Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/527/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne J. I., T.. XX.XX.XXXX, H. D. I., V. Y. Č.. XX, zastúpenej Bc. Dr. Vasilom Hunderom, bytom v Michalovciach, Školská č. 3, proti žalovanej V. K., T.. XX.XX.XXXX, H. D. Y.Š., Ž. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Pollova č. 32, o zaplatenie 2.983,28 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 22.06.2015 č.k. 17C/132/2013-176 v spojení s opravným uznesením zo dňa 22.06.2015 č.k. 17C/132/2013-184 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 1.028,70 eur s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 01.12.2010 do zaplatenia.

Z r u š u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o trovách prvoištančného konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej iba „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 22.06.2015 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.028,70 eur s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 01.12.2010 do zaplatenia na jej účet do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval o zmenenom žalobnom návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 2.983,28 eur s príslušenstvom, na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktoré žalovaná užívala ako nájomkyňa. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzavretá nájomná zmluva na nebytový priestor nachádzajúci sa v I. T. N. O. Č.. X, na základe ktorej mala žalovaná platiť žalobkyni nájom a úhrady za služby spojené s užívaním predmetu nájmu. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú od 01.06.2009 do 01.06.2014. Nájomný vzťah ukončila žalovaná ku dňu 30.11.2009, čo žiaden z účastníkov nespochybňoval. Žalobkyňa si uplatnila pohľadávku na nájomnom v sume 1.283,28 eur a zmluvnú pokutu v sume 1.700,- eur. Súd prvej inštancie uviedol, že za obdobie od 01.06.2009 do 30.11.2009 mala žalovaná zaplatiť nájomné podľa zmluvy v sume 3.385,80 eur (za každý mesiac po 564,30 eur). Žalovaná uhradila titulom nájomného celkovo sumu 2.700,- eur. Súd prvej inštancie pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania vychádzal z obsahu zmluvy o nájme nebytových priestorov, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli na splatnosti nájomného v pravidelných mesačných splátkach, splatných vopred vždy k 15. pracovnému dňu predchádzajúceho mesiaca. Súd prvej inštancie uviedol, že nájomné za mesiace jún až september 2009 je premlčané, toto však bolo uhradené jednotlivými splátkami zo strany žalovanej v celkovej sume 2.700,- eur. Preto

nedoplatok, ktorý je žalovaná povinná zaplatiť je 685,80 eur. Súd prvej inštancie nepriznal žalobkyni zálohové platby za služby spojené s užívaním nebytových priestorov, pretože žalobkyňa nepredložila vyúčtovanie za sporné obdobie a nepreukázala skutočne vynaložené náklady za odber elektrickej energie , vody či tepla, preto nebolo zrejmé, či v období užívania priestorov žalovanou vznikol nedoplatok alebo preplatok za spotrebované média a či zálohová platba 99,58 eur za služby bola primeraná. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 1.700,- eur, táto bola dohodnutá podľa čl. VIII Zmluvy o nájme vo výške 16,60 eur za každý aj začatý deň omeškania. Žalobkyňa presne nešpecifikovala, za aké obdobie si zmluvnú pokutu uplatňuje. Žalovaná porušila zmluvnú povinnosť zotrvať v nájomnom vzťahu do 01.06.2014, avšak v dohode o zmluvnej pokute nebola náhrada za takéto porušenie dohodnutá. Žalovaná bola povinná zaplatiť zmluvnú pokutu len v prípade neplnenia povinností riadne a včas uhrádzať nájomne a platby za služby. Súd prvej inštancie považoval uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 1.700,- eur za neprimerane vysokú, preto ju znížil na polovicu priznanej sumy nezaplatenej istiny, teda 342,90 eur, ktorú považoval za primeranú. Preto zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžného nájomného 685,80 eur a zmluvnej pokuty v sume 342,90 eur. Výrok o príslušenstve pohľadávky odôvodnil podľa § 517 ods. 1, 2 a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení uviedol, že počas písomného vyhotovenia rozsudku bolo zistené, že pri vyhlásení rozsudku v dôsledku chyby v počítaní súd určil nesprávny pomer úspechu, resp. neúspechu žalobkyne voči žalovanej, čo malo za následok vyhlásenie nesprávneho znenia výroku v časti, v ktorej súd zaviazal žalovanú na zaplatenie trov konania žalobkyne titulom zaplateného poplatku za návrh. Súd v konečnom dôsledku zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 1.028,70 eur s príslušenstvom, pričom po zmene žaloby žalobkyňa žiadala zaplatenie sumy 2.983,28 eur, z čoho je zrejmé, že čiastočný úspech žalobkyne predstavoval 34,50 % a čiastočný úspech žalovanej 65,5 %. Keďže úspech žalovanej prevýšil úspech žalobkyne, nemohol súd priznať žalobkyni pomernú náhradu trov konania.

4. Súd prvej inštancie zároveň vydal opravné uznesenie, ktorým opravil výrok rozsudku Okresného súdu Košice II z 22.06.2015 tak, že výrok (o trovách konania) správne znie, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Opravné uznesenie odôvodnil podobne ako výrok o trovách konania v písomnom vyhotovení rozsudku tým, že počas písomného vyhotovovania rozsudku bolo zistené, že pri vyhlásení rozsudku v dôsledku chyby v počítaní bol nesprávne určený pomer úspechu, resp. neúspechu, čo malo za následok vyhlásenie nesprávneho znenia výroku rozsudku o trovách konania.

5. Proti opravnému uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namieta, že opravený výrok je v rozpore so zákonom, pretože pri verejnom vyhlásení rozsudku bolo „zadefinované“ aj zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Preto navrhuje zrušiť uznesenie s tým, že žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok za návrh žalobkyni.

6. Proti rozsudku podala odvolanie aj žalovaná, a to proti vyhovujúcemu výroku a proti výroku o trovách konania. V odvolaní uvádza, že uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p. a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zrušil v celom napadnutom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie.

7. V dôvodoch odvolania uvádza, že záhlavie napadnutého rozsudku predstavuje súbor absurdností a nepresnosti a je vyhotovené a vydané v rozpore so zákonom. Poukazuje na označenie procesných strán v podanej žalobe, ďalej uvádza, že v podaní z 21.05.2015 je uvedené iné označenie procesných strán. Žalovaná počas konania vznášala námietku aktívnej pasívnej legitimácie keď tvrdila, že zmluva bola uzatvorená medzi podnikateľskými subjektami a živnostníkmi, pričom žaloba samotná smeruje voči žalovanej ako fyzickej osobe. V tejto súvislosti namieta, že súd nepripustil zmenu označenia účastníkov konania ani sa nevysporiadal so vznesenou námietkou aktívnej a pasívnej legitimácie. Vydaný rozsudok preto považuje za zmätočné a nepreskúmateľné rozhodnutie, pretože žalobkyňa je označená dátumom narodenia aj IČO, čo sú dva rôzne subjekty, pričom takúto chybu nie je možné odstrániť opravným uznesením. Ide tu o nesúlad listinných dôkazov s obsahom žaloby a označením účastníkov konania. Ďalej tvrdí, že súd svojím konaním rozhodnutím porušil ustanovenie procesného práva, porušil zásadu rovnosti účastníkov konania, zásadu voľného hodnotenia dôkazov, zásadu súd pozná právo, ale hlavne porušil zásadu uvedenú v § 2 O.s.p. Súd rozhodol a priznal náhradu účastníkovi konania, ktorého vstup či zmenu jeho označenia nepripustil a zaviazal žalovaného, ktorého označenie ani vstup do konania, či zmenu označenia žiadnym zákonom dovoleným spôsobom nepripustil. Tvrdí ďalej, že aj

skutočnosti uvádzané v odôvodnení rozsudku, pri ktorých súd vychádzal z obsahu zmluvy o nájme nebytových priestorov preukazujú pochybenie súdu a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Poukazuje ďalej na uznesenie z 08.09.2014, ktorým súd pripustil zmenu návrhu a na označenie sporových strán. Ďalej nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie pri ústnom odôvodnení rozsudku, že namietaný nedostatok vecnej legitimácie nemá význam z dôvodu, že nie je dôležité, či boli účastníci konania označení ako občania, aj keď nájomnú zmluvu uzatvorili podnikateľské subjekty. Žalovaná tiež nesúhlasí s výrokom, že nemá nárok na náhradu trov konania.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uvádza, že ho považuje za zavádzajúce, účelové a nedôvodné. Faktom bolo, je a zostane, že žalovaná si prenajala priestory, za ktoré neplatila podľa dohody a odišla z priestorov, keď prenajímateľka bola mimo mesta.

9. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak (§ 470 ods. 1 . Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta .

10. Obaja odvolatelia podali odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto krajský súd ako súd odvolací posudzoval odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení predchádzajúceho procesného predpisu.

11. Keďže nebol dôvod na nariadenie odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, prejednal odvolací súd obe odvolania bez jeho nariadenia. V rozsahu uvedenom v § 379 a § 380 preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne vo vyhovujúcom výroku. Preto odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Na druhej strane odvolanie žalobkyne smerujúce proti výroku o trovách konania je dôvodné.

12. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodoval o nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 2.983,28 eur, ktorá mala pozostávať z dlžného nájomného a z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Výrok rozsudku, ktorým bol návrh žalobkyne v prevyšujúcej časti zamietnutý nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Žalobkyňa napadla odvolaním vyhovujúci výrok rozsudku, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.028,70 eur s príslušenstvom.

13. Odvolateľka v odvolaní uviedla, že uplatňuje všetky odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. Z obsahu jej odvolania je však možné vyvodiť iba to, že namieta procesné pochybenia súdu a nesprávne rozhodnutie súdu v tom smere, že nájomná zmluva bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou ako fyzickými osobami - podnikateľmi, pričom však sporové strany neboli označené spôsobom, aby ich bolo možné identifikovať ako podnikateľov. Odvolací súd k tomu uvádza, že aj keď postup súdu prvej inštancie pri označovaní sporových strán nebol konzistentný, čo rovnako platí aj pre procesné úkony žalobkyne, neúplnosť označenia oboch sporových strán uvedením tzv. identifikačného čísla organizácie (IČO), nemá žiaden vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.

14. Nárok žalobkyne vyplýva z uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.06.2009. V tejto zmluve sú žalobkyňa aj žalovaná označené uvedením mena a priezviska s uvedením identifikačných údajov IČO a DIČ. Z hľadiska občianskeho práva hmotného však ide o zmluvu uzavretú medzi fyzickými osobami. Občiansky zákonník (OZ) upravuje v druhej hlave okruh účastníkov občiansko- právnych vzťahov. Týmito účastníkmi sú fyzické osoby, právnické osoby a štát. Občianske právo hmotné pri fyzických osobách nerozlišuje, či ide o fyzickú osobu podnikateľa alebo nepodnikateľa. Takéto rozlíšenie je významné iba pre vymedzenia, či konkrétna osoba je alebo nie je podnikateľom pre účely Obchodného zákonníka. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, podnikateľom je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. Je preto absolútne mylný názor žalovanej, že fyzická osoba a totožná fyzická osoba podnikateľ sú dva rozdielne právne subjekty. Ide vždy o jeden subjekt súkromného práva, ktorý ale v danom právnom vzťahu môže vystupovať ako podnikateľ či nepodnikateľ. Takéto označenie však nič nemení pri posudzovaní otázky právnej subjektivity ani pri posudzovaní otázky vecnej legitimácie.

15. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý sa používa v procesnom práve na označenie situácie ak je sporová strana subjektom práva a sporová strana na opačnej procesnej pozícii

je subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho opatrenia ním nie je a nedostatok pasívnej legitimácie znamená to, že ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti ním nie je.

16. Z pohľadu procesného práva rozlišoval Občiansky súdny poriadok v ust. § 79 ods. 1 O.s.p. odlišné označenie účastníka konania v prípade ak šlo o fyzickú osobu, ktorá mala byť označená menom, priezviskom, prípadne dátumom narodenia, telefonickým kontaktom a bydliskom a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom mala byť označená obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom, ak je pridelené. Nedostatok takéhoto formálneho označenia však rovnako nemá vplyv na vecnú legitimáciu. Odvolací súd ďalej uvádza, že Civilný sporový poriadok vychádzajúc z hmotnoprávnej úpravy rozlišuje pri označení sporových strán fyzickú osobu (§ 133 ods. 1 , právnickú osobu (§ 133 ods. 2 , zahraničnú právnickú osobu (§ 134 a štát, resp. štátny orgán (§ 135 ods. 1, 2 . Platný procesný predpis pri fyzických osobách, podobne ako predpisy občianskeho práva hmotného, nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a nepodnikateľom.

17. Odvolací súd uvádza, že fyzická osoba - živnostník prevádzkuje živnosť ako sústavnú činnosť prevádzkovú samostatne vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom (§ 2 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Fyzická osoba prevádzkuje živnosť vo vlastnom mene, čo zároveň znamená, že aj zodpovedá za všetky svoje práva a povinnosti ako fyzická osoba bez ohľadu na to, či jej živnosť existuje alebo neexistuje. Prípadné procesné pochybenie súdu prvej inštancie pri označovaní sporových strán je možné považovať iba za takú procesnú vadu, ktorá nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto na ňu odvolací súd neprihliadol (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

18. Keďže odvolacie námietky žalovanej smerovali výlučne proti procesnému postupu súdu prvej inštancie pri označovaní sporových strán, posúdil ich odvolací súd ako nedôvodné. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalovanej v tom, že nesprávne označenie fyzickej osoby ako podnikateľa má za následok nedostatok vecnej legitimácie, a to s poukazom na vyššie uvedené dôvody. Odvolanie žalovanej nesmerovalo proti posúdeniu otázky nároku na zaplatenie nájomného, resp. zmluvnej pokuty, preto v tejto časti odvolací súd nepreskúmaval napadnutý rozsudok. Vzhľadom na nedôvodnosť odvolacích námietok potvrdil odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. Za dôvodné však odvolací súd považuje odvolanie žalobkyne i žalovanej proti výroku o trovách konania. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že na pojednávaní dňa 22.06.2015 vyhlásil súd prvej inštancie pri verejnom vyhlásení rozsudku výrok o trovách konania v znení, že „odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku, titulom zaplateného súdneho poplatku“. Podľa § 156 ods. 4 O.s.p. len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. Z tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že znenie výroku rozsudku uvedené v zápisnici z pojednávania, na ktorom sa vyhlasuje rozsudok, musí byť v zásade totožné so znením výroku v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Zásada viazanosti súdu vyhláseným rozsudkom vychádza aj z ústavnej požiadavky verejného vyhlásenia rozsudku. Výnimky z viazanosti rozsudku sú prípustné iba v rozsahu ustanovenom zákonom. V prípade výroku o trovách konania nie je súd viazaný rozhodnutím o trovách jedine v prípade uvedenom v ust. § 151 ods. 2 O.s.p., teda aj účastník v lehote nevyčísli trovy, ktoré inak nevyplývajú zo spisu. V prejednávanej veci o takýto prípad nie je.

20. Súd prvej inštancie po vyhlásení rozsudku vydal opravné uznesenie, ktorým rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Opravné uznesenie je možné vydať iba v takom prípade, ak sa v písomnom vyhotovení rozsudku vyskytnú chyby v písaní a počítaní (§ 164 O.s.p.). V žiadnom prípade nie je možné opravným uznesením napraviť nesprávne rozhodnutie v merite veci, pretože tým dochádza k porušeniu zásady viazanosti súdu vyhláseným rozsudkom.

21. V prejednávanej veci súd prvej inštancie procesne pochybil, ak vydal opravné uznesenie, ktorým úplne zmenil vyhlásený výrok o trovách konania. Takýto postup je v rozpore s platným procesným právom. Takýmto konaním došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto odvolací súd nemal inú možnosť ako zrušiť výrok o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Úlohou súdu prvej inštancie bude vydať nové rozhodnutie o trovách konania, kde odôvodní ten výrok, ktorý vyhlásil na pojednávaní dňa 22.06.2015.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .