Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/89/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava Tomčovčíka a JUDr.Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. októbra 2016, v trestnej veci proti C. M., pre zločin lúpeže spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods.1 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 15.3.2016 sp.zn. 3T/126/2014 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného C. M..

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 3T 126/2014 zo dňa 15.3.2016 bol obžalovaný C. M. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods.1 Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 1.3.2014 asi o 22.15 hod. v budove bývalej Y. Š. W. G.. H. U. V. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s C. T. lúpežne prepadli poškodeného R. L. tým spôsobom, že obžalovaný C. M. mu strhol ruksak z ľavého pleca, ktorý začal prehľadávať, pričom došlo k zápasu o ruksak, kedy začali obžalovaný C. M. L. L. C. T. poškodeného udierať päsťou do oblasti tváre a do hlavy, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, kde obaja do neho kopali a následne obžalovaný C. M. mu zo zadného vrecka nohavíc vybral finančnú hotovosť vo výške cca 7,-€ a následne, keď poškodený vybral z vrecka bundy mobilný telefón, aby zavolal políciu, obžalovaný C. M. mu telefón vytrhol z ruky a z miesta činu obaja odišli, čím tak poškodenému R. L. odcudzením mobilného telefónu, finančnej hotovosti a ruksaku s dokladmi spôsobili škodu vo výške 17,31,-€ a zranenia, a to pomliaždenie hrudnej steny vľavo, pomliaždenie a odreninu hlavy a pomliaždenie a krvné podliatiny tváre a okoloočnicových oblastí obojstranne s dobou liečenia do 7 dní.

Za to bol obžalovanému C. M. podľa § 188 ods. 1, § 38 ods. 5 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 66 (šesťdesiatšesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. pre výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť škodu vo výške 8,09 (osem eur a deväť centov) poškodenému R. L., W.. XX.X.XXXX, F. U.- F., W. Q. Č.. XX a podľa § 288 ods. 2 Tr.por. poškodený so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody bol odkázaný na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný C. M., ktoré si sám písomne zdôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania navrhol napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods.1 písm.c/ Tr.por. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Podľa

jeho názoru konaním, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, aby sa bol stal skutok, z ktorého spáchania bol uznaný za vinného a aby toto konanie bolo naplnilo aj znaky zločinu lúpeže spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods.1 Tr.zák. Preto ním podané odvolanie smerovalo proti výroku o vine a proti výroku o treste, ale aj proti konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo.

Na podklade odvolania obžalovaného C. M. krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné.

Na podklade podaného odvolania a argumentov uvádzaných v písomných dôvodoch odvolania odvolací súd preskúmal výroky napadnutého rozsudku a konanie mu predchádzajúce a zistil, že súd prvého stupňa kontradiktórnym spôsobom konania vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a toto v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania právne posúdil ako zločin lúpeže spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods.1 Tr.zák.

Samotná skutočnosť, že obžalovaný C. M. spáchanie skutku poprel neznamená, že sa žalovaného skutku nedopustil. Obžalovaný C. M. napokon priznal, že sa s poškodeným R. L. kritického dňa stretol, a to v spoločnosti s C. T., ktorý má prezývku F. a je bezdomovcom. Spoločne vošli do budovy bývalej škôlky, kde zobudili poškodeného R. L. a spoločne vypili dve alebo tri dvojlitrové fľaše vína. Obžalovaný C. M. navyše nepopieral, aby bol zobral poškodenému R. L. ruksak, lebo si myslel, že v ňom nájde peňaženku, a tak v domnienke vybral len doklady poškodeného, lebo v tme dobre nevidel. Po tomto konaní od poškodeného C. L. E. C. T. prezývaného F. odišiel. V plnom rozsahu obžalovaný C. M. poprel, aby násilím, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku bol sa zmocnil osobných dokladov, resp. peňazí a mobilného telefónu od poškodeného R. L..

Obhajoba obžalovaného tak, ako na to poukazuje v dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvého stupňa, bola bez akýchkoľvek pochybností vyvrátená, a to nielen výpoveďou poškodeného R. L., ale aj ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi. Poškodený R. L. už v trestnom oznámení, ktoré urobil hneď ráno po skutku za páchateľov označil C. T. a obžalovaného C. M.. Tak v štádiu prípravného konania, ako aj v konaní pred súdom sa však nepodarilo súdu, ako aj orgánom činným v prípravnom konaní zabezpečiť osobu ďalšieho páchateľa, a to C. T., táto skutočnosť však nebola dôvodom, aby vo veci nebolo možné zákonne rozhodnúť.

Vierohodnosť výpovede poškodeného R. L. preto bola upresňovaná výpoveďami svedkýň, a to X. M., matky obžalovaného, ako aj dlhoročnej priateľky obžalovaného K. C.. Obe svedkyne pred súdom využili právo nevypovedať.

Hodnovernosť výpovede poškodeného R. L. bola potvrdená závermi znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia - traumatológia, z ktorého je zistiteľné, že poškodený utrpel pomliaždenie hrudnej steny vľavo, pomliaždenie a odreninu hlavy za ľavým uchom, pomliaždenie a okoloočnicové krvné podliatiny okolo pravého a ľavého oka s opuchom tváre vpravo.

Z lekárskeho hľadiska sa jedná o ľahké zranenie s obmedzením bežného spôsobu života po dobu šiestich až siedmich dní, pričom k zraneniu s najväčšou pravdepodobnosťou došlo spôsobom, ako to uvádzal poškodený, t.j. fyzickým napadnutím poškodeného inou alebo inými osobami.

Nepochybil preto súd prvého stupňa, keď na podklade vyššie uvádzaných dôkazov, konanie obžalovaného C. M. právne posúdil ako zločin lúpeže spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods.1 Tr.zák., a to z dôvodov, ako na to poukazuje v dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvého stupňa.

Odvolací súd preto poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku a konanie mu predchádzajúce, ktoré si v celom rozsahu osvojuje a ničím viac nedopĺňa.

Súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, keď obžalovanému C. M., ktorý opätovne sa dopustil zločinu, uložil trest odňatia slobody postupom v zmysle ustanovenia §

38 ods.8 Tr.zák., t.j. že dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby mu bola zvýšená o jednu polovicu.

Súd prvého stupňa tak obžalovanému C. M. vo výroku napadnutého rozsudku uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Správne ho zaradil pre účely výkonu trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním teraz posudzovaného skutku už bol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.

Odvolací súd nezistil ani žiadne pochybenie okresného súdu vo výroku o povinnosti nahradiť škodu poškodenému R. L., a preto odvolanie obžalovaného C. M. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.