Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/125/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou v právnej veci žalobcu: Lawyer Partners, a.s., so sídlom Prievozská 37, Bratislava, IČO: 35 944 471, právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., Moyzesova 8, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca v žalobe uviedol, že v súlade so svojím podnikateľským zámerom uzatvoril dňa 15. 07. 2005 so Slovenským rozhlasom rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávok, spočívajúcich v neuhradení koncesionárskych poplatkov. Vzhľadom na veľký počet dlžníkov a teda veľký počet žalôb, ktoré bolo potrebné vyhotoviť, sa žalobca rozhodol urobiť svoje podania elektronickými prostriedkami s využitím počítačového systému, teda spracovať žalobné návrhy a umiestnil ich na DVD nosiče, ktoré spolu s vysvetľujúcim sprievodným listom zaslal na miestne a vecne príslušné okresné súdy. Napriek tomu, že vyhotovené žaloby boli bez formálnych vád a zvolený spôsob podania bol realizovaný v súlade so zákonom, niektoré okresné súdy ich odmietli prijať a vrátili ich žalobcovi.

2. V tomto prípade sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla jednak nezákonným úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky, ktorý odmietol prijať podania žalobcu zo dňa 19. 10. 2006 urobené elektronickými prostriedkami a jednak nezákonným rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.05.2007, spis. zn.: III.ÚS 131/2007.

3. Žalobca dňa 19. 10. 2006 doručil Okresnému súdu Nové Zámky žaloby na vydanie platobných rozkazov, vrátane príloh a to formou DVD nosiča. Na uvedené podanie reagoval Okresný súd Nové Zámky listom, ktorým žalobcovi oznámil, že nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, v dôsledku čoho nespĺňa podmienky zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise, a preto žalobcovi vrátil elektronické dokumenty uchované na DVD nosičoch. Na uvedené stanovisko Okresného súdu Nové Zámky žalobca reagoval listom, v ktorom trval na prijatí svojho podania, pretože bolo uskutočnené v súlade s ust. § 42 ods. 1 Obč. súd. por. a zároveň bolo riadne doručené. Žalobca upozornil Okresný súd Nové Zámky na nutnosť postupovať v súlade s relevantnými primárnymi a sekundárnymi normatívnymi aktmi a prijať podanie, urobené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Žalobca ďalej informoval Okresný súd Nové Zámky, že považuje za nevyhnutné poukázať na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania a tú skutočnosť, že urobiť podanie elektronickými

prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona je možné od 01. 05. 2002, a teda nie je vinou žalobcu, že okresný súd nemal vytvorené podmienky na prijímanie takýchto podaní. Žalobca zdôraznil, že Občiansky súdny poriadok považuje všetky spôsoby podania za rovnocenné a zo žiadneho ustanovenia nevyplývalo, že by písomné podanie malo byť pred ostatnými spôsobmi uprednostňované, resp. zvýhodňované. Napriek tejto argumentácii Okresný súd Nové Zámky podľa vyjadrenia žalobcu zotrval na zákonnosti svojho postupu a odmietol čokoľvek. Žalobca v snahe dosiahnuť ochranu svojich procesných práv oslovil písomne vtedajšiu ministerku spravodlivosti a vyzval ministerstvo spravodlivosti, aby zaujalo k vzniknutej situácii postoj a zjednalo nápravu. Na svoj list však žalobca podľa jeho tvrdenia nedostal žiadnu odpoveď. Následne žalobca v presvedčení, že Okresný súd Nové Zámky po uplynutí dlhšieho časového obdobia odstránil technické nedostatky, podal opätovne všetky vrátené žaloby, a to rovnakou formou. Okresný súd Nové Zámky listom oznámil žalobcovi, že jeho podanie nie je možné prijať z dôvodu, že Okresný súd Nové Zámky naďalej nedisponuje technickými prostriedkami na prijímanie podaní elektronickou formou prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu. Žalobcovi bolo takýmto postupom Okresného súdu Nové Zámky podľa jeho tvrdenia zabránené, aby sa dovolal ochrany svojich legitímnych majetkových práv v občianskom súdnom konaní, spĺňajúcom požiadavky spravodlivého súdneho procesu. Žalobca podpísal elektronické podpisy, podané súdu aplikáciou QSign. Súčasne v zmysle § 7 ods. 2 vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 542/2002 Z. z. doručil do podateľne súdu kvalifikovaný certifikát verejného kľúča, ktorý je elektronický dokument, ktorým vydavateľ certifikátu potvrdzuje, že v certifikáte uvedený verejný kľúč patrí osobe, ktorej bol certifikát vydaný. Okresný súd Nové Zámky nesplnil povinnosť, vyplývajúcu zo zákona o elektronickom podpise a uloženú vyhláškou Národného bezpečnostného úradu č. 542/2002 Z. z. a nezriadil na svojom pracovisku za účelom manipulácie s elektronickými dokumentmi elektronickú podateľňu. Z tohto dôvodu odmietol návrhy na začatie súdneho konania prijať. Žalobcovi tak zmaril možnosť realizácie práva, vyplývajúceho z Občianskeho súdneho poriadku, a porušil jeho základné právo na prístup súdu, zaručené Článkom 46 ods. 1 Ústavy a Článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, resp. Článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca uplatnil svoje právo na podanie návrhu elektronickými prostriedkami dňa 19. 10. 2006 s tým, že Okresný súd Nové Zámky mal povinnosť zriadiť elektronickú podateľňu najneskôr ku dňu účinnosti vyhlášky č. 542/2002 Z. z. t.j. k 01. 10. 2002.

4. Žalobca podal podľa Článku 127 Ústavy Slovenskej republiky Ústavnému súdu Slovenskej republiky sťažnosť pre porušenie základného práva na prístup k súdu, v ktorej žiadal Ústavný súd Slovenskej republiky stanoviť, že (i) žalobcovo základné právo domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nestrannom a nezávislom súde podľa Čl. 46 Ústavy SR v spojení s právom na spravodlivý proces podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru bolo porušené, (ii) jeho podanie urobené elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom bolo urobené zákonom ustanoveným spôsobom a preto sa všeobecnému súdu prikazuje, aby na základe toho podania konal, iii) mu priznáva primerané finančné zadosťučinenie za každé jednotlivé porušenie práva domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a iv) mu priznáva náhradu trov konania. Ústavný súd prerokoval sťažnosť na neverejnom zasadnutí a rozhodol o nej dňa 15.05.2007 pod spis. zn. III.ÚS 131/2007 tak, že ju odmieta ako podanú oneskorene. Žalobca má však s poukazom na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR za to, že Ústavný súd nesprávne posudzoval splnenie základných podmienok vo vzťahu k právu na prístup súdu uplatnenému dňa 31.03.2006, namiesto, aby tak urobil vo vzťahu k právu na prístup k súdu, ktoré uplatnil žalobca dňa 19.10.2006 a ktorého porušenie následne v ústavnej sťažnosti namietal.

5. Žalobca podal svoju sťažnosť aj na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý rozsudkom zo dňa 16.06.2009 uznal argumentáciu žalobcu za legitímnu a prisúdil žalobcovi náhradu majetkovej i nemajetkovej ujmy spolu vo výške 18.000,- eur.

6. Z vyššie uvedených dôvodov má žalobca za to, že Okresný súd Nové Zámky spôsobil žalobcovi 1. majetkovú škodu, ktorá vznikla porušením práva na prístup k súdu. Zároveň ma Okresný súd Nové Zámky neprijatím žalobných návrhov vylúčiť účinok ust. § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka, čím spôsobil plynutie premlčacej doby vo vzťahu k majetkovým právam žalobcu. Okresný súd Nové Zámky podľa žalobcu bezdôvodne vystavil žalobcu reálnemu riziku zamietnutia podaných žalobných návrhov v prípadoch, ak žalovaný uplatní námietku premlčania, 2. ďalej materiálnu škodu, vyjadrujúcu ušlý zisk, pretože žalobca nemohol po dobu dlhšiu ako dva roky podnikateľsky zužitkovať finančné prostriedky, ktoré by nadobudol prevodom alebo úhradou súdne uplatnených pohľadávok

a ich príslušenstva, 3. materiálnu škodu, ktorá má objektívne vyjadrovať úročenie finančného kapitálu poškodeného, ktorý investoval do nákupu súdne uplatnených pohľadávok, 4. materiálnu škodu, spôsobenú vynaložením finančných prostriedkov na ochranu jeho legitímnych práv, t.j. na úhradu poplatkov, trov právneho zastúpenia, nákladov na telekomunikačné, poštovné, administratívne a tlmočnícke výdaje, 5. nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v spravodlivej satisfakcii za utrpený zásah do základných práv a kompenzujúcu každé porušenie práva na prístup k súdu, ktoré žalobca uplatňoval jednotlivo podaním 1201 návrhov na začatie občianskeho súdneho konania. Celkovo sa žalobca domáhal finančnej kompenzácie vo výške 53.136.184,59 eur.

7. Na výzvu súdu sa k žalobe vyjadril žalovaný svojím podaním, doručeným súdu dňa 16.06.2011, v ktorom žiada súd, aby konanie zastavil, a to ako vec už právoplatne rozhodnutú Európskym súdom pre ľudské práva. Žalovaný nepopiera, že uvedený okresný súd bol v čase dňa 19.10.2006 technicky nepripravený, preto nemohol predmetný návrh na začatie súdneho konania prijať. Žalovaný ďalej vzniesol z opatrnosti námietku premlčania, dôvodiac, že v prípade, ak žalobcovi mala vzniknúť škoda neprijatím návrhov na začatie konania súdom, lehota na uplatnenie nároku mala uplynúť dňa 19.04.2010, pričom žalobca podal žalobu, ktorá je predmetom tohto sporu, až dňa 14.07.2010. Žalovaný bol tiež toho názoru, že s poukazom na § 42 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku bolo možné urobiť predmetné podanie aj iným spôsobom než elektronickými prostriedkami, a to písomne, ústne do zápisnice alebo telefaxom. Žalovaný takisto spochybňuje relevantné individuálne dôkazy, ktorými by preukázal jednak existenciu odporcu, keďže sa subjektom, voči ktorým si žalobca chcel uplatniť nárok na zaplatenie postúpených pohľadávok, nepodarilo doručovať, a teda podľa žalovaného nebolo zrejmé, či tieto subjekty existovali, jednak vymožiteľnosť pohľadávok od odporcov/subjektov v čase, kedy malo dôjsť k predpokladanému vydaniu platobných rozkazov. V časti výšky nemajetkovej ujmy je žalovaným rozporovaná údajná dôvodná výška. Napokon, žalovaný spochybnil kauzálny nexus medzi vznikom škody ako takej a domnelým nezákonným rozhodnutím.

8. Žalobca dňa 08.09.2011 založil do súdneho spisu znalecký posudok, ktorý argumentuje nemožnosťou vyhotovenia kópií DVD nosičov, na ktorých boli podania žalobcu zachytené, vzhľadom na technické naprogramovanie aplikácie zaručeného elektronického podpisu.

9. Žalobca podaním doručeným dňa 08.09.2011, reagujúc na vyjadrenie žalovaného, argumentoval, že rozhodnutie medzinárodného súdneho orgánu (ESĽP) nezakladá takú prekážku, ktorá by bránila tunajšiemu súdu rozhodovať, jednak vzhľadom na charakter súdu a jednak vzhľadom na povahu rozhodnutia, ktoré, ako uvádza žalovaný, nie je priamo vykonateľné, neobsahuje doložku vykonateľnosti a nie je exekučným titulom vo vnútroštátnej právnej sfére. Žalobca taktiež reagoval na pochybnosť žalovaného, pokiaľ ide o kauzálny nexus, pričom na ňom naďalej trvá. Žalobca zdôrazňuje fakt, že možnosť elektronického podania bola zo strany štátu akceptovaná až po viac ako 2 rokoch od podania uskutočneného žalobcom.

10. Žalobca požiadal súd o vylúčenie verejnosti z pojednávania na celú dĺžku konania, poukazujúc na ustanovenia o obchodnom tajomstve, mlčanlivosť a duševné vlastníctvo.

11. Dňa 10.01.2012 bol súd doručený návrh žalovaného na zloženie preddavku na trovy konania vo výške vypočítanej podľa ust. § 141a ods. 2 OSP z celkovej hodnoty sporu, ako ju vyčíslil žalobca, na sumu 53.136.184,59 eur. Súd následne vyzval žalobcu na dokladovanie majetkových pomerov žalobcu v tejto súvislosti, na čo žalobca dôvodil, že v konaní neboli a ani nebudú vykonávané také dôkazy, ktoré by vyvolali potrebu zloženia preddavku. Navyše, takýto návrh žalovaného žalobca považoval za účelové obmedzovanie práva žalobcu na prístup k súdu a na súdnu ochranu. Súd uznesením (č. l. 224) zo dňa 16.05.2012 uložil žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 2.656.809,23 eur. Zároveň súd návrh žalobcu na zmenu petitu tak, ako ho predniesol žalobca, nepripustil, a to z dôvodu, že výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre ďalšie konanie. Voči tomuto uzneseniu sa odvolal žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolal sa voči obidvom výrokom uznesenia. Dňa 01.06.2012 bolo súdu doručené nové podanie - "spresnenie žalobného petitu", kde žiadal o odstránenie chyby v písaní, ktorej sa dopustil pri navrhovaní zmeny petitu žaloby, ktorý súd uznesením nepripustil. Následne bol spis zaslaný prípisom dňa 22.06.2012 na Krajský súd vo veci odvolania sa žalobcu. Krajský súd v Bratislave odvolanie odmietol uznesením č. k. 3Co 281/2012-240 zo dňa 28.09.2012, právoplatného dňa 28.11.2012. Uznesenie súdu č.l. 224 nadobudlo právoplatnosť dňa 25.05.2012, avšak žalobca si v stanovenej lehote povinnosť

nesplnil. Na základe podnetu žalobcu si Krajská prokuratúra v Bratislave vyžiadala potrebné podklady na prešetrenie. Žalobca do spisu tiež ďalej doložil odpoveď Generálnej prokuratúry SR na podanie právneho zástupcu žalobcu vo veci preddavku na trovy konania.

12. Dňa 11.02.2013 podal žalobca súdu návrh na pristúpenie účastníka do konania, a to spoločnosť Lawyers Group s.r.o., IČO: 46 524 185, so sídlom Prievozská 37, 821 09 Bratislava, vzhľadom na postúpenie pohľadávok uplatňovaných v tomto konaní, a to v časti nároku na náhradu majetkovej ujmy, pričom si žalobca stále ponechal pohľadávku, ktorej obsahom je nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.

13. Dňa 25.04.2013 vydal súd uznesenie č.l. 252, ktorým konanie v časti o trovách konania zastavil. Voči uzneseniu podal odvolanie žalobca a spoločnosť Lawyers Group s.r.o., IČO: 46 524 185, so sídlom Prievozská 37, 821 09 Bratislava, ako žalobca 2/, doručené tunajšiemu súdu dňa 28.05.2013, dôvodiace, že rozhodnutie súdu I. stupňa je založené na nesprávnom posúdení veci. Dňa 06.06.2013 bolo doručené vyjadrenie žalovaného k odvolaniu. Dňa 23.08.2013 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave, ktorý uznesením č. k. 5Co/497/2013-268 zo dňa 30.09.2013 potvrdil napadnuté uznesenie prvostupňového súdu.

14. Dňa 23.12.2013 podal žalobca dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/497/2013-268 zo dňa 30.09.2013, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 6Cdo 355/2012, ktorá mala byť podľa žalobcu skutkovo a právne zhodná s týmto konaním. K dovolaniu zaslal vyjadrenie žalovaný dňa 21.01.2014. Spis bol na rozhodnutie o dovolaní predložený dňa 19.02.2014 Najvyššiemu súdu SR.

15. Uznesením zo dňa 12.11.2014 Najvyšší súd SR rozhodol o dovolaní tak, že uznesenie KS BA č. k. 5Co/497/2013-268 zo dňa 30.09.2013 a uznesenie prvostupňového súdu č.l.252 zo dňa 25.04.2013 zrušuje a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

16. Uznesením č. l. 312 zo dňa 12.01.2016 súd v ďalšom konaní pripustil zmenu petitu, tak, ako to žiadal žalobca, a síce, že žalovaný je 1/ zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky pre neprijatie návrhov spoločnosti dňa 19.10.2006, 2/ zodpovedný za škodu, ktorá vznikla nezákonným rozhodnutím Ústavného súdu SR spis. zn. III. ÚS 131/07, 3/ povinný zaplatiť žalobcovi 78.629,61 eur, 4/ povinný zaplatiť nemajetkovú ujmu v sume 792.660,- eur a nahradiť žalobcovi trovy konania.

17. V ďalšom strany podali návrhy na doplnenie dokazovania a predložili uvedené dôkazy. Na ústnom pojednávaní dňa 27.09.2016 súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.

18. Súd po vykonaní dokazovania výsluchom procesných strán a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov zistil tento stav veci:

19. Predmetom konania je posúdenie dôvodnosti nároku na náhradu škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky neprijatím elektronického podania žalobcu na DVD nosiči, podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Obsahom toho elektronického podania bolo celkom 1201 návrhov na začatie konania vo veci neuhradených koncesionárskych poplatkov. Nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že predmetné elektronické podanie nebolo riadne zaevidované ako návrh na začatie konania, v rozpore s v tom čase aktuálnym znením § 42 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.").

20. Z vykonaného dokazovania bolo skutkovo bolo nesporné, že DVD nosič, obsahujúci podania zo dňa 19. 10. 2006 bol žalobcovi Okresným súdom Nové Zámky obratom listom ako neprijatý vrátený z dôvodu, že predmetné podanie okresný súd nepovažuje za podanie v zmysle § 42 ods. 1 O. s. p.

21. Ústavný súd SR rozsudkom sp. zn. III. ÚS 131/07 zo dňa 15. 05. 2007 rozhodol, sťažnosť žalobcu bola nedôvodná.

22. Súd ako predbežnú otázku riešil dôvodnosť žalovaným vznesenej námietky premlčania. Tu súd dospel k záveru, že k premlčaniu nároku na náhradu uplatnenej škody v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 nedošlo, nakoľko pre uplatnenie nároku na náhradu škody bol rozhodný

samotný charakter nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky. Nesprávny úradný postup okresného súdu spočíval v jeho nečinnosti, keď elektronické podania, ktoré mal zaevidovať ku dňu 19. 10. 2006 nebol technicky schopný zaevidovať. Žalobca podal osobne dňa 02.12.2009 do podateľne Ministerstva spravodlivosti SR podanie postupom podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Počas plynutia 6 mesačnej lehoty v zmysle uvedeného ustanovenia premlčacia doba neplynie. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, uvedenými v podaní zo dňa 05.09.2011, doručenom súdu dňa 08.09.2011, v časti argumentácie o plynutí premlčacích dôb, a preto má súd za to, že žalobca si nárok uplatnil návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14. 07. 2010, teda včas.

23. Zodpovednosť spôsobená nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je jednou z foriem zodpovednosti štátu bez ohľadu na zavinenie a štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok: a/ existencia nesprávneho úradného postupu, b/ vznik škody ako majetkovej ujmy, resp. nemajetkovej ujmy, c/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

15. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

16. Podľa § 17 ods. 1, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 2, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

17. Podľa § 19 ods. 1, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

18. Podľa § 19 ods. 3, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

19. S poukazom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zo dňa 16.06.2009, ktorý konštatoval porušenie základného práva žalobcu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky, ako aj z vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.06.2011, doručeného súdu dňa 16.06.2011, v časti potvrdenia nepripravenosti súdov v danom čase na podanie elektronickým médiom so zaručeným elektronickým podpisom, čoho následkom bolo neprijatie podaní žalobcu z 19. 10. 2006, mal súd nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové Zámky za preukázaný.

20. Ďalším vykonávaným dokazovaním sa súd sústredil na to, či v príčinnej súvislosti s vyššie označeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky vznikla žalobcovi uplatnená majetková a nemajetková ujma, keďže rozhodovanie o náhrade škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé na úvahe o príčinnej súvislosti medzi takýmto postupom a vzniknutou škodou.

21. Žalobca uviedol, že majetková škoda, ktorej vlastníkom sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky tvorí: súčet istín, ktoré boli uvedené v žalobných návrhoch, poplatky z omeškania, ktoré by si mohol uplatniť voči dlžníkom, v celkovej hodnote 49.770.796,99 eur a sumy 995,85 eur ako objektívneho hodnotenia úročenia finančného kapitálu, v dôsledku porušenia práva na prístup k nestrannému a nezávislému súdu, ako aj ušlý zisk vo výške 2.488.539,8 eur. Z úradnej činnosti súdu je v tejto súvislosti známe, že mnoho z podaných návrhov bolo odmietnutých, mnohé návrhy boli zastavené pre späťvzatie, alebo pre neodstrániteľnú prekážku konania, nakoľko označenie žalovaných bolo bez diakritiky, mnoho návrhov boli zamietnutých pre nedostatok vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej. Majetkovú škodu nie je možné založiť na ničím nepodložených domnienkach a hypotézach, preto súd považoval uplatnenú škodu za dôkazne žalobcom nepreukázanú. Pri takto definovanej škode nemôže ísť o

skutočnú škodu, chápanú ako zmenšenie majetku poškodeného a ani o tzv. inú škodu, t.j. ušlý zisk. Preto absentuje jasná príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodu a nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky. K uplatnenej škode spočívajúcej z poplatkov z omeškania, zmysle zákona č. 212/1995 Z. z., ale v dôsledku zmeny legislatívy si ich už nemohol súdnou cestou uplatniť súd konštatuje, že zákon č. 96/2006 Z. z., ktorým bol novelizovaný § 9 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkov a ktorým bol inštitút poplatkov z omeškania nahradený inštitútom klasických úrokov z omeškania a ktorým bol v § 10b daný tzv. generálny pardon" bol prijatý Národnou radou SR dňa 02. 02. 2006 s tým, že účinnosť nadobudol dňom jeho vyhlásenia, teda v období niekoľko mesiacov pred podaním elektronického návrhu na Okresný súd Nové Zámky dňa 19. 10. 2006. Preto uplatnená škoda nie je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky, ale v súvislosti so zmenou legislatívy. Preto aj v tejto časti žaloby absentuje príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodu a nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky.

22. Pokiaľ ide sumu nákladov, spojených s uplatnením istiny, t.j. 83.191,95 eur, pričom na vnútroštátnej úrovni ide o sumu 78.296,62 eur a 4.562,34 eur v súvislosti s konaním pred ESĽP, súd konštatuje, že uvedená suma je zjavne neprimeraná k výške uplatnenej istiny. Ak žalobca túto sumu advokátovi, ako aj v súvislosti s prípravou a realizáciou konania pred ESĽP uhradil, predstavuje to len ním dobrovoľne prijaté podnikateľské riziko. Takto uplatnená škoda je z pohľadu prejednávanej veci nepodložená, bez akéhokoľvek súvisu s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky. Ako je súdu známe, položka na uplatnenie si práv na ESĽP predstavuje sumu za všetky uplatnené nároky, nielen v tomto konaní, preto súd nemá za preukázané odôvodnenie tejto sumy žalobcom v celej výške.

23. Žalobca 1./ si uplatnil aj nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 792.660,- eur v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Túto sumu žalobca určil ako súčin sumy 660,- Eur za každý jednotlivý právny prípad, obsiahnutý na odmietnutom DVD nosiči x 1201 prípadov. V súvislosti s uplatnenou nemajetkovou ujmou však žalobca neprodukoval žiadny dôkaz, preukazujúci oprávnenosť uplatneného nároku. Tento nárok žalobca odôvodnil len veľmi všeobecne tým, že bolo ťažké počúvať vyjadrenia klientov, ktorí im povedali, že ich IT riešenie nie je možné aplikovať v súdnom systéme SR, čo je však bez právnej relevancie. Žalobcom tvrdené poškodenie dobrého mena nebolo v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom okresného súdu, ale so samotným vymáhaním postúpených pohľadávok na zaplatenie koncesionárskych poplatkov. Súd mal za to, že vzhľadom na zistený vyššie popísaný skutkový a právny stav veci v prejednávanej veci, je konštatovanie porušenia práva dostatočným zadosťučinením pre žalobcu.

24. Sumarizujúc vyššie uvedené preto súd dospel k záveru o neopodstatnenosti uplatnených nárokov na náhradu tak majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy, keď súdu po vyhodnotení dôkazov absentovalo preukázanie ich vzniku a príčinnej súvislosti medzi špecifikovaným nesprávnym úradným postupom okresného súdu a uplatnenou škodu, čo bolo dôvodom na zamietnutie žaloby v celom jej rozsahu.

25. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).

26. Z ust. § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Pritom je viazaný najmä tým, že nevykonanie dôkazov súvisí s tým, že nemajú význam (najmä podstatný) pre vec samú, príp. že už doposiaľ vykonané dôkazy umožňujú náležité zistenie skutkového stavu. Nevykonanie dôkazov navrhnutých stranou nie je postupom, ktorým súd odníma procesnej strane možnosť konať pred súdom (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. marca 1992 sp. zn. 4 Cdo 6/1992, uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Slovenskej republiky, ročník 1993, zošit č. 3 - 4, str. 127, pod por. č. 37/1993).

27. Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie písomné a ústne vyjadrenia strán, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky dôkazné

prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu bolo presvedčivé a preskúmateľné (§ 220 ods. 2 .

28. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na priznanie náhrady trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP/.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.