur zo dňa 31.12.2013, 31.03.2014, 31.07.2014, 31.01.2014, 30.04.2014 a 31.08.2014 a poplatky za predžalobné upomienky zo dňa 31.05.2014 a 30.09.2014 a poplatok za individuálne riešenia omeškania splátok zo dňa 07.11.2014 taktiež po 15 eur. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa.

10. Sadzba úroku z omeškania priznal v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., ku dňu 10.02.2015.

11. Aplikoval ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 53 ods. 1, 2, 3, § 517 Občianskeho zákonníka.

12. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. žalobca požadoval istinu 9.543,03 Eur a súd so žalovanej sumy mu priznal sumu 8.923,05 Eur. Úspech tak predstavoval 93 % a úspech žalovaných bol vo výške 7 %. Po odpočítaní úspechu žalovaných od úspechu žalobcu je jeho má nárok na náhradu trov konania vo výške 86 %. Priznal mu nárok na náhradu za súdny poplatok v sumu 492,35 Eur na náhradu zaviazal žalovaných.

Obsah odvolania

13. Proti tomuto rozsudku vo výroku II. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd v napadnutom výroku zmenil rozsudok súdu a vyhovel jeho návrhu v celom rozsahu. Namietal, že súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka namiesto toho, aby aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka. V súlade s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Výlučná aplikácia je neprípustná. Nesprávne právne vec tak súd posúdil v rozpore s ustanovením § 261 ods. 6 písm.d/ OBZ. Namietal tak v dôsledku toho nesprávne posúdenie jeho nároku na úrok z úveru po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Názor súdu, že mu nepatrí úrok z úveru aj po splatnosti úveru nemá opodstatnenie v žiadnom ustanovení zákona. Prináleží mu nárok od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie. Splatnosťou nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len podmienky, za ktorých má dlžník vrátiť a svoju povinnosť splniť. Namietal nesprávny názor súdu vo vzťahu k nepriznaným úrokom z omeškania z úroku z úveru. Súd mu priznal len z istiny úrok z omeškania nie však z úrokov z úveru. Nesprávne posúdil aj mieru jeho úspechu a neúspechu žalovaných a nesprávne tak určil výšku priznaných trov konania.

Hodnotenie odvolacieho súdu

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok vo výroku II. a III. , ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

16. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu ............. Len na zdôvodnenie správnosti a k odvolacím dôvodom uvádza, že súd správne zamietol žalobu v časti o úroky z úveru za obdobie po zosplatnení úveru s odôvodnením, že tieto patria len do konečnej splatnosti úveru a po tomto dátume patria len úroky z omeškania. Aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky a teda či popri úroku z omeškania a iných sankciách tieto patria už zaoberala. Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 4Obo/143/98 uviedol, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Existuje však aj odlišný názor, podľa ktorého dispozitívna norma neobsahuje dobu na poskytnutie finančných prostriedkov a kým úroky z omeškania sú sankciou, tak úroky sú odmenou za užívanie peňazí a preto ich treba platiť až do ich vrátenia (napr. NS ČR z 27.06.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005).

17. Zásadný posun v uvedenej otázke však predstavuje v spotrebiteľských právnych veciach judikatúra Súdneho dvora Európskej únie. Výkladom smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem zákona v neprospech spotrebiteľa (napr. C-416/11, AZI), čl. 3 ods. 1 uvedenej smernice sa má vykladať tak, že pojem „značná nerovnováha“ (poškodiť spotrebiteľa) treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie, než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve; a na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe napriek požiadavke dôvery treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní. Bez pochýb je to, že za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov, t.j. úverové obdobie. Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu, teda do splatnosti podľa jeho predstáv poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od

počiatku sú v záujme dodávateľa úroky na dohodnutú dobu, a to až do splatnosti úveru. Rovnako so zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet však zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti. Ak úrok nie je splatný do splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie a to či už zákonné napr. úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. dohodnutú zmluvnú pokutu).

18. Je nepochybné, že prípadná dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškania a ďalších sankciách indikuje neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutná otázka vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úrokoch z omeškania a prípadných ďalších sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania či iných sankciách, je v neprospech žalovanej. Zákon totiž umožňuje po splatnosti priznať úroky z omeškania v zmysle § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

19. Odvolací súd uvádza, že predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Kým dohodnutý úrok predstavuje cenu za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. Inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše došlo by k hrubej nadváhe veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky, a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej nečinnosti. Takáto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a nemôže požívať právnu ochranu.

20. Odvolací súd preto má za to, že prípadná dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania platiť ďalšie sankcie aj po splatnosti pohľadávky a to aj úroky za poskytnutie úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, a tým zhoršuje postavenie spotrebiteľa oproti zákonnej úprave, ktorá chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu vo vzťahu k výške úveru. Je preto viac než nepravdepodobné, aby si spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý by zaobchádzal so spotrebiteľom čestne a rovnocenne.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu niet preto kogentnej úpravy, podľa ktorej by bolo možné priznať úroky dohodnuté popri úrokoch z omeškania. Dohodnuté úroky za úver zákon reguluje bez časovej úpravy a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je v neprospech spotrebiteľa a tiež vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu , že žalobcovi nepatrí nárok na dohodnutý úrok zo zmluvy po zosplatnení úveru.

22. Ak odvolateľ poukazuje na ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 261, § 263, § 497 a ďalšie Obchodného zákonníka) odvolací súd uvádza, že žalobcovi patria úroky za úver od jeho poskytnutia. Aj keď je potrebné súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že úroky sú cenou a že ich nemožno zamieňať za úroky z omeškania, je však treba dôsledne rozlišovať ich skutočný význam. Avšak ako vyššie je uvedené, a po poskytnutí náležitej ochrany žalovaným ako spotrebiteľom odvolací súd jednoznačne má za to, že po zosplatnení žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za úver. V prejednávanom prípade súd poskytol žalovaným ako spotrebiteľom náležitú súdnu ochranu v zmysle cieľa naplniť smernicu o nekalých zmluvných podmienkach. Je potrebné ešte zdôrazniť, že rozhodnutie o predčasnom zosplatnení je na strane dodávateľa rovnako ako aj povaha formulárových zmlúv a tvorba zmluvných podmienok,

ktoré pripravoval žalobca a to aj vrátane primeraného sankčného mechanizmu za prípadné neplnenie povinnosti vrátiť úver.

23. Vo vzťahu k námietke odvolateľa o nepriznaní úroku z omeškania z úroku u úveru po jeho zosplatnení je nutné zdôrazniť, že úroky z omeškania prináležia pri každej neskoro zaplatenej cene a preto prináležia aj z úrokov za úver ale len do zosplatnenia úveru. Po zosplatnení úveru prináleží žalobcovi právo na úrok z omeškania z celej zosplatnenej sumy ktorá predstavuje istinu a ktorá bola žalobcovi priznaný.

24. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu stupňa v napadnutom zamietavom výrok a správnom výroku o trovách konania korešpondujúcom úspech žalobcu vo výške 86 % ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1, 262, ods. 1 C.s.p. tak, že vyslovil, že žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože boli v odvolacom konaní plne úspešní.

26. Dovolaciu otázku položenú odvolateľom ktorý ju považuje za právne významnú súd odvolací nepreskúmaval s poukazom na ustanovenie § 419 a nasl. C.s.p.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).