Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/190/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferenciovej, v trestnej veci odsúdeného V. Q., v konaní o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 5. septembra 2016 sp. zn. 1Pp/58/2010, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. októbra 2016 takto

rozhodol:

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného V. Q., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 68 odsek 2 Trestného zákona vyslovil, že odsúdený V. Q. sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu uloženého mu rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 1T/4/2000 zo dňa 19.04.2000, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2To/31/2000 zo dňa 16.01.2001 podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona vo výmere 14 (štrnásť) a pol roka nepodmienečne so zaradením do III. NVS, z ktorého výkonu trestu bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1Pp/58/2010 z 21.10.2010, právoplatným a vykonateľným 21.10.2010 a zvyšok trestu odňatia slobody v trestnej veci Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 1T/4/2000 vo výmere 3 (tri) roky a 20 (dvadsať) dní vykoná.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený. V písomných dôvodoch sťažnosti odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu namietal, že okresný súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Namietal, že tá skutočnosť, že v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu bol priestupkovo a inak (podľa rakúskeho práva) postihnutý, je iste dôležitá, avšak sama osebe na vyslovenie záveru, že počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odsúdený neviedol riadny život nepostačuje. Súd prvého stupňa podľa jeho názoru pri svojom rozhodovaní neprihliadol na záverečnú správu Okresného súdu Nitra o priebehu probačného dohľadu v ktorej sa uvádza, že žije s partnerkou a stará o jej dve maloleté deti. Rovnako sa podľa jeho názoru súd prvého stupňa nezaoberal tou skutočnosťou, či bol alebo je zamestnaný. Povinnosťou súdu prvého stupňa bolo tiež skúmať osobitosti a ostatné okolnosti priestupkov a iných skutkov na základe ktorých bolo vyslovené, že sa neosvedčil, najmä či v daných prípadoch nešlo iba zhluk náhodných alebo nepriaznivých okolností, alebo či nekonal napr. pod nátlakom. Uviedol, že žiadne priestupky, ktoré by mohli byť označené za súvisiace so skutkom za ktorý bol v pôvodnom konaní potrestaný skúšobnej dobe nespáchal, z tohto dôvodu súd prvého stupňa na spáchané priestupky nemal vôbec prihliadať, a to aj napriek tej skutočnosti, že spáchaných priestupkov bolo desať. Taktiež uviedol, že všetkých 10 priestupkov na úseku dopravy bolo riešených blokovou pokutou a je veľmi pravdepodobné, že tieto pokuty boli zaplatené a teda sankcie uložené v príslušných priestupkových konaniach boli aj vykonané, čím per analogiam s §§92 a 93 Trestného zákona došlo k zahladeniu priestupkov. Namietal, že priestupky, ktoré vzal súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o osvedčení sú zahľadené a preto naňho nemožno hľadieť ako na priestupkovo postihnutého, resp. okresný súd si mal zabezpečiť príslušné správy, ktoré by

preukazovali, že blokové pokuty nezaplatil. Ďalej uviedol, že napadnuté uznesenie je predovšetkým založené na oboznámení sa s prekladom rozsudku rakúskeho súdu Krajinský súd pre trestné veci Viedeň (Landesgericht für Strafsachen Wien) z 23.03.2015 sp. zn. 054 Hv 21/15, pričom ale nemožno z toho rozsudku konštatovať, že skutok, ktorý mu je rozsudkom rakúskeho súdu kladený za vinu je prejavom celkového jeho negatívneho postoja k dodržiavaniu spoločenských noriem. V záver sťažnosti uviedol, že je toho názoru, že neboli splnené ani materiálne ani procesné podmienky pre vyslovenie, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil a z toho dôvodu žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ mohol podať sťažnosť, ako i správnosť konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, a tak dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného V. Q. nie je dôvodná.

Podľa § 68 odsek 2 Trestného zákona ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná.

Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že odsúdený V. Q. bol uznesením Okresného súdu Piešťany z 21. októbra 2010, sp. zn. 1Pp/58/2010, právoplatným a vykonateľným 21. októbra 2010, podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 19. 4. 2000, sp. zn. 1T/4/2000, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR zo 16. 1. 2001, sp. zn. 2To/31/2000, podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona vo výmere 14 a pol roka nepodmienečne so zaradením do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 5 (päť) rokov s probačným dohľadom na dobu 3 (tri) roky. Zároveň mu súd v rámci probačného dohľadu uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s osobami, ktoré majú na neho negatívny vplyv alebo ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine. Odsúdenému V. Q. plynula skúšobná doba od 21. októbra 2010 do 21. októbra 2015, skúšobná doba so stanovením probačného dohľadu nad jeho správaním plynula od 21. októbra 2010 do 21. októbra 2013.

Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplýva, že sa V. Q. v priebehu skúšobnej doby dopustil jedného priestupku proti verejnému poriadku, deviatich priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Zo spisového materiálu je zároveň zrejmé, že V. Q. v priebehu skúšobnej doby spáchal na území Rakúskej republiky úmyselný trestný čin ťažkej hospodárskej krádeže podľa §§ 127, 128 odst. 1 č. 4, 130 prvý prípad rakúskeho Trestného zákonníka za čo mu bol rozsudkom Krajinský súd pre trestné veci Viedeň (Landesgericht für Strafsachen Wien) z 23. marca 2015 sp. zn. 054 Hv 21/15z, právoplatným 23. marca 2015 uložený trest odňatia slobody na 12 (dvanásť) mesiacov s podmienečným prepáčením výkonu časti trestu vo forme trestu odňatia slobody v dĺžke 10 (desiatich) mesiacov a premenou na skúšobnú dobu 3 rokov; pričom trestného činu sa dopustil dopustil 13. februára 2015, t. j. trestný čin spáchal v priebehu skúšobnej doby. Zo záverečnej správy o priebehu probačného dohľadu probačnej a mediačnej úradníčky Okresného súdu Nitra z 29. novembra 2013 vyplynulo, že odsúdený sa v sledovanej dobe zúčastnil probácie 4 - krát, dohodnuté termíny sa snažil dodržiavať. V treťom roku skúšobnej doby sa zamestnal v Nemecku a v pracovnej pozícii pomocník v kuchyni, pracovnú zmluvu do podania správy však nepredložil. Pobyt v Nemecku preukázal potvrdením o sociálnom a osobnom čísle, dokladmi o uhrádzaní nákladov na ubytovanie. V osobnom živote neudával zmeny, naposledy žil v O. O., udržiava stabilný vzťah s partnerkou, tento považuje za perspektívny aj do budúcnosti. Spolu s partnerkou sa stará o jej dve maloleté deti. Uvádza tiež kontakt so svojou biologickou dcérou a adoptívnymi rodičmi. V rodinných väzbách deklaruje harmonické vzťahy. Z miesta bydliska je hodnotený neutrálne. Aktuálne sa proti nemu nevedie žiadne trestné stíhanie.

Podľa § 68 odsek 2 Trestného zákona ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná.

Na základe vyššie uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že postup ako aj následné rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo v tomto prípade plne opodstatnené a dôvodné. Je nepochybne

preukázané, že odsúdený v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody neviedol riadny život a dostal sa do rozporu so zákonom, o čom svedčí jednak jeho právoplatné odsúdenie na základe vyššie citovaného trestného rozsudku Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň z 23. marca 2015 sp. zn. 054 Hv 21/15z, ako aj tá skutočnosť, že počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia spáchal 10 priestupkov (z toho sa jednalo o jeden priestupok proti verejnému poriadku a deväť priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky) .

Preto aj krajský súd po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď vyslovil jeho neosvedčenie sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, a keďže zo strany odvolacieho súdu neboli zistené žiadne dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.