Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-24-2016.pdf
PDF · 103.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4P/24/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou vo veci starostlivosti o mal. J. G., B.. XX.X.XXXX, W. B. W. XXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky
- Y. Š., B.. X.X.XXXX, W.U. B. W. XXX a otca - P. G., B.. XX.X.XXXX, V., I.. D. XX H., B. G., D. v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Otec P. G., B.. XX.X.XXXX j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletého J. G., B.. XX.X.XXXX vo výške 120 € mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred počnúc dňom 7.6.2016.
Zameškané výživné za čas od 7.6.2016 do 27.10.2016 (4 mesiace) vo výške 347,24 € z a p l a t í otec maloletému dieťaťu k rukám matky spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred v pravidelných mesačných splátkach 10 € pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote.
II. Tým s a m e n í rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. P 113/01 zo dňa 6.9.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.6.2003, ktorým bolo určené výživné na maloletého J. G., B.. XX.X.XXXX vo výške 1 000 Sk (33,19 €).
III. Žiadny z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - matka podala dňa 7.6.2016 návrh. Žiadal určiť výživné na maloletého J. G., B.. XX.X.XXXX vo výške 120 € mesačne. Naposledy výživné bolo určené rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. P 113/01 zo dňa 16.9.2002 vo výške 1 000 Sk (33,19 €). Od roku 2002 do roku 2016 ubehlo 14 rokov. Počas tejto doby nedošlo k zmene výšky výživného rozhodnutím súdu a odporca - otec sám od seba neplatil vyššie výživné. Neplní si vyživovaciu povinnosť ani v minimálnej sume 33,19 € mesačne. Maloletého naposledy videl pri krste. Viac sa s ním nekontaktoval. Matka pracuje ako U. v W. B. T.. Jej čistý priemerný mesačný zárobok je 400 € mesačne. Poberá prídavok na dve deti 47,04 € a výživné na druhé dieťa Y. Č., B.. XX.XX.XXXX vo výške 100 € mesačne. Iný príjem nemá. Platí elektriku 75 €, životnú poistku 25 €, maloletému prispieva na sporenie 30 €, cestovné do školy 25 - 30 €, internet 15 €. Maloletý J. je žiakom 9. ročníka Základnej školy W. B. W., čím sa podstatne zvýšili jeho náklady v porovnaní s pôvodne určenou výškou výživného. Na čl. 2 je fotokópia rodného listu. Z lustrácie v sociálnej poisťovni čl. 5 spisu vyplýva, že vymeriavací základ matky pre odvody je od 400 do 490 €. Na čl. 17 spisu matka predložila rozpis výdavkov počas vykurovacej sezóny a ďalšie výdavky, ku ktorým nedoložila doklady. Kúri tuhým palivom, kupuje drevo, uhlie. Drevo stálo 300 €, uhlie počas zimného obdobia kupuje každý mesiac podľa finančných možností zhruba 2 - 3 m3 (približne 20 €/m3). V mesiaci august zakúpila automatickú práčku za 250 € na mesačné splátky 25 € po dobu 10 mesiacov. Z platu sa snaží odložiť aj na nepredvídané a nutné veci (choroba, začiatok školského roku, kde sú výdavky
vyššie). Snaží sa odložiť mesačne 50 €, niekedy 30 € a niekedy jej nevyjde nič. TKO platí 33 € ročne, voda 120 € ročne, sporenie detí 60 € mesačne, poistka 25 € mesačne, internet 15 € mesačne, školská strava J. 23,80 € mesačne, školská strava Y. 25 € mesačne, drogéria 30 € mesačne. Pripojila potvrdenie o príjme zamestnanca na čl. 18 spisu, z ktorého vyplýva čistá mzda približne 400 - 450 €. Čistá mzda za obdobie 1/2016 - 7/2016 podľa vyjadrenia zamestnávateľa X., U..G..C.., B. je 428,93 € a čistá priemerná mesačná mzda za 1/2016 - 7/2016 je 649,18 €. Prídavky, ktoré poberá matka, sú 47,04 €, bonus 42,82 € a výživné na maloletého Y. 100 €. K svojim tvrdeniam matka pripojila účtovné doklady od čl. 20 až po čl. 29 spisu, ktorými preukazovala svoje tvrdenia, svoje príjmy, výdavky.
2. Odporca - otec sa vyjadril dňa 10.10.2016 na čl. 30 spisu. Ospravedlnil sa z neprítomnosti na vytýčenom súdnom pojednávaní. Uviedol, že pracuje sezónne v poľnohospodárskom podniku. Nesúhlasil so zvýšením výživného podľa návrhu. Od roku 2002, kedy mu bolo vymerané výživné, došlo na jeho strane k zmene pomerov. V roku 2002 sa oženil (doložil sobášny list čl. 36 spisu). V rovnakom roku 2002 sa mu narodil syn C.. Na D. je núdza o prácu, preto obidvaja s manželkou sezónne pracujú v Českej republike, zimu trávia doma na D. bez príjmov. V Českej republike počas výkonu práce majú dvojaké náklady na bývanie. So synom J.P. G. neudržiava kontakt. Plánoval založenie rodiny s navrhovateľkou - matkou. Dal jej všetky dovtedajšie úspory 80 000 Kč na nákup bytu na Slovensku. Navrhovateľka - matka nejavila o neho žiaden záujem, keď prišiel na územie SR. Našiel ju v byte u cudzieho muža. Teda odporca ako otec neporušil vzťahy. Tvrdí, že nie je otcom J.. Súhlasil k zápisu do rodného listu. Je si vedomý, že sa nemôže zbaviť vyživovacej povinnosti. Nechce mať nálepku niekoho, kto sa nestará o svoje dieťa. Dôkazom je jeho ďalší život, to, že si našiel partnerku, s ktorou spolu vychovávajú syna. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil vyčíslenie príjmov, výdavkov svojich a svojej manželky. V roku 2015 uviedol čistý ročný príjem 84 278 Kč, čistý mesačný 7 023 Kč, manželkin čistý ročný príjem 30 325 Kč, priemerný mesačný čistý 2 527 Kč, spoločný čistý ročný príjem 114 603 Kč, spoločný priemerný čistý mesačný príjem 9 550 Kč. Mesačné náklady - byt na D. 120 Kč, teplo 900 Kč, elektrina 120 Kč, voda 60 Kč, internet 100 Kč, náklady na synovu školu (školné, stravné, pomôcky, krúžky) 1 200 Kč, syn florbal mesačne 500 Kč, telefón mesačne 800 Kč, jedlo, ošatenie 2 500 Kč, náklady na pobyt v Čechách rozpočítané na obidvoch manželov na jeden mesiac 1 500 Kč, doprava 500 Kč, výživné J. G. 700 Kč, spolu 9 000 Kč. Pripojil mzdový list čl. 32 - N.. Y. L., U. XXX čl. 32 za čas od 1.1.2015 do 31.12.2015 a čl. 34 za čas od 1.1.2015 až 31.12.2015, potvrdenie zamestnávateľa čl. 38 o tom, že odporca - otec vykonáva sezónne zberné práce. Ďalšie dôkazy otca sú pripojené v prílohovej obálke na čl. 4 spisu, a to potvrdenie k nájmu bytu za rok 2015, k nájmu bytu za rok 2016, k nákladom na internet a elektrinu.
3. Z vyjadrenia mesta W. B. W. čl. 15 vyplýva, že matka je slobodná. Býva na adrese W. B. W., X. XXX spolu s matkou, bratom a dvoma maloletými synmi. Býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve matky. Neboli na ňu podané žiadne sťažnosti, nebola riešená v priestupkovom konaní. Matka je schopná starať sa sama o dieťa, zabezpečiť mu základné životné podmienky a základné životné potreby.
4. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka na čl. 16 spisu vyplýva, že maloletý bol zverený do starostlivosti matky v roku 2002, kedy bolo určené výživné 1 000 Sk = 33,19 €. Od uvedenej doby sa vyživovacia povinnosť otca nezmenila. O syna záujem nejaví, nekontaktuje sa s ním. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému Y. Č., B.. XX.XX.XXXX, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 12P/274/2004 zo dňa 22.2.2006, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť výživné 1 000 Sk (33,19 €). Vyživovacia povinnosť na maloletého Y. bola zvýšená na 100 € mesačne rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 10P/89/2012 zo dňa 19.12.2012. Matka pracuje na zmeny. Nemohli byť prešetrené v domácnosti pomery, pretože v čase návštevy kolízneho opatrovníka bola zrejme v zamestnaní. Šetrením pomerov však kolízny opatrovník nezistil zanedbávanie starostlivosti o maloletého zo strany matky. Vzhľadom k veľkému časovému odstupu od posledného určenia výživného kolízny opatrovník navrhol písomne aj na pojednávaní zvýšiť výživné na maloletého v súlade s návrhom. Spolu s matkou poukázal na pojednávaní na to, že požiadavky matky sú oprávnené. Spochybnili spoločne s matkou vyjadrenie otca o jeho skutočnom príjme dvoch ľudí - otca a jeho manželky vo výške 9 500 Kč mesačne pre dvoch ľudí na území Českej republiky. Túto výšku spochybnili aj v nadväznosti na tú skutočnosť, že v mesiaci október 2016 vyplatil otec matke dvakrát šekom jednorazovo sumu 1 900 €, čo je taktiež dôkaz o tom, že doterajšiu vyživovaciu povinnosť neplnil, ako aj dôkaz o tom, že má finančné prostriedky, keď bol schopný jednorazovo doplatiť také výživné pri tvrdení príjmu 9 500 Kč pre dvoch ľudí. Dokazuje to aj to, že jeho postup je účelový a že nemal záujem pravidelne platiť výživné ani v minimálnej miere a nieto ešte zvýšené výživné. Otec doteraz
neplatil pravidelne ani minimálne výživné, ktoré mu bolo určené vo výške 33,19 € mesačne. Niekedy ho vôbec neplatil, niekedy ho zaplatil v minimálnom rozsahu. Pritom zmena pomerov zodpovedá zvýšeniu výživného na 120 € mesačne, ktorá ani nie je nadštandardným výživným.
5. Z pripojeného spisu P 113/01 a z rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. P 113/01-45 zo dňa 16.9.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.6.2003, mal súd preukázané, že maloletý J. G., B.. XX.X.XXXX bol zverený do výchovy matky a otec bol zaviazaný platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 1 000 Sk mesačne, teda vo výške 33,19 €. V konaní mal súd preukázané, že ku dňu podania návrhu, teda ku dňu 7.6.2016, výživné zvýšené nebolo, otec dobrovoľne výživné nezvýšil, s dieťaťom sa nestretáva. Má problém zaplatiť aj minimálne výživné 33,19 €. Neplatí ho pravidelne alebo v minimálnej výške. Je teda preukázané, že od posledného určenia výživného od roku 2003 ku dňu podania návrhu v roku 2016 ubehlo 13 rokov, počas ktorej ani súdnym rozhodnutím, ani dobrovoľne zo strany otca nebolo zvýšené výživné na maloleté dieťa. Mal teda preukázané, že dieťa v roku 2003, kedy bolo určené výživné 33,19 €, malo 3 roky (narodený 15.4.2000, rozsudok nadobudol právoplatnosť 30.6.2003). Ku dňu podania návrhu 7.6.2016 má maloletý J. G. 16 rokov, je žiakom 9. ročníka základnej školy. Uvedeným mal súd preukázanú podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti. Za uvedené časové obdobia vznikli na strane maloletého dieťaťa opakovane dôvody na zvýšenie výživného v súlade s ustálenou judikatúrou súdov (k zmene pomerov a zvyšovaniu výživného dochádza nástupom dieťaťa do materskej školy, nástupom dieťaťa na prvý stupeň základnej školy, nástupom dieťaťa na druhý stupeň základnej školy, nástupom dieťaťa na strednú školu, nástupom dieťaťa na vysokú školu). Napriek tomu, že na strane maloletého dieťaťa opakovane vznikli dôvody na zmenu pomerov a zvýšenie výživného, k zvýšeniu výživného po celú dobu nedošlo, matka sa snažila sama plniť vyživovaciu povinnosť a otec dobrovoľne výživné neplatil. Naviac, neplatil ani minimálne výživné 33,19 € pravidelne a v plnej výške. Je teda preukázané, že odpočiatku presúva svoju vyživovaciu povinnosť otec na matku a správa sa účelovo. Odpočiatku je zrejmé, že nechcel plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Uvedená opakovaná zmena na strane maloletého dieťaťa zodpovedá zvýšeniu výživného na sumu 120 € mesačne, ktorú súd ani nepovažoval za nadštandardné výživné vzhľadom k opakovaným zmenám pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré matka nevyužila a nepožiadala o zvýšenie výživného a ktorú zmenu otec dobrovoľne nerešpektoval a dobrovoľne nezvýšil svoju vyživovaciu povinnosť. 120 € mesačne je výživné, ktoré vychádzajúc z druhovo totožných prípadov zodpovedá priemerným mesačným nákladom, a to nie nadštandardným, ale minimálnym na žiaka 9. ročníka základnej školy. Podstatná zmena pomerov vzhľadom k vekovej kategórii dieťaťa z dieťaťa vo veku 3 rokov na dieťa, ktoré je vo veku dospievania, spočíva vo zvýšení nákladov na oblečenie, obutie, športové vyžitie, kultúru, šport, náklady na vzdelanie, hygienu, stravu. Suma 33,19 € nemôže ani v minimálnej miere pokryť uvedené náklady. Náklady nepokrýva ani zvýšené výživné 120 € mesačne, avšak takúto výšku výživného súd stanovil otcovi a takto určené výživné považoval za 2/3 skutočného výživného, ktoré je potrebné vynaložiť na syna. V prejudiciálnej rovine stanovil vyživovaciu povinnosť matky v rozsahu 1/3, teda v rozsahu 60 €, pretože sa fakticky od narodenia a výlučne sama stará o maloleté dieťa a domácnosť maloletého dieťaťa. Preto do nákladov dieťaťa je potrebné zahrnúť aj alikvótnu časť nákladov na domácnosť, stravovanie, hygienu a ostatné náklady, vykurovanie a podobne, na ktorých sa otec taktiež nepodieľa. Matka teda časť svojej vyživovacej povinnosti spláca naturálnym spôsobom, osobnou starostlivosťou o dieťa, s ktorou jej otec nikdy nepomohol a nesnažil sa dieťaťu kúpiť niečo naviac. Zvýšený čas môže otec využiť na zvýšenie príjmu na rozdiel od matky. Súd mal za to, že zvýšené výživné 120 € mesačne zodpovedá zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa.
6. Súd porovnal aj to, či na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorú tvrdí, od posledného rozhodovania v roku 2003. Z odôvodnenia rozsudku P 113/01-45 zo dňa 16.9.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.6.2003, vyplýva, že už v čase prvého rozhodovania o výživnom na maloleté dieťa otec uviedol pred Okresným súdom v B., že s určením vyživovacej povinnosti 1 000 Sk, teda 33,19 € nesúhlasí. Tvrdil, že jej poskytol 10 000 Kč a následne 80 000 Kč, že ju na Slovensku našiel s iným mužom. Už z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že v čase prvého rozhodovania bol ženatý na D., že žena sa volala B., zosobášení boli XX.X.XXXX. Už v čase rozhodovania čakali narodenie dieťaťa a túto okolnosť pri stanovení výšky výživného bral súd do úvahy už pri prvom rozhodovaní o výške výživného. Už v tom čase bol zamestnaný u N.. K. L.. Uviedol, že matka už dostala od neho dosť a teraz má iné starosti. Je ochotný platiť výživné, ale nie toľko. Uviedol, že nemá žiaden majetok, len byt na D. a byt v Čadci. Keď tieto tvrdenia súd porovnal s tvrdeniami otca v konaní 4P/24/2016 o zvýšenie výživného na čl. 30 spisu, dospel k záveru, že nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov na strane otca. Pracuje v
rovnakej poľnohospodárskej firme ako v čase prvého určenie výživného, u rovnakého zamestnávateľa N.. Y. L. pri sezónnych prácach. Keby jeho príjem bol taký minimálny, ako uviedol, potom by nebol trvalo zamestnaný u totožného zamestnávateľa s totožným príjmom od roku 2003 do roku 2016. Preto súd taktiež dal za pravdu kolíznemu opatrovníkovi a matke, že postup otca je účelový čo do výšky príjmu. Za zmenu pomerov nemohol súd vyhodnotiť ani to, že sa oženil, ani to, že má syna C., pretože tieto okolnosti boli brané do úvahy už pri prvom rozhodovaní o výživnom a od posledného rozhodovania o výživnom teda nejde o tvrdenia, ktoré by súd mohol ustáliť ako podstatnú zmenu pomerov. Aj pri prvom určení výživného tvrdil, že dal matke 80 000 Kč, ale zároveň z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že vlastní byt v Čadci. Z toho súd logicky usúdil, že táto suma bola investovaná na kúpu bytu otca v Čadci a nešlo o finančné prostriedky, ktoré boli dané do dispozície matky. Okrem toho táto okolnosť sa týkala rozhodovania o prvom výživnom v poradí a nemožno ju opakovane uvádzať pri druhom rozhodovaní o výške výživného s takým veľkým časovým odstupom. Nejde o podstatnú zmenu pomerov. Taktiež súd poukazuje na tú skutočnosť, že nemôže otec zvýhodňovať dieťa z druhého vzťahu oproti dieťaťu z prvého vzťahu. Z rozpisu príjmov, výdavkov čl. 31 spisu vyplýva, že dieťa z druhého vzťahu okrem nákladov na domácnosť, hygienu a internet vykazuje náklady na školné, stravné, pomôcky, krúžky 1 200 Kč, mesačný príspevok florbal 500 Kč, telefón 800 Kč a 1/3 nákladov na jedlo a ošatenie, teda 1/3 zo sumy 2 500 Kč, čo je 833 Kč. Pritom ide o dieťa mladšie, než je maloletý J. a matka na maloletého J. požaduje len nevyhnutné výdavky, žiadne nadštandardné výdavky. Telefón 800 Kč mesačne súd považuje za nadštandardný výdavok za situácie, kedy otec platí výživné na maloletého J. vo výške 33,19 € a nemá záujem po takú dlhú dobu výživné zvýšiť. Výživné na dieťa má prednosť pred nadštandardnými výdavkami rodičov.
7. Súd taktiež porovnal, či na strane matky nedošlo k podstatnej zmene pomerov. Porovnaním rozsudku P 113/01 so situáciou ku dňu zvýšenia výživného súd mal zistené, že ani na strane matky nedošlo k podstatnej zmene pomerov. Už v čase prvého rozhodovania mala dieťa - maloletého J. aj maloletého Y. Č., B.. XX.XX.XXXX. V čase prvého určenia výživného žila s druhom Y. Č., v čase druhého určenia výživného (zvýšenia výživného) s Y. Č. nežije v spoločnej domácnosti, ale Y. Č. jej platí na maloletého Y. Č., B.. XX.XX.XXXX výživné 100 € mesačne, pričom maloletý Y. Č. je len o 1 rok mladší ako maloletý J. G. a poberá výživné 100 € mesačne na rozdiel od J.P. G., ktorý poberá výživné 33,19 € mesačne. Súd teda ustálil, že ani na strane matky nedošlo k podstatnej zmene pomerov.
8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
9. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
10. Súd mal za to, že sa zmenili pomery, a to podstatným spôsobom na strane maloletého dieťaťa za uvedenú dobu, pričom súd bral do úvahy aj valorizačnú klauzulu podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pretože za takú dlhú dobu sa podstatne zmenili pomery aj čo do vývoja životných nákladov na maloleté dieťa vzhľadom k rastu cenových relácií, vzrástli aj náklady na výchovu, výživu, vzdelanie, hygienu a ostatné náklady na maloleté dieťa. Súd vychádzal zo zásady potencionality vzhľadom k tomu, že matka si nemôže zo sumy 33,19 € dovoliť platiť maloletému dieťaťu iné ako nevyhnutné minimálne náklady a z toho dôvodu ani nie je schopná preukázať účtovnými dokladmi náklady, ktoré by zodpovedali aspoň priemernej úrovni nákladov detí rovnakej vekovej kategórie v rovnakých podmienkach ako je maloletý J.. Preto súd určil výživné podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia, pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Dospel k záveru, že došlo za veľmi dlhé časové obdobie k závažnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa. Zvýšil výživné na sumu 120 € mesačne počnúc dňom podania návrhu, teda počnúc dňom 7.6.2016. Zároveň rozhodol o zameškanom výživnom za čas od 7.6.2016 do 27.10.2016 (za 4 mesiace). Vychádzal zo záveru, že doterajšie výživné vo výške 33,19 € otec jednorazovo doplatil sumou 1 900 €, teda zo sumy 120 € mesačne odpočítal súd sumu 33,19 €. Zameškané výživné je tak rozdielom vo výške 86,81 € (120 - 33,19 = 86,81 €) x 4 mesiace = 347,24 €. Taká je výška zameškaného výživného. Zameškané výživné povolil súd otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach 10 € pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote. Tým sa zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. P 113/01 zo dňa 6.9.2002, právoplatný dňa 30.6.2003, ktorým bolo určené výživné na maloletého J. G., B.. XX.X.XXXX vo výške 1 000 Sk, teda vo výške 33,19 €.
11. Súd podotýka, že maloletý J. G. je narodený XX.X.XXXX. Otec je zapísaný v rodnom liste na čl. 2 súdneho spisu. Po právnej stránke je teda odporca otcom maloletého J. G., B.. XX.X.XXXX. Návrh na zapretie otcovstva nepodal, preto súd musí vychádzať zo záveru, že odporca P. G. je otcom maloletého dieťaťa. Preto nebral jeho tvrdenia o tom, že sa necíti byť otcom, do úvahy. Považoval ich za právne irelevantné.
12. Z rodného listu vyplýva, že maloletý J. G. sa narodil XX.X.XXXX a z vyjadrenia otca vyplýva, že syn C. sa narodil v roku XXXX, teda 2 roky po narodení maloletého J.. Pokiaľ otec nevládal platiť na maloletého J. ani výživné vo výške 33,19 €, potom mal zvážiť, či bude zvládať platiť výživné na dve deti - na maloletého J. i na maloletého C. a v tomto smere plánovať zodpovedne rodičovstvo tak, aby na vyživovacej povinnosti neukrátil prvé dieťa v porovnaní s dieťaťom z druhého vzťahu. Maloleté dieťa nemôže doplatiť na vzťahy medzi jeho biologickými rodičmi.
13. Pokiaľ otec výživné nebude platiť dobrovoľne, matka môže podať návrh na exekúciu. V rámci exekúcie môže žiadať aj odňatie vodičského oprávnenia, pokiaľ otec je držiteľom osobného motorového vozidla, resp. môže podať trestné oznámenie pre zanedbávanie povinnej vyživovacej povinnosti rodiča.
14. V nadväznosti na § 62 ods. 1 Zákona o rodine ide teda na strane maloletého dieťaťa o zákonnú povinnosť otca, pretože maloletý J. nie je schopný sám sa živiť, je žiakom 9. ročníka základnej školy. V nadväznosti na § 62 ods. 2 Zákona o rodine je povinný otec aj matka prispievať rovnakou mierou na výživu dieťaťa a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pričom súd podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení vyživovacej povinnosti prihliadol na to, že o dieťa sa od narodenia dlhodobo výlučne stará matka, rovnako o domácnosť. Preto mieru jej vyživovacej povinnosti stanovil v rozsahu 1/3 a otcovi v rozsahu 2/3. V nadväznosti na § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd neprihliada na výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V porovnaní s vyživovacou povinnosťou dieťaťa, ktorá má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, potom považoval súd za nadštandardný výdavok na telefón 800 Kč mesačne. Za situácie, keď by súd považoval tvrdenie otca za pravdivé a nie za účelové o výške príjmu na území Českej republiky, potom by bolo potrebné považovať dvojité výdavky na bývanie na D. aj v Českej republike za výdavky rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak nemá otec maloletého dieťaťa ekonomický prospech z príjmu na území Českej republiky, potom sú nadštandardné jeho zdvojené výdavky na bývanie aj na D., aj v Českej republike. Súd sa domnieval, že tvrdenie o príjme na území ČR zo strany otca je účelové, pretože za takýchto okolností by sa otcovi maloletého dieťaťa z ekonomického hľadiska neoplatilo pracovať na území ČR a zvyšovať si výdavky zdvojením výdavkov na bývanie na území ČR a na území D.. Preto súd mal za to, že vo faktickej rovine je príjem otca vyšší ako deklaroval.
15. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa týka starostlivosti o maloleté dieťa a toto konanie je bezplatné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v troch vyhotoveniach (1x súd, 1x účastník konania, 1x kolízny opatrovník). V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)
Ak účastník konania nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže druhý účastník konania podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 120 ods. 3 CMP).
Odvolanie podľa § 62 ods. 1 CMP možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.