Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-51-2016.pdf
PDF · 91.45 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/51/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom Ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO: 31 338 976, proti žalovanému: AGROSLUŽBY Svidník, s.r.o., so sídlom Stropkovská 474, 089 01 Svidník, IČO: 31 734 154, právne zastúpenému JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom so sídlom Hrnčiarska 1619/42, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 331,94 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 3Cb/4/2014-91 zo dňa 6.5.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie
Sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 331,94 eur a nahradiť mu trovy konania a vo výške 19,50 eur všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V dôvodoch napadnutého rozsudku uviedol, že :
2.1 Žalobca žalobou zo dňa 22.2.2013 uplatnil proti žalovanému predmetný nárok s odôvodením, že vedie v zmysle zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalovanému účet majiteľa cenných papierov. Službu „CD-55-vedenie účtu majiteľa“ poskytuje žalovanému v zmysle § 99 ods. 8 Zákona o cenných papieroch za odplatu za odplatu. Cena služby je vypočítaná v zmysle Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR, v znení neskorších Dodatkov, ktorý bol schválený v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na základe uvedeného fakturoval žalovanému poplatok za vedenie účtu majiteľa - služba „CD-55“, a to za rok 2008, v súlade s cenníkom v znení dodatku platnom ku dňu vystavenia faktúry.
2.2 Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 29.5.2015 pod č. k. 3Cb/4/2014-59 tak, že žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 172,44 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 19,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 152,94 eur, na účet právneho zástupcu žalovaného.
2.3 Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 9.2.2016, zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
2.4. V zmysle intencií uznesenia Krajského súdu Prešov tunajší súd doplnil dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalovaného, listinnými dôkazmi a zistil, že žalobca vedie v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalovanému účet majiteľa cenných papierov. Službu „CD-55-vedenie účtu majiteľa“ poskytuje žalovanému v zmysle § 99 ods. 8 Zákona o cenných papieroch za odplatu. Cena služby je vypočítaná v zmysle Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR, v znení neskorších Dodatkov, ktorý bol schválený v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na základe uvedeného fakturoval žalovanému poplatok za vedenie účtu majiteľa - služba „CD-55“, a to za rok 2008, v súlade s cenníkom v znení dodatku platnom ku dňu vystavenia faktúry. Žalobca žalovanému faktúrou č. 8000017378 zo dňa 31.12.2008 s dátumom splatnosti dňa 28.2.2009 fakturoval za vedenie účtu majiteľa cenných papierov sumu 331,94 eur (10.000,- Sk). Z výpisu z účtu cenných papierov z Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s., Ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, registračné číslo XXXXXXX vyplýva, že jedná sa o výpis z účtu právnickej osoby, a to žalovaného, z ktorého je zrejme, že obchodná spoločnosť žalovaného vlastní cenné papiere ISIN: P. s dátumom vydania emisie 29.3.1993, druh CP: XX - akcia kmeňová, forma CP: 1 - na doručiteľa, v menovitej hodnote 1 000 Sk. Z výpisu z obchodného registra žalovaného, že žalovaný od 6.2.2008 zmenil obchodné meno na AGROSUŽBY Svidník, s.r.o., so sídlom Stropkovská 474, 089 01 Svidník, IČO: 31 734 154, pričom obchodné meno žalovaného do 5.2.2008 bolo POĽNOSLUŽBY ONDAVA Svidník, spoločnosť s ručením obmedzeným. Súd zistil, že nárok žalobcu nie je premlčaný, čo skonštatoval aj vo svojom rozhodnutí Krajský súd v Prešove. Vzhľadom na uvedené preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pokiaľ sa týka tvrdení žalovanej strany, s týmito sa súd nestotožnil.
2.5 Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ust. § 142 ods.1 O.s p. a keďže žalobca mal vo veci plný úspech súd mu priznal plnú náhradu trov konania.
3. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. V dôvodoch podaného odvolania uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie účtu majiteľa cenných papierov nie je premlčaný. Žalovaný poukazuje na to, že faktúra č. 8000017378 zo dňa 31.12.2008 mu nebola do dnešného dňa žalobcom doručená, a táto bola žalovanému odstúpená až po tom, čo bola žalobcom predložená súdu prvej inštancie podaním žalobcu z 9.3.2015. Ani v texte pôvodnej žaloby sa číslo faktúry neuvádza. Za prípadnú výzvu žalobcu na zaplatenie by preto bolo možné považovať až doručenie žaloby žalovanému 1.4.2014. Obchodný zákonník upravuje problematiku premlčania obchodno-záväzkových vzťahov ust. § 387 a nasl.. Pre určenie začiatku a trvania premlčacej doby je v § 391 ods. 1 Obch. zák. upravené všeobecné pravidlo, podľa ktorého pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Týmto spôsobom je všeobecne určený začiatok plynutia premlčacej doby. Následne Obch. zák. v ďalších ustanoveniach upravuje počiatok plynutia premlčacej doby osobitne pre jednotlivé práva. Všeobecný začiatok premlčacej doby pritom nie je možné stotožňovať so splatnosťou záväzku. Doterajšia judikatúra nielen NS SR ale aj NS ČR v súlade so znením § 391 ods. 1 zdôrazňuje, že pre začiatok behu premlčacej doby je rozhodujúci objektívny okamih, kedy právo mohlo byť vykonané po prvýkrát. Osobitná úprava počiatku plynutia premlčacej doby pre záväzkové vzťahy, v ktorých sa povinnosť plniť záväzok dlžníkom viaže na moment splatnosti záväzku je upravená v § 392 ods. 1 Obch. zák. V zmysle tohto ustanovenia pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť, alebo sa malo začať s jeho plnením. Ust. § 392 ods. 1 Obch. zák. sa preto bude na právne vzťahy aplikovať buď prípade, kedy je doba splatnosti medzi dlžníkom a veriteľom dohodnutá a vtedy premlčacia doba začína plynúť deň nasledujúci po dobe splatnosti, alebo v prípade, kedy doba plnenia medzi dlžníkom a veriteľom nie je dohodnutá, ale určí sa podľa znenia § 340 ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený považovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný splniť záväzok bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. I keď v oboch uvedených prípadoch sa aplikuje ust. § 392 ods. 1 Obch. zák., je potrebné rozlišovať, či si strany v záväzkovom vzťahu dohodli dobu, v ktorej je dlžník povinný plniť, alebo či sa doba splatnosti bude určovať v zmysle § 340 ods. 2 Obch. zák., kedy je veriteľ oprávnený vyvolať splatnosť záväzku. Medzi sporovým stranami nebol určený presný dátum splatnosti, ku ktorému bude povinný žalovaný uhradiť tento poplatok, avšak ex lége bol určený časový interval, v ktorom mu táto povinnosť vznikne, čo znamená, že faktúru mohol žalobca vystaviť, počnúc dňom 1.1.2009 až so splatnosťou ku dňu vystavenia faktúry. V deň kedy žalobca vyzval žalovaného na základe vystavenej faktúry na zaplatenie pohľadávky tak nie je v zmysle doterajšej judikatúry právne významný, pretože z hľadiska premlčacej doby nie je rozhodujúce, kedy bola urobená výzva na zaplatenie vymáhanej čiastky,
ale je rozhodujúci deň, kedy mohol žalobca po prvýkrát výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky urobiť, teda kedy mu vzniklo právo na zaplatenie vymáhanej pohľadávky, a kedy zároveň mohol bez zbytočného odkladu od tejto doby vyzvať žalovaného k zaplateniu, napríklad vystaviť faktúru. Skutočnosť, že v dohodnutom čase faktúru nevystavil preto nie je možné pripísať na vrub žalovaného. Žalovaný je toho názoru, že uplynutím všeobecnej premlčacej doby by došlo aj k premlčaniu práva žalobcu na výzvu žalobcu na poskytnutie plnenia žalovaný. Navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta a uplatňuje si aj nárok na náhradu trov konania prvostupňového vo výške 285,15 eur a odvolacieho vo výške 61,67 eur.
4. Žalobca k podanému odvolaniu nepodal vyjadrenie, aj keď mu rovnopis podaného odvolania bol doručený 30.6.2016 (správa od Slovenskej pošty pripojená ku č.l. 95 spisu).
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
- ďalej len CSP) prejednal podané odvolanie v zmysle ust. § 385 ods. 1, 2 CSP bez nariadenia pojednávania. Vo veci totiž nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si nariadenie pojednávania ani dôležitý verejný záujem. Pre vec je určujúcim aj aplikácia ustanovení § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ale aj ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Nutné je teda prihliadať na účinky odvolania, ktoré bolo realizované ešte za platnosti zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (O.s.p.), ale pri prieskume napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa treba riadiť i ustanoveniami nového procesného poriadku. Odvolací súd tak vychádzal aj z toho, že pri prieskume napadnutého rozhodnutia je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), ale zároveň treba vychádzať aj z toho, že pri prieskume napadnutého rozhodnutia je viazaný rozsahom i dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP). Aj po takomto prieskume odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a na takto zistený skutkový stav (aj pri aplikácii ust. § 153 ods. 1 O.s.p.) súd použil aj správnu aplikáciu a interpretáciu v dôvodoch rozhodnutia uvedených právnych noriem.
6. Vychádzajúc z obsahu prednesov sporových strán i z obsahu realizovaných dôkazov v doterajšom konaní je pre rozhodnutie v predmetnej veci určujúcim zodpovedanie otázky či vzhľadom na žalovaným uplatnenú námietku premlčania možno žalobcovi priznať ním uplatnený nárok na zaplatenie ceny služby
- vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008. Žaloba uplatňujúca tento nárok bola súdu doručená 26.2.2013.
7. Odvolací súd už v predchádzajúcom svojom rozhodnutí č.k. 2 Cob/77/2015 - 81 z 9.2.2016 zaujal právny názor na posúdenie uplatnenej námietky premlčania. V nasledujúcom konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo k takej zmene skutkových zistení, ktorá by mala za následok dôvodnosť zmeny právneho názoru vyjadreného odvolacím súdom v uvedenom rozhodnutí. Súd prvej inštancie riadiac sa týmto názorom (§ 226 O.s.p.) vec opätovne prejednal, správne a zodpovedajúco ust.§ 153 ods.1 O.s.p. zistil skutkový stav a z neho vyvodil i správny právny záver o tom, že nárok žalobcu nie je premlčaný.
8. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
9. Z hľadiska aplikácie ustanovení o premlčaní je preto dôležité presne vedieť okamih, kedy v konkrétnom prípade začína plynúť premlčacia doba. Citované ustanovenie § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka zdôrazňuje u práv vymáhateľných na súde začiatok plynutia premlčacej doby dňom, kedy právo mohlo byť uplatnené na súde. Týmto dňom je zásadne deň, kedy právo bolo možné prvýkrát vykonať alebo ak sa právo stalo nárokom (actio nata). Spravidla ide o deň, kedy sa stal dlh splatným, teda deň, kedy ho mal dlžník prvýkrát splniť. Nemožno tak zamieňať vznik práva samotného so vznikom nároku a naopak je potrebné sa zaoberať posúdením, kedy sa dlh žalovaného stal splatným, a kedy mohol žalobca svoje právo na súde prvýkrát dôvodne uplatniť. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že čas plnenia obchodných záväzkov všeobecne je upravený v ust. § 340 Obch. zák..
10. Podľa § 340 ods. 1 Obch. zák. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
11. Podľa § 340 ods. 2 Obch. zák., ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
12. Ustanovenie § 340 ods. 2 Obch. zák. má všeobecný charakter, z čoho vyplýva, že platí pre všetky obchodné záväzkové vzťahy, t. j. záväzky zo zmluvy aj záväzky za činnosti realizované podľa príslušného zákona (ak tento neupravuje inak) alebo i záväzky z porušenia práva, pokiaľ neexistuje osobitná právna úprava.
13. Je nutné vychádzať z toho, že zákon určuje dobu splnenia (splatnosť), nie však čas vzniku práva samotného. Ak nie je čas splnenia (splatnosť) dohodnutý, ani dohodnutý spôsob jeho určenia, určuje ho veriteľ tým, že plnenie po dlžníkovi požaduje, a v takom prípade začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po tom, kedy ho o to požiadal, teda, keď už vznikol dlh ako nárok (actio nata).
14. V predmetnej veci aj pri splatnosti poplatku za vedenie účtu vyúčtovaného žalobcom je potrebné vychádzať z týchto skutočností. Ak samotný žalobca po uplynutí príslušného kalendárneho roku účtoval žalovanému poplatok za vedenie účtu faktúrou, v ktorej určil lehotu splatnosti dňom 28.2.2009, tento nárok vymáhateľný na súde mohol byť prvýkrát uplatnený po takto veriteľom určenej dobe splatnosti záväzku. Najskôr teda mohol byť tento nárok uplatnený na súde po uplynutí lehoty splatnosti, teda dňom 1.3.2009. Žalobca podal žalobu na súd dňa 26.2.2013, uplatnil tak tento návrh v rámci plynutia 4-ročnej premlčacej doby.
15. Podľa § 402 Obch. zák. premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní. V predmetnej veci veriteľ (žalobca) v premlčacej dobe uplatnil svoje právo na súde, dlžník preto nemôže úspešne voči nemu namietať premlčanie práva.
16. Odvolateľ namieta nedoručenie faktúry. K tejto odvolacej námietke možno uviesť, že z obsahu spisu je zrejme, že dôkaz o doručení faktúry žalovanému nebol síce súdu predložený (podľa oznámenia z 12.5.2015 - č.l. 47 spisu žalobca ním nedisponuje), ale každopádne žalobou doručenou súdu dňa 26.2.2013 žalobca nárok jasne identifikoval, proti v žalobe označenému žalovanému ho riadne uplatnil, vychádzajúc z vyúčtovania ceny, ktoré mohol realizovať až uplynutím kalendárneho roka 2008 s uvedením primeranej lehoty splatnosti (i pri dodržaní lehôt vyplývajúcich z povinnosti platiteľa dane z pridanej hodnoty podľa § 71 zák. č. 222/2004 Z.z. ku ktorým sa sporové strany vyjadrovali v predchádzajúcom odvolacom konaní v predmetnej veci). Vyúčtovanie ceny podľa faktúry z 31.12.2008 č. 8000017378 (č.l.40 spisu) zodpovedá označeniu čísla faktúry v podanej žalobe (uvedenej v texte žaloby bezprostredne za IČO-m žalovaného). Za takéhoto stavu niet dôvod na pochybnosti o realizácii úkonu žalobcu, ktorým určil termín plnenia - splatnosť dňom 28.2.2009. Žiadna zo sporových strán sa v konaní nevyjadrovala k otázke označenia dlžníka vo faktúre pôvodným obchodným menom (ale so správnym údajom IČO) a pri princípoch kontradiktórnosti civilného sporového konania nebol dôvod sa zaoberať touto otázkou súdom prvej inštancie ani súdom odvolacím.
17. Za takéhoto stavu je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správnym. Uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu ani zrušenie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil vo výroku, ktorým bolo žalobe vo veci samej vyhovené ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania. Žalovanému, uplatňujúcemu pred súdom prvej inštancie nárok na náhradu trov konania nemohol byť tento nárok prisúdený práve z dôvodu jeho procesného neúspech v konaní.
18. V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný, žalobcovi trovy nevznikli, preto pri aplikácii ust. § 396 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O tomto nároku rozhodoval aj s použitím ust. § 251 CSP.
19. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).