Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Csp-2-2020.pdf
PDF · 105.59 KB
No categories available
10Csp/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, zastúpený advokátskou kanceláriou: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: U. T., narodený X.X.XXXX, trvalý pobyt Za C. XXX/XX, D., o zaplatenie 167,06 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
1. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 167,06 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 62,40 eur od 21.2.2017 do zaplatenia, z 80,65 eur od 21.3.2017 do zaplatenia a z 24,01 eur od 22.4.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť mu 167,06 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 62,40 eur od 21.2.2017 do zaplatenia, z 80,65 eur od 21.3.2017 do zaplatenia a z 24,01 eur od 22.4.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 9.4.2018 medzi ním a spoločnosťou Telefónica O2 Slovakia s.r.o. ako postupcom bola na neho postúpená pohľadávka proti žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 11.1.2017 zmluvu č. 84106784, v ktorej sa postupca zaviazal poskytovať žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal platiť postupcovi riadne a včas cenu za poskytovanie služieb. Postupca žalovanému služby poskytoval a vystavil mu faktúry s variabilným číslom 1151044595, 1153467410 a 1156019241, ktoré žalovaný neuhradil a preto ich zaplatenie požaduje od neho v tomto konaní spolu s úrokom z omeškania. K žalobe pripojil zmluvu u postúpení pohľadávok č. 3955 zo dňa 9.4.2016, prílohy k nej, zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 11.7.2017, všeobecné podmienky, cenník, faktúry, oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 25.4.2018 a pokus o zmier zo dňa 3.12.201.
3. Žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu ani po vykonaní všetkých potrebných úkonov na zistenie jeho skutočného pobytu. Súd preto zverejnil oznam o podanej žalobe na svojej úradnej tabuli a webovej stránke. Žaloba sa tak podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) považuje za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia aj keď sa žalovaný o tom nedozvie.
4. Žalovaný sa k takto doručenej žalobe nevyjadril.
5. Žalobca na výzvu súdu podľa § 138 CSP uviedol, že žalovaný bol pôvodným veriteľom upozornený pokusom o zmier zo dňa 26.4.2017 na to, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy bude pôvodný veriteľ oprávnený pristúpiť k súdnemu vymáhaniu a preto si splnil svoju povinnosť. Predmetný list zaslal
obyčajnou listovou zásielkou a preto nemá k dispozícii doručenku. Ustanovenie § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. nepredpokladá vedomosť dlžníka o upozornení. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z 16.12.2020 č.k. 11Co/422/2019. Pripojil pokus o zmier z 26.5.2017.
6. Súd prvej inštancie o žalobe rozhodol v poradí prvým rozsudkom zo dňa 3.5.2021 č.k. 10Csp/2/2020-110 tak, že žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky podniku podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z., keďže žalobca nepreukázal doručenie výzvy podnikom žalovanému na zaplatenie pohľadávky. Preto považoval postúpenie pohľadávky za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
7. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie v ktorom namietal, že v konaní bolo preukázané, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal obe podmienky, ktoré mu ust. § 43 ods. 13 ZoEK ukladá, a to 1. vyzvať účastníka na splnenie jeho peňažného záväzku, a 2. omeškanie účastníka so splnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní, pretože ZoEK nedefinuje náležitosti výzvy, ale len určuje jej formu, ktorá má byť písomná, a nepojednáva ani o forme doručovania písomnosti účastníkovi právneho vzťahu. Žalovaného vyzval na splnenie dlhu aj prostredníctvom všetkých vystavených faktúr, ktoré sú svojim obsahom výzvami v zmysle ust. § 43 ods. 13 ZoEK a zároveň pokusom o zmier zo dňa 26.05.20117, v ktorom ho opätovne upozornil na trvajúce omeškanie s úhradou jeho peňažných záväzkov. K postúpeniu pohľadávky došlo v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu 09.04.2018, pričom do omeškania sa dostal žalovaný už na začiatku roku 2017 a preto bola splnená aj podmienka jeho omeškania so splnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní v zmysle § 43 ods. 13 ZoEK. Skutkové tvrdenia v žalobe neboli protistranou popreté a preto ich mal súd podľa § 151 ods. 1 CSP považovať za nesporné a tým, že vlastnou činnosťou rozporoval skutkové tvrdenia žalobcu, prekročil tým svoje právomoci a porušil zásadu nezávislosti a nestrannosti súdu vyjadrenú v čl. 1 CSP.
8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
9. Odvolací súd uznesením zo dňa 26.5.2020 č.k. 25CoCsp/20/2021-140 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Otázku doručovania hmotnoprávnych úkonov upravuje § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe v okamihu, keď jej dôjde. Nevyžaduje sa skutočné doručenie a prevzatie písomnosti, postačuje len naplnenie predpokladu, že prejav vôle sa dostal do sféry dispozície adresáta, ktorý mal možnosť sa s ním oboznámiť a týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči adresátovi. Právna teória a súdna prax takouto možnosťou chápe aj prípady, kedy doručením zásielky obsahujúcej prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta, či do jeho poštovej schránky, prípadne vhodením oznámenia o uložení zásielky do poštovnej schránky, nadobudol adresát objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Podrobnejšie rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. decembra 2020 sp.zn. 5Cdo 36/2020 zverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021 pod číslom 4. V danej veci žalobca tvrdil a preukázal, že podnik písomne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy listom zo dňa 26.05.2017 adresovaným žalovanému na adresu uvedenú v zmluve, ktorá zásielka bola žalovanému doručovaná ako obyčajná poštová zásielka. Súd prvej inštancie zistil, že účastníci zmluvy mali dohodnutý aj takýto spôsob doručovania. Navyše podnik opakovane vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej ceny služieb aj v jednotlivých faktúrach, ktorými boli vyúčtované služby za ďalšie fakturačné obdobie, pričom tieto boli opätovne doručované obyčajnou poštou. Za týchto skutkových okolností bolo potrebné skúmať, či žalovaný mal objektívnu možnosť sa s doručovanými zásielkami oboznámiť. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti dostatočne neskúmal, preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Následne už nevyhodnotil vykonané dokazovanie z hľadiska dôvodnosti uplatneného nároku. A to napriek tomu, že vo veci ide o spotrebiteľský spor, v ktorom súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 295 CSP). V ďalšom konaní uložil súdu prvej inštancie opätovne preskúmať obsah žalobcom predložených listín (faktúry a pokus o zmier) z hľadiska ustanovenia § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách a posúdiť ich doručenie aj podľa § 45 Občianskeho zákonníka. Pričom bude viazaný už vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu.
10. Súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu, ktorý mal predvolanie doručené a žalovaného z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky podľa § 116 ods. 3 CSP a hoci žalovanému nebola zásielka doručená, považuje sa za doručenú podľa § 111 ods. 3 CSP dňom jej vrátenia súdu t.j. dňa 27.6.2022 aj keď sa o tom žalovaný nedozvedel. Právny zástupca žalobcu a ani žalovaný sa na pojednávanie nedostavili a pretože právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie nežiadal a na podanej žalobe trval a žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil, súd podľa § 180 CSP rozhodol, že vec prejedná aj bez ich prítomnosti.
11. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a oboznámil sa s listinami, ktoré predložil, pretože boli žalovanému doručené na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky podľa § 116 ods. 3 CSP spolu s predvolaním na pojednávanie a neboli spochybnené, z ktorých považoval aj vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu za preukázané nasledovné skutočnosti:
12. Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 11.1.2017 bolo preukázané, že O2 Slovakia s.r.o. ako podnik a žalovaný ako účastník uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb - O2 internet s bonusom Mini na účastníckom čísle 0948415080, ktorej predmetom bol záväzok podniku poskytovať žalovanému ako účastníkovi verejné služby na účastníckom čísle 0948415080 a záväzok žalovaného ako účastníka, že za poskytnuté služby bude platiť podniku dohodnutú cenu. V rovnaký deň 11.1.2017 uzatvorili O2 Slovakia s.r.o. ako podnik a žalovaný ako účastník aj ďalšiu zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorej predmetom bol záväzok podniku poskytovať žalovanému ako účastníkovi verejné služby - O2 Paušál na účastníckom čísle 0948919699 a záväzok žalovaného ako účastníka platiť za poskytnuté služby dohodnú cenu. Podnik pri uzatváraní zmlúv a plnení z nich konal v rámci svojej obchodnej činnosti a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou tak nekonal. Súčasťou zmlúv boli všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.4.2012, v ktorých čl. 17.1, 2 a 3 je dohodnuté, že podnik je oprávnený zasielať výzvy obyčajne, doporučene alebo doporučene s doručenkou s tým, že písomnosť sa považuje za doručenú dňom prevzatia, ak nie je možné tak uložením u subjektu, ktorý je poverený doručovaním alebo vrátením podniku ako nedoručená. Faktúrou č. 1151044595 bolo preukázané, že podnik vyúčtoval žalovanému cenu služieb poskytnutých v zúčtovacom období od 11.1.2017 do 31.1.2017 faktúrou na sumu 82,40 eur splatnou 20.2.2017. Faktúrou č. 1153467410 bolo ďalej preukázané, že podnik vyúčtoval žalovanému cenu služieb poskytnutých v zúčtovacom období od 1.2.2017 do 28.2.2017 faktúrou na sumu 94,65 eur splatnou 20.3.2017, v ktorej vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy z predchádzajúcej faktúry vo výške 82,40 eur. Faktúrou č. 1156019241 bolo preukázané, že podnik vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutých služieb v zúčtovacom období od 1.3.2017 do 31.3.2017 faktúrou na sumu 87,01 eur splatnou 21.4.2017, v ktorej opätovne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy z predchádzajúcich faktúr vo výške 82,40 eur a vo výške 94,65 eur. Listom zo dňa 26.5.2017 označeným ako pokus o zmier bolo preukázané, že podnik vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky vo výške 228,06 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 3955 zo dňa 9.4.2018 a prílohami k nej bolo preukázané, že podnik postúpil pohľadávku proti žalovanému vo výške 167,06 eur na žalobcu. Oznámením o postúpení zo dňa 25.4.2018 bolo preukázané, že podnik oznámil žalovanému, že postúpil pohľadávku proti nemu vo výške 167,06 eur na žalobcu. Listom zo dňa 3.12.2019 označeným ako pokus o zmier bolo preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na plnenie pohľadávky v žalovanej výške.
13. Súd takto zistený skutkový stav posúdil v zmysle nižšie uvedených ustanovení platných právnych predpisov.
14. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia zmlúv, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
15. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) tohto zákona, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
16. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) tohto zákona, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
17. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. V konaní nebolo sporné a aj bolo predloženými listinnými dôkazmi preukázané, že medzi podnikom a žalovaným existoval zmluvný vzťah na základe dvoch zmlúv o poskytovaní verejných služieb uzavretých dňa 11.1.2017 podľa zákona č. 351/2011 Z.z o elektronických komunikáciách, ktorá bol účinný od 1.11.2011 do 31.1.2022. Uvedené zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože podnik pri ich uzatváraní a plnení z nich konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou tak nekonal. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že podnik si splnil svoje zmluvné a aj zákonné povinnosti podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z,, pretože umožnil žalovanému využívať verejné služby, ktorých cenu mu vyúčtoval predloženými faktúrami, ale žalovaný si ich nesplnil, pretože cenu služieb podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. v celkovej výške 264,06 eur (82,40+94,65+87,01) v lehote splatnosti faktúr a ani doposiaľ nezaplatil. Žalobca z uvedených faktúr požaduje zaplatiť od žalovaného v tomto konaní iba sumu 167,06 eur (62,40+80,65+24,01) a preto je žaloba v tejto časti dôvodná.
19. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
20. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
21. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že pohľadávka podniku proti žalovanému v žalovanej výške 167,06 eur bola podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpená písomnou zmluvu z podniku na žalobcu, o čom bol žalovaný oboznámený podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka najneskôr zo strany súdu.
22. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. účinného v čase postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
23. V konaní nebolo sporné, že podnik môže podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. postúpiť svoju peňažnú pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka iba ak je účastník napriek písomnej výzve podniku nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku.
24. Ustanovenie § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. obsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky, písomnou zmluvou inej osobe, ak je účastník, napriek písomnej výzve podniku, nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku. Teda stanovuje dva zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky podniku, ktorými je písomná výzva adresovaná účastníkovi na zaplatenie dlžnej pohľadávky a následné omeškanie účastníka po dobu dlhšiu ako 90 dní, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Týmto ustanovením zákonodarca sledoval sprísnenie postúpenia (cesie) pohľadávky zo sféry elektronických komunikácii a umožnenie dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval v zmluvnom vzťahu s podnikom. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku nie je možné postúpiť tretej osobe, a potom
jej následné postúpenie inému subjektu je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Na rozpor postúpenia pohľadávky podniku voči spotrebiteľovi s ustanovením § 525 Občianskeho zákonníka, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia podľa § 39 Občianskeho zákonníka, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, uvedené v § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách (v čase postúpenia zákon č. 351/2011 Z.z.), je žalobca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný preukázať predpoklady svojej aktívnej vecnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia.
25. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, ustanoveniu § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách zodpovedá taký právny úkon podniku, ktorý obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom, a to písomnú výzvu na úhradu splatného peňažného záväzku adresovanú klientovi (dlžníkovi) podniku, a ktorý sa dostal do sféry dispozície adresáta, pričom nie je rozhodujúce označenie tohto právneho úkonu, ani skutočnosť, že je zahrnutý do iného úkonu. Rovnako nie je rozhodujúca maximálna doba, ktorá uplynula od účinnosti takéhoto úkonu, nakoľko zákon limituje len minimálnu dĺžku omeškania dlžníka, ktorú stanovuje na 90 dní, nie jej maximálnu dĺžku. Otázku doručovania hmotnoprávnych úkonov upravuje ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe v okamihu, keď jej dôjde. Nevyžaduje sa skutočné doručenie a prevzatie písomnosti, postačuje len naplnenie predpokladu, že prejav vôle sa dostal do sféry dispozície adresáta, ktorý mal možnosť sa s ním oboznámiť a týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči adresátovi. Právna teória a súdna prax takouto možnosťou chápe aj prípady, kedy doručením zásielky obsahujúcej prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta, či do jeho poštovej schránky, prípadne vhodením oznámenia o uložení zásielky do poštovnej schránky, nadobudol adresát objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Podrobnejšie rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. decembra 2020 sp.zn. 5Cdo 36/2020 zverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021 pod číslom 4.
26. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, pretože žalobca preukázal, že podnik písomne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy listom zo dňa 26.05.2017 adresovaným žalovanému na adresu uvedenú v zmluve, ktorá zásielka bola žalovanému doručovaná ako obyčajná poštová zásielka, pričom takýto spôsob doručovania mali účastníci dohodnutý a navyše podnik opakovane vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej ceny služieb aj v jednotlivých faktúrach, ktorými boli vyúčtované služby za ďalšie fakturačné obdobie, ktoré rovnako doručoval obyčajnou poštou, mal tak žalovaný objektívnu možnosť sa s doručovanými zásielkami oboznámiť, pretože podľa § 45 Občianskeho zákonníka postačuje, aby sa prejav vôle dostal do sféry dispozície adresáta a nevyžaduje sa jeho doručenie a prevzatie bolo preukázané, že podnik písomne vyzval žalovaného podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách (v čase postúpenia zákon č. 351/2011 Z.z.).
27. Pretože v konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku nepretržite dlhšie ako 90 dní, pretože do omeškania sa dostal už v roku 2017 a pohľadávka bola postúpená dňa 25.4.2018 bola splanená aj druhá podmienka vyžadovaná pre platné postúpenie pohľadávky a preto bola pohľadávka z podniku postúpená na žalobcu platne a žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný na jej vymáhanie.
28. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., v znení účinnom od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Tým, že žalovaný svoj dlh riadne a včas nesplnil, dostal sa podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka do omeškania. Pretože ide o omeškanie so zaplatením peňažného dlh má žalobca podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo popri plnení aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške určenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb. Pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v prvé dni omeškania so zaplatením faktúr 0 %, pričom žalovaný je povinný platiť úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr do ich zaplatenia, je žaloba aj v časti úrokov z omeškania dôvodná.
32. Súd z uvedených dôvodov dôvodnej žalobe vyhovel a rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 167,06 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 62,40 eur od 21.2.2017 do zaplatenia, z 80,65 eur od 21.3.2017 do zaplatenia a z 24,01 eur od 22.4.2017 do zaplatenia.
33. Pretože nebol dôvod určiť dlhšiu lehotu na plnenie, súd rozhodol podľa § 232 ods. 4 veta prvá CSP, že žalovaný je povinný zaplatiť plnenie žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
34. Týmto rozhodnutím sa konanie končí a preto súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP aj o náhrade trov konania. Žalobca bol v konaní celkom úspešný a pretože strany netvrdili a ani súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by mu nárok na náhradu trov konania nemal priznať, rozhodol, že žalobca má podľa § 255 ods. 1 CSP proti žalovanému nárok na náhradu trov konania (t.j. aj odvolacieho konania) v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.